Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/14/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207451 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218207451.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: A. R., K. XX/E, L., zastúpeného A. &. M.. R..K..S.., A.: XX XXX XXX, J. X, J., proti žalovanej: H. R., K. XX/E, L., zastúpenej advokátkou E.. L. Y., W. X, L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.10.2020, č.k. 7C/58/2018-274, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.10.2020, č.k. 7C/58/2018-274, zastavil konanie a žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 04.10.2018 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 17.06.2020 žalobca oznámil, že medzi stranami došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci, a preto berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že žalobu podal dôvodne a zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, ktorá navrhla vyporiadanie BSM až v súdnom konaní. 3. Žalovaná sa k opakovanej výzve súdu prvej inštancie ohľadne súhlasu so späťvzatím žaloby, ako aj k návrhu na rozhodnutie o náhrade trov konania písomne nevyjadrila, a preto konajúci súd, vychádzal z premisy, že nemá námietky tak voči dispozičnému úkonu žalobcu, ako aj voči návrhu na rozhodnutie o trovách konania, aplikujúc ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie zastavil. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Zohľadnil, že žalovaná pristúpila k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, o ktorú sa snažil žalobca ešte pred podaním žaloby, až po jej podaní na súd, a preto procesne zavinila zastavenie konania; žalovaná pritom nenamietala proti návrhu žalobcu na priznanie náhrady trov konania. 5. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Mala za to, že podaním zo dňa 13.10.2020 vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby. V uvedenom podaní zároveň potvrdila, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, a vzhľadom na to ani jednej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania. Na uvedené vyjadrenie žalovanej, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené v stanovenej lehote a v ktorom sa jasne vyjadrila tak k dispozičnému úkonu žalobcu, ako aj k jeho návrhu na rozhodnutie o trovách konania, mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadať. 6. Vzhľadom na uvedené žalovaná považovala za bezpredmetné opätovne sa vyjadrovať k okolnostiam predchádzajúcim uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM. Dodala, že medzi stranami prebiehal proces diskusie o možných spôsoboch vyporiadania BSM, ktorý trval dlhšie obdobie a len samotná okolnosť, že k takej dohode nedošlo ešte pred začatím súdneho konania, ale až v jeho priebehu, nemôže ísť na jej vrub; za dohodu sú totiž zodpovední obaja. Zákon pritom stanovuje možnosť obrátiť sa žalobou na súd v prípade, ak sa bývalí manželia nedohodnú na vyporiadaní BSM. Vo veci bolo preukázané, že v priebehu konania došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, pričom táto predstavuje dvojstranný právny úkon, ku ktorému pristúpili obe procesné strany dobrovoľne. Na žalovanú by sa nemalo preto hľadieť ako na osobu zodpovednú za začatie konania a aj za jeho zastavenie, a preto by nemala znášať trovy konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o náhrade trov konania a žalobcovi proti žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie týkajúci sa náhrady trov konania, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 10. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (k tomu rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 196/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn, 7MCdo 4/2010). 11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa náhrady trov v súvislosti so zastavením konania (napr. nález vo veci sp. zn. II. ÚS 569/2017) judikoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, a preto v prípadoch, v ktorých prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. niet dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu sa § 146 ods. 2 O.s.p. Táto rozoznáva tri predpoklady pri priznanie náhrady trov konania žalobcovi pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia, a to 1/ späťvzatie žaloby, 2/ správanie žalovaného a 3/ dôvodnosť žaloby (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.01.2017, sp. zn. III. ÚS 2741/2016). 12. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo záveru, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, nakoľko k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, o ktorú sa snažil žalobca, pristúpila až po podaní žaloby na súd; prihliadal pritom i na to, že žalovaná návrh žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania nenamietala. 13. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala, že neprihliadal na jej písomné podanie zo dňa 13.10.2020, v ktorom vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a navrhla žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Je zjavné, že konajúci súd žalovanú opakovane vyzýval na podanie vyjadrenia k dispozičnému úkonu žalobcu, vrátane návrhu na rozhodnutie o trovách konania (prvá výzva zo dňa 22.06.2020, druhá výzva zo dňa 16.09.2020, doručená právnej zástupkyni žalovanej dňa 21.09.2020), na ktoré výzvy žalovaná v stanovenej lehote, ktorej koniec pripadol na dátum 06.10.2020 (15 dní od doručenia poslednej výzvy), nereagovala, keď svoje stanovisko vyjadrila až v písomnom podaní zo dňa 13.10.2020, daným na poštovú prepravu dňa 15.10.2020. I napriek uvedenému, je zjavné, že len samotná pasivita žalovanej vo vzťahu k výzve konajúceho súdu nebola dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania. 14. Je pravdou a vyplýva to i z obsahu súdneho spisu, že žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby, a teda k okolnosti, ktorá mala za následok zastavenie konania, z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so žalovanou. Možno súhlasiť i s tým, že i keď pred samotným podaním žaloby medzi stranami preukázateľne prebiehali mimosúdne rokovania o vyporiadaní BSM, a teda žalovaná v tomto smere nebola pasívna, napokon so žalobcom v ním určenej lehote neuzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej návrh žalobca zaslal jej právnej zástupkyni, čo napokon vyústilo do požiadavky žalobcu na vyporiadanie BSM prostredníctvom súdu. V tomto ohľade možno súhlasiť s právnym názorom konajúceho súdu, že žalovaná svojim negatívnym postojom procesne zavinila potrebu podať žalobu na vyporiadanie BSM na súd. Avšak len táto skutočnosť, ktorá nepochybne spadá pod zákonom aprobované možnosti správania sa bývalých manželov (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predpokladá, že medzi bývalými manželmi nedôjde k dohode o vyporiadaní BSM), bez zohľadnenia i ďalších okolností, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovanej a viesť k napadnutému rozhodnutiu konajúceho súdu o trovách konania. V tomto smere je totiž potrebné zohľadniť správanie žalovanej vo vzťahu k dôvodnosti samotnej žaloby a jej potreby vzatia späť. Je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dohodu o mimosúdnom vyporiadaní BSM, ktorou si upravili vzájomné práva a povinnosti. Posúdiac obsah dohody so žalobným návrhom je zrejmé, že žalovaná neakceptovala plne návrh žalobcu na vyporiadanie BSM (čiastočne pozmenený oproti tomu, ktorý žalobca zaslal i jej právnej zástupkyni pred podaním žaloby), a teda sa v relevantnom rozsahu nezachovala v zmysle jeho žalobnej požiadavky. V tomto smere pritom nemožno prehliadnuť ani samotné správanie žalobcu, ktorý po obdržaní vyjadrenia žalovanej k žalobe a zistení jej stanoviska, zotrval na ním navrhovanom spôsobe vyporiadania BSM (viď podanie žalobcu na č.l. 91 a nasl.). Až zmena postoja žalobcu, ktorý ustúpil od svojho návrhu na prikázanie nehnuteľnosti (rodinný dom, súp. číslo XXXXX, na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, parcela registra „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/X, k.ú. Y., spolu ako „nehnuteľnosť“) do jeho výlučného vlastníctva, s tým, aby táto pripadla do výlučného vlastníctva žalovanej, bola podnetom na rokovanie o mimosúdnom vyporiadaní BSM. Pokiaľ ide o obsah dohody o vyporiadaní BSM, je nepochybné, že žalobca, okrem spoločnej nehnuteľnosti, súhlasil i s tým, aby do výlučného vlastníctva žalovanej pripadla i štvorkolka, s tým, že žalovaná mu vyplatí vyrovnací podiel v sume 23.000 eur. Žalobca zmenil svoje stanovisko a súhlasil i s prevzatím úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. žalovanou, ako i s tým, že masa BSM nebude zahŕňať hodnotu prác ním vykonaných na nehnuteľnosti. Naproti tomu žalovaná akceptovala zaradenie pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.09.2017 od O. L. ako veriteľa do pasív BSM, vo vzťahu ku ktorej pôžičke prevzal záväzok jej splatenia žalobca. Pokiaľ išlo o zostatky na bankových účtoch, žalobca nepožadoval od žalovanej vyplatenie polovice zostatku na účte vedenom v Poštovej banke, a.s., ktorý pripadol žalovanej, keď on sám si ponechal zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. 15. Z obsahu dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej sporovými stranami je potom zjavné, že žalobca v prevažnej miere ustúpil zo svojich (pôvodných) nárokov v prospech požiadaviek žalovanej, a preto i keď k jej uzavretiu strany sporu pristúpili až v priebehu konania, nemožno konštatovať, že k tomu došlo zavinením žalovanej; žalobca až po určitom čase prehodnotil pôvodne navrhovaný spôsob vyporiadania BSM a súhlasil s návrhom žalovanej, ktorú skutočnosť treba pričítať na jeho ťarchu. 16. Zohľadniac vyššie uvedené, keď procesné zavinenie na vedení a následnom zastavení konania možno badať približne v rovnakom rozsahu tak na strane žalovanej, ako i na strane žalobcu, odvolací súd v záujme spravodlivého usporiadania pomerov, za podporného použitia ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 4 ods. 1 C.s.p. (keďže C.s.p. výslovne neupravuje situáciu, ak zastavenie konania zavinili obe strany sporu rovnakým pomerom) podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na ich náhradu nepriznal. 17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. zohľadniac, že hoci bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, nakoľko dosiahla zmenu napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie, pokiaľ by reagovala na výzvy konajúceho súdu (zo dňa 22.06.2020 a zo dňa 16.09.2020) a v stanovenej lehote v ich rámci ozrejmila i tie skutočnosti uvedené v odvolaní, nemusela sa vec dostať do štádia odvolacieho konania; na uvedenom základe odvolací súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).