KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava17. 3. 2021plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/1/2020 z 17. 3. 2021

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2021, sp. zn. 4Cob/1/2020, ECLI:SK:KSBA:2021:1218208455.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208455
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218208455.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MONT-ALU, s.r.o.,
Vrádište 269, 908 49 Vrádište, IČO: 36 258 474, zast. JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Potočná 169/85,
909 01 Skalica, proti žalovanému: REKODOM, s. r. o., Farská 1316/4, 949 01 Nitra, IČO: 36 336 530
(predtým E-RAN Slovakia spol. s r.o.), zast. JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05
Trenčín, o zaplatenie 25.110,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 07.10.2019 proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/243/2018-74 zo dňa 09.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
22Cb/243/2018-74 zo dňa 09.09.2019 odmieta.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 09.09.2019 rozhodol súd prvej inštancie, v prvom výroku, o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 25.110,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 25.110,-
EUR od 11.07.2016 do zaplatenia s poukazom na ust. § 172 ods. 2, § 274, § 275, § 277 ods. 2 a 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu s odkazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2018 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 25.110,- EUR s prísl. titulom
nezaplatenia faktúry č. XXXXXXXXX z 30.06.2016 v plnej výške v zmysle objednávky č. X. z 24.08.2015
(a jej dodatku).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že sa žalovaný nedostavil na predbežné prejednanie sporu dňa
09.09.2019, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (predvolanie mu bolo doručené do elektronickej
schránky dňa 29.04.2019 v súlade s § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z. z.) a v predvolaní
na predbežné prejednanie sporu bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani včas,
ani vážnymi okolnosťami; v podaní doručenom súdu až dňa 09.09.2019 uviedol len toľko, že právny
zástupca je práceneschopný a nebol schopný nájsť za seba náhradu a že žalovaný je neplánovane
odcestovaný do zahraničia. Uvedené súd nepovažoval za relevantné ospravedlnenie, preto mal za to,
že boli splnené podmienky na aplikáciu § 274 CSP. Na predbežné prejednanie sporu sa dostavil právny
zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie.



4. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného na predbežnom prejednaní sporu podľa § 172 ods. 2 CSP, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Keďže v konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
vydanie v zmysle § 365 písm. b) CSP, a preto podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozhodnutia.

Žalovaný videl nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v skutočnosti, že neboli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP, a teda došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces. Súd vydal rozsudok pre zmeškanie s odôvodnením, že žalovaný sa na
predbežné prejednanie sporu konané dňa 09.09.2019 nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní vážne
a včas neospravedlnil.

Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 09.09.2019 zaslal súdu prvej inštancie žiadosť o ospravedlnenie
neúčasti na predbežnom prejednaní sporu, a to z dôvodu odcestovania žalovaného do zahraničia
a práceneschopnosti jeho právneho zástupcu. Súčasťou žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na
predbežnom prejednaní sporu bolo i vyjadrenie súhlasu žalovaného s pojednávaním v neprítomnosti
žalovaného a taktiež jeho súhlasu s rozhodnutím súdu vo veci samej bez účasti žalovaného na
predbežnom prejednaní sporu dňa 09.09.2019. Žalovaný teda súhlasil, aby súd prvej inštancie
pojednával a rozhodol na základe predložených písomných vyjadrení žalovaného v jeho neprítomnosti.
Žalovaný sa domnieval, že nebol dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 273 CSP pre zmeškanie
žalovaného. Súd mal rozhodnúť rozsudkom až po vykonaní dokazovania, a teda po zvážení všetkých
dôkazov predložených účastníkmi súdneho konania do súdneho spisu.
Záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
22Cb/243/2018-74 zo dňa 09.09.2019 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom
zo dňa 09.09.2019, považuje ho za správny, riadne odôvodnený a zákonný. Namietal, že žalovaný
vo svojom odvolaní zo dňa 07.10.2019 neuviedol také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé zmeniť, resp.
zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný o odročenie predbežného prejednania sporu síce
nežiadal, avšak vzhľadom na možnosť návrhu na vyjadrenie skrátenej formy rozhodnutia zo strany
žalobcu, mal a mohol predpokladať, že svoju neúčasť musí ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami tak,
ako to predpokladá ust. § 278 písm. b) CSP. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia bolo treba
posudzovať s prihliadnutím na doterajšie správanie žalovaného. Za vážnu okolnosť, pre ktorú strana
sporu, prípadne jej zástupca mohol ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní vo veci sa v zmysle ust. §
278 písm. b) CSP považuje okolnosť, ktorá sporovej strane (jej zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho
vôli) zabráni zúčastniť sa na pojednávaní, ako aj okolnosť sporovou stranou (jej zástupcom) spôsobená
alebo inak zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a k
pomerom sporovej strany (jej zástupcu) - za dôležitú. Aj keď sporová strana (jej zástupca) uviedol v
žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o možnosti konať v jej neprítomnosti
(prípadne pokračovať v konaní), nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak
nebol využívaný v súlade so zmyslom a účelom ust. § 150, § 151, § 153 a čl. 17 CSP, ale k prenášaniu
zodpovednosti za spor na štát reprezentovaný súdom Slovenskej republiky.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný doručil ospravedlnenie neúčasti na predbežnom prejednaní sporu
až v deň konania predbežného prejednania, t.j. 09.09.2019. V žiadnom prípade teda nemožno uvedené
subsumovať pod včasné ospravedlnenie neúčasti. Žalovaný súčasne žiadal, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti, avšak v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia a uplatnené
nároky žalobcu, resp. dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.

Svojou aktívnou účasťou na predbežnom prejednaní sporu mohol žalovaný, za účasti súdu, prispieť
k meritórnemu rozhodnutiu. Žalobca sa na pojednávanie riadne a včas ustanovil, čím preukázal svoju
procesnú aktivitu.



Účelom inštitútu predbežného prejednania sporu je vyjasnenie predmetu sporu/merita veci. Pri aplikácii
disponuje tento inštitút potenciálom výrazne zrýchliť a zefektívniť konanie, keďže jeho výsledkom by
malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci. Z uvedeného
dôvodu bolo nevyhnutné, aby sa predbežného prejednania sporu zúčastnili obe sporové strany.

Žalobca zastáva názor, že ak sa strana nedostaví na predbežné prejednanie sporu a zároveň ani
nepredloží žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, je neprípustné predbežne prejednať spor v
neprítomnosti strany (aj v prípade, ak strana dala súhlas na konanie v neprítomnosti), nakoľko by
takýto postup bol v rozpore s účelom predbežného prejednania sporu a taktiež v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.
Záverom mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 09.09.2019 je správne a zákonné, a
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v súlade s § 379 a § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

9. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

10. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

11. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Odvolací súd má zo spisu vedeného vo veci samej preukázané, že predvolanie na pojednávanie
vytýčené na deň 09.09.2019 bolo doručené žalovanému dňa 24.04.2019. Súčasťou predvolania bolo aj
poučenie strán o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie.

14. Rovnako tak je zo spisu zrejmé, že dňa 09.09.2019 o 8:35 bola súdu prvej inštancie prostredníctvom
emailu doručená Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Súčasťou žiadosti bolo aj
vyjadrenie súhlasu, aby súd pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného a právneho zástupcu
žalovaného.

15. Rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia,
ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného prejavujúcej sa tým, že si neplní základné povinnosti
sporovej strany vo forme svojej procesnej obrany. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť
tvrdenia žalovaného v sporovom konaní, absencia ktorej je porušením súčinnosti súdu a sporových strán
pri rýchlom a efektívnom skončení sporu.
V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na zásadu „práva patria len bdelým“, teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné úkony uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva (viď napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 233/2015 zo dňa 12.09.2016). V prípade nečinnosti
spočívajúcej v nevyjadrení sa k žalobe riadne a včas je preto žalovaný (za splnenia všetkých zákonom
požadovaných podmienok) sankcionovaný skráteným druhom rozhodnutia v spore.



16. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej
klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je
predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/
sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné
ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).
Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti
odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386
písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V
prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v podanom odvolaní
nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 273 CSP nepreukázal, pretože ospravedlnenie
neúčasti neobsahovalo preukázanie tvrdení spočívajúcich v nemožnosti účasti na pojednávaní, teda
osvedčenie o práceneschopnosti právneho zástupcu, doklad preukazujúci nutnosť neplánovaného
odcestovania konateľa žalovaného. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami (čiže ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci
mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za
vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia
vysporiada v odôvodnení (bod 2. odvolaním napadnutého rozsudku). Odvolací súd zo zoznamu
koncipientov zistil, že právny zástupca žalovaného má dvoch koncipientov, preto neobstojí tvrdenie, že
sa mu nepodarilo nájsť za seba náhradu.

18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom až po vykonaní dokazovania,
teda po zvážení všetkých dôkazov predložených účastníkmi súdneho konania do súdneho spisu.
Odvolací súd však poukazuje na jediné vyjadrenie zo dňa 05.02.2019, ktorým sa žalovaný vyjadril
v žalobe, žiadnym spôsobom avšak nepreukázal tvrdenia v ňom obsiahnuté. Žalovaný na následné
vyjadrenie žalobcu a ním predložené doklady nereagoval. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

19. Odvolanie žalovaného tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto
ho odvolací súd postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.

20. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu rozhodnúť na predbežnom prejednaní sporu aj vo veci
samej. Aj v tomto prípade je predpokladom tohto postupu jeho možnosť a účelnosť. Aby predbežné
prejednanie sporu nebolo stranami ignorované, zákon výslovne normuje, že ak sa strany sporu bez
vážneho dôvodu nedostavia na predbežné prejednanie sporu, hoci boli riadne a včas predvolané, a bol
dodržaný postup ohľadne doručovania žaloby a vyjadrenia k žalobe a zároveň boli o tomto následku
poučení, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
21. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v
konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací súd preto
žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.



Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1218208455

  1. 9. 9. 2019Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/243/2018 z 9. 9. 2019opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 17. 3. 2021Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/1/2020 z 17. 3. 2021 (toto rozhodnutie)
  3. 17. 3. 2021Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/1/2020 z 17. 3. 2021

Podobné rozhodnutiaZhoda citovaných ustanovení