Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/97/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201718 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219201718.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 2.158,44 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/60/2019-165 zo dňa 30.1.2020 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/60/2019-165 zo dňa 30.1.2020 p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 158,44 EUR a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 2.4.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 158,44 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody z poistnej udalosti - dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 10.4.2017 na Bratislavskej ulici v Trenčíne, pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného vozidla zn. Hyundai i 30 combi, EČV: A. (ktoré bolo poistené u žalobcu). Žalobca po ukončení šetrenia poistnej udalosti z havarijného poistenia po odpočítaní spoluúčasti poukázal sumu 2.158,44 EUR na účet poisteného . Vyplatením poistného plnenia prešlo v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. z poistníka na žalobcu právo na náhradu škody , ktoré mal poistník voči škodcovi. Priebeh dopravnej nehody, ktorý zhodne popísali obaja účastníci, bol taký, že motorové vozidlo EČV: N. (kamión s návesom) vedené vodičom Š. sa otáčalo pred výjazdom, cez štyri jazdné pruhy a dve plné čiary. Motorové vozidlo zn. Hyundai i 30 vedené vodičom V. vychádzalo v tom čase z diaľnice na privádzač Trenčín, smerom do Trenčína, kde cesta stúpa smerom nahor, v mieste spojenia smerom od Žiliny a od Bratislavy, kedy vodič tohto vozidla zbadal nákladné auto, ktoré sa tam otáčalo cez jazdné pruhy. Vodič tohto prichádzajúceho vozidla stúpol na brzdu a zabrzdil až za otáčajúcim sa vozidlom, pričom zachytil svojím motorovým vozidlom zvodidlo, ale nákladného auta sa nedotkol. Z uvedeného priebehu dopravnej nehody popísanej jej účastníkmi mal súd za preukázané, že vodič motorového vozidla T. Š.Z., ktorý v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo zn. DAF, EČV: N., sa otáčal s týmto vozidlom spolu s návesom cez štyri jazdné pruhy pri výjazde z diaľnice, čím jednoznačne porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže sa otáčal na mieste, kde je to zakázané, teda porušil povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov. V danom prípade išlo o vedomé porušenie povinnosti, kedy muselo byť tomuto vodičovi zrejmé, že svojím spôsobom jazdy porušuje právne predpisy. Neobstála argumentácia, že v tom čase nikoho neohrozil, nakoľko uvedené tvrdenie ho nijako nezbavuje povinnosti dodržiavať platné predpisy o cestnej premávke. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepovažoval v konaní za preukázané tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo, ktoré viedol vodič V., by bolo išlo neprimeranou rýchlosťou. Túto skutočnosť netvrdil vodič druhého vozidla Š. ani v čase spisovania hlásenia a ani pri jeho dodatočnom podpise; v tom čase sa sám jednoznačne označil za vinníka dopravnej nehody a až následne pri nahlasovaní dopravnej nehody poisťovni (žalovanému), ktorej priebeh žalovanému nahlasoval prevádzkovateľ motorového vozidla, oznámil žalovanému, že sa tento nepovažuje za vinníka dopravnej nehody, pričom však ani v tomto hlásení netvrdil, že druhý vodič išiel neprimerane rýchlo. Až následne v priebehu konania pred súdom začal vodič Š. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdiť, že motorové vozidlo poistené u žalobcu išlo neprimeranou rýchlosťou. Toto tvrdenie však súd považoval za nepreukázané a účelové. Hlavnou a prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo jednoznačne porušenie povinnosti na strane vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného T. Š., ktorý sa na ceste, navyše pred výjazdom z diaľnice, otáčal nákladným vozidlom cez štyri jazdné pruhy oddelené dvoma zvislými plnými čiarami. Ak by aj vodič motorového vozidla poisteného u žalobcu zn. Hyundai i30 išiel prípadne zvýšenou rýchlosťou (čo však súd považoval za nepreukázané), nebolo preukázané, že by k dopravnej nehode v takom prípade nebolo došlo. V danom prípade mal súd za to, že jednoznačným dôvodom vzniku nehody, ako bolo uvedené vyššie, bolo závažné porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného. 4. V odôvodnení súd poukázal na predložené správy o nehode a rozpory týkajúce sa ich podpisu, ktorá skutočnosť podľa žalovaného bola taktiež dôvodom, pre ktorý spochybňuje nárok žalobcu, súd v tejto súvislosti poukázal na to, že správa o nehode je tlačivo, vydané poisťovňou pri uzavretí povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. V prejednávanej veci bolo nesporné, že vodiči neprivolali políciu, v čase vypĺňania tohto tlačiva existovala medzi účastníkmi predmetnej dopravnej nehody zhoda v osobe zodpovednej za vznik nehody (vodič R. Š.) a táto skutočnosť nebola spochybnená ani pri dodatočnom podpise správy o nehode týmto vodičom v Trnave. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozpor v jednotlivých tlačivách týkajúci sa podpisov, tento rozpor bol v konaní odstránený svedeckými výpoveďami svedkov - účastníkov dopravnej nehody. Súd nepovažoval za sporné, že predmetné tlačivo bolo vyplnené účastníkmi dopravnej nehody bezprostredne po jej vzniku, pričom každý z nich vyplnil „svoju“ časť (uvedené potvrdil svedok T. Š.). Pokiaľ išlo o Správu o nehode, ktorá bola predložená súdu, tak žalobcom ako aj žalovaným, pričom v správe predlženej žalovaným sa nenachádzajú podpisy účastníkov dopravnej nehody, súd poukázal na to, že vodič T. Š. po predložení tejto správy o nehode potvrdil, nielen to, že si svoju stranu vypisoval on sám, ale taktiež potvrdil, že podpisy na správe o nehode, ktorá mu bol predložená je jeho podpisom. Svedok V. vo svojej svedeckej výpovedi vysvetlil, že podpisy na správu boli pripojené dodatočne a ani svedok Š. uvedené nerozporoval, keďže sám vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sa mu marí, že sa ešte stretli v Trnave a zároveň potvrdil, že podpis na tlačive je jeho podpisom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a žiadal žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedol, že nepopiera skutočnosť, že vodič Š. porušil povinnosti uložené zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď sa otáčal cez štyri jazdné pruhy, avšak trvá na tom, že rovnako vodič V. porušil povinnosti uložené uvedeným zákonom, keď pri vjazde z vedľajšej cesty, nedal prednosť vozidlu vodiča Š. idúcemu po hlavnej ceste, a to z dôvodu, že išiel neprimeranou rýchlosťou. Ak by vodič V. išiel primeranou rýchlosťou, bol by v okamihu, keď zistil, že sa na hlavnej ceste nachádza vozidlo vodiča Š., schopný svoje vozidlo ubrzdiť bez toho, aby narazil do zvodidiel. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že aj napriek tomu, že vodič Š.Z. vyplnil tlačivo Správa o nehode, v ktorom je v bode 15 zaškrtnutý ako vodič, ktorý mal škodovú udalosť zaviniť, na pojednávaní dňa 31.1.2020 svoje zavinenie nepotvrdil, iba uviedol, že ťažko povedať, kto túto dopravnú nehodu zavinil a že na miestne škodovej udalosti iba povedal, že sa nemal otáčať a vodič V. povedal, že nemal tak letieť. Rovnako tak svoje zavinenie nepotvrdil ani pred svojím zamestnávateľom (W. Q. - FRIGOPET), ktorý v Oznámení škodovej udalosti z Povinného zmluvného poistenia zo dňa 12.4.2017 v bode 7 uviedol, že vodič Š. škodovú udalosť nezavinil. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo v konaní preukázané, že by si vodič Š. jednoznačne priznal svoje zavinenie za vzniknutú škodu. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť. Súd správne uviedol, že tvrdenie žalovaného, že vozidlo vedené vodičom V. išlo neprimeranou rýchlosťou nebolo v konaní preukázané. Túto skutočnosť netvrdil vodič druhého zúčastneného vozidla Š. v čase spisovania hlásenia a ani pri jeho dodatočnom podpise. V tom čase sa sám jednoznačne označil za vinníka dopravnej nehody a až následne pri nahlasovaní dopravnej nehody žalovanému oznámil, že sa nepovažuje za vinníka dopravnej nehody. Žalobca má za to, že súd rozhodol správne, pričom poukázal na skutočnosť, že hlavnou a prvotnou príčinou dopravnej nehody bolo jednoznačne porušenie povinnosti na strane vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného p. Š.Z., ktorý sa na ceste, navyše pred výjazdom z diaľnice, otáčal nákladným vozidlom cez štyri jazdné pruhy oddelené dvoma zvislými plnými čiarami. 7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že je zrejmé, že vodič V. išiel min. rýchlosťou 90 km/hod., čo nemožno považovať za rýchlosť primeranú, počas ktorej by vodič dokázal dať prednosť v jazde vodičovi Š. tak, ako mu to prikazovalo dopravné značenie. Žalovaný preto považuje za rozhodujúcu príčinu vzniku škodovej udalosti práve porušenie povinnosti na strane vodiča V., t.j. nedanie prednosti v jazde. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Predmetom konania je náhrada škody z poistnej udalosti v dôsledku dopravnej nehody, ktorá spočívala v tom, že vozidlo vedené vodičom Š., poistené u žalovaného povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa otáčalo pred výjazdom z diaľnice cez štyri jazdné pruhy a dve plné čiary. Motorové vozidlo vedené vodičom V., poistené u žalobcu, vychádzalo z diaľnice na privádzač smerom do Trenčína, kde cesta stúpa smerom nahor, kedy vodič tohto vozidla zbadal motorové vozidlo vodiča Š., ktoré sa otáčalo cez jazdné pruhy, stúpol na brzdu, pričom zachytil svojim vozidlom zvodidlo. Z priebehu dopravnej nehody popísanej jej účastníkmi ako i zo Správy o nehode zo dňa 10.4.2017, ktorá je podpísaná oboma účastníkmi dopravnej nehody, jednoznačne vyplynula zhoda pri označení vinníka dopravnej nehody, ktorý je označený ako vodič motorového nákladného vozidla Š., ktorý porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže sa otáčal na mieste, kde je to zakázané. Uvedené porušenie povinnosti je vedomého charakteru, keďže vodičovi muselo byť zrejmé, že týmto svojim spôsobom jazdy porušuje dopravné predpisy. Nie je preto relevantná odvolacia námietka žalovaného, že ak by vodič V. išiel primeranou rýchlosťou, bol by v okamihu, keď zistil, že sa na hlavnej ceste nachádza vozidlo vodiča Š., schopný svoje vozidlo ubrzdiť bez toho, aby narazil do zvodidiel. Tento argument žalovaného naďalej zostáva v rovine ničím nepotvrdeného tvrdenia. Odvolací súd preto v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by vodič V. išiel neprimeranou rýchlosťou, túto skutočnosť netvrdil ani vodič druhého motorového vozidla Š. v čase spisovania hlásenia o dopravnej nehode a ani pri jej dodatočnom podpise, pričom porušenie dopravných predpisov vodiča V. nebolo v konaní bez pochýb preukázané. Jednoznačným dôvodom vzniku nehody bolo závažné porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného /T. Š./. 12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom podaného odvolania viazaný a vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať a vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, v ďalšom sa odvolací súd už obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).