Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/18/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204979 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219204979.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: TPB_BA s. r. o., so sídlom Piešťanská 272/102, 922 31 Sokolovce, IČO: 51 131 510, zastúp.: Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o., so sídlom Konventná 7/625, 811 03 Bratislava, IČO: 47 256 460, proti žalovanému: RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Pri trati 15, 820 14 Bratislava, IČO: 35 744 723, zastúp.: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/140/2019-202 zo dňa 27.11.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/140/2019-202 zo dňa 27.11.2020 v napadnutom výroku II p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I), žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II) a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 42,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia (výrok III). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 17.09.2019 domáhal zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu osôb a prejazdu dopravných prostriedkov a technických zariadení v prospech vlastníka stavby, súp. č. 10599, vystavanej na pozemkoch: parcely registra "C", parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1164 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 429 m2, katastrálne územie M. S., zapísané na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, cez pozemok: parcela registra "C": parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31604 m2, katastrálne územie M. S. zapísaná na LV č. XXXX, vydanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, v rozsahu vybudovanej príjazdovej cesty k stavbe. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu, doručené dňa 20.11.2020, súd prvej inštancie, postupujúc podľa § 144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), konanie zastavil, pričom súhlas žalovanej strany sporu v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V danom prípade súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu, ktoré žalobca odôvodnil tým, že v priebehu konania žalovaný previedol vlastnícke právo k dotknutému pozemku, čím žalovaný prestal byť v spore pasívne vecne legitimovaný a procesne zavinil zastavenie konania. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa jedná (v tomto prípade prevod vlastníckeho práva k pozemku), môže žalobca navrhnúť, aby na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 80 C.s.p.), a tak ďalej pokračovať v konaní. Žalobca však návrh na zmenu subjektu na strane žalovaného nepodal, ale vzal žalobcu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. S poukazom na uvedené má tak súd prvej inštancie za to, že práve žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie taktiež v zmysle § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za podanú žalobu v sume 42,80, a to po krátení o sumu 6,70 Eur. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v časti výroku II o náhrade trov konania v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Žalobca v odvolaní uviedol, že žaloba podaná proti žalovanej strane sporu bola podaná dôvodne, avšak v dôsledku účelového konania žalovaného - prevod vlastníckeho práva k pozemku, ktorý mal byť zaťažený vecným bremenom, vznikla situácia, kedy žalovaný prestal byť v spore pasívne legitimovaný, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalovaný navyše viac ako rok predstieral, že má záujem sa so žalobcom dohodnúť mimosúdne, avšak namiesto uvedenej dohody v priebehu sporového konania účelovo previedol sporný pozemok na tretiu osobu. Nadobúdateľom uvedenej nehnuteľnosti sa stal p. N., s ktorým - ako ďalším užívateľom priemyselného areálu v Podunajských Biskupiciach - má žalobca korektné vzťahy a nemá záujem viesť s ním súdne spory. V súčasnosti prebiehajú s menovaným vlastníkom pozemku rokovania o umožnení prechodu a prejazdu cez sporný pozemok a vedenie sporového konania by rokovania sťažilo, prípadne úplne zabránilo ich úspechu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca nenavrhol, aby na miesto pôvodne žalovaného subjektu nastúpil nový vlastník pozemku. Žalobca má za to, že nie je od neho možné spravodlivo požadovať, aby pokračoval v sporovom konaní len z dôvodu, aby nebol zaviazaný na náhradu trov konania žalovanému, ktorý práve svojím konaním zastavenie konania zavinil. Žalobca má za to, že je v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby bol za neaplikovanie ustanovenia § 80 C.s.p. sankcionovaný a aby len z dôvodu účelového konania žalovanej strany sporu znášal náhradu trov konania protistrany. 5. S poukazom na uvedené žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie vo výroku II zmenil tak, že žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Žalovaná strana sporu sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 7, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zmeny predmetného rozhodnutia v časti výroku o nároku na náhradu trov konania žalobcom navrhovaným spôsobom. 11. Navyše, v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 12. Ustanovenie § 256 C.s.p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom využitia uvedenej zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či - a ak áno, ktorá zo sporových strán, z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana sporu požadovala, resp. čoho sa v rámci sporového konania domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť a žiadala zastavenie predmetného sporového konania. Ak nie je preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu neskoršieho správania žalovanej strany sporu, v zmysle ktorého sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovala v súlade so žalobnou požiadavkou (t.j. po podaní žaloby sa rozhodne nárok uplatnený žalobou uspokojiť, hoci tak v predsporovom štádiu urobiť odmietala), potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jej správaním vo vzťahu k žalobcom uplatnenej požiadavke - žalobnému návrhu. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku príčinnej súvislosti s prejavom jeho autonómnej vôle spočívajúcom v dispozičnom úkone späťvzatia žaloby práve žalobca (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018, uznesenie ÚS SR, II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011). 13. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že postoj žalovanej strany sporu bol počas trvania sporového konania konštantný a nezmenený, keďže žalovaný po celý čas so žalobou nesúhlasil. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k prevodu vlastníckeho práva k dotknutému pozemku na iný subjekt (tu sa žiada podotknúť, že ústavne garantované právo vlastniť majetok v sebe zároveň subsumuje aj právo vlastníka s vecou nakladať, t.j. oprávnenie vlastníka určovať „ďalší právny osud veci“ - bližšie viď napr. nález ÚS SR, I. ÚS 23/01-60 zo dňa 15.07.2003), nemožno hodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného na potrebe späťvzatia predmetnej žaloby a následného zastavenia sporového konania, nakoľko - ako správne podotkol aj súd prvej inštancie, žalobca sa naďalej (po procesnom postupe podľa § 80 C.s.p.) mohol domáhať žalobou uplatneného nároku, a to od subjektu, na ktorého práva a povinnosti prešli. 14. Záverom odvolací súd konštatuje, že za situácie, kedy žalobca autonómnym prejavom svojej vôle vzal žalobu - avšak nie preto, že by dosiahol to, čo žalobou požadoval, späť, z procesného hľadiska platí, že je to práve on, kto zastavenie konania zavinil. V danom prípade tak neobstojí ani žalobcom v odvolaní tvrdený argument, že s nadobúdateľom vlastníckeho práva k dotknutému pozemku prebiehajú rokovania o zriadení vecného bremena (t.j. o predmete daného sporového konania) a z dôvodu korektných vzťahov medzi nimi nemá žalobca záujem viesť súdne spory. Táto skutočnosť nemá a nemôže mať za následok žalobcom požadovanú zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko na procesnom zavinení žalobcu na zastavení predmetného sporového konania sa tým absolútne nič nemení. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutom výroku II ako vecne správne potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní reálne žiadne trovy nevznikli (k predmetnému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), súd mu ich náhradu nepriznal. 17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).