Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/22/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204819 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220204819.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a. s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, proti žalovanému: CONVOY PLUS, s.r.o., so sídlom Máchova 17, 821 06 Bratislava, IČO: 35 872 411, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/131/2020-142 zo dňa 15.12.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/131/2020-142 zo dňa 15.12.2020 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Súd ukladá žalovanému povinnosť odstrániť plavidlo „TUMBAS“, jednotné európske identifikačné číslo plavidla ENI33000438, z prístavnej polohy SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj, časť Opravovne lodí (NOL), severný breh prístavnej časti bazénu Opravovne lodí, nachádzajúcej sa na území verejného prístavu Bratislava, a zdržať sa konania - státia, vyviazania alebo iného umiestnenia plavidiel na prístavnej polohe SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj a vo vymedzenom území verejného prístavu Bratislava, od r. km 1871,350 až po r. km 1862,000 rieky Dunaj. II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 07.09.2020 a doplneným dňa 06.10.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť plavidlo „TUMBAS“, jednotné európske identifikačné číslo plavidla ENI33000438, z prístavnej polohy SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj, časť Opravovne lodí (NOL), severný breh prístavnej časti bazénu Opravovne lodí, nachádzajúcej sa na území verejného prístavu Bratislava, a zdržať sa konania - státia, vyviazania alebo iného umiestnenia plavidiel na prístavnej polohe SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj a vo vymedzenom území verejného prístavu Bratislava, od r. km 1871,350 až po r. km 1862,000 rieky Dunaj. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti plavidlo TUMBAS nedisponuje platným lodným osvedčením, čím porušuje slovenskú legislatívu, a zároveň aj legislatívu Európskej únie. Uvedené plavidlo nemá lodné osvedčenie, teda nie je technicky spôsobilé na prevádzku na vnútrozemských vodných cestách, čím hrozí bezprostredné riziko, či už škody na majetku spoločnosti alebo tretích osôb a užívateľov verejných prístavov, obmedzenia možnosti zabezpečiť bezpečnú prevádzku verejného prístavu Bratislava, časti bazénu Lodenica, ako aj možnosť vzniku environmentálnej záťaže, čo je možné považovať za naliehavý verejný záujem. Uvedené plavidlo ohrozuje bezpečnosť užívania verejného prístavu Bratislava a majetku iných užívateľov verejných prístavov. Pri klesajúcom vodostave hladiny rieky Dunaj (v súčasnosti cca 390-400 cm s klesajúcou tendenciou) sa možno dôvodne obávať, že predmetné plavidlo môže vytvoriť plavebnú prekážku, najmä tým, ak nasadne na už potopené plavidlo nachádzajúce sa pod ním, ďalej môže spôsobiť nemožnosť užívania prístavnej polohy, poškodiť brehové opevnenie a vyväzovacie prvky a v neposlednom rade spôsobiť znečistenie životného prostredia a toku rieky Dunaj, čím by sa de facto obmedzilo užívanie tejto časti verejného prístavu iným užívateľom verejných prístavov. Zároveň spoločnosť CONVOY PLUS, s.r.o. porušuje povinnosť riadiť sa Prístavným poriadkom verejných prístavov SR a svojím konaním počas pobytu vo verejnom prístave by nemala ohrozovať ostatné plavidlá, čoho sa v súčasnosti de facto aj de iure dopúšťa, nakoľko v súvislosti so státím predmetného plavidla, ktorého je spoločnosť CONVOY PLUS, s.r.o. vlastníkom, nad potopeným plavidlom „TCH Tibor“ môže dôjsť k plavebnej nehode, prípadne ohrozeniu plavidiel a majetku. V neposlednom rade uvedené plavidlo svojim státím na uvedenej prístavnej polohe nepochybne zakrýva a poškodzuje, pozmeňuje a ničí umiestnený signálny znak na vodnej ceste. 3. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, § 326 CSP a § 5 ods. 5, § 23 ods. 2, 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 4. Uviedol, že z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že predmetné plavidlo stojí nad potopeným plavidlom „TCH Tibor“, v dôsledku čoho pri klesajúcom vodostave hladiny rieky existuje dôvodná obava, že toto plavidlo môže vytvoriť plavebnú prekážku, najmä tým, ak nasadne na už potopené plavidlo pod ním, ďalej môže spôsobiť nemožnosť užívania prístavnej polohy, poškodiť brehové opevnenie a vyväzovacie prvky a v neposlednom rade spôsobiť znečistenie životného prostredia a toku rieky Dunaj. Tým by sa de facto obmedzilo užívanie tejto časti verejného prístavu iným užívateľom verejných prístavov. V súvislosti so státím tohto plavidla na špecifikovanom mieste tiež môže dôjsť k plavebnej nehode, prípadne ohrozeniu plavidiel a majetku. Okrem toho plavidlo zakrýva a poškodzuje, pozmeňuje a ničí umiestnený signálny znak na vodnej ceste. Z fotodokumentácie označenia plavidla ďalej vyplýva, že toto v súčasnosti nedisponuje platným lodným osvedčením, čím porušuje slovenskú legislatívu (napr. § 23 ods. 2, 3 a § 28 ods. 8 zákona o vnútrozemskej plavbe) a zároveň aj legislatívu Európskej únie. Keďže nemá lodné osvedčenie, nie je technicky spôsobilé na prevádzku na vnútrozemských vodných cestách, čím hrozí bezprostredné riziko, či už škody na majetku našej spoločnosti alebo tretích osôb a užívateľov verejných prístavov, obmedzenia možnosti zabezpečiť bezpečnú prevádzku verejného prístavu Bratislava, časti bazénu Lodenica, ako aj možnosť vzniku environmentálnej záťaže, čo je možné považovať za naliehavý verejný záujem. 5. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona mal súd za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, preto žalovanému uložil povinnosť odstrániť plavidlo „TUMBAS“, jednotné európske identifikačné číslo plavidla ENI33000438, z prístavnej polohy SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj, časť Opravovne lodí (NOL), severný breh prístavnej časti bazénu Opravovne lodí, nachádzajúcej sa na území verejného prístavu Bratislava, a zdržať sa konania - státia, vyviazania alebo iného umiestnenia plavidiel na prístavnej polohe SB 107, r. km 1865,000 rieky Dunaj a vo vymedzenom území verejného prístavu Bratislava, od r. km 1871,350 až po r. km 1862,000 rieky Dunaj. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil všetky svoje tvrdenia, je v rozpore so skutočným stavom veci. Plavidlo TUMBAS v čase rozhodnutia prvostupňového súdu malo platné Lodné osvedčenie (LO) a malo aj všetky príslušné doklady, ktoré ho oprávňujú na riadnu prevádzku po rieke Dunaj a na využívanie všetkých verejných zariadení a teda aj na kotvenie vo verejných prístavoch SR, vrátane využívania bazénu Lodenica za účelom vykonávania opravy a údržby. Všetky tieto oprávnenia má aj v súčasnosti (fotokópiu LO pripája). Tvrdenia, že plavidlo TUMBAS nemá Lodné osvedčenie, je teda nepravdivé. 8. Tvrdenie žalobcu, že plavidlo TUMBAS, ktoré má udelené všetky oprávnenia na prevádzku, ohrozuje bezpečnosť užívania verejného prístavu Bratislava a majetku iných užívateľov verejných prístavov považuje za nezmyselné, pretože ak by plavidlo TUMBAS, ktoré je riadne registrované na príslušných úradoch a disponuje všetkými oprávneniami na lodnú prevádzku, ohrozovalo bezpečnosť užívania verejného prístavu Bratislava a majetku iných užívateľov verejných prístavov, tak potom by tak mali robiť aj všetky ostatné riadne registrované plavidlá prevádzkované na rieke Dunaj. Voči ním však žalobca nič nenamieta. Ďalej uviedol, že Plavidlo nestojí nad potopeným plavidlom TCH Tibor, takže aj pri minimálnych vodných stavoch nikoho neohrozuje. Na podnet pracovníkov z Verejných prístavov, a. s. bolo umiestnenie plavidla TUMBAS a celé plavidlo kontrolované plavebnými inšpektormi, ktorí nezistili žiadne pochybenie a konštatovali, že plavidlo nikoho neohrozuje. Je zarážajúce, že nesplnenie svojej povinnosti správcu majetku štátu žalobca pripisuje na konto žalovaného. Je predsa základnou povinnosťou žalobcu ako správcu majetku štátu, aby potopené plavidlo v prístave vytiahol a odstránil ako prekážku riadneho využívania prístavu. Žalovaný plne rešpektuje a dodržiava Prístavný poriadok verejných prístavov SR, čo potvrdzuje okrem iného aj skutočnosť, že riadne platí žalobcom stanovený poplatok za kotvenie, ktorý žalobca riadne prijíma a doteraz ho ani raz žalovanému nevrátil. Upozornil, že súd rozhodnutím závažným spôsobom porušil medzinárodnú právnu normu, pretože v rozpore s Dohovorom (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 241/1949Sb.) zakázal prevádzkovanie legálneho, riadne registrovaného plavidla členského štátu uvedeného Dohovoru, a to dokonca na celom bratislavskom úseku Dunaja. 9. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca odoslal elektronickou formou dňa 30.09.2020 na Dopravný úrad Žiadosť o výpis z registra plavidiel k plavidlu „SPaP-P-5“. Následne dňa 06.10.2020 emailom Dopravný úrad informoval žalobcu, že plavidlo „SPaP-P-5“ sa v Registri plavidiel SR v súčasnosti nenachádza. Zároveň Dopravný úrad uviedol, že v súvislosti s týmto plavidlom bola dňa 29.04.2020 Dopravnému úradu doručená Žiadosť na zápis zmeny vlastníka a názvu plavidla. Jednalo sa o zmenu vlastníka plavidla zo spoločnosti Slovenská plavba a prístavy a.s. na spoločnosť CONVOY PLUS, s.r.o. a zmenu názvu plavidla z „SPaP-P-5“ na „TUMBAS“. Predmetná zmena bola Dopravným úradom vykonaná dňa 20.05.2020, pričom zápis zmeny vlastníka a názvu plavidla bol zo dňa 08.06.2020. 11. Poukázal na Príkaz prevádzkovateľa verejného prístavu č. 14/2020 zo dňa 24.07.2020 (Príkaz), na základe ktorého je zakázané státie, vyviazanie alebo iné umiestnenie plavidiel na prístavnej polohe SB 107, nachádzajúcej sa vo verejnom prístave Bratislava, bazén Lodenica. Príkaz zároveň nariadil vlastníkovi plavidla „SPaP-P-5“ premiestniť toto plavidlo na inú vhodnú prístavnú polohu bezodkladne najneskôr do 27.07.2020 do 12 hod. Spoločnosť CONVOY PLUS, s.r.o. Príkaz nerešpektovala a aj napriek zaslanému upozorneniu sa plavidlo „TUMBAS“ v súčasnosti stále nachádza na prístavnej polohe SB 107. Plavidlo „TUMBAS“ sa síce v súčasnosti nenachádza priamo nad potopeným plavidlom, je však umiestnené v jeho blízkosti, čím žalovaný porušuje vydaný Príkaz a ohrozuje ostatné plavidlá. Ďalej uviedol, že dal na Dopravný úrad Podnet na vydanie pokynu Dopravného úradu na odstránenie plavebnej prekážky - potopeného plavidla „TCH Tibor“ s tým, že v procese sú prípravné práce. Žalobca má preto za to, že je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia, pretože protiprávny stav naďalej pretrváva. 12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu v uvedenom odvolaní. K Príkazu žalobcu zo dňa 24.07.2020 číslo 14/2020 uviedol, že tento príkaz žalovaný nemohol vykonať, pretože toto je nevykonateľné, nakoľko neobsahuje presné vymedzenie miesta, kde sa má plavidlo TUMBAS premiestniť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 14. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd predovšetkým skúmať, či navrhovateľ neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť procesnú predbežnú ochranu. Keďže neodkladné opatrenia majú preventívny charakter, súd musí primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané, nesmie poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu. Možno teda zhrnúť, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené v odseku 2 tohto odôvodnenia, bez žaloby vo veci samej. Podľa súdu prvej inštancie žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže plavidlo žalobcu tvorí vzhľadom na umiestnenie nad potopeným plavidlom TCH TIBOR plavebnú prekážku a v súčasnosti plavidlo nedisponuje lodným osvedčením. Podľa odvolacieho súdu, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým je potrebné uviesť, že listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že žalovaný disponuje lodným osvedčením pre plavidlo TUMBAS a túto skutočnosť nespochybnil vo svojom vyjadrení ani žalobca, ktorý vysvetlil postup pri získavaní lodného osvedčenia pre predmetné plavidlo. Je zrejmé, že plavidlo SPaP-P-5 sa v registri plavidiel nenachádza z dôvodu, že došlo k zmene názvu plavidla na TUMBAS ako aj zmene vlastníka. Uvedené skutočnosti sú osvedčené listinnými dôkazmi, na ktoré poukazuje samotný žalobca. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že predmetné plavidlo nedisponuje lodným osvedčením a nie je technicky spôsobilé na prevádzku na vnútrozemských vodných cestách. Možno teda konštatovať, že žalobca vykonáva kotvenie na území verejného prístavu v súlade so zákonom a Prístavným poriadkom. Žalobca ničím neosvedčil, ani netvrdil, že by si žalovaný neplnil poplatkové povinnosti a plavidlo na konkrétne miesto vyviazal protiprávne. Žalobca svoj nárok zakladá na Príkaze prevádzkovateľa verejného prístavu č. 14/2020, ktorým žalobca zakázal státie, vyviazanie alebo iné umiestnenie plavidla na prístavnej ploche SB 107 (s výnimkou plavidiel tam uvedených), prikázal, aby vlastník plavidla „SPaP-P-5“ umiestneného nad potopeným plavidlom premiestnil toto plavidlo na inú vhodnú prístavnú polohu z polohy SB 107 bezodkladne najneskôr do 27.7.2020 12:00 hod. Zároveň žalobca prikázal, aby vlastník potopeného plavidla TCH TIBOR, uvedené plavidlo odstránil z verejného prístavu Bratislava, a to do 14 dní odo dňa účinnosti tohto Príkazu. 19. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe: Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Dopravného úradu, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku. 20. Podľa § 23 ods. 2, 3 zákona o vnútrozemskej plavbe: Státie plávajúceho zariadenia, ktoré podlieha registrácii, na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením, na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia; ak ide o plávajúce zariadenie, ktoré podlieha registrácii, musí byť zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom. 21. Z citovaného zákona o vnútrozemskej plavbe vyplývajú podmienky státia plavidiel na vodnej ceste alebo prístave. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo osvedčené, že by žalovaný tieto podmienky porušil. Zároveň je potrebné uviesť, že užívatelia verejných prístavov sú podľa citovaného ustanovenia zákona povinní riadiť sa príkazmi aj prevádzkovateľa verejného prístavu, t.j. žalobcu. Podľa odvolacieho súdu predmetný Príkaz neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v takom znení, ako bolo nariadené. Odvolací súd zdôrazňuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd skúma okrem iného jeho dôvodnosť a proporcionalitu. Z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých možno uzavrieť, že plavidlo je potrebné odstrániť a zakázať jeho vyviazanie, resp. státie na celom území verejného prístavu bez časového obmedzenia ako aj špecifikácie, kam má byť premiestnené. Príkaz, na ktorý sa odvoláva žalobca, ukladá iba povinnosť premiestniť plavidlo z polohy SB 107 na inú plochu, pričom nariadené neodkladné opatrenie ide nad rámec, ukladá povinnosť plavidlo úplne odstrániť z územia verejného prístavu, čo nemá oporu v zákone ani predmetnom Príkaze. Odvolací súd je tiež toho názoru, že nebola dostatočne osvedčená ani skutočnosť, že plavidlo TUMBAS tvorí prekážku pre potopené plavidlo, keďže sám žalobca uvádza, že sa už nenachádza priamo nad potopeným plavidlom. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bolo nariadené neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia by v tomto prípade bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 23. O náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.1 CSP a priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).