Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/1/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206294 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206294.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. S., R.. X. X. XXXX, D. H. X, D., X/ K. S., R.. XX.XX.XXXX, D. Ľ. X, D., obaja zast. advokátkou JUDr. Eliškou Cisárikovou, LL.M., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovaným: X/ A. D., R.. XX.X.XXXX, X/ X. D., R.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Čierne nad Topľou 179, Bystré, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 1. decembra 2020 č. k. 29C/95/2020- 81, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že sa nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: „Žalovaným sa ukladá povinnosť zabezpečiť pre žalobcov nerušenú a priebežnú dodávku elektrickej energie do bytu č. 15 na Ľanovej ul. č. 2 v Bratislave, resp. udeliť súhlas na opätovné prihlásenie dodávky elektrickej energie do tohto bytu a povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu distribúcie a dodávky plynu, elektrickej energie a vody do tohto bytu. Žalovaným sa ukladá povinnosť strpieť užívanie predmetného bytu a bývanie v ňom žalobcami.“ Vo zvyšku sa napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným opätovne zabezpečiť pre žalobcov nerušenú a priebežnú dodávku elektrickej energie do bytu, resp. udeliť súhlas na opätovné prihlásenie a dodávku elektrickej energie do bytu, zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastavenia distribúcie a dodávky energií, plynu, elektrickej energie a dodávky vody do bytu, strpieť užívanie a bývanie žalobcov v byte a v uložení zákazu žalovaným predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k bytu s výnimkou prevodu vlastníckeho práva k bytu v prospech žalobcov, zaťažiť byt záložným alebo iným vecným právom či vecným bremenom s výnimkou vecného bremena doživotného užívania k bytu v prospech žalobcov, ako aj dať byt do nájmu alebo podnájmu tretím osobám s výnimkou uzavretia nájomnej zmluvy na byt so žalobcami. Žalobcom súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa na Ľ. B. X C. D.. Žalobkyňa 2/ je matkou žalovaného 1/, svokrou žalovanej 2/, žalobcovia sú manželia. Žalobcovia bývajú v byte na Ľ. X C. D. už viac ako 10 rokov od jeho prevodu na žalovaných, pričom dokopy žalobcovia v byte bývajú 29 rokov. Žalobcovia v byte bývali so súhlasom žalovaných nepretržite dlhé roky. Súhlas žalovaných ako bezpodielových spoluvlastníkov je zrejmý aj z dĺžky bývania žalobcov v byte, pričom majú za to, že na strane žalobcov došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného užívania a majú zákonné práva na dožitie v byte. Medzi sporovými stranami došlo k zhoršeniu vzťahov a k vzniku viacerých konfliktov. Situáciu opisujú ako vážnu, žalovaní sa žalobcom vyhrážajú ich vyhodením na ulicu. Dňa 23.10.2020 došlo k odpojeniu bytu od dodávok elektrickej energie, čo činí bývanie v byte aj s ohľadom na vek žalobcov mimoriadne sťaženým. Zároveň dochádza k porušeniu ich práva na obydlie. V listoch zo dní 1.7.2020 a 6.7.2020 žalovaní opakovane uvádzali, že buď im žalobcovia uhradia nájom vo výške 85.800 eur alebo byt odkúpia za cenu vo výške 160.000 eur alebo žalovaní byt predajú tretej osobe. Žalobcovia riadne uhrádzali všetky náklady spojené s bytom (elektrina, voda, plyn), čo potvrdzujú aj žalovaní v listoch. Žalovaní v rámci komunikácie so žalobcami nerozporujú ani skutočnosť, že žalobcovia bývajú v byte dlhodobo minimálne 13 rokov s ich súhlasom, keďže k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných došlo dňa 21.2.2007. Z konania a komunikácie žalovaných voči žalobcom je podľa žalobcov zrejmá reálna hrozba neoprávneného zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov a to do zásahu do ich užívacích práv k bytu a k porušeniu ich práva na obydlie. Žalobcovia nevlastnia žiadne nehnuteľnosti a nedisponujú iným náhradným bývaním. Žalovaní im neponúkli ani neprejavili záujem zabezpečiť náhradné bývanie adekvátne k ich doterajšiemu bývaniu. Naopak, situácia vyvrcholila tým, že byt bol dňa 23.10.2020 odpojený od dodávky elektrickej energie a to aj napriek tomu, že zmluva o dodávke elektrickej energie bola uzavretá na meno žalobcu 1/, ktorý poplatky za dodávku energie riadne a včas uhrádzal, s čím žalovaní súhlasili. Žalobcovia uviedli, že z poskytnutých informácií vyplýva, že k odpojeniu elektrickej energie došlo z dôvodu nepreukázania užívacích práv žalobcov k bytu, pričom toto konanie bolo iniciované zo strany žalovaných, ako vlastníkov bytu, ktorí odvolali svoj súhlas s dodávaním elektrickej energie do bytu, resp. informovali elektrárne, že žalobcovia užívajú byt neoprávnene. Žalobcovia nemajú žiadnu možnosť preukázať svoje užívacie práva k bytu ani opätovné pripojenie elektrickej energie inak ako so súčinnosťou žalovaných. E-mailom zo dňa 2.11.2020 žalovaných vyzvali na udelenie súhlasu s opätovným pripojením elektrickej energie, ale bezúspešne, žalovaní nijako nereagovali. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k odpojeniu od distribúcie a dodávok elektrickej energie do bytu, žalobcom sa javí ako reálna aj hrozba odpojenia bytu od dodávok vody a plynu, čo by mohlo viesť aj k porušeniu ich základných ľudských práv. Nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia odôvodnili tiež tým, že žalovaní podľa ich vlastných vyjadrení vykonávajú úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, vyhrážajú sa, že z bytu ich vyhodí nový vlastník, ak neprijmú nimi navrhované podmienky alebo sa z bytu neodsťahujú, žalovaní vykonali úkony, na základe ktorých došlo k odpojeniu distribúcie a dodávok elektrickej energie do bytu, vysokým vekom žalobcov, neochotou žalovaných komunikovať so žalobcami za účelom dosiahnutia dohody a poskytnutia súhlasu s opätovným pripojením k odberu elektrickej energie a pretrvávajúcou hrozbou odpojenia bytu od dodávok plynu a vody. 3. Súd prvej inštancie z LV pre kat. úz. W. Č.. XXXX zistil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu Č.. XX na Ľ. B. X C. D., pričom ako titul nadobudnutia je uvedená zmluva o prevode V-4948/2007 zo dňa 24.5.2007. Z listu žalovaného 1/ zo dňa 1.7.2020 adresovaného žalobcovi 1/ okrem iného vyplýva, že žalobcovia v byte bývajú 13 rokov, neplatia nájomné, ktorého výšku žalovaný 1/ vyčíslil na sumu približne 550 eur mesačne, platia za plyn, elektrinu a vodu sumu 160 eur mesačne. Výšku nedoplatku žalobcov na nájomnom za 13 rokov žalovaný 1/ vyčíslil sumou 85.800 eur. Následne popísal 3 možnosti pre žalobcov a to zaplatiť dlžné nájomné vo výške 85.800 eur do jedného mesiaca a dostanú doživotné užívanie, alebo odkúpia byt za cenu podľa znaleckého posudku, alebo žalovaní byt predajú do jedného mesiaca. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že budú platiť 550 + 160 = 710 eur mesačne. Listom zo dňa 20.7.2020 žalobcovia odpovedali na listy žalovaného 1/ a navrhovali možné riešenia danej situácie a to zaplatenie 10.000 eur za zriadenie vecného bremena doživotného užívania v prospech žalobcov. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 29.7.2020 vyplýva, že žalovaní v protinávrhu požadovali od žalobcov zaplatenie odplaty za vecné bremeno vo výške 50.000 eur a zároveň uhrádzanie nájomného v štandardnej výške, s čím žalobcovia nesúhlasili. 4. Z dodatkov k zmluve o združenej dodávke elektriny vyplýva, že ako odberateľ je uvedený žalobca 1/ a adresa odberného miesta je Ľ. X, D.. Z e-mailovej komunikácie medzi Západoslovenskou distribučnou, a.s. a advokátkou žalobcov vyplýva, že toto odberné miesto bolo odpojené z dôvodu nepreukázania vlastníckych a užívacích práv na odbernom mieste. Listom zo dňa 10.8.2020 bol žalobca 1/ vyzvaný na preukázanie vlastníckych alebo užívacích práv, čo však v stanovenej lehote neurobil. Výzva bola zaslaná na adresu H. X, D., zásielka však nebola prevzatá v odbernej lehote. Následne od zmluvy odstúpili. Z obsahu výzva na preukázanie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva zo dňa 10.8.2020 adresovanej žalobcovi 1/ vyplýva, že dňa 5.8.2020 bola Západoslovenskej distribučnej, a.s. doručená žiadosť žalovaného 1/ o ukončenie zmluvy a odpojenie odberného miesta, v ktorej uviedol, že žalobca 1/ nemá súhlas žalovaného 1/ (vlastníka) s uzavretím zmluvy o pripojení a nemá ani užívacie právo k nehnuteľnosti. Západoslovenská distribučná, a.s. zároveň vyzvala žalobcu 1/ na preukázanie, že ako odberateľ elektriny má súhlas vlastníka s uzavretím zmluvy o pripojení a má užívacie právo k nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené. 5. Z týchto zistení súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: „Zo zhodných tvrdení sporových strán obsiahnutých v ich písomnej či elektronickej komunikácii je zrejmé, že žalobcovia od roku 2007 obývajú byt na Ľ. ulici Č.. X C. D., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, uhrádzali platby za elektrinu, vodu a plyn, za užívanie bytu však neplatili žalovaným nič („nájomné"). Žalobcovia netvrdili, že so žalovanými uzatvorili nájomnú zmluvu, písomne ani ústne, čo vyplýva aj z obsahu spisu, rovnako netvrdili ani súdu nepredložili akúkoľvek dohodu so žalovanými o spôsobe platieb za energie, služby spojené s užívaním bytu a dĺžke užívania bytu. Súd preto konštatuje, že z ničoho nevyplýva súhlas žalovaných s doživotným užívaním bytu žalobcami a preto sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného užívania predmetného bytu. Ide tak len o užívanie bytu žalovanými bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, bez akejkoľvek dohody, bez platby za užívanie bytu („nájomného") so súhlasom žalovaných. K prvému petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovaným opätovne zabezpečiť dodávku elektrickej energie do bytu, resp. udeliť súhlas na opätovné prihlásenie, súd konštatuje, že žalobcovia sa fakticky domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných (najmä, ale nie len, v časti uloženia povinnosti udeliť súhlas). Takýto petit však nezodpovedná ani odôvodneniu výzvy na preukázanie vlastníckeho alebo užívacieho práva zo dňa 10.8.2020, ktorú spoločnosť U. A., O.. I.. adresovala odberateľovi žalobcovi 1/ na adresu uvedenú v dodatkoch k zmluve o pripojení a ktorú si na tejto adrese neprevzal v odbernej lehote. V prípade, ak by žalobca v 1. rade zásielku prevzal a domáhal by sa nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle výzvy, uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa konania, ktoré by malo za následok odpojenie od odberného miesta od distribučnej sústavy, nešlo by o nahradenie prejavu vôle žalovaného v 1. rade, navyše v prípade úspechu by nedošlo k odpojeniu odberného miesta. K tomu však nedošlo. Ak teda spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s. opätovné pripojenie a uzatvorenie zmluvy o pripojení spája so súhlasom vlastníka bytu (odberného miesta), v prípade, že odberateľ nepreukáže vlastnícke alebo iné užívacie právo k bytu (čo je v danom prípade), súd žalovaným nemôže uložiť povinnosť udeliť takýto súhlas v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, teda bez ich výsluchu či vyjadrenia. Navyše vyhovenie návrhu v navrhovanom znení by samo o sebe neznamenalo obnovu dodávky elektrickej energie. Treba tiež uviesť, že k odpojeniu elektrickej energie prispel aj žalobca v 1. rade, ktorý neprevzal výzvu na adrese, ktorú sám uviedol ako adresu svojho pobytu, hoci ako sám uvádza, už 29 rokov býva na adrese Ľ. X v Bratislave. V neposlednom rade, k argumentu žalobcov, že za dodávku elektrickej energie platili, súd uvádza, že dôvodom odpojenia elektrickej energie nebolo omeškanie, neplatenie, za jej dodávku, ale absencia súhlasu vlastníka bytu (žalovaných) s uzatvorením zmluvy o pripojení, ako aj absencia užívacieho práva k bytu.“ K navrhovanému uloženiu povinnosti žalovaným zdržať sa úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu dodávky energií, plynu, elektrickej energie a vody do bytu, súd uvádza, že z obsahu spisu nie je zrejmé, kto s jednotlivými dodávateľmi uzatvoril zmluvy (okrem dodávky elektrickej energie), ani to, či dodávateľ vody a plynu vyžaduje súhlas vlastníka bytu s uzatvorením zmluvy v prípade, ak sa nevyžaduje uzatvorenie zmluvy o dodávke výlučne s vlastníkom bytu. Nie je teda zrejmé či žalovaný môžu vôbec vykonať úkony smerujúce k prerušeniu dodávky vody, či plynu do bytu. K navrhovanému uloženiu povinnosti žalovaným strpieť užívanie a bývanie žalobcov v byte a zákazu nakladať s bytom inak ako v prospech žalobcov súd poukazuje na odsek 12. odôvodnenia tohto uznesenia. Žalobcovia neosvedčili existenciu zmluvného vzťahu so žalovanými, na základe ktorého predmetný byt užívajú. Prihliadnuc aj na zásadu proporcionality by vyhovenie takémuto návrhu predstavovalo neúmerný, neadekvátny zásah do práv žalovaných bezpodielových spoluvlastníkov bytu. Navyše, zo žiadneho dôkazu, ktorý je súčasťou spisu, nevyplýva snaha, či vôbec aktivita žalovaných byt predať, darovať, či prenajať tretej osobe, nepotvrdzuje sa teda tvrdenie žalovaného v 1. rade z listov z júla 2020. Naopak, práve žalovaný v 1. rade v listoch a zrejme aj v následnej komunikácii prostredníctvom e- mailov s advokátkou žalobcov, navrhoval možnosti riešenia situácie medzi sporovými stranami. Zmluvná úprava vzťahov medzi sporovými stranami týkajúca sa predmetného bytu, najmä za situácie aká medzi stranami sporu je (napätie a konflikty) a ktorá bezpochyby vplýva na vzájomnú komunikáciu, je skutočne potrebná.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie citujúc ust. §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2 písm. d/, 326 ods. 1, 2, 329 ods. 2 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s ohľadom na ustanovenie § 331 CSP. Žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní neboli úspešní.“ 6. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Poukázali na to, že predmetný byt užívajú 13 rokov so súhlasom žalovaných. Z toho je podľa žalobcov zrejmé, že byt neužívali bez právneho dôvodu, ale užívali ho na základe dohody so žalovanými. Na tom nič nemení to, že žalobcovia so žalovanými neuzavreli nájomnú zmluvu. Okrem toho, v prejednávanej veci ide o vzťah medzi rodinnými príslušníkmi, žalobkyňa 2/ je matkou žalovaného 1/. Je bežnou praxou, že dieťa nechá rodiča bývať vo svojej nehnuteľnosti, pričom podmienkou zákonnosti takéhoto postupu nemusí byť uzavretie nájomnej zmluvy ani dohoda o platení nájomného. Okrem toho, otázka uzavretia nájomnej zmluvy a platenia nájomného môže byť predmetom samostatného konania, ale nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pri posúdení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej žalobcovia v odvolaní vyjadrili nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že sa fakticky domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. s tým, že sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným zabezpečiť dodávku elektrickej energie, resp. povinnosti udeliť súhlas na opätovné prihlásenie a dodávku elektrickej energie do predmetného bytu. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že predmetné neodkladné opatrenie nemôže súd nariadiť bez výsluchu či vyjadrenia žalovaných, je podľa žalobcov nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Vo vzťahu k prejednávanej veci je podľa žalobcov irelevantné, že žalobca 1/ neprevzal výzvu U. na adrese, ktorú uviedol ako adresu svojho pobytu. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali uzavretie zmlúv s dodávateľmi vody a plynu, žalobcovia v odvolaní uviedli, že „s ohľadom na charakter neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby vyčerpávajúcim spôsobom skúmali a súdu predkladali všetky zmluvy s dodávateľmi plynu, elektrickej energie a vody. Z okolností je zrejmé, že žalovaný 1/ pristúpil k odvolaniu súhlasu a odpojeniu dodávok elektrickej energie do bytu. uvedené svedčí o reálnej hrozbe, že (pokiaľ je to možné), žalovaný 1/ môže pristúpiť k odpojeniu aj iných dodávok.“ Podľa žalobcov neobstojí záver súdu prvej inštancie, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva snaha žalovaných predmetný byt predať, darovať alebo prenajať tretej osobe. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na listy žalovaného 1/ z 1. 7. 2020 a z 19. 7. 2020, v ktorých žalovaný 1/ uvádzal, že byt bude v dohľadnej dobe predaný. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. 8. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaní sú bezpodielovými vlastníkmi sporného bytu a že v tomto byte bývajú 13 rokov žalobcovia 1/, 2/, ktorí so žalovanými neuzavreli žiadnu zmluvu (napr. nájomnú zmluvu), z ktorej by vyplýval ich nárok v predmetnom byte bývať. Odvolací súd je však toho názoru, že na základe týchto skutočností nemožno urobiť záver o tom, že by žalobcovia v predmetnom byte bývali bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že právnym dôvodom, na základe ktorého žalobcovia v predmetnom byte bývajú, je konkludentný súhlas žalovaných ako vlastníkov bytu. I keď vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia nebolo vo veci vykonávané podrobné dokazovanie, zo spisu možno vyvodiť, že žalovaní nepožadovali od žalobcov platenie nájomného a zrejme až po zhoršení vzájomných vzťahov žalovaní začali od žalobcov požadovať nájomné vcelku za celých 13 rokov bývania v predmetnom byte spolu vo výške 85.800 eur. Možno teda uzavrieť, že žalobcovia užívajú sporný byt na základe právneho dôvodu, ktorým je konkludentne uzavretá zmluva so žalovanými. 9. Ak žalobcovia v spornom byte bývajú oprávnene, potom nie je prípustné, aby žalovaní robili kroky, následkom ktorých je odpojenie predmetného bytu od dodávky elektrickej energie. Pokiaľ žalovaní nesúhlasia s tým, aby žalobcovia v spornom byte naďalej bývali, majú k dispozícii právne možnosti, medzi ktoré patrí napríklad žaloba o vypratanie bytu. Ak sú žalovaní toho názoru, že medzi nimi a žalobcami vznikol nájomný vzťah, môžu sa súdnou cestou domáhať zaplatenia nájomného. Nie je však prípustné, aby žalovaní za súčasného stavu narušovali pokojné užívanie sporného bytu žalobcami prerušením dodávky elektrickej energie. Ani z hľadiska princípu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov nie je možné pripustiť, aby sa žalovaní domáhali proti žalobcom zaplatenia nájomného prostredníctvom prerušenia dodávky elektrickej energie (nehľadiac na vysoký vek žalobcov). V neposlednom rade treba vziať do úvahy, že je elementárnou morálnou povinnosťou žalovaného 1/ ako syna zabezpečiť bývanie svojej matke - žalobkyne 2/ a jej manželovi, pokiaľ takúto možnosť má a pokiaľ žalobkyňa 2/ nemá možnosť bývať niekde inde. 10. Neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán existuje aj v prípade dodávky plynu a vody do predmetného bytu. Ak žalovaní pristúpili k prerušeniu dodávky elektrickej energie do bytu, je pochopiteľné, že žalobcovia majú dôvodnú obavu, že žalovaní sa pokúsia o to isté aj v prípade dodávok plynu a vody. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný aj pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovaných strpieť užívanie sporného bytu žalobcami. Totiž v stave, aký tu je v čase vydania tohto uznesenia odvolacieho súdu, žalobcovia majú právo v predmetnom byte bývať (viď ods. 8., 9.) bez ohľadu na to, či platia alebo neplatia žalovaným za jeho užívanie odplatu, zaplatenie ktorej môže byť predmetom samostatného konania. Je samozrejmé, že toto právo majú žalobcovia iba dovtedy, pokiaľ ohľadom ich užívania sporného bytu nerozhodne súd na podklade žaloby žalovaných inak. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že nariadil neodkladné opatrenia v takom znení, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 12. Čo sa týka tej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa žalobcovia domáhali uloženia zákazu žalovaným predmetný byt predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nemu na iného s výnimkou prevodu vlastníckeho práva na žalobcov, zaťažiť byt záložným právom alebo iným vecným právom alebo vecným bremenom s výnimkou vecného bremena doživotného užívania bytu žalobcami, odovzdať byt do nájmu alebo podnájmu tretím osobám s výnimkou uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcami, odvolanie nie je dôvodné. Neexistuje totiž žiadny zákonný dôvod na takéto rozsiahle obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných, teda aby žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného bytu nemohli s ním vlastnícky disponovať, predovšetkým ho previesť na nimi určenú osobu, prípadne ho zaťažiť záložným právom, resp. vecným bremenom alebo ho prenajať. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalovaných, aby sporný byt mohli previesť iba na žalobcov, resp. aby mohli zriadiť vecné bremeno doživotného užívania bytu iba v prospech žalobcov. Vlastnícke právo žalovaných nemožno takto obmedziť iba na základe presvedčenia žalobcov, že sú oprávnení z vecného bremena doživotného užívania sporného bytu, resp. iba na základe ich presvedčenia, že majú právo na prevod bytu do ich vlastníctva, prípadne právo na uzavretie nájomnej zmluvy. Ak by súd v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, neprípustne by zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovaným sporný byt predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nemu s výnimkou prevodu vlastníckeho práva na žalobcov, zaťažiť byt záložným alebo iným vecným právom či vecným bremenom s výnimkou vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech žalobcov, ako aj dať byt do nájmu alebo do podnájmu tretím osobám s výnimkou uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcami. 14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán vo veci žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).