Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/249/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207345 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1315207345.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ A.. Z. G., S. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. J. R. XXX a 2/ H.. X. G., S. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. J. R. XXX obaja zastúpení: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát Jesenského 2, Bratislava proti žalovaným: 1/. R. L., S. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. J. R. X, zastúpený advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Koceľova 9, Bratislava, X/ O. Š., X/ U. Č., X/ E. A., X/ O. A., X/ Š.V. A., X/ P. A., X/ H. A., X/ C. Č., XX/ O. Č., XX/ C. Č., žalovaní 2/až 11/ zastúpení R. J. O., L. M. XX, L., A.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolania žalovaných 1/ až 11/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 19C/264/2015-188 z 2. mája 2017, takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 1/ k parcele registra „E“ č. 259 - orná pôda o výmere 1 967 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F. J. R., S. R. evidovaný Okresným úradom Senec, odborom katastrálnym na LV č. XXX a uvedený pozemok v celosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a vo výroku, ktorým žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne vyplatiť titulom vyporiadania žalovanému 1/ sumu 262,37 eur p o t v r d z u j e . II. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . III. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 2/, 4/ až 8/, 10/ a 11/ k parcele registra „C“ č. XXX/XX - orná pôda o výmere 2 086 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F., S. F. J. R., S. R. evidovaný Okresným úradom Senec, odborom katastrálnym na LV č. XXX a uvedený pozemok v celosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a vo výroku, ktorý, uložil žalobcom spoločne a nerozdielne vyplatiť titulom vyporiadania žalovaným 2/, 4/ až 8/, 10/ a 11/ finančnú náhradu z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. IV. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch týkajúcich sa žalovaných 3/ a 9/ zrušuje a konanie sa voči nim z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ a žalovaného 1/ k parcele registra „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 1 967 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F., S. F. J. R., S. R. evidovaný Okresným úradom Senec, odborom katastrálnym na LV č. XXX a uvedený pozemok v celosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 2/ až 11/ k parcele registra „C“ č. 259/16 - orná pôda o výmere 2 086 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F., S. F. J. R., okres Senec evidovaný Okresným úradom Senec, odborom katastrálnym na LV č. XXX a uvedený pozemok v celosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/. Súd prvej inštancie ďalej uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne vyplatiť titulom vyporiadania žalovanému 1/ sumu 262,37 eur a žalovaným 2/ až 11/ sumu 709,92 eur. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že strany sporu sú podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX a LV č. XXX bezpodieloví (žalobcovia) a podieloví (žalovaní) spoluvlastníci ornej pôdy. Žalobcovia chceli na predmetných nehnuteľnostiach vysadiť vinohrad a pôdu naďalej užívať na poľnohospodársku výrobu. Žalovaný 1/ vlastní okrem časti parcely č. XXX aj ďalšiu pôdu cca 5 ha, avšak na predmetnej parcele chcela pestovať jeho rodina zeleninu. Z územno-plánovacej informácie obecného úradu obce F. J. R.i č. 331/2017 zo dňa 20.02.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a parcela č. XXX na LV č. XXX je určená na poľnohospodársku výrobu - orná pôda, pričom v prebiehajúcom aktualizovaní Územného plánu je uvedená parcela navrhnutá na výstavbu rodinných domov. Žalobcovi 1/ bolo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 3133/2015-510 udelené právo na výsadbu z rezervy výsadbových práv v katastrálnom území F. a na predmetných pozemkoch vysadiť vinohrad, pričom podľa stanoviska obecného úradu obce F. J. R. 545/2017 zo dňa 06.04.2017 má žalobca možnosť trvať na svojej požiadavke predmetné nehnuteľnosti, konkrétne parc. č. 259 vedenú na LV č. 868, nezaradiť v zmysle Územného plánu obce schváleného uznesením č. 237/OZ-2016 zo dňa 07.12.2016 na výstavbu rodinných domov a túto ponechať na poľnohospodársku výrobu. Podľa stanoviska spoločnosti R. č. 57400/2017/112 zo dňa 01.03.2017 predmetná lokalita 22, ktorej súčasťou sú predmetné nehnuteľnosti, zasahuje do ochranného pásma ropovodu zásobujúcu rafinériu R.. Zo znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 30.06.2016 znalca A.. E. Š., odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, Rastlinná produkcia (všeobecná a špeciálna), Živočíšna produkcia (všeobecná a špeciálna) (ďalej len „znalecký posudok č. 2/2016“) súd prvej inštancie ďalej zistil, že všeobecná hodnota pozemku č. XXX na LV č. XXX bola určená na sumu vo výške 1.574 eur a všeobecná hodnota pozemku č. 259/16 na LV č. XXX bola určená na sumu vo výške 1.670 eur; pozemky sa nachádzajú v tesnej blízkosti obce, sú využívané ako poľnohospodárska pôda, nie sú zahrnuté v Územnom pláne obce, vedie k nim asfaltová cesta, sú bez porastov a nie sú napojené na inžinierske siete s príslušnou občianskou vybavenosťou. 3/ Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia (ods. 2/) súd prvej inštancie vyvodil záver, že rozdelenie predmetných pozemkov nie je účelné, pretože rozdelením by vznikli nevyužiteľné pozemky. Vzal pritom do úvahy najmä polohové umiestnenie pozemku - ornej pôdy umiestneného mimo zastavaného územia obce a jeho rozlohu. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskemu pozemku, kedy poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností okrem iných i orná pôda a trvalé trávne porasty a účelom zákona č. 180/1995 Z. z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa pozemky parc. č. XXX a č. 259/16 podľa záväzných údajov katastra nachádzali v extraviláne. Ich prípadné zaradenie do intravilánu realizované postupom podľa § 11 ods. 5 písm. e) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázané nebolo. Preto súd prvej inštancie pristúpil pri vyporiadaní spoluvlastníctva k možnosti jeho zrušenia prikázaním veci s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na ust. § 23 ods.1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, kedy nemôže na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok za primeranú náhradu. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemkom v kat. území F. v súčasnej dobe zapísané na LV č. XXX C. Č.. XXX bolo zrušené. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská, ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide a tiež zohľadnení zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Súd prvej inštancie zohľadnil i to, že žalobcovia majú v podielovom spoluvlastníctve väčšinový podiel dotknutých nehnuteľností (5/6 a 23/40 vzhľadom k celku) a prejavili záujem v spôsobe ich ďalšieho účelného využitia pestovaním viniča. Preto súd prvej inštancie predmetné nehnuteľnosti prikázal do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pri stanovení výšky „primeranej náhrady“ za spoluvlastnícky podiel vychádzal z predloženého znaleckého posudku č. 2/2016. Súd prvej inštancie dodal, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom autoritatívnym rozhodnutím súdu neprichádzajú žalovaní o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na ich strane len k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky ako ekvivalent peňažnej náhrady ich spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetných pozemkov parcela č. XXX na LV č. XXX zároveň rozhodol o ich povinnosti zaplatiť náhradu žalovanému 1/ titulom výplaty jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti sumu 262,37 eur a z parcely č. XXX/ XX na LV č. 868 žalovaným v 2/ až 11/ rade titulom výplaty ich spoluvlastníckych podielov na dotknutej nehnuteľnosti sumu 709,92 eur. Čiastku 709,92 eur zaviazal žalobcov povinní vyplatiť podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. na účet zástupcu ostatných podielových spoluvlastníkov - R. J. O., ktorý bude tieto prostriedky spravovať, prípadne po splnení podmienok ich vydá oprávneným osobám. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozsudku samostatným uznesením. 5/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali prostredníctvom svojho zástupcu žalovaní 2/ až 11/ v zákonnej lehote odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodili, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prvom rade nesúhlasili s hodnotou pozemku stanovenou v znaleckou posudku č. 2/2016. Namietali, že znalec v posudku nezohľadnil vyjadrenie obce, v ktorom sa konštatuje, že v práve prebiehajúcom aktualizovaní Územného plánu obce sú predmetné pozemky určené na výstavbu. Znalec pre posúdenie hodnoty sporného pozemku uviedol jednotkovú cenu pozemku vo výške 0,8003 eur/m2 z dôvodu, že oceňované pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia v extraviláne obce a sú využívané ako poľnohospodárska pôda a nie sú zahrnuté v ÚP obce zmeny a doplnky 2008. Žalovaní 2/ až 11/ považovali túto sumu za podhodnotenú. Aj v prípade určenia hodnoty poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú určené na poľnohospodárske využitie sa vychádza z ponuky a dopytu, ich polohy voči obci, z kvality pozemkov, druhu pozemkov a pôdy, teda prvkami pre určenie trhovej hodnoty. Svoje tvrdenia podporili v prvoinštančnom konaní porovnaním s realizovanými a ponúkanými predajmi stavebných pozemkov a poľnohospodárskych pozemkov v obci F. J. R. v Cenovej mape nehnuteľností Slovenska, kde štatistický priemer predajov pozemkov rôznej výmery je 67,- eur/ m2.. Zároveň porovnali aj ponuky realitnej kancelárie uvádzané na webovej stránke nehnutelnosti.sk, kde sa ponúkajú pozemky na bývanie a rekreáciu za cenu 13,- až 75,- eur/m2, pričom porovnateľný pozemok v tej istej lokalite ako je sporný pozemok predáva realitná kancelária v cene 38,- eur/m2. V ďalšom namietali, že súd prvej inštancie nepoužil pre objektivizáciu stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel ukazovatele určujúce trhovú hodnotu pozemkov a pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal iba zo znaleckého posudku č. 2/2016. Poukázali taktiež aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 30/97, podľa ktorého „primeranú náhradu“ je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len znalca. K uvedenej problematike tiež poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/95/1995. Vyvodili, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skúmaním podmienok relevantných pre posúdenie trhovej ceny spornej nehnuteľnosti, keď vychádzal len zo všeobecnej hodnoty sporného pozemku uvedenej v znaleckom posudku č. 2/2016. Vo vzťahu k výroku o trovách konania argumentovali tým, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal skúmaním podmienok relevantných pre posúdenie dôvodnosti aplikácie § 257 C.s.p. Poukázali tiež na súdnu prax v prípade úhrady súdnych poplatkov a trov konania, kedy nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, resp. zaťažiť znášaním trov konania neznámych vlastníkov a rovnako ani ich zástupcu z dôvodu jeho postavenia ako zákonného zástupcu povereného štátom na ich zastupovanie pred súdom (§ 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.), ktorý nemá možnosť uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. 6/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 1/ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci nesprávne, lebo vec nesprávne právne posúdil v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka (§ 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2) a zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o neúčelnosti rozdelenia pozemku z dôvodu, že aj jeho rozdelením by vznikli pozemky o výmere 1311,83 m2 a 262,37 m2, pričom ich výmera by bola dostatočná na poľnohospodársku produkciu alebo zástavbu rodinným domom. Akcentoval, že že menovaný pozemok bezprostredne súvisí so zastaveným územím obce F. J. R., keďže na susednom pozemku stojí už rodinný dom a aj podľa prebiehajúcej aktualizácie územného plánu obce je navrhnutý tento pozemok, ako aj susedné pozemky na zástavbu rodinnými domami. Na podporu svojho tvrdenia doručil súdu prvej inštancie v priebehu prvoinštančného konania aj výpis z uznesenia z 8. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce F. J. R., ktoré schválilo úplné znenie pripravovanej aktualizácie územného plánu obce F. J. R. zo 7.12.2016, a v ktorej je zahrnutý vyššie citovaný pozemok ako stavebný pozemok na zástavbu rodinnými domami. V tejto súvislosti súdu prvej inštancie doložil aj územnoplánovaciu informáciu Obecného úradu obce Kráľová pri Senci zo dňa 20.02.2017. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa jedná o poľnohospodársky pozemok, a to ani napriek tomu, že po vyhlásení rozsudku žalobcovia na predmetnom pozemku vysadili vinič, aby mohli účelovo tvrdiť, že pozemok je poľnohospodárskym. Odvolateľ ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nevykonal súdnu ohliadku predmetného pozemku a nevykonal doplnenie dokazovania žiadosťou o vyjadrenie sa obce F. J. R. k otázke zastavenia pozemku a jeho okolia v súvislosti so schváleným uznesením Obecného zastupiteľstva F. J. R. č. 237/OZ-2016 z 8. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v Kráľovej pri Senci konaného dňa 25.01.2017. V závere svojho odvolania opätovne uviedol nemožnosť aplikácie zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v predmetnej veci, nakoľko tento sa nevzťahuje na pozemky zaradené Obcou F. J. R. do obytného územia. Žalovaný 1/ rovnako namietal správnosť ohodnotenia pozemku v znaleckom posudku č. 2/2016 na sumu 1.670,- eur, keď predmetný pozemok má podstatne vyššiu hodnotu, z dôvodu, že ide o stavebný pozemok. V obci F. J. R. sa ceny takýchto pozemkov pohybujú v rozmedzí 30,- až 50,- eur/m2. 7/ Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalovaného 1/ uviedli, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď odvolateľom uvádzané skutočnosti sú nesprávne, účelové a nemajú oporu v zistenom skutkovom a právnom stave veci. Odvolanie žalovaného 1/ vychádza z nesprávneho právneho názoru o povahe, charaktere, resp. určení predmetného pozemku. Ako totiž vyplýva z príslušnej evidencie katastra nehnuteľností a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, v tomto prípade nejde o stavebný pozemok ale o poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa v extraviláne obce. Dodali, že v tejto súvislosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Schválenie začatia procesu obstarania zmeny a aktualizácie územného plánu obce nerobí z poľnohospodárskeho pozemku automaticky pozemok stavebný, ako to opakovane nesprávne a účelovo tvrdí žalovaný 1/ vo svojom odvolaní. Preto je aj žalovaným 1/ požadované reálne rozdelenie tohto pozemku nielenže neúčelné, ale najmä priamo zákonom zakázané (zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov), pričom tzv. reálnym rozdelením by nikdy nevznikol pozemok o výmere minimálne 2.000 m2, ako to vyžaduje uvedený zákon. Ohľadom žalovaným 1/ namietanou nesprávne posúdenou hodnotou pozemku zo strany súdu prvej inštancie, tak ako bola určená v znaleckom posudku č. 2/2016 uviedli, že žalovaný 1/ nikdy súdu prvej inštancie nepredložil alebo neoznačil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval nesprávnosť záverov tohto znaleckého posudku vo vzťahu k hodnote predmetného pozemku ako poľnohospodárskeho pozemku, resp. ktorý by preukazoval a zdôvodňoval vyššiu hodnotu predmetného pozemku. Za rovnako irelevantné považovali aj žalobcove námietky týkajúce sa písomného stanoviska spoločnosti R., C..R.. 8/ Žalobcovia v 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ až 11/ rovnako žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietli, že z odvolania žalovaných 2/ až 11/ nie je zrejmé, v akom rozsahu predmetný rozsudok súdu prvej inštancie napádajú, tzn. ktoré výroky tohto rozsudku sú podľa ich názoru nesprávne, príp. nezákonné a zároveň nijakým spôsobom nešpecifikujú, v čom konkrétne mala spočívať nimi namietaná tzv. „iná vada konania“ a akým spôsobom mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej konštatovali, že celá argumentácia žalovaných 2/ až 11/ je postavená na nesprávne určenej výške primeranej náhrady, ktorú im súd prvej inštancie priznal titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku č. 2/2016. Poukázali na skutočnosť, že práve žalovaní 2/ až 11/ navrhli vykonanie znalecké dokazovanie za účelom určenie hodnoty pozemku. Nikdy súdu nepredložili alebo neoznačili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval nesprávnosť záverov namietaného znaleckého posudku č. 2/2016, resp. zdôvodňoval inú hodnotu predmetného pozemku. Žalovanými 2/ až 11/ predložené listinné dôkazy o priemerných cenách pozemkov v obci Kráľová pri Senci považovali za irelevantné, nakoľko tieto zohľadňovali ceny stavebných pozemkov a nie poľnohospodárskej pôdy, pričom v prípade pozemku, ktorý je predmetom sporu ide o práve o poľnohospodársku pôdu. V tejto súvislosti dali do pozornosti ust. § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (na podklade ktorej bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2016), podľa ktorého: „všeobecnou hodnou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže“. Citované ustanovenie znamená, že znalcom určená hodnota pozemku je zároveň aj cena trhová. Záverom namietli správnosť argumentácie odvolateľov vo vzťahu k výroku o trovách konania, keď žalovaní 2/ až 11/ tvrdili, že súd prvej inštancie mal postupovať a rozhodovať podľa ust. § 257 C.s.p. Povinnosť súdu postupovať podľa ust. § 257 C.s.p. nevyplýva zo žiadneho ustanovenia C.s.p., ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalovaní 2/ až 11/ sa nikdy počas konania pred súdom prvej inštancie nedomáhali aplikácie tohto ustanovenia, pričom v danom prípade neexistujú a neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 9/ Zástupca žalovaných 2/ až 11/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že súhlasí s odvolacou argumentáciou žalovaného 1/ ohľadom výšky všeobecnej hodnoty sporných pozemkov určenej podľa znaleckého posudku č. 2/2016. Taktiež súhlasil s argumentáciou žalovaného 1/ ohľadom nezohľadnenia vyjadrenia obce, že v práve prebiehajúcom aktualizovaní Územného plánu obce sú predmetné pozemky určené na výstavbu a v súčasnosti sa hodnota za podobné pozemky v obci F. J. R. pohybuje v rozmedzí 30,- až 50,- eur/m2. 10/ Žalovaný 1/ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.12.2018 doplnil odvolanie o listiny, a to odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozdvoja vidieka SR zo dňa 28.02.2018 ohľadom povolenia využívania predmetného pozemku žalobcom 1/ za účelom pestovania viniča a Územnoplánovaciu informáciu zo dňa 27.11.2018, kde je sporný pozemok parcela č. XXX Všeobecným záväzným nariadením obce Kráľová pri Senci VZN/č.4/2018 v regulačnom bloku č. 26 v Územnom pláne obce určený na funkčné využitie: obytné územie (rodinné domy). 11/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal obe odvolania na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov na č.l. 260 až 304 (Oznámenie obce F. J. R. zo dňa 4.5.2020, Oznámenie Okresného úradu Senec, katastrálny odbor zo dňa 21.5.2020, kúpna zmluva V- 5277/08, Rozhodnutie Správy katastra Senec č. 8/2012/ROEP/ Krmeš zo dňa 31.12.2012, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 30D/611/2017, Dnot 34/2017 zo dňa 25.4.2018, výpis z pozemkovej knihy) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 1/ nie je dôvodné. Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaných 2/ až 11/, odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k týmto žalovaným je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zrušiť a v zrušujúcom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12/ Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa vo vzťahu k žalovanému 1/ stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. 13/ Odvolací súd k odvolacej argumentácii žalovaného 1/, ktorou namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/98/2017, uvádza nasledovné: NS SR v spomenutom rozhodnutí uvádza, že cit. „ak súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci meritórne rozhodol mohli žalovaní predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy v rámci odvolacieho konania s uvedením dôvodu takéhoto oneskorenia, avšak z obsahu podaného odvolania vyplýva, že tak neurobili, preto túto námietku dovolací súd nepovažoval za dôvodnú.“ V prejednávanej veci ide o zhodnú situáciu, keď síce súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené až na pojednávaní, na ktorom mal byť iba vyhlásený rozsudok a toto vykonal bez prítomnosti žalovaného 1/, avšak z obsahu písomne podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ nenavrhol vykonať žiaden nový dôkaz (túto skutočnosť ani súdu prvej inštancie v rámci podaného odvolania nevytkol). Pokiaľ v rámci odvolacieho konania na pojednávaní konanom 28.4.2021 žalovaný 1/ založil do spisu znalecký posudok vyhotovený znalcom A.. E. F. dňa 11.4.2021 a územné rozhodnutie obce F. J. R. zo dňa 18.3.2021 č.j. Výst. 452-20-Kr, tieto dôkazy odvolací súd nepovažuje za také, ktoré by boli spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie ohľadom možnosti reálnej deľby predmetného pozemku a jeho hodnoty. Územné rozhodnutie potvrdzuje iba to, čo už bolo zistené a konštatované súdom prvej inštancie, že pozemky sú kvalifikované ako orná pôda a sú umiestené mimo zastavaného územia obce. Spomínané územné rozhodnutie potvrdilo fakt, že hranica intravilánu v danej lokalite podlieha zmenám, čo je však podstatné, sporný pozemok však naďalej nezmenil svoje účelové určenie. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, ten je pre súd záväzný (217 ods. 1 C.s.p.). Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani k žalovaným 1/ predloženému znaleckému posudku, pretože ten stanovil hodnotu daného pozemku pre prípad, že by došlo k zmene jeho účelového určenia na pozemok stavebný, ktorá okolnosť v danom prípade však nenastala (naviac ide v odvolacom konaní o neprípustné nóvum, § 366 C.s.p.). Z celého dokazovania je zrejmé, že žalobcovia ako väčšinoví vlastníci (disponujúc spoluvlastníckym podielom 5/6 vzhľadom k celku) využívajú pozemok na poľnohospodárske účely, vysadili na ňom vinič, na čo im bolo vydané aj rozhodnutie (viď č.l. 174 spisu). Ako väčšinoví spoluvlastníci majú právo rozhodnúť o spôsobe využitia veci v podielovom spoluvlastníctve (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 14/ Podľa odvolacieho súdu je nedôvodná je aj námietka žalovaného 1/ týkajúca sa aplikácie § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z.. V zmysle uvedeného ustanovenia sa zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce nevzťahuje na prípad, ak sa takýto pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav ( § 14 zákona č. 330/1991 Zb. ). V danej veci o takýto pozemok nejde, pretože o predmetnom pozemku ako spoločnou vecou rozhoduje majoritný spoluvlastník, teda žalobcovia. Žalovaný 1/ v tomto prípade mal možnosť požiadať súd o dôležitú zmenu spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však v konaní skutkovo netvrdil a dôkazne nepreukázal. Z predložených dôkazov nevyplýva ani to, že by existovalo také územné rozhodnutie, prípadne zámer, využiť predmetný pozemok vo verejnom záujme v zmysle § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku; respektíve, že by predmetný pozemok bol súčasťou projektu pozemkových úprav. 15/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 257 C.s.p. tak, že procesne úspešným žalobcom nepriznal voči žalovanému 1/ nárok na ich náhradu, a to s ohľadom na výnimočnosť situácie, ktorú odvolací súd videl v charaktere súdenej veci (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) a v potrebe uplatnenia zásady jej spravodlivého usporiadania, zohľadniac pritom pomer výšky vyporiadacieho podielu žalovaného 1/ (262,37 eur) s predpokladanou výškou trov odvolacieho konania, ktorú by mal žalovaný 1/ zaplatiť v prejednávanej veci procesne úspešným žalobcom. 17/ Pokiaľ išlo o žalovaných 2/ až 11/, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny. 18/ Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. sa na konanie na odvolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 C.s.p. , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 19/ Jednou z podmienok konania je aj procesná subjektivita, predpokladom ktorej je spôsobilosť na práva a povinnosti; inak má procesnú subjektivitu len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). 20/ Odvolací súd pri skúmaní, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 161 C.s.p. vo vzťahu k žalovaným 3/ (U. Č.) a 9/ (C. Č.) z výpisu z LV č. XXX katastra nehnuteľností, okres R., S. F. J. R., k.ú. F. zistil, že na uvedenom výpise ako vlastníci označené osoby nie sú uvedené, namiesto nich sa na uvedenom LV nachádzajú pod por. č. 3. H. H., K.. Č., X.. X.X.XXXX, L. K.Á. XXX/X, XXX XX R. D., J. J.. Č.. X J. Š., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. B. XXX/XX, XXX XX R. D., J. J.. Č.. XX. V. S., K.. J., X.. X.X.XXXX, L. H. XXX/XX, XXX XX Y. L., J. J.. Č.. XX. L.Á. Z., K.. L., X.. XX.X.XXXX, L. L. XXXX/X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. L. E., K.. L., X.. X.X.XXXX, L. E. XXX, XXX XX E., J. J.S.. Č.. XX. F. E., K.. L., X.. X.X.XXXX, L. J. F. XX, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. L. E., K.. L., X.. X.X.XXXX, L. L. XXXX/X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. L. U., K.. L., X.. XX.X.XXXX, L. L.S. XXXX/X XXX XX L., J. J.. Č.. XX. Č. H., K.. Č., X.. X.X.XXXX, L. L. XXXX/X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. F. U., K.. Č., X.. XX.X.XXXX, L. R. XXXX/ X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. Š.Á. P., K.. S., X.. XX.X.XXXX, L. Z. X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. S. Y., K.. S., X.. XX.X.XXXX, L. L. XXX/XX, XXX XX G. Z., J. J.. Č.. XX. S. J., K.. S., X.. XX.X.XXXX, L. G. XXXXX/X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. F. R., K.. S., X.. XX.X.XXXX, L. G. XXXXX/X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. J. Š., K.. Č., X.. XX.X.XXXX, L. S. XX, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. Č. H., K.. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. L. X, XXX XX L., J. J.. Č.. XX. Č. P., K.. Č., X.. X.X.XXXX, L. M. XXXX/A, XXXXX Y., pričom je ako titul nadobudnutia pri nich uvedené osvedčenie dedičstve č. 30D/611/2017, Dnot 34/2017, evidované pod č. Z-2357/2018. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd vyžiadal citované rozhodnutie za účelom zistenia právneho predchodcu týchto dedičov, pričom z uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 30D/611/2017; Dnot/34/2017 zo dňa 25.4.2018 zistil, že v prípade žalobcu 3/ a 9/ ide o totožnú osobu, a to U. ( C.) Č., X.. XX.X.XXXX, X. L. K. XXX, L., B. G. XX.X.XXXX. 21/ V danom prípade odvolací súd zistil, že síce osoby uvedené v bode 19 odôvodnenia sú právni nástupcovia po U. C.I.X. Č., ale podstatné je to, že žalovaný označený ako 3/ a 9/ nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XXX, L., B. G. XX.X.XXXX, z dôvodu ktorého osoba U. C. Č. označená v konaní ako žalovaný 3/ a žalovaný 9/, nemala v čase podania návrhu spôsobilosť byť stranou sporu. Z uvedeného dôvodu neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa U. C. Č. (žalovaného 3/ a žalovaného 9/) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a podľa § 391 ods.1 C.s.p. a konanie voči žalovanému 3/ a 9/ t.j. U., C. Č. zastaviť. 22/ Odvolací súd dodáva, že podľa § 63 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, pričom ak ide o prechod práv a povinností v súvislosti so smrťou strany (alebo zánikom právnickej osoby), aplikujú sa § 63 (resp. § 64 C.s.p.) ako špeciálne ustanovenia vo vzťahu k § 80 C.s.p., pričom podľa predmetného ust. § 63 C.s.p. možno postupovať len v prípade, ak strana zomrie počas konania a nie pred jeho začatím (§ 63 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Nakoľko v danom konaní došlo k úmrtiu žalovaného 3/ a 9/ pred začatím konania vo veci samej, postup podľa § 63 ods. 1 a 2 C.s.p. bol vylúčený. Z rovnakých dôvodov bol vylúčený aj žalobcami navrhovaný postup podľa § 80 C.s.p., ktorým sa snažili zhojiť nedostatok ich žaloby vo vzťahu k uvedenému subjektu. V prípade, ak by odvolací súd takýto postup pripustil, došlo by obchádzaniu ustanovenia § 63 C.s.p., čím by fakticky zhojil skutočnosť, že súd prvej inštancie konal so stranou, ktorá v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu (ide o neodstrániteľnú prekážku konania). 23/ Vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/ až 8/ a 10/, 11/ odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia za žalovanú 2/ označili jedného z pozemno-knižných spoluvlastníkov sporného pozemku Š. O., K.. Č., ktorej podľa doterajších podkladov v spise malo nasvedčovať nadobudnutie vlastníctva už 5. 10. 1914. Osoba označená za účastníka, žijúca už v roku 1914 a najmenej od roku 1914 vydatá, by sa za riadneho chodu vecí musela narodiť najskôr v roku 1896 (vydaj vo veku 18 rokov), v čase začatia konania v prejednávanej veci (v apríli 2015) by musela mať prinajmenšom 119 rokov. Obdobný záver je možné konštatovať aj u ostatných žalovaných označených pod číslom 4/ až 8/ a 10/ a 11/. Správny postup súdu prvej inštancie mal byť nasledovný: ak v konaní vystupovala strana sporu, ktorá nemala právnu subjektivitu, mal konanie bez ďalšieho zastaviť. Keďže však je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom je predpokladom úspechu, okrem iného, aj úplný okruh všetkých podielových spoluvlastníkov ako strán sporu, mal dať žalobcom možnosť doplniť žalobu v prejednávanej veci spôsobom napríklad ako: „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (v tejto súvislosti porovnaj Uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 11/2016). 24/ Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval, odvolaciemu súdu v konaní zaťaženom takouto procesnou vadou neostávalo iné, než odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/ až 8/ a 10/, 11/ podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v smere naznačenom v bode 22/ odôvodnenia. Pokiaľ súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti par. č. XXX/XX zruší a vyporiada spôsobom uvedeným v § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, uloží z dôvodu určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia zodpovedajúcu primeranú náhradu každému z ustupujúcich podielových spoluvlastníkov samostatným výrokom, t.j. každému zo žalovaných uloží žalobcom zaplatiť im konkrétnu finančnú čiastku. R. J. O. je v tomto prípade len platobným miestom, kde sa uvedené sumy poukazujú. 25/ O náhrade trov prvoinštančého a odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/ až 8/ a 10/, 11/ rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 26/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).