Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/406/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223072 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1315223072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej, v právnej veci žalobcu: RZP, a.s., IČO: 36 331 023, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Krausová, advokátka so sídlom v Námestove, Bernolákova 403/50, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom zdravotníctva SR, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, P.O.BOX 52, o zaplatenie 482.705,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.06.2016,č.k. 17C/696/2015-180, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.06.2016, č. k. 17C/696/2015-180 p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 17C/696/2015-180 zo dňa 29.06.2016 zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že sa na základe výberového konania vyhláseného žalovaným, zverejneného v Hospodárskych novinách a na webe ministerstva dňa 12.11.2009, prihlásil ako účastník predmetného výberového konania s cieľom vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany. Listom zo dňa 14.01.2010, č. 06591/2009 - VSÚ bol pozvaný na výberové konanie za účelom prezentácie svojho projektu stratégie a overenia odborných znalostí s termínom výberového konania určeného na deň 26.01.2010. Následne žalovaný svojím rozhodnutím číslo 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 zamietol žiadosť žalobcu na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vo vyššie špecifikovaných sídlach a nepovolil prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad (podanie zo dňa 08.03.2010, žalovanému doručené dňa 09.03.2010), o ktorom minister rozhodol až rozhodnutím číslo 11362/2/2010 zo dňa 24.06.2010, žalobcovi doručenom dňa 25.06.2010, na základe žaloby žalobcu o preskúmaní zákonnosti týchto rozhodnutí, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod spisovou značkou 1S 207/2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, právoplatným dňa 02.08.2011 a vykonateľným dňa 02.09.2011, boli obe vyššie špecifikované rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. K zbytočným prieťahom v konaní v celkovom trvaní 75 dní a teda k nesprávnemu úradnému postupu na strane žalovaného, ktoré boli príslušným orgánom krajským súdom ako nezákonne zrušené, bola naplnená jedna z podmienok zakladajúca nárok na náhradu škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (tento nárok ako samostatný nárok je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14C/28/2014). Na základe citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/207/2010, právoplatného dňa 02.08.2011 a vykonateľného dňa 02.09.2011, bola žalovanému vec vrátane správneho spisu vrátená za účelom opätovného konania vo veci a rozhodnutia. Žalovaný opätovne vo veci rozhodol až rozhodnutím číslo 29753 - 2012 - OP zo dňa 13.07.2012, žalobcovi doručeným dňa 01.08.2012. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal riadny opravný prostriedok (rozklad), o ktorom ministerka zdravotníctva SR rozhodla rozhodnutím o rozklade číslo 45987/2012-OP dňa 26.09.2012. V tomto konaní vedenom žalovaným pod číslom číslo 29753 - 2012 - OP bol spôsobený zbytočný prieťah v celkovom trvaní od 03.10.2012 do 01.08.2012, t.j. 302 dní. Na základe tohto istého výberového konania sa žalobca rovnako ako účastník výberového konania s cieľom vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc Medzev, Ulič a Dechtice, žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu rozhodnutím číslo 17501/2010 -OP zo dňa 01.07.2010, proti ktorému podal žalobca riadny opravný prostriedok (rozklad), doručeným ministerstvu dňa 23.07.2010. O tomto opravnom prostriedku rozhodla ministerka zdravotníctva SR až s rozhodnutím o rozklade číslo Z27780/2012 - OP zo dňa 04.06.2012, právoplatným dňa 06.07.2012. Nezákonnosť oboch predmetných rozhodnutí, ako aj postupu im predchádzajúceho, konštatovali aj príslušné súdy v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5S/293/2012, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.02.2012, sp. zn. 6Sžo/23/2014. V konaní vedenom ministerstvom pod číslom 17501/2012 - OP bol spôsobený zbytočný prieťah v trvaní od 24.08.2010 do 06.07.2012, v celkovom trvaní 682 dní. Z odôvodnení citovaných rozsudkov Krajského súdu v Bratislave je zrejmé, že rozhodnutia správneho orgánu sú v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže sú nezrozumiteľné a nie z nich zrejmý dostatok dôvodov na ich vydanie. Vychádzajúc z tohto predpokladu je potrebné všetky rozhodnutia správneho orgánu, vydané v dotknutých správnych konaniach považovať za nezákonné. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v spojení so súvisiacimi nezákonnými rozhodnutiami a škodou vzniknutou žalobcovi vidí žalobca v tom, že v prípade, ak by správny orgán vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a vydal by rozhodnutie, ktoré by obsahovo ich formálne bolo v súlade so zákonom, žalobca by nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. V danej súvislosti poukazuje na Podmienky výberového konania, Úvod, Všeobecné informácie, bod 8, v zmysle ktorého nesplnenie stanovených podmienok a nedodanie všetkých požadovaných dokladov, preukazujúcich splnenie týchto podmienok, by boli dôvodom na vylúčenie účastníka z výberového konania. Identickým spôsobom by správny orgán postupoval aj v prípade, ak by v priebehu výberového konania bolo zistené, že účastník viac nespĺňa stanovené podmienky. Škodu žalobcu predstavujú náklady, ktoré bol nútený vynakladať na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní pre jednotlivé stanice záchrannej zdravotnej služby, a to jednak náklady na materiálno - technické vybavenie, ako aj náklady na personálne zabezpečenie vyžadované podmienkami pre výberové konanie. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu vzniesol námietku možného premlčania nároku na náhradu škody. Ak totiž žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody za obdobie počas, ktorého mu mali vzniknúť finančné náklady v súvislosti so splnením podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, do času, kým žalovaný o jeho žiadosti rozhodol, týmto dňom má byť najneskôr 01.08.2012, takže do podania žaloby 20.11.2015 uplynuli viac ako 3 roky. Rovnako žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že ak by bol býval rozhodol rozhodnutiami, ktoré by boli obsahovo a formálne zákonné, nebol by býval nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 12.10.2009 vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie 74 ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Dňa 15.04.2010 vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie troch ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič a Dechtice. Do oboch výberových konaní sa so svojimi žiadosťami prihlásil aj žalobca , jeho žiadosti boli žalovanému doručené dňa 07.01.2010. Žalovaný podľa ustanovení § 12 ods. 3 písm. a); ods. 4 písm. a) zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve vydá povolenie subjektu, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, podá žiadosť spolu s prílohami, zúčastní sa výberového konania a výberová komisia ho pre sídlo ambulancie záchrannej zdravotnej služby určí za úspešného účastníka. Ide o správne konanie, v rámci ktorého ministerstvo rozhoduje o jednotlivých žiadostiach právnických a fyzických osôb, ich formálne a vecné posúdenie však vykonáva pre tento účel ním zriadená komisia. Jednotlivé rozhodnutia sa potom týkajú výlučne konkrétneho žiadateľa. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o výsledkoch výberového konania, t. j. o úspešnom uchádzačovi, ktorý získal povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc rýchlej zdravotnej služby Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany, informovalo na svojej webovej stránke dňa 29. januára 2010 a dňa 30. júna 2010 pre sídla staníc záchrannej zdravotnej služby Ulič, Medzev a Dechtice. Po zverejnení úspešných uchádzačov žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti tých účastníkov výberového konania, ktorí v ňom boli neúspešní. Preto žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca v žalobe tvrdí, že musel vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Po ukončení výberového konania, v ktorom nebol žalobca úspešný, tak už nemusel robiť. Ani skutočnosť, keby žalovaný bol býval rozhodnutie o zamietnutí žiadosti vydal skôr, by na rozhodnutí komisie nič nezmenilo. Súd totiž rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu nezrušil preto, že by došlo k pochybeniu pri určení víťazných uchádzačov, ale preto, že mali iné nedostatky, najmä boli podľa názoru súdu nepreskúmateľné. Žalobca svoj nárok v tomto konaní opiera aj o skutočnosť, že po skončení výberového konania ho žalovaný listom zo dňa 01.02.2012 vyzval na vyjadrenie, či naďalej spĺňa všetky podmienky pre vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Žalovaný uviedol, že predmetný list zo dňa 01.02.2012 žalobcovi adresoval, ale táto výzva nepotvrdzuje teóriu žalobcu, že po skončení výberového konania musel aj naďalej spĺňať podmienky výberového konania. Ministerstvo z dôvodu povolenia obnovy konania v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku povolilo obnovu konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach v Nitrianske Rudno, Topoľčany 2, Handlová, Stará Turá a Nováky. Práve v tejto súvislosti bol žalobca, ako aj ostatní uchádzači výberového konania na predmetné sídla, listom zo dňa 01.02.2012 vyzvaní na vyjadrenie, či aj naďalej spĺňajú podmienky výberového konania. Žalobca sa k výzve žalovaného zo dňa 01.02.2012 vyjadril listami zo dňa 06.02.2012, v ktorých uviedol, že na preukázanie personálneho zabezpečenia prevádzkovania ambulancie ZZS ako prílohu zasiela menoslov zamestnancov podľa personálneho obsadenia a jednotlivých kategórií zamestnancov a originály pracovných zmlúv vrátane čestných vyhlásení s týmito zamestnancami, ktoré boli nanovo uzatvorené práve so zamestnancami, ktoré boli so spoločnosťou v pracovnom pomere až ku dňu skončenia platnosti povolenia na prevádzkovanie ambulancie. Spolu s vyjadrením zaslal aj nanovo uzatvorené pracovné zmluvy s menovanými osobami, pričom deň nástupu do práce bol v jednotlivých pracovných zmluvách stanovený tak, že bude bližšie určený v závislosti od vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Keďže podľa slovenského právneho poriadku, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, a napriek tomu, že zmluvy so zamestnancami boli uzatvorené dňa 06.02.2012, tieto osoby v skutočnosti neboli zamestnancami žalobcu a dodnes im nevznikol pracovný pomer, pretože deň nástupu do práce bol stanovený na deň „v závislosti od získania povolenia“. Rovnako namietal aj náhradu škody uplatňovanú žalobcom za zamestnanca G. R., vo výške 10.000,- eur za príkaznú zmluvu s týmto zamestnancom, keď žalobca je právnickou osobou, ktorá v čase, kedy skončila platnosť povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby nezanikla, ale naďalej fungovala. Rovnako namieta aj požadované náklady za nájomné v Bánovciach a nájomné v Trenčíne. Časť nároku na náhradu škody, týkajúcu sa vlastníctva motorových vozidiel, ktorú mal v minulosti žalobca využívať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podľa žalobcu tiež sporná, pretože žalobca vykonával dopravnú zdravotnú službu. Preto sa mu javí ako dôvodný predpoklad, že tieto motorové vozidlá boli zo strany žalobcu v rozhodnom čase využívané práve na tento účel, teda ku škode nemohlo dôjsť. Preto žalovaný nárok žalobcu neuznáva ani čo do rozsahu, ani do výšky. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v danej právnej veci vyhodnocoval žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody ako účastníka výberového konania v dvoch konaniach. Na základe preskúmania rozhodnutia žalovaného Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 1S/207/2010 ( právoplatného dňa 02.08.2011 a vykonateľného dňa 02.09.2011), bola vec vrátane správneho spisu vrátená na opätovné konanie a rozhodnutie vo veci. Žalovaný opätovne vo veci rozhodol až rozhodnutím číslo 29753 - 2012 - OP zo dňa 13.07.2012, žalobcovi doručeným dňa 01.08.2012. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal riadny opravný prostriedok (rozklad), o ktorom ministerka zdravotníctva SR rozhodla rozhodnutím o rozklade číslo 45987/2012-OP dňa 26.09.2012. Žalobca namietal nesprávny úradný postup, spočívajúci v prieťahoch v konaní v celkovom trvaní od 03.10.2012 do 01.08.2012, t. j. 302 dní. Na základe tohto istého výberového konania, ktorého sa žalobca zúčastnil rovnako ako účastník výberového konania s cieľom vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc Medzev, Ulič a Dechtice, žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu rozhodnutím číslo 17501/2010 -OP zo dňa 01.07.2010, proti ktorému podal žalobca riadny opravný prostriedok (rozklad), doručeným ministerstvu dňa 23.07.2010. O tomto opravnom prostriedku rozhodla ministerka zdravotníctva SR až rozhodnutím o rozklade číslo Z27780/2012 - OP zo dňa 04.06.2012, právoplatným dňa 06.07.2012. V konaní vedenom ministerstvom pod číslom 17501/2012 - OP bol spôsobený prieťah v konaní v trvaní od 24.08.2010 do 06.07.2012, v celkovom trvaní 682 dní. Súd prvej inštancie sa najprv vysporiadal s námietkou premlčania, uplatnenou žalovaným v rámci vyjadrenia k žalobe, keď nárok žalobcu považuje za premlčaný. Uviedol, že plynutie lehôt upravuje zákon č. 514/2003 Z.z., v ust. § 19 ods. 1 tak, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie; keď podľa ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Žalobca podal návrh na predbežné prerokovanie nároku dňa 28.12.2012, tento bol doručený žalovanému dňa 31.12.2012, žalovaný na tento návrh vôbec nereagoval, preto premlčacia lehota neplynula počas márneho uplynutia lehoty na predbežné prerokovanie nároku v trvaní šiestich mesiacov, t. j. až do 01.07.2013. Preto z dôvodu, že žalovaný nechal márne uplynúť lehotu na predbežné prerokovanie nároku, premlčacia lehota v poradí prvého žalobcom uplatňovaného nároku uplynula až 01.02.2016. Podaním žaloby doručenou súdu dňa 20.11.2015 si žalobca uplatnil svoj nárok v lehote. Rovnako súd vyhodnotil aj povolenia týkajúce sa prevádzkovania staníc ZZS Medzev, Ulič a Dechtice, kde ministerka zdravotníctva SR rozhodla rozhodnutím o rozklade číslo Z27780/2012 - OP zo dňa 04.06.2012, právoplatným dňa 06.07.2012, kedy by sa nárok žalobcu premlčal až dňom 06.01.2016. Žaloba bola na súd doručená 20.11.2015, teda v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca základ svojho nároku vidí v existencii priamej príčinnej súvislosti, keď tvrdí, že v prípade vydania obsahovo a formálne zákonných rozhodnutí v zákonom stanovenej lehote by žalobca nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Súd tento základ nároku uvádzaný žalobcom vyhodnotil ako nemajúci oporu v zákone. Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 574/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve vyplýva, že ministerstvo vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a podľa ods. 7 tohto zákonného ustanovenia, podmienky na vydanie povolenia podľa odsekov 2, 3 a odseku 4 písm. a), musia byť splnené po celý čas platnosti povolenia v spojení s ust. § 19 ods. 1 písm. b) tohto zákona, kedy orgán príslušný na vydanie povolenia zruší povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia (§ 12 ods. 2 až 4). Zákon v oboch prípadoch jednoznačne hovorí o takej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je držiteľom povolenia, nie o kandidátovi či účastníkovi výberového konania. Okrem toho, výberové konanie je principiálne založené na dobrovoľnosti a možnosti prihlásiť sa do výberového konania, kedy je účastník tohto výberového konania potom povinný spĺňať podmienky pre svoju akceptáciu v danom konaní stanovené zákonom, inak by sa výberového konania nemohol zúčastniť. Nemožno ale žalovaného uplatnením si náhrady škody voči nemu a jej prípadným priznaním „trestať“ za to, že žalobca ako účastník výberového konania mal spĺňať zákonom stanovené podmienky a vynaložiť na ich zabezpečenie finančné prostriedky. Ani argumentácia žalobcu, že tieto náležitosti sú uvedené v podmienkach výberového konania v zmysle ktorého nesplnenie stanovených podmienok a nedodanie všetkých požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie týchto podmienok, by boli dôvodom na vylúčenie účastníka z výberového konania, na tomto závere súdu nič nemení, keď všetci účastníci výberového konania tieto predpoklady museli splniť na to, aby sa účastníkmi výberového konania vôbec stali. Podľa úvahy súdu, vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, neexistuje medzi nesprávnym úradným postupom, t. j. prieťahmi v konaní v dvoch označených výberových konaniach, a škodou žalobcu spočívajúcou vo vynaložení finančných prostriedkov počas celej doby trvania výberového konania, žiadna príčinná súvislosť. Žalobca sa o výsledkoch výberového konania týkajúcom sa staníc Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany, uverejnených na webe žalovaného , dozvedel dňa 29.01.2010 a staníc Ulič, Medzev a Dechtice dňa 30.06.2010, tým sa výberové konanie v jeho prípade ukončilo. Odvtedy má súd za jednoznačne preukázané, že žalobca disponoval vedomosťou, že nebol úspešným uchádzačom výberového konania pre tieto stanice. Ani následné konania pred súdom a prieťahy žalovaného v rozhodovaní na tejto skutočnosti a stanovení rozhodného obdobia, odkedy už žalobca vedel, že nie je úspešný a výberové konanie je pre neho ukončené, nič nezmenili. Rozhodnutia súdov neovplyvňujú bez ďalšieho výsledky výberového konania, úspešní uchádzači prevádzkujú činnosť v predmetných staniciach RZS, a bez ohľadu na dĺžku trvania rozhodovania žalovaného o námietkach žalobcu sa na tejto skutočnosti - výsledku a určení úspešných uchádzačov, nič nezmení. Argumentácia žalobcu, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 574/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia, zruší povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia (§ 12 ods. 2 až 4) v súvislosti s obnovou konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach v Nitrianske Rudno, Topoľčany 2, Handlová, Stará Turá a Nováky, kedy žalovaný listom zo dňa 01.02.2012 vyzval žalobcu, ako aj ostatných uchádzačov, na vyjadrenie, či aj naďalej spĺňajú podmienky výberového konania, je podľa súdu rovnako irelevantná s predmetom sporu, keď zákon v citovanom ustanovení hovorí o držiteľovi povolenia, nie o uchádzačovi výberového konania a zisťovanie spĺňania predpokladov v rámci povolenej obnovy konania nemožno rovnako posudzovať na ťarchu žalovaného a vyvodzovať z toho nárok na náhradu škody. List žalovaného zo dňa 01.02.2012 mal informatívny zámer zistiť, či záujem žalobcu , ako aj iných pôvodne prihlásených, stále trvá a či v rámci povolenej obnovy konania má žalovaný so žalobcom konať ako s účastníkom výberového konania. Súd aj v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje princíp dobrovoľnosti účasti vo výberovom konaní a dobrovoľnosť spĺňania podmienok jeho účasti, ktorá žiadnym spôsobom nezakladá nárok na náhradu škody voči žalovanému. Súd preto posúdením žaloby z vyššie uvedených dôvodov túto v plnom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 2, § 3 ods. 1, § 5 ods.1, § 6 ods.1 a § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že bolo preukázané, že žalobca sa zúčastnil výberového konania na špecifikované stanice záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) a súvisiaceho správneho konania vedeného ministerstvom. Žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 12 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej len „Zákona č. 578/2004 Z.z.“) a tento fakt aj preukázal predložením podkladov vymedzených v ustanovení § 13 Zákona č. 578/2004 Z.z. Nakoľko žalobca nebol vylúčený z výberového konania, stal sa nielen kandidátom na vydanie povolení na prevádzkovanie jednotlivých staníc ZZS, uchádzačom vo výberovom konaní, ale súčasne aj účastníkom správneho konania vedeného ministerstvom, v ktorom bolo ministerstvo povinné zákonom predpokladaným spôsobom vo vzťahu k žalobcovi rozhodnúť o povolení alebo nepovolení prevádzkovania staníc ZZS. S postavením účastníka správneho konania sú v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní spojené viaceré práva, jedným z ktorých je aj právo vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov a vec vybaviť právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade sa nejednalo o „osobitý typ správneho konania“, ktoré by bolo možné považovať za vybavené momentom zverejnenia výsledkov na webovom sídle tak, ako to predpokladá vo svojom odôvodnení súd. V konečnom dôsledku, ani subjekt, ktorý oprávnenie na prevádzkovanie staníc ZZS získal, nezačal ich prevádzkovanie dňom zverejnenia výsledkov výberového konania, ale na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým mu bolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Je nepochybné, že aj konania, ktorých účastníkom bol žalobca, mali byť vo vzťahu k žalobcovi ukončené v zákonom stanovených lehotách vydaním individuálneho správneho aktu, s kvalitami právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Toto právo však bolo žalobcovi v konaní o vydanie povolení pre stanice ZZS Nitrianske Pravno a spol. upierané 302 dní a v konaní o vydanie povolení pre stanice ZZS Medzev a spol. 682 dní. Počas celého tohto obdobia bol žalobca účastníkom správneho konania vedeného Ministerstvom, pričom toto jeho postavenie sa čo do práv a povinností od momentu prihlásenia sa do výberového konania nezmenilo. Súd vo svojom odôvodnení osobitne poukazuje na moment skončenia výberového konania ako na okamih rozhodujúci pre ukončenie spĺňania podmienok pre vydanie povolenia zo strany žalobcu. Zdôraznil, že výberové konanie bolo len etapou samotného správneho konania vedeného žalovaným, ukončením ktorej však nemožno za skončené považovať celé správne konanie. V konečnom dôsledku, predmetné správne konania mali byť a boli ukončené (resp. opakovane ukončované) vydaním rozhodnutí, ktoré však pre ich nezákonnosť boli zrušované, nie zverejnením na webovom sídle ministerstva. Ak by takáto súdom nastolená konštrukcia platila, je otázne, na čo by žalovaný vôbec potreboval vydávať akékoľvek rozhodnutia, keď podľa všetkého aj zverejnenie akýchkoľvek výsledkov výberových konaní na webovom sídle má právotvorné účinky. Takýto záver súdu nemá oporu ani v zistenom skutkovom stave, ani v zákone. Uviedol, že pokiaľ súd opakovane poukazuje na dobrovoľnosť vstupu a účasti žalobcu vo výberovom konaní, tak tento argument považuje za bezpredmetný. Skutočnosť, či sa subjekt stane účastníkom konania na základe vlastnej iniciatívy alebo ex offo, nemá žiaden vplyv na povinnosť správneho orgánu konať v medziach zákona a na základe zákona. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá by mala spočívať vo vstupných nákladoch konania, ktorého sa stal dobrovoľným účastníkom (t.j. nákladov na obstaranie materiálno-technického vybavenia a personálneho zabezpečenia), ale v nákladoch na ich udržanie, a teda v nákladoch ktoré bol nútený vynakladať na to, aby vôbec mohol byť posudzovaný ako subjekt spĺňajúci podmienky pre vydanie povolenia. Žalobca bol nútený tieto podmienky spĺňať, nakoľko v čase po zrušení jednotlivých rozhodnutí ani ministerstvo, ani žalobca nemohli mať vedomosť o tom, či ministerstvo v konečnom dôsledku (pre pochybenia v procese, vady rozhodnutia, iné dôvody) nerozhodne o udelení povolenia práve žalovanému. Ak by však žalobca postupoval v zmysle „usmernenia“ súdu a ku dňu zverejnenia výsledkov na webovom sídle ministerstva by na dobrovoľnej báze upustil od spĺňania podmienok pre udelenie povolenia, v čase kedy by ministerstvo opätovne rozhodovalo, by sa dobrovoľne a vopred diskvalifikoval. V súvislosti s osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona č. 578/2004 Z.z. má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Za účelom preukázania neexistencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 1 („ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj (ďalej len „orgán príslušný na vydanie povolenia“ vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom“),v spojení s ustanovením § 12 ods. 7 („podmienky na vydanie povolenia podľa odsekov2, 3 a odseku 4 písm. a) musia byť splnené po celý čas platnosti povolenia“),ako aj na ustanovenie § 19 ods. 1, písm. b) Zákona č. 578/2004 Z.z. („orgán príslušný na vydanie povolenia zruší povolenie, ak držiteľ povolenia prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia (§ 12 ods. 2 až 4)“), s tým, že podľa názoru súdu sa v oboch prípadoch má jednať o podmienky pre „držiteľa povolenia“. S predmetným záverom súdu sa nemožno stotožniť vychádzajúc z logiky Zákona č. 578/2004 Z.z.. Kým ustanovenie § 12 Zákona č. 578/2004 Z.z. vymedzuje podmienky ako sa stať držiteľom povolenia (z uvedeného je teda zrejmé, že subjekt nie je držiteľom platného povolenia), ustanovenie § 19 Zákona č. 578/2004 Z.z. vymedzuje podmienky zrušenia povolenia (z čoho je zrejmé, že v čase zrušenia povolenia subjekt musí disponovať platným povolením, ktoré má ministerstvo povinnosť alebo právo zrušiť). Súdom vyslovený záver preto nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že bez ohľadu na označenie žalobcu či už ako žiadateľa o povolenie, uchádzača vo výberovom konaní alebo účastníka správneho konania, Zákon č. 578/2004 Z.z. hovorí v ustanovení § 12 o podmienkach na vydanie povolenia, nie o podmienkach výberového konania, pričom vydanie povolenia končí príslušným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Rovnako tak hovorí o povinnosti preukázať splnenie týchto podmienok dokladmi špecifikovanými v ustanovení § 13 a o povinnosti ministerstva akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá preukáže splnenie zákonných podmienok (nie držiteľovi povolenia) vydať povolenie a o povinnosti spĺňať všetky zákonné podmienky počas celej doby platnosti povolenia, teda nielen počas výberového konania, ale aj počas súvisiaceho správneho konania, v ktorom sa rozhodne o ne/vydaní povolenia. Ak by platil záver súdu, každý uchádzač vo výberovom konaní by bezprostredne po skončení výberového konania, v čase keď nedisponuje rozhodnutím ministerstva, za účelom minimalizovania nákladov, mohol až do rozhodnutia prestať „spĺňať“ zákonné podmienky. Je názoru, že toto nie je účelom zákona, a preto záver súdu o spĺňaní podmienok výhradne v pozícii držiteľa povolenia nemá opora v zákone. Poukázal aj na nesprávnu interpretáciu listu žalovaného zo dňa 01.02.2012. Súd má za to, že po vyhlásení výsledkov výberového konania na webovom sídle žalovaného, žalobca nebol viac povinný spĺňať podmienky pre vydanie povolenia, a to aj napriek tomu, že sa nestotožňoval s výsledkami výberového konania, nad zákon stanovenú lehotu nedisponoval rozhodnutiami, následne boli rozhodnutia predmetom súdneho prieskumu a ako nezákonné zrušené, z čoho vyplýva, že príslušné konanie o vydanie povolenia nebolo právoplatne skončené. Napriek uvedenému, súd považuje za irelevantné, ak žalovaný , vyzve žalobcu, aby sa pre potreby konania o obnove (ktoré o.i. predpokladá právoplatné skončenie konania, aby mohlo dôjsť k jeho obnove) vyjadril, či naďalej spĺňa podmienky pre vydanie povolenia (nie účasť vo výberovom konaní, ale pre vydanie povolenia). Žalobca považuje za zmätočné, ak na jednej strane súd uvádza, že žalobca mal po zverejnení výsledkov na webovom sídle upustiť od spĺňania podmienok pre vydanie povolenia, a to aj napriek tomu, že konanie o vydanie povolenia nebolo právoplatnej skončené, na druhej strane však uvádza, že je v poriadku, ak žalovaný požaduje preukazovanie splnenia podmienok z konania, ktoré malo byť právoplatne skončené (keďže sa povoľuje jeho obnova). Súd teda na jednej strane konštatuje, že nie je potrebné spĺňať podmienky v stále prebiehajúcom konaní a druhej strane konštatuje, že v obnovenom konaní je potrebné tie isté podmienky predsa len spĺňať. Žalobca bol účastníkom (správnych) konaní o vydanie povolení na prevádzkovanie staníc ZZS špecifikovaných v žalobe, rozhodnutia v týchto konaniach vydané ministerstvom a postup nim predchádzajúci boli príslušnými súdmi označené ako nezákonné (a to rôznych dôvodov, o.i. nepreskúmateľnosť, ale aj rozpor so zákonom č. 578/2004 Z.z.) a následne zrušené. Predmetom konania je nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch v konaní - ministerstvo zbytočne predĺžilo konanie o dobu, počas ktorej v rozpore s príslušnými ustanovenia Správneho poriadku o lehotách na vydanie rozhodnutia, vydalo vo vzťahu k žalobcovi príslušné rozhodnutia až 302, resp. 682 dní po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorého obdobia bol žalobca v stave právnej neistoty. Žalobca, ako účastník konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS spĺňal zákonné podmienky pre vydanie povolenia, pričom príčinná súvislosť je daná práve zákonnou povinnosťou spĺňať podmienky pre vydanie povolenia počas trvania konania (ako aj celej doby platnosti povolenia, ak dôjde k jeho vydaniu), nakoľko v prípade, ak by prestal spĺňať požadované zákonné podmienky, bol by automaticky z konania vylúčený, a to aj bez ohľadu na etapu konania (výberové konanie, rozhodovacia časť), resp. ak by bol držiteľom povolenia, bolo by mu toto odňaté. Na základe uvedeného má za to, že medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou vzniknutou žalobcovi je daná príčinná súvislosť, preto súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne nesprávne. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania a aby bola vec po jej zrušení vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci uplatnený už v samotnej žalobe. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali alebo dôvodili nesprávnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III v prejednávanej veci. Okresný súd Bratislava III zameral výhradne na základ nároku a po vzhliadnutí nedostatku príčinnej súvislosti sa nezaoberal škodou samotnou. Uviedol, že základom uplatnenia nároku na náhradu škody sú tri základné podmienky, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť. Je nepochybné, že tieto musia byť splnené kumulatívne, t.j. za predpokladu, žeby absentovala čo i len jedna z nich, čo je aj prípad tohto konania, zodpovednosť za škodu nie je daná. Uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 12.10.2009 vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie 74 ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných sídlach a dňa 15.4.2010 vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie 3 ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič a Dechtice. Do oboch výberových konaní sa svojimi žiadosťami prihlásil aj žalobca. Podľa . § 14 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) v znení platnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava, Veľké Ripňany, Medzev, Ulič a Dechtice účastníkmi výberového konania boli žiadatelia o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí podali žiadosť v lehote vyhlásenej ministerstvom zdravotníctva a ktorí spĺňali ustanovené podmienky. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o poskytovateľoch orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť, v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydá podľa § 12 ods. 4 písm. a) povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a) fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a), a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a) a je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14) .Ministerstvo zdravotníctva SR teda vydáva povolenie subjektu, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky, podá žiadosť spolu s prílohami, zúčastní sa výberového konania a výberová komisia ho pre sídlo ambulancie záchrannej zdravotnej služby určí za úspešného účastníka. Ide o správne konanie, v rámci ktorého ministerstvo rozhoduje o jednotlivých žiadostiach právnických a fyzických osôb, ich formálne a vecné posúdenie, dokazovanie však vykonáva pre tento účel ním zriadená komisia, ktorá aj určí úspešného uchádzača pre dané sídlo/sídla staníc záchrannej zdravotnej služby. Jednotlivé rozhodnutia, ktoré na základe výsledkov výberového konania ministerstvo vydáva, sa týkajú výlučne konkrétneho žiadateľa, ktorý je podľa § 21 ods. 3 prvá veta zákona o poskytovateľoch jediným účastníkom tohto konania. V zmysle § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických, a právnických osoh, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V danom prípade však zákon o poskytovateľoch upravuje osobitosti konania o vydanie povolenia, dočasné pozastavenie povolenia a zrušenie povolenia odchylne od správneho poriadku, a to v § 21 až § 26 zákona o poskytovateľoch. Teda inak ako správny poriadok rieši zákon o poskytovateľoch aj účastníctvo v jednotlivých konaniach, pričom ustanovuje, že účastníkom v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby je žiadateľ o povolenie - v tomto prípade žalobca. Žalobca svojimi žiadosťami žiadal vydať povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany a na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič, Dechtice. Podľa § 12 ods. 4 písm. b) zákona o poskytovateľoch ministerstvo vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby žiadateľovi za podmienky, že úspešne absolvuje výberové konanie, pričom za úspešné absolvovanie výberového konania sa považuje najlepšie splnenie kritérií podľa ust. § 14 ods. 9 písm. a) až c) zákona o poskytovateľoch. Kritériami hodnotenia žiadostí sú: personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby ,materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduj. Pre výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií v špecifikovaných sídlach bola v súlade s § 14 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zriadená ministerstvom výberová komisia, ktorá vyhodnotila žiadosti účastníkov výberového konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Pri vyhodnocovaní žiadostí komisia postupovala v súlade s § 14 ods. 10 zákona o poskytovateľoch, v zmysle ktorého komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a) až c), taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotovila správu, ktorá bola spolu s ostatnou dokumentáciou súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre ministerstvo. Ministerstvo v zmysle príslušných ustanovení § 14 zákona o poskytovateľoch malo v tejto fáze možnosť buď vydať pozitívne rozhodnutie smerom k žiadateľovi t.j. rozhodnutie ktorým účastníkovi konania povolí prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo negatívne rozhodnutie, ktorým žiadateľovi - účastníkovi konania nepovolí prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach, o ktoré požiadal žiadosťou/žiadosťami. Zákon o poskytovateľoch teda inú možnosť ministerstvu nestanovil, zákon zveril všetku posudzovaciu a hodnotiacu kompetenciu o jednotlivých žiadostiach o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby výberovej komisii. Ministerstvo bolo výsledkom, ktorý mu táto komisia postúpila, viazané, nemohlo ho preto posúdiť, opraviť ani zmeniť, iba rešpektovať a na jeho základe vydať pozitívne či negatívne rozhodnutie. O výsledku výberového konania komisia v súlade s ust. § 14 ods. 10 zákona o poskytovateľoch vyhotovila správu/správy, v ktorých vyhodnotila žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podľa tejto správy žiadateľ nebol úspešný vo výberovom konaní na špecifikované sídla staníc záchrannej zdravotnej služby na ktoré sa prihlásil, pretože nesplnil najlepšie kritériá dané v podmienkach výberového konania a v § 14 ods. 9 písm. a) až c) zákona o poskytovateľoch. Pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby je ministerstvo v zmysle § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch viazané výsledkom výberového konania. Po vydaní povolení ministerstvo zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Pretože žalobca ako účastník konania, podľa správy komisie, ktorá vyhodnotila žiadosti účastníka konania, nesplnil podmienku stanovenú v § 12 ods. 4 písm. b) zákona o poskytovateľoch, t. j. neabsolvoval úspešne výberové konanie, boli jeho žiadosti o vydanie povolenia zamietnuté. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o výsledkoch výberového konania t. j. o úspešnom uchádzačovi, ktorý získal povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby informovalo aj na svojej webovej stránke, a to dňa 29. januára 2010 - o výsledkoch výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany a dňa 30. júna 2010 o výsledkoch výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Medzev, Ulič a Dechtice. Ako vyplýva z ust. §14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch, ministerstvo najskôr vydalo povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby úspešným uchádzačom, teda tým, ktorých zoznam zverejnilo vo výsledkoch výberového konania na svojej webovej stránke a až následne rozhodlo o zamietnutí žiadostí tých účastníkov výberového konania, ktorí boli vo výberovom konaní neúspešní. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo žalobca neustále tvrdí, že musel vynakladať finančné prostriedky na udržiavanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní. Primárnym cieľom výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby je z prihlásených uchádzačov určiť toho najlepšieho v ponímaní zákona - najúspešnejšieho uchádzača a teda budúceho poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby pre konkrétne sídla staníc záchrannej zdravotnej služby, a to v dostatočnom časovom predstihu a talc, aby mohol kontinuálne pokračovať po uplynutí doby platnosti pôvodného povolenia poskytovateľa, ktorému bolo vydané povolenie pre jednotlivé sídla a ktoré sa vydávali podľa zákona o poskytovateľoch na dobu štyroch rokov. Žalobca po tom, ako sa dozvedel, že vo výberovom konaní neuspel, nebol nútený vynakladať finančné prostriedky na udržanie podmienok potrebných pre účasť vo výberovom konaní, pretože primárny cieľ výberového konania, podopretý aj zákonnými ustanoveniami, je vybrať zo zúčastnených toho, kto bude zabezpečovať poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na najbližšie štyri roky (v súčasnosti 6 rokov). Až následne musí ministerstvo zamietnuť žiadosť/žiadosti uchádzačov, ktorí vo výberovom konaní neuspeli - § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch. Údajné legitímne očakávanie zmeny rozhodnutia v prospech žalobcu preto neboli zo strany žalobcu na mieste. Súd rozhodnutie resp. rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadostí žalobcu nezrušil z dôvodu, žeby došlo k pochybeniu pri určení víťazných uchádzačov, ale preto, že mali iné nedostatky, predovšetkým boli podľa názoru súdu nepreskúmateľné resp. nedostatočne odôvodnené. Správnosť záverov, pokiaľ ide o vecnú stránku a zamietnutie žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS vo vyššie uvedených sídlach spochybnená nebola. Rozhodnutia komisie o vybratí úspešných uchádzačov, či rozhodnutia ministerstva o vydaní povolení úspešným uchádzačom teda neboli súdmi zrušené, preto očakávanie žalobcu v zmenu rozhodnutia v prospech žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné. Žalobca sa sám rozhodol, že bude udržiavať splnenie podmienok výberového konania a na toto splnenie vynakladať finančné prostriedky. Pokiaľ ide výzvu žalovaného zo dňa 1.2.2012 adresovanú žalobcovi uviedol, že predmetný list žalovanému zaslal. K výzve z o strany žalovaného došlo v nadväznosti na skutočnosť, že spoločnosť Záchranná zdravotná služba SR, a.s., podala listom zo dňa 25.10.2011 podnet na obnovu konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre sídla Nitrianske Rudno, Handlová, Nováky, Topoľčany 2, Trenčín 2, Stará Tura. Po podaní podnetu žalovaný zistil dôvod na povolenie obnovy konania v týchto špecifikovaných sídlach a preto obnovu konania povolil. Práve v tejto súvislosti bol žalobca a aj ostatní uchádzači výberového konania na predmetné sídla listom zo dňa 1.2.2012 vyzvaní na vyjadrenie, či aj naďalej spĺňajú podmienky výberového konania. Žalobca sa k výzve žalovaného zo dňa 1.2.2012 vyjadril listami č. 009/BA/2012 zo dňa 6. 2. 2012, č. 010/BA/2012 zo dňa 6.2.2012, č. 011/BA/2012 zo dňa 6. 2. 2012, č. 012/BA/2012 zo dňa 6.2.2012 a č. 013/BA/2012 zo dňa 6.2.2012, v ktorých uviedol, že „... na preukázanie personálneho zabezpečenia prevádzkovania ambulancie ZZS ako prílohu tohto listu zasielame menoslov zamestnancov podľa personálneho obsadenia a jednotlivých kategórií zamestnancov a originály pracovných zmlúv vrátane čestných vyhlásení s týmito zamestnancami. Poznamenávame, že predmetné pracovné zmluvy boli nanovo uzatvorené práve so zamestnancami, ktorí boli so Spoločnosťou v pracovnom pomere až ku dňu skončenia platnosti povolenia na prevádzkovanie ambulancie...“.Povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré bolo žalobcovi vydané žalovaným ešte dňa 4.4.2006 pod č. 12499-4/2006- SP, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2006, bolo v súlade s vtedy platným zákonom o poskytovateľoch vydané na štyri roky. Platnosť tohto povolenia preto skončila uplynutím dňa 3.5.2010. To znamená, že podľa vyjadrenia žalobcu, mal mať zamestnancov v pracovnom pomere najneskôr do 4.5.2010 t. j. ku dňu skončenia platnosti povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že zamestnanci, ktorými chcel preukázať personálne zabezpečenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby mali so žalobcom uzatvorený pracovný pomer ku dňu skončenia platnosti povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a pracovné zmluvy s menovanými uzatvoril nanovo dňa 6.2.2012. Žalobca spolu s vyjadrením zaslal žalovanému aj nanovo uzatvorené pracovné zmluvy s menovanými osobami, pričom deň nástupu do práce bol v jednotlivých pracovných zmluvách určený takto: „ Deň nástupu do práce bude bližšie určený v závislosti od vydania povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“. Ak boli teda zmluvy s vyššie menovanými zamestnancami uzatvorené dňa 6.2.2012, tak nie je žalovanému zrejmé, aký nárok si vo vzťahu k menoslovu osôb, predloženému v žalobe, uplatňuje, keď tieto osoby de facto neboli zamestnancami žalobcu a nevznikol týmto osobám pracovný pomer, nakoľko ako deň nástupu do práce bol neurčito stanovený deň „v závislosti od získania povolenia“. Žalobca taktiež v prípade zamestnanca - G. požaduje náhradu škody vo výške 10.000 eur za príkaznú zmluvu, ktorá nebola obsahom žaloby, ani obsahom príloh predložených žalobcom v deň pojednávania t.j. dňa 28, 4. 2016 a tiež nie je zrejmé, ako mal pán G. - konateľ obchodnej spoločnosti žalobcu personálne zabezpečovať splnenie podmienok na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a uplatnenie tohto nároku nemá priamy súvis s údajným vznikom škody. To isté platí v prípade, kedy je pán Bahelka zaradený v zozname zamestnancov žalobcu, pričom obsahom listinných dôkazov taktiež nebola pracovná zmluva uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a pánom G. R.. Žalobca je právnickou osobou, akciovou spoločnosťou, ktorá v čase, kedy skončila platnosť povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby nezanikla, naďalej fungovala a preto uplatnený nárok zo strany žalobcu, týkajúceho sa náhrady škody za zamestnanca G. R. nie je zrejmý. Žalobca ďalej v tabuľke č. 2 pripojenej k žalobe uvádza vo vyčíslení požadovaných nákladov aj „nájomné BN“ v počet dní 406 (v trvaní od 24.8.2010 do 6.7.2012) v celkovej sume 7 730,24 Eur a „nájomné Trenčín“ v počte dní 406 (v trvaní od 24. 8. 2010 do 6.7.2012) v celkovej sume 44 120,02 eur. V tabuľke č. 1 naopak uvádza „nájomné BN“ v počte uplatňovaných dní 302 od 4.10.2011 do 1.8.2012 v celkovej sume 4.130,15 eur a „nájomné Trenčín“ v počte uplatňovaných dní 110 v období od 4.10.2011 do 1.8.2012 v celkovej sume 11.666,60 eur. Žalobca je akciovou obchodnou spoločnosťou, ktorá mala sídlo do 13. 2. 2009 v Bánovciach nad Bebravou na Nám. Ľ. Štúra 1796/5A. Od 14. 2. 2009 (podľa výpisu z obchodného registra) mal sídlo na Legionárskej 7158/5 v Trenčíne, pričom podľa predmetného výpisu z obchodného registra žalobca aj v čase, keď malo dôjsť k vzniku škody vykonával podnikateľskú činnosť, a to na adrese nového sídla v Trenčíne na Legionárskej 7158/5. Nakoľko žalovanému žalobca obsah nájomnej zmluvy na nebytové priestory v Trenčíne počas konania nepreukázal, namieta v plnom rozsahu aj túto požadovanú náhradu škody za náklady na „nájomné Trenčín“ a rovnako tak náklady na „nájomné BN“, kde v rozhodnom čase už žalobca nemal sídlo a dôvod uplatnenia týchto nákladov žalobca neozrejmil. Taktiež počet uplatňovaných dní v tabuľke č. 2 nekorešponduje s nárokom žalobcu uvedeným v žalobe. Žalovaný namieta aj časť nároku na náhradu škody týkajúcej sa vlastníctva motorových vozidiel, ktoré mal v minulosti žalobca využívať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto považuje za sporné už s poukazom na to, že žalobca vykonával v tom období dopravnú zdravotnú službu a tieto motorové vozidlá mohli byť zo strany žalobcu využívané v rozhodnom čase práve na tento účel a ku škode preto nemohlo dôjsť. Žalovaný naďalej neuznáva nárok žalobcu ani čo do rozsahu ani čo do výšky. Predpokladmi uplatnenia nároku na náhradu škody sú tri základné podmienky, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t. j. za predpokladu, že absentuje čo i len jedna z nich, čo je aj prípad tohto konania, zodpovednosť za škodu nie je daná. Navrhuje, aby odvolací súd žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 7. V priebehu konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.03.2021 o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP.) 9. Odvolací súd k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . 10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového poriadku, alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 11. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. 13. Hmotnoprávnym základom žalobcom uplatneného nároku bolo ustanovenie 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Citovaný zákon v § 3 uvádza rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1) existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 14. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 15. Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 16 .Podľa § 9 ods. 1, 2 uvedeného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje - ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie.Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. 17. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda, nebyť nesprávneho úradného postupu, nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. 18. O vzťah príčinnej súvislostí (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu. Príčinou vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť len taký postup, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal, nebyť nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo 10042/2010 - OP zo dňa 17.02.2010 a číslo 11362/2/2010 zo dňa 24.06.2010 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 207/2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, právoplatným dňa 02.08.2011 a vykonateľným dňa 02.09.2011,boli rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Ministerstvo zdravotníctva SR svojím rozhodnutím číslo 29753-2012-OP zo dňa 12.7.2012 opätovne zamietlo žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany a nepovolilo prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. 20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté dňa 26.09.2012 číslo 45987-2012-OP. Ministerstvo zdravotníctva rozhodnutím číslo 17501/2010 -OP zo dňa 01.07.2010 zamietlo žiadosť žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc Medzev, Ulič a Dechtice. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca riadny opravný prostriedok (rozklad), doručený ministerstvu dňa 23.07.2010. O tomto opravnom prostriedku rozhodla ministerka zdravotníctva SR rozhodnutím o rozklade číslo Z27780/2012 - OP zo dňa 04.06.2012, právoplatným dňa 06.07.2012. Na základe žaloby žalobcu o preskúmaní zákonnosti týchto rozhodnutí Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5S 293/2012, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.02.2012, sp. zn. 6Sžo 23/2014 obe vyššie uvedené rozhodnutia zrušil a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 21. Namietané rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby bolo súdom zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný bol pri vydávaní pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazaný výsledkom výberového konania, mal však povinnosť uvedené skutočnosť v odôvodnení rozhodnutia popísať a riadne sa vysporiadať s argumentáciou žalobcu. Za takéhoto stavu nie je naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočívajúcu v nezákonnom rozhodnutí žalovaného, nakoľko ten nemohol žiadnym spôsobom zmeniť (ovplyvniť) výsledok konania o žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pretože bol viazaný výsledkom výberového konania (t.j. určením poradia uchádzačov zo strany výberovej komisie). Po vydaní povolení úspešným uchádzačom na základe výsledkov výberového konania súťaže bol žalovaný zo zákona povinný žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov v zmysle ust. § 14 ods. 11 zák. č. 578/2004 Z.z. zamietnuť. 22. Žalobca ako dôvod vzniknutej škody v odvolaní uviedol, že žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní žalobcu ako správneho orgánu. Ministerstvo zbytočne predĺžilo konanie o dobu, počas ktorej v rozpore s príslušnými ustanovenia Správneho poriadku o lehotách na vydanie rozhodnutia, vydalo vo vzťahu k žalobcovi príslušné rozhodnutia až 302, resp. 682 dní po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorého obdobia bol žalobca v stave právnej neistoty. Žalobca, ako účastník konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie staníc ZZS, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 12 zákona č. 578/2004 Z.z., spĺňal zákonné podmienky pre vydanie povolenia, pričom príčinná súvislosť je daná práve zákonnou povinnosťou spĺňať podmienky pre vydanie povolenia počas trvania konania (ako aj celej doby platnosti povolenia, ak dôjde k jeho vydaniu), nakoľko v prípade, ak by prestal spĺňať požadované zákonné podmienky, bol by automaticky z konania vylúčený, a to aj bez ohľadu na etapu konania (výberové konanie, rozhodovacia časť), resp. ak by bol držiteľom povolenia, bolo by mu toto odňaté (v súlade s ustanovením § 19 zákona č. 578/2004 Z.z.). 23. Za nesprávny úradný postup možno tiež považovať aj nečinnosť štátnych orgánov a správnych úradov. Ak orgán, ktorý je zo zákona povinný vo veci rozhodovať, nedodrží lehoty stanovené zákonom na rozhodnutie, lehoty na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia alebo poruší všeobecné ustanovenia procesných predpisov, ktoré zakotvujú povinnosť vybavovať veci včas a bez zbytočných odkladov, ide o nesprávny úradný postup. 24. Podľa § 22 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti orgán príslušný na rozhodnutie (§ 21 ods. 1) rozhodne o vydaní povolenia alebo o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia do 30 dní od začatia konania; ak ide o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] do 10 dní odo dňa doručenia správy o výsledku výberového konania (§ 14 ods. 10). 25. Podľa § 92 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak . 26. Podľa § 49 ods. 1,2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 27. Podľa § 61 ods. 1 až zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 28. V prejednávanej veci žalovaný nerozporoval, že v správnom konaní neboli dodržané lehoty v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku pri vydávaní rozhodnutí ( § 49 SP). Namietal ale tvrdenie žalobcu, že tento musel vynakladať ním tvrdené náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní. Povinnosť vynakladať náklady na udržiavanie splnenia podmienok účasti vo výberovom konaní neukladal žalobcovi ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Žalovaný uviedol, že vyhlásenie výberového konania dopredu nikoho nezaväzuje sa do neho prihlásiť a účasť vo výberovom konaní je založená na báze dobrovoľnosti a akceptácie vopred stanovených kritérií. Vyhlásením výsledkov výberového konania sa žalobca dozvedel, že nebol úspešný a preto nebol ďalej nútený vynakladať finančné prostriedky pre účasť vo výberovom konaní, pretože primárnym cieľom výberového konania v zmysle zákona je vybrať zo zúčastnených toho, kto bude zabezpečovať poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti na najbližšie štyri roky (v súčasnosti 6 rokov). Až následne musí ministerstvo zamietnuť žiadosť/žiadosti uchádzačov, ktorí vo výberovom konaní neuspeli - § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch. Údajné legitímne očakávanie zmeny rozhodnutia v prospech navrhovateľa preto neboli zo strany žalobcu na mieste. Rozhodnutia žalovaného neboli súdmi zrušené pre nesprávnosť záverov, pokiaľ ide o vecnú stránku a zamietnutie žiadosti žalobcu na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS v uvedených sídlach , táto súdmi spochybnená nebola. Rozhodnutia komisie o vybratí úspešných uchádzačov, či rozhodnutia žalovaného o vydaní povolení úspešným uchádzačom neboli súdmi zrušené, preto očakávanie žalobcu v zmenu rozhodnutia v prospech žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné Žalobca sa sám rozhodol, že bude udržiavať splnenie podmienok výberového konania a na toto splnenie vynakladať finančné prostriedky. Uviedol, že zo skutočností tvrdených žalobcom nie je daný ani právny základ škody, nie je preukázaná jej výška, ani príčinná súvislosť medzi konaním ministerstva a následkom, teda škodou, ktorú si uplatňuje. 29. Odvolací súd sa nestotožnil v odvolaní uvedenou žalobcovou argumentáciou (uvádzanou aj v konaní na súde prvej inštancie), že v konaní bolo preukázané splnenie predpokladov pre vznik jeho nároku na náhradu požadovanej škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalovaného podľa žalobcu spočíval v nevydaní rozhodnutí ( prieťahoch), ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných sídlach v zákonom stanovenej lehote. Odvolací súd uvádza, že ani vydanie rozhodnutí, ktorými žalovaný zamietol žiadosť žalobcu na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných sídlach a nepovolil prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v zákonom stanovenej lehote, by totiž nemohlo mať za následok udelenie takéhoto povolenia žalobcovi na výkon danej služby t.j. nemalo by za následok iné rozhodnutie, ako zamietnutie žiadosti žalobcu o vydanie povolenia. Žalovaný bol totiž pri vydaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie zdravotnej záchrannej služby v špecifikovaných obvodoch viazaný výsledkom výberového konania ( t.j. určením poradia uchádzačov zo strany výberovej komisie). Žalovaný po vydaní povolení úspešným uchádzačom na základe výsledkov výberového konania bol zo zákona povinný žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov v zmysle § 14 ods. 11 zák. č. 578/2004 Z.z. zamietnuť. Žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby boli zamietnuté práve z dôvodu, že neabsolvoval úspešne výberové konanie, v ktorom sa dobrovoľne ako jeho účastník uchádzal o vydanie povolenia na prevádzku ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Je nesporné, že žalobca bol vo výberovom konaní neúspešný , o čom získal vedomosť bezprostredne po oznámení výsledkov výberového konania. Neúspech uchádzača o vydanie povolenia vo výberovom konaní vedie k zamietnutiu jeho žiadosti o vydanie povolenia. Za takýchto okolností skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v zákonnej lehote nemohlo mať za následok vznik žalobcom tvrdenej škody. Ani v prípade, ak by boli rozhodnutia vydané v zákonom stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia, nemohlo by to mať (a ani nemalo) za následok udelenie povolenia žalobcovi na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v špecifikovaných obvodoch, keďže žiadosť žalobcu o vydanie povolenia bola zamietnutá z dôvodu, že neabsolvoval úspešne výberové konanie. Žalobca ako neúspešný uchádzač vo výberovom konaní nemal žiadnu povinnosť vynakladať akékoľvek náklady na spĺňanie kritérií vo výberovom konaní, nakoľko výberové konanie bolo ukončené vyhlásením výsledkov a bolo zrejmé, že žalobca v ňom úspešný nebol. Následný proces vydávania povolenia úspešným uchádzačom a zamietnutie žiadosti o vydanie povolenia neúspešným uchádzačom bol len dôsledkom uskutočneného výberového konania a na neúspešnosti žalobcu vo výberovom konaní nič nezmenil. Preto ak žalobca vynakladal nejaké náklady na splnenie kritérií vo výberovom konaní, robil tak z vlastného rozhodnutia, a nie v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch pri vydávaní rozhodnutí žalovaného. Preto je nepochybné, že medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom ministerstva a tvrdeným vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutkovo a právne obdobné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2Co/211/2019. List žalovaného, v ktorom žalobcu ( a ostatných uchádzačov) v súvislosti s povolenou obnovou konania vyzval, aby uviedol, či aj naďalej spĺňa podmienky výberového konania je vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku irelevantný, nakoľko si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prieťahoch pri vydávaní rozhodnutí žalovaným. 30. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobe vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 31. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).