Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/32/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214028 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316214028.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. W. XX, XXX XX D. - C., zastúpeného JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného Mgr. Marcelom Drgonom, advokátom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 23.718,29 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/291/2016-185 zo dňa 24.05.2017, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/291/2016-185 zo dňa 24.05.2017 v časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím v prvom výroku konanie v časti istiny vo výške 1,50 EUR zastavil, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, s odkazom na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a) a b), § 66 ods. 3, § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 652 ods. 1 a 4, § 653, § 654 ods. 1, § 657 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, 582 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), § 21 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobou zo dňa 18.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 23.718,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 02.03.2015 až do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako osoba oprávnená vykonávať činnosť podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX, podľa ktorej pre žalovaného vykonával finančné sprostredkovanie v sektore poistenie. Žalovaný dňa 13.05.2015 doručil žalobcovi výpoveď Zmluvy o obchodnom zastúpení vyhotovenú dňa 13.05.2015, pričom prevzatie výpovede žalobca potvrdil podpisom. Žalovaný v zmysle čl. XI bod 3 zmluvy využil možnosť vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 3 mesiace. Obchodná spolupráca žalobcu so žalovaným bola ukončená dňa 31.08.2015. Vo výpovedi, ktorú žalobca dostal, nie je uvedený žiadny dôvod skončenia obchodnej spolupráce žalobcu so žalovaným. Podľa čl. VI zmluvy v znení jej Dodatku č. 6 žalobca splnil dohodnuté podmienky a pri skončení zmluvného vzťahu dojednaného zmluvou mu vznikol nárok na odstupné. Žalobca si podaním doručeným žalovanému dňa 07.03.2016 uplatnil nárok na vyplatenie odstupného vo výške štvornásobku priemernej mesačnej výšky provízií získaných žalobcom v priebehu posledných piatich rokov trvania zmluvy. Žalobca súčasne požiadal žalovaného, aby mu do 7 dní zaslal výpočet výšku provízií a takto vyčíslené odstupné poukázal na jeho účet. Žalovaný podaním zo dňa 31.03.2016 žalobcovi oznámil, že k výplate odstupného nepristúpi, pretože žalobcovi nárok na odstupné nevznikol. Žalovaný dôvodil nesplnením podmienky, že žalobca po dobu 6 mesiacov po ukončení zmluvného vzťahu nebude vykonávať finančné sprostredkovanie pre inú osobu alebo sprostredkovateľa. Žalovaný tvrdil, že žalobca v rozhodnom období vykonával finančné sprostredkovanie pre iného sprostredkovateľa, konkrétne pre spoločnosť MAVAI, s.r.o., IČO: 35 920 441. Tvrdenia žalovaného žalobca odmietol listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 04.05.2016. Žalobca trval na splnení podmienok pre výplatu odstupného. Dovolával sa toho, že po 31.08.2015, t.j. po skončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou, nevstúpil do žiadneho pracovnoprávneho, resp. obchodného vzťahu, v rámci ktorého by žalobca ako fyzická osoba vykonával sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre inú poisťovňu alebo sprostredkovateľa. Žalovaný v liste zo dňa 11.05.2016 zotrval na zamietavom stanovisku k výplate odstupného a dovolával sa nesplnenia podmienok pre výplatu odstupného a opakovane poukazoval na činnosť spoločnosti MAVAI, s.r.o. a činnosť žalobcu ako jej konateľa. Žalovaný tvrdil, že spoločnosť MAVAI, s.r.o. je v registri NBS registrovaná ako podriadený finančný agent spoločnosti INSIA SK, s.r.o. v sektore poistenia, z čoho vyvodil, že došlo zo strany žalobcu k faktickému výkonu sprostredkovateľskej činnosti. Všetky zmluvne dojednané podmienky pre výplatu odstupného splnil. Skutkové tvrdenia žalovaného o existencii prekážky spočívajúcej vo výkone sprostredkovateľskej činnosti žalobcu v rozhodnej 6 mesačnej lehote po skončení zmluvného vzťahu neboli pravdivé. Prijatá podmienka zaväzovala výlučne žalobcu ako fyzickú osobu. V rozhodnom čase, t.j. od 01.09.2015 do 29.02.2016 žalobca ako fyzická osoba so žiadnym iným subjektom ani so spoločnosťou MAVAI, s.r.o. neuzavrel žiadny zmluvný vzťah (pracovnoprávny, resp. obchodný), v rámci ktorého by vykonával sprostredkovanie v sektore poistenia, resp. finančných vzťahov. Činnosť finančného sprostredkovania podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve možno vykonávať iba na základe povolenia Národnej banky Slovenska (NBS). Žalobca pri skončení zmluvného vzťahu vrátil žalovanému povolenie na vykonanie činnosti viazaného finančného agenta. Zápis žalobcu v registri NBS ako viazaného finančného agenta pre žalovaného (reg. č. C. XXX XXX) bol zrušený dňom 02.09.2015. Žalobca nebol počas celej rozhodnej doby (01.09. 2015 - 29.02.2016) držiteľom povolenia NBS na výkon činnosti v sektore sprostredkovania poistenia, ktoré by žalobcovi umožňovalo činnosť legálne vykonávať. Žalobca teda stanovené podmienky pre výplatu splnil. Porušením podmienky rozhodne nie je skutočnosť, že žalobca bol konateľom inej obchodnej spoločnosti. Žalobca bol a je konateľom spoločnosti MAVAI, s.r.o. od 10.02.2015, konateľom bol aj počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným. Pokiaľ žalovaný splnenie podmienok dáva do súvisu s činnosťou právnických osôb - spoločnosti MAVAI, s.r.o., resp. INSIA, s.r.o., ide o právnické osoby, teda subjekty zásadne odlišné od osoby žalobcu, preto činnosť týchto právnických osôb je pre posudzovanie splnenia dojednanej podmienky irelevantná. V danom prípade sa žalobca domáhal splneniu záväzku žalovaného z obchodno-právneho vzťahu, kde žalobcovi splnením dojednaných podmienok vznikol splatný nárok. Splatnosť nároku nastala uplynutím 6 mesiacov od skončenia zmluvného vzťahu dňom 01.03.2016. Spôsob určenia konkrétnej výšky odstupného určuje zmluva. Žalobca po výpovedi zmluvného vzťahu a odňatí agendy už nemal k dispozícii všetky podklady k výpočtu odstupného, preto o výpočet odstupného písomne žiadal žalovaného. Po tom, čo žalovaný požiadavku žalobcu odmietol, vypočítal žalobca výpočet odstupného pre potreby tejto žaloby sám z jemu dostupných podkladov. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobcovi nárok na zaplatenie v zmysle článku VI. ods. 3 zmluvy nikdy nevznikol. Podľa uvedeného ustanovenia vzniká nárok na odstupné až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia tohto zmluvného vzťahu a len za predpokladu, že žalobca nevykonával počas tohto obdobia finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Zmluva zanikla dňa 31.08.2015. Doba trvania tzv. konkurenčnej klauzuly teda začala plynúť dňa 01.09.2015 a skončila dňa 29.02.2016. Žalobca nerozporoval, že v rozhodnom čase bol jediným konateľom (do dňa 22.01.2016, kedy sa druhým konateľom stala p. X. C.) a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti MAVAI, s.r.o., IČO: 35 920 441. Obdobne je medzi stranami nesporné, že spoločnosť MAVAI, s.r.o., IČO: 35 920 441 je od 19.08.2015 podriadeným finančným agentom spoločnosti INSIA SK s.r.o., IČO: 45 660 891, a táto spoločnosť finančné sprostredkovanie v rozhodnom období vykonávala. Príslušnú dokumentáciu o spolupráci za spoločnosť MAVAI, s.r.o. podpisoval práve žalobca ako jediný konateľ. Obrana žalobcu v prípade vykonávania konkurenčnej činnosti prostredníctvom jeho vlastnej obchodnej spoločnosti neobstojí, je účelová a v rozpore s platným právom a odporuje dobrým mravom a bežným obchodným zvyklostiam. 4. Súd mal na základe zákonných ustanovení a z výpisu zo živnostenského registra žalobcu a výpisu z obchodného registra žalovaného za to, že obe strany sporu boli podnikateľmi (žalobca ako živnostník podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) ObZ a žalovaný ako právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným). Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi nimi bolo zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 ObZ, teda na uvedený zmluvný vzťah strán sporu, založený uzavretím písomnej zmluvy o obchodnom zastúpení č. 90136001 a na všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce z tohto sporného zmluvného vzťahu, sa vzťahujú ustanovenia ObZ, poťažne ak niečo neupravujú a upravujú to ustanovenia OZ, platia podľa ust. § 1 ObZ a ust. § 1 OZ ustanovenia OZ, prípadne iných súvisiacich predpisov (konkrétne zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov). 5. Súd na základe zákonných ustanovení, vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení strán sporu mal za to, že strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX v písomnej podobe dňa 31.12.2010, podľa ktorej žalobca na základe svojho živnostenského oprávnenia vykonával pre žalovaného finančné sprostredkovanie v sektore poistenie. Poukázal na článok VI. ods. 3 zmluvy, podľa ktorého vzniká nárok žalobcu na odstupné až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia tohto zmluvného vzťahu za predpokladu, že žalobca nevykonával počas tohto obdobia finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Žalovaný dňa 13.05.2015 doručil žalobcovi výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení vyhotovenú dňa 13.05.2015, pričom v zmysle čl. XI. bod 3 zmluvy využil možnosť vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou 3 mesiace. Obchodná spolupráca žalobcu so žalovaným bola ukončená a predmetná zmluva zanikla dňa 31. 08. 2015. Doba trvania konkurenčnej doložky (klauzuly) v zmysle článku VI. ods. 3 zmluvy začala plynúť dňa 01.09.2015 a skončila dňa 29.02.2016. V tomto čase bol žalobca jediným konateľom (do dňa 22.01.2016, kedy sa druhým konateľom stala p. X. C.) a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti MAVAI, s.r.o., IČO: 35 920 441. Spoločnosť MAVAI, s.r.o., IČO: 35 920 441 je od 19.08.2015 podriadeným finančným agentom spoločnosti INSIA SK s.r.o., IČO: 45 660 891. Žalobca si podaním doručeným žalovanému dňa 07.03.2016 uplatnil nárok na vyplatenie odstupného vo výške štvornásobku priemernej mesačnej výšky provízií získaných žalobcom v priebehu posledných piatich rokov trvania zmluvy. Žalovaný podaním zo dňa 31.03.2016 žalobcovi oznámil, že k výplate odstupného nepristúpi, pretože žalobcovi nárok na odstupné nevznikol. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedený skutkový stav nebol medzi zmluvnými stranami v žiadnom bode sporný, sporným boli iba právne následky nesporného skutkového stavu. Konkrétne bola spornou otázka, či žalobca porušil konkurenčnú klauzulu v období od ukončenia zmluvy (01.09.2015) po dobu 6 mesiacov (29.02.2016) vykonávaním funkcie konateľa v spoločnosti MAVAI, s.r.o.. 7. Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti MAVAI, s.r.o., že žalobca bol jediným jej spoločníkom a konateľom od 10.02.2005, pričom je jej spoločníkom a konateľom dodnes s tým, že od 23.01.2016 je konateľkou aj X. C.. Uvedená spoločnosť mala odo dňa jej zápisu v obchodnom registri ako jeden z predmetov činností aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľných živností. 8. Súd mal zároveň v konaní preukázané, že spoločnosť MAVAI, s.r.o. bola dňa 19.08.2015 zapísaná do zoznamu podriadených finančných agentov v podregistri pre sektor poistenia alebo zaistenia, čo preukázalo súdu osvedčenie spoločnosti INSIA SK s.r.o. zo dňa 21.08.2015. 9. Súd mal ďalej z plnej moci, udelenej dňa 19.08.2015 spoločnosťou INSIA SK s.r.o. spoločnosti MAVAI, s.r.o. k zastupovaniu v oblasti finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia preukázané, že predmetná plná moc dňa 19.08.2005 bola naozaj udelená. 10. Súd mal z registrácie do vzdelávacieho systému SLASPO zo dňa 08.09.2015 preukázané, že žalobcovi vydala Slovenská asociácia poisťovní dňa 18.09.2015 osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore poistenia alebo zaistenia. 11. Súd mal z výpisu z obchodného registra spoločnosti INSIA SK s.r.o. preukázané, že táto mala od 26.11.2010 do 07.11.2016, teda aj v predmetnej šesťmesačnej lehote plynutia konkurenčnej doložky (klauzuly) žalobcu ako jeden s predmetov činnosti „činnosti samostatného finančného agenta v sektore: - poistenia alebo zaistenia, - doplnkového dôchodkového sporenia, - prijímania vkladov, - poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov“. Uvedený predmet činnosti spoločnosti INSIA SK s.r.o. súd v zmysle ust. § 21 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov považoval za činnosť sprostredkovateľa v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. 12. Nakoľko spoločnosť INSIA SK s.r.o. ako sprostredkovateľ v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní splnomocnila spoločnosť MAVIA, s.r.o. na zastupovanie v oblasti finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia dňa 19.08.2015, kedy aj túto spoločnosť zapísala do registra finančných agentov, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov NBS v podregistri pre sektor poistenia alebo zaistenia, mal konajúci súd za preukázané, že spoločnosť INSIA SK s.r.o. splnomocnila spoločnosť MAVAI, s.r.o. na sprostredkovateľskú činnosť v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní, konkrétne pre sektor poistenia alebo zaistenia. Keďže v danom období plynutia konkurenčnej doložky (klauzuly) bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MAVIA, s.r.o. žalobca, súd v zmysle ust. § 66 ods. 3 ObZ mal za to, že žalobca musel vykonávať obchodnú činnosť spoločnosti MAVAI, s.r.o. v uvedenom období plynutia konkurenčnej doložky (klauzuly) so všetkou odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na predmet podnikania alebo obchodnej činnosti tejto spoločnosti. 13. Keďže spoločnosť MAVAI, s.r.o. bola splnomocnená na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia spoločnosťou INSIA SK s.r.o., žalobca musel uvedenú činnosť ako štatutárny zástupca spoločnosti MAVIA, s.r.o. vykonávať riadne a takáto činnosť bola v zmysle čl. VI. odsek 3 zmluvy po obdobie od 01.09.2015 do 29.02.2016 predmetom konkurenčnej doložky (klauzuly) žalobcu. Súd mal z tohto za preukázané, že žalobca vykonávaním pozícií štatutárneho zástupcu (konateľa) spoločnosti MAVIA, s.r.o. porušil konkurenčnú doložku (klauzulu), nakoľko vyššie uvedeným spôsobom vykonával v predmetnom období finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia ako konateľ spoločnosti MAVAI, s.r.o. práve prostredníctvom tejto spoločnosti. Skutočnosť, že spoločnosť MAVAI, s.r.o. poskytovala finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia v predmetnom období žalobca jednak nespochybnil, navyše takúto činnosť mal súd preukázanú predložením poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2015 alebo poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2015, pričom s odkazom na ust. § 151 ods. 1 CSP považoval na základe tohto zákonného ustanovenia skutočnosť vykonávania sprostredkovateľskej činnosti v predmetnom sektore spoločnosťou MAVAI, s.r.o. za preukázaným zhodným tvrdením strán sporu, pretože žalobca výslovne nepoprel tvrdenie žalovaného o tejto skutočnosti. 14. Tvrdeniu žalobcu, že „treba rozlíšiť konanie žalobcu ako fyzickej osoby a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti“ súd prvej inštancie nevyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca sa v čl. VI. ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení výslovne zaviazal, že on ako osoba nebude vyvíjať akúkoľvek činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní v sektore poistenia alebo zaistenia v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní v určitom období. Nakoľko spoločnosť MAVAI, s.r.o. v tomto období (01.09.2015 - 29.02.2016) vykonávala takéto činnosti a žalobca bol jednoznačne jej štatutárnym zástupcom a navyše jedinou osobou, ktorá mohla vystupovať v mene tejto spoločnosti, nakoľko bol nie len jej jediným konateľom, ale daná spoločnosť nemala ani žiadnych zamestnancov, mal súd za to, že sa žalobca podieľal na finančnom sprostredkovávaní spoločnosti MAVAI, s.r.o. v sektore poistenia alebo zaistenia na základe splnomocnenia tejto spoločnosti od spoločnosti INSIA SK s.r.o., čím jednoznačne porušil čl. 6 ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 31.12.2010, takže mu podľa názoru súdu nárok na uplatnené zmluvné odstupné nevznikol. Nakoľko súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, pretože mal za to, že z dôvodov vyššie uvedených žalobcovi nárok na odstupné nevznikol, neskúmal ako nadbytočnú otázku výšky uplatneného odstupného. 15. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 16. Žalobca podal v zákonnej lehote voči rozhodnutiu odvolanie v celom rozsahu, ktoré odôvodnil tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Uviedol, že skutkové tvrdenia sporových strán neboli sporné. Uviedol, že spornou zostala otázka, či žalobca v období od 01.09.2015 do 29.02.2016 porušil konkurenčnú klauzulu. Mal za to, že práve pri posudzovaní spornej otázky súd zásadne pochybil, a to tým, že sa dôsledne neriadil dojednaným obsahom konkurenčnej doložky (klauzuly), ale pri rozhodovaní vychádzal z vlastného extenzívneho výkladu konkurenčnej doložky a vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v neprospech žalobcu, keď žalobu zamietol. Z uvedeného vyplývala opodstatnenosť prvého odvolacieho dôvodu. Konkurenčná klauzula bola v zmluve dojednaná v čl. VI bod 3 na základe zmluvného konsenzu zmluvných strán, súd bol preto povinný konkurenčnú klauzulu aplikovať doslovne, výlučne v znení dojednanom stranami. Obsah konkurenčnej klauzuly bol jednoznačný: a) Konkurenčná klauzula zaväzovala zástupcu, ktorým bol žalobca - fyzická osoba. V zmluve o obchodnom zastúpení bol zmluvnou stranou označenou ako zástupca žalobca, uzavretá zmluva a v nej obsiahnutá konkurenčná doložka sa preto vzťahovala výlučne na zmluvné strany a zásadne nemohla byť záväznou pre iné subjekty, odlišné od osoby (fyzickej osoby) žalobcu. b) Doba trvania konkurenčnej klauzuly bola presne určená 6 mesiacov od skončenia zmluvného vzťahu. c) Zástupca sa zaviazal nevykonávať finančné sprostredkovanie v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Činnosť, ktorú sa žalobca zaviazal nevykonávať, bola v konkurenčnej klauzule presne identifikovaná a to aj s odkazom na zákon, ktorý jej výkon upravuje. d) Podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní sa finančným sprostredkovaním rozumie vykonávanie najmenej jednej z činností, ktoré sú vymedzené a špecifikované v ust. § 2 citovaného zákona. Dojednaná konkurenčná klauzula sa preto mohla vzťahovať výlučne iba na výkon finančného sprostredkovania /spĺňajúceho všetky požiadavky zákona/, ktoré žalobca legálne mohol vykonávať iba: a) v pracovnom pomere k inému zamestnávateľovi, b) v obchodno-právnom vzťahu ako živnostník. Žalobca ďalej uviedol, že podmienkou pre výkon finančného sprostredkovania je získanie povolenia NBS a zápis do registra finančných agentov a poradcov vedenom NBS. Mal za to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca v čase trvania konkurenčnej doložky: - Neuzavrel žiadnu pracovnú ani obchodnú zmluvu na výkon finančného sprostredkovania s inou poisťovňou alebo sprostredkovateľmi. - Nebol zapísaný ako finančný agent v registri NBS. - Nespĺňal predpoklady pre výkon finančného sprostredkovania určené zákonom. Konkurenčná klauzula nezaväzovala žalobcu nevykonávať iné činnosti. Pokiaľ by žalovaný v čase uzatvorenia obchodnej zmluvy mal zámer vylúčiť, aby žalobca ako zástupca počas trvania konkurenčnej klauzuly nevykonával akúkoľvek konkurenčnú činnosť, bol by nepochybne tento zámer premietol do obsahu konkurenčnej klauzuly, čo však neurobil. Vyslovil názor, že pokiaľ súd obsah konkurenčnej klauzuly vyložil tak, že žalobca v rozhodnom období nesmel vykonávať akékoľvek finančné sprostredkovanie pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa, teda akúkoľvek konkurenčnú činnosť, išiel vo výklade evidentne nad obsah vôle zmluvných strán vyjadrený písomne v dojednanom obsahu konkurenčnej klauzuly, ako aj nad rámec činnosti finančného sprostredkovania vymedzený zákonom, ako aj nad rámec skutočností preukázaných dokazovaním. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že pri zvolenom extenzívnom výklade konkurenčnej klauzuly, ktorá podľa súdu zakazovala akúkoľvek činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní, dospel k záveru, že žalobca sa podieľal na finančnom sprostredkovaní spoločnosti MAVAI s.r.o. ako jej konateľ (štatutárny zástupca) , čím jednoznačne porušil podmienky konkurenčnej klauzuly a nárok na odstúpenie mu nevznikol. Súd sa pritom, bez akýchkoľvek dôvodov, iba s odkazom na výklad konkurenčnej klauzuly prijatý súdom, odmietol zaoberať relevantným tvrdením žalobcu, že je treba rozlišovať konanie žalobcu ako fyzickej osoby a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že opodstatnenosť použitia druhého odvolacieho dôvodu spočíva v tom, že súd v napadnutom rozsudku vôbec nezhodnotil, na základe akých skutočností dospel k vlastnému výkladu obsahu konkurenčnej doložky (bod 41. rozsudku), ktorý sa stal kľúčovým pre rozhodnutie vo veci. Bol toho názoru, že v rozpore s ustanovením § 220 ods.2 CSP v rozsudku úplne absentuje jasné a presvedčivé zdôvodnenie otázok kľúčových pre rozhodnutie vo veci samej, a to: - výkladu zmluvného dojednania o konkurenčnej doložke, - dôvodov, pre ktoré sa súd odmietol zaoberať tvrdením žalobcu (bod 45. rozsudku), že bolo treba rozlišovať konanie žalobcu ako fyzickej osoby a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti. S poukazom na kľúčový význam uvedených neodôvodnených skutočností, bolo potrebné (v súlade s ustálenou súdnou praxou) absenciu náležitého odôvodnenia považovať za porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca poznal obsah konkurenčnej doložky a konal tak, aby svoj záväzok dodržal. Konkurenčná doložka zaväzovala žalobcu osobne ako fyzickú osobu. Žalobca svoj záväzok dodržal, počas rozhodného obdobia neuzavrel žiadnu pracovnú ani obchodnú zmluvu o finančnom sprostredkovaní, bez licencie NBS túto činnosť ani vykonávať nemohol. Konkurenčná doložka v ničom neobmedzovala žalobcu, pokiaľ išlo o jeho činnosť ako konateľa spoločnosti MAVAI, s.r.o. Žalobca bol konateľom menovanej spoločnosti už počas platnosti obchodnej zmluvy a pred začatím plynutia konkurenčnej doložky. Spoločnosť MAVAI, s.r.o. je samostatným právnym subjektom, ktorý činnosť vykonával vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vzťah žalobcu ako konateľa k spoločnosti sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve. Práve na tomto mieste bol súd povinný rozlišovať konanie žalobcu ako fyzickej osoby, ktoré zaväzovalo priamo žalobcu, od konania žalobcu v postavení konateľa spoločnosti, ktoré bolo úkonom spoločnosti a zaväzovalo priamo spoločnosť. Súd sa posúdeniu tejto kľúčovej otázky vyhol s poukazom na účelový extenzívny výklad obsahu konkurenčnej klauzuly s tvrdením, že v konkurenčnej klauzule sa žalobca zaviazal, že nebude vyvíjať akúkoľvek konkurenčnú činnosť. Tento záver súdu nezodpovedal konkrétnym vecným a právnym pomerom prejedávanej veci. Žalobca zotrvával na pozícii, že výkonom funkcie konateľa spoločnosti MAVAI, s.r.o. osobný záväzok vyplývajúci z konkurenčnej klauzuly neporušil. V prejedávanej veci neboli preukázané skutočnosti, ktoré by napadnutý záver súdu odôvodňovali, záver súdu bol preto právne nedôvodný a chybný. Žalobca poukázal na to, že v rámci vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne relevantné úkony vykonané osobne žalobcom v jeho mene, ktoré by zaväzovali osobne žalobcu a ktoré by preukazovali, že žalobca v rozhodnej dobe osobne vykonával finančné sprostredkovanie v intenciách vymedzených zákonom. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne právne posúdil skutočnosti rozoberané v bodoch 42.-45. napadnutého rozsudku, keď je nepochybné, že: - splnomocnenie udelené spoločnosťou INSIA SK, s.r.o. spoločnosti MAVAI, s.r.o. je vzájomným vzťahom dvoch právnických osôb, ktorého účastníkom žalobca nebol, - konanie žalobcu ako spoločníka a konateľa spoločnosti MAVAI, s.r.o. nie je osobným konaním žalobcu, ale konaním štatutárneho orgánu, ktorého konanie bolo konaním obchodnej spoločnosti (§ 13 ods. 2 Obchodného zákonníka), - predmet činnosti spoločnosti MAVAI, s.r.o. zapísaný v obchodnom registri nie je dôkazom o osobnom vykonávaní finančného sprostredkovania žalobcom, - záver, že žalobca vykonávaním pozície štatutárneho zástupcu MAVAI, s.r.o. porušil konkurenčnú doložku je evidentne chybný, - podpis poistných zmlúv uvedených v bode 44. napadnutého rozsudku konateľom MAVAI, s.r.o. nemožno kvalifikovať za osobné konanie žalobcu, ale za konanie spoločnosti. Ide o právnu otázku, ktorú musí súd vyhodnotiť bez toho, aby žalobca popieral takéto tvrdenie žalovaného. Žalobca v konaní pravdivo potvrdil, že konateľ MAVAI, s.r.o. dňa 18.9.2015 vykonal odbornú skúšku SLASPO, čím MAVAI, s.r.o. získal odbornú spôsobilosť pre právnickú osobu a bola zapísaná do zoznamu finančných agentov (bod 40. napadnutého rozsudku). Tento fakt nemožno hodnotiť tak, že žalobca tým potvrdil vykonávanie finančného sprostredkovania osobne zo strany žalobcu, ako sa o to účelovo snažil urobiť súd. Samotný žalobca v zozname finančných agentov v rozhodnom čase zapísaný nebol. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca za to, že napadnutý rozsudok je chybný a neobhájiteľný a podané odvolanie je dôvodné. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe týkajúcej sa zaplatenia sumy 23.716,79 EUR vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania v plnej výške. Pokiaľ by zmena napadnutého rozsudku nebola možná s poukazom na odvolacie dôvody, žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 100 %. Odvolanie žalobcu v spojení s odvolacími dôvodmi považoval za zjavne nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a riadne odôvodnený. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zreteľne označil sporné a nesporné skutočnosti, zrozumiteľne sa vysporiadal zo všetkými argumentmi žalobcu, vysvetlil, ako dospel k jednotlivým záverom s uvedením citácie príslušného právneho predpisu a vykonaného dokazovania. Domnelé nesprávne právne posúdenie veci malo podľa vyjadrení žalobcu vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia konkurenčnej doložky a z extenzívneho výkladu jej znenia. Z obsahu odvolania však nevyplynulo, aké právne posúdenie malo byť podľa žalobcu správne a z akých skutkových a právnych tvrdení malo vyplývať. Súd prvej inštancie správne poukázal a zhodnotil, že v rozhodnom čase bol (i) žalobca ako fyzická osoba jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti MAVAI, s.r.o., a zároveň, (ii) táto spoločnosť nemala žiadneho zamestnanca, a zároveň (iii) odbornú spôsobilosť v sektore poistenia a zaistenia spĺňal za spoločnosť MAVAI, s.r.o. žalobca ako fyzická osoba a zároveň (iv) spoločnosť MAVAI, s.r.o. bola v rozhodnom čase zapísaná do zoznamu podriadených finančných agentov, a zároveň (v) MAVAI, s.r.o. prostredníctvom žalobcu ako fyzickej osoby a odborne spôsobilej osoby vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre spol. INSIA SK s.r.o.. Súd prvej inštancie správne posúdil obsah dojednanej konkurenčnej doložky, keď túto vztiahol na celé finančné sprostredkovanie ako právnymi normami regulovaný segment trhu. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie konkurenčná doložka sa vzťahovala na činnosť žalobcu, ktorú vykonávala pre akýkoľvek subjekt, bez ohľadu na to, či išlo o jeho vlastnú spoločnosť alebo nie, a bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu sa tak dialo (pracovnoprávna zmluva, mandátna zmluva a pod.). Podstatou bolo zamedzenie akejkoľvek konkurenčnej činnosti (finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia), t.j. aj takej, ktorú vykonával žalobca prostredníctvom iných subjektov. Žalobca sám produkoval dôkazy, ktoré preukazovali, že činnosť v sektore poistenia alebo zaistenia vykonával prostredníctvom svojej vlastnej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. Sám ako fyzická osoba na tento účel absolvoval a získal potrebnú odbornú spôsobilosť. Tvrdenia žalobcu, že v takomto prípade nešlo o porušenie dohodnutej konkurenčnej doložky považoval žalovaný za absurdné, priečiace sa dobrým mravom, bežným obchodným zvyklostiam a odporujúce zákonu. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, jedinou osobou, ktorá určovala obchodné vedenie spol. MAVAI, s.r.o., ktorá získavala pôžitky z jej činnosti a ktorá zodpovedala po odbornej stránke za riadny výkon finančného sprostredkovania bol výlučne žalobca. Aj takýto prípad je inherentnou súčasťou výkladu konkurenčnej doložky, pričom nešlo o jej extenzívny výklad, ale naopak, o bežný výklad v zmysle dôsledkov, ktoré ňou (doložkou) strany sledovali. Mal za to, že žalobca vo svojom odvolaní nesprávne a tendenčne uviedol, že konkurenčná doložka sa mala vzťahovať na akékoľvek činnosti. Táto sa vzťahovala len na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia, nie na iné činnosti, alebo akúkoľvek inú pracovnoprávnu aktivitu žalobcu. Skutočnosť, že v rámci finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia išlo o akékoľvek finančné sprostredkovanie v tomto sektore vyplývalo nie z extenzívneho výkladu súdu prvej inštancie, ale z jednoduchého jazykového výkladu znenia konkurenčnej doložky. Ak by mali zmluvné strany záujem na zužujúcom výklade, t.j. vztiahnuť doložku len na konkrétne činnosti v rámci finančného sprostredkovania, boli by tak urobili ich taxatívnym vymenovaním. Keďže sa tak nestalo, súd prvej inštancie správne a zmysluplne vyložil znenie a obsah konkurenčnej doložky. Žalobca si vlastným slobodným konaním vybral konkrétnu možnosť - finančné sprostredkovanie. Domnelý nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v nedostatku odôvodnenia, osvojení si tvrdení žalovaného a odobratí možnosti žalobcu na replikovanie záverečnej reči žalovaného mal údajne porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a jeho dôvodmi. Nakoľko nedostatok odôvodnenia nie je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale ide o tzv. inú vadu, ktorú však žalobca v odvolaní neuviedol, mal za to, že odvolanie bolo v tejto časti zjavne nedôvodné. Pri bežnom chode vecí a procesnej logiky sporového konania je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v zásade vždy prikloní pri rozhodnutí a odôvodnení k argumentom jednej z procesných strán. Keďže argumenty žalovaného považoval súd prvej inštancie za relevantné pre rozhodnutie vo veci bolo správne že z nich aj vychádzal. Argumentáciu však neprebral doslovne a nekriticky, práve naopak, podrobil ju kritike, riadne zhodnotil a v odôvodnení ju uvádzal s vlastným myšlienkovým postupom a procesnou logikou. Tvrdenie žalobcu, že by mu súd prvej inštancie odňal možnosť reakcie na záverečnú reč žalovanej považujeme za absurdné, keďže žalobca nikdy takéto právo ani nemal. Sám žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by ho na takýto postup - replikovania a dopĺňania záverečnej reči oprávňovalo. 18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoju argumentáciu a zdôraznil, že skutočnosť, že sa súd pri zvolenom výklade konkurenčnej doložky odmietol bez relevantných dôvodov zaoberať rozlišovaním rozdielov medzi konaním žalobcu ako fyzickej osoby a konaním žalobcu v postavení konateľa právnickej osoby, považuje za zásadný nedostatok právneho posúdenia veci. Záver, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu obhajoval žalovaný, že žalobca prostredníctvom vlastnej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzením vykonával činnosť sektore poistenia, je z právneho hľadiska zásadne chybný, lebo je v rozpore s obsahom konkurenčnej doložky, netýka sa konania žalobcu ako fyzickej osoby, činnosť v sektore poistenia vykonávala právnická osoba vo vlastnom mene, žalobca v tom čase nespĺňal zákonné predpoklady na výkon činnosti, na ktorú sa konkurenčná doložka vzťahovala. Skutočnosť, že súd náležite neodôvodnil kľúčové skutočnosti relevantné pre rozhodnutie v merite veci oprávňuje žalobcu dovolávať sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces ako odvolacieho dôvodu. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami strán sporu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Podľa ust. § 66 ods. 3 ObZ, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada. Podľa ust. § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 272 ods. 1 ObZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe. Podľa ust. § 652 ods. 1 ObZ, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Podľa ust. § 652 ods. 4 ObZ, zmluva musí mať písomnú formu. Podľa ust. § 657 ObZ, obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby, pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení. Podľa ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona sú odborné vedomosti fyzických osôb uvedených v odsekoch 4 až 9 vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo riadne a na dostatočnej odbornej úrovni. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov podriadený finančný agent, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu podriadeného finančného agenta, ktorý je právnickou osobou, musí spĺňať požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti; ak podriadený finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie len v jednom sektore, počas jedného roka odo dňa prvého zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri podľa § 13 musí spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.718,29 EUR s prísl., z titulu nároku na odstupné za ukončenie Zmluvy o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX, zo dňa 31.12.2010 v znení jej neskorších dodatkov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca porušil tzv. konkurenčnú doložku dohodnutú v článku VI. bod 3 zmluvy. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci: nesprávne posúdil konkurenčnú doložku a nesprávne ju (extenzívne) vykladal a nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok nedostatočne odôvodnil a osvojil si argumentácie žalovaného. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že skutkový stav medzi sporovými stranami nebol sporný a v celom rozsahu odkazuje na bod 34. napadnutého rozsudku. Sporným boli iba právne následky nesporného skutkového stavu, konkrétne otázka, či žalobca porušil konkurenčnú klauzulu v období od ukončenia zmluvy (01.09.2015) po dobu 6 mesiacov (29.02.2016) vykonávaním funkcie konateľa v spoločnosti MAVAI, s.r.o.. Odvolací súd sa zaoberal v prvom rade odvolacím dôvodom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s jeho názorom, že súd prvej inštancie zásadne pochybil a to tým, že sa dôsledne neriadil dojednaným obsahom konkurenčnej doložky (klauzuly). Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní spornej otázky, či vykonávaním funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti MAVAI, s.r.o. žalobca porušil alebo neporušil konkurenčnú doložku (klauzulu) sa riadil výslovne znením článku VI. bod 3 zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 31.12.2010. V uvedenom článku sa zmluvné strany výslovne dohodli, že „nárok na odstupné vzniká až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia tohto zmluvného vzťahu za predpokladu, že zástupca (žalobca) nevykonával počas tohto obdobia finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní“. Odvolací súd sa stotožnil s výkladom uvedeného zmluvného dojednania súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že žalobca nesmel v šesť mesačnej dobe po ukončení zmluvy (teda od 01.09.2015 do 29.02.2016) vykonávať akékoľvek finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní. Súd prvej inštancie v bodoch 43., 44., 45. napadnutého rozsudku (na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje) dospel k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal na finančnom sprostredkovávaní spoločnosti MAVAI, s.r.o. v sektore poistenia alebo zaistenia na základe splnomocnenia tejto spoločnosti od spoločnosti INSIA SK s.r.o., čím jednoznačne porušil čl. VI. ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 31. 12. 2010, takže mu podľa názoru súdu nárok na uplatnené zmluvné odstupné nevznikol. Odvolací súd zhodne s názorom konajúceho súdu, ako aj žalovaného poukazuje na tú skutočnosť, v rozhodnom čase spoločnosť MAVAI, s.r.o. bola zapísaná do zoznamu podriadených finančných agentov, MAVAI, s.r.o. vykonávala sprostredkovateľskú činnosť pre spol. INSIA SK s.r.o. prostredníctvom žalobcu ako fyzickej osoby a odborne spôsobilej osoby, žalobca ako fyzická osoba bol jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti MAVAI, s.r.o., táto spoločnosť nemala žiadneho zamestnanca a odbornú spôsobilosť v sektore poistenia a zaistenia spĺňal za spoločnosť MAVAI, s.r.o. žalobca ako fyzická osoba. Odvolací súd neprisvedčil žalobcovi, že pokiaľ teda súd obsah konkurenčnej klauzuly vyložil tak, že žalobca v rozhodnom období nesmel vykonávať akékoľvek finančné sprostredkovanie pre inú poisťovňu alebo iného sprostredkovateľa, teda akúkoľvek konkurenčnú činnosť, išiel vo výklade evidentne nad obsah vôle zmluvných strán vyjadrený písomne v dojednanom obsahu konkurenčnej klauzuly, ako aj nad rámec činnosti finančného sprostredkovania vymedzený zákonom, ako aj nad rámec skutočností preukázaných dokazovaním. Uvedené tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súhlasí s názorom žalovaného, že v rámci finančného sprostredkovania v sektore poistenia alebo zaistenia ide o akékoľvek finančné sprostredkovanie v tomto sektore vyplýva nie z extenzívneho výkladu súdu prvej inštancie, ale z jednoduchého jazykového výkladu znenia konkurenčnej doložky. Ak by mali zmluvné strany záujem na zužujúcom výklade, t.j. vztiahnuť doložku len na konkrétne činnosti v rámci finančného sprostredkovania, boli by tak urobili ich taxatívnym vymenovaním. Keďže sa tak nestalo, súd prvej inštancie správne vyložil znenie a obsah konkurenčnej doložky. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na podstatu konkurenčnej doložky, ktorou bola primárna ochrana know-how žalovaného, jeho podnikateľských, obchodných a marketingových postupov a plánov a na druhej strane aj sanácia prípadného nevykonávania primárnej činnosti žalobcu po dobu trvania konkurenčnej doložky a to prostredníctvom konkrétnej finančnej kompenzácie. 20. Žalobca v odvolaní ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa bez akýchkoľvek dôvodov, iba s odkazom na výklad konkurenčnej klauzuly prijatý súdom, odmietol zaoberať sa relevantným tvrdením žalobcu, že je treba rozlišovať konanie žalobcu ako fyzickej osoby a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože súd prvej inštancie sa s ním dostatočne vysporiadal v bode 45., v ktorom uviedol, že tvrdeniu žalobcu nevyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca sa v čl. VI ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení výslovne zaviazal, že on ako osoba nebude vyvíjať akúkoľvek činnosť spočívajúcu vo finančnom sprostredkovaní v sektore poistenia alebo zaistenia v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní v určitom období. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi a právnym názorom konajúceho súdu, že spoločnosť MAVAI, s.r.o. období (01.09.2015 - 29.02.2016) vykonávala takéto činnosti, žalobca bol jednoznačne jej štatutárnym zástupcom a navyše jedinou osobou, ktorá mohla vystupovať v mene tejto spoločnosti, nakoľko bol nie len jej jediným konateľom, ale daná spoločnosť nemala ani žiadnych zamestnancov, podieľal sa na finančnom sprostredkovávaní spoločnosti MAVAI, s.r.o. v sektore poistenia alebo zaistenia na základe splnomocnenia tejto spoločnosti od spoločnosti INSIA SK s.r.o., čím jednoznačne porušil čl. VI. ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 31.12.2010, takže mu nárok na uplatnené zmluvné odstupné nevznikol. 21. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v rozsudku úplne absentuje jasné a presvedčivé zdôvodnenie otázok kľúčových pre rozhodnutie vo veci samej a to: - výkladu zmluvného dojednania o konkurenčnej doložke, - dôvodov pre ktoré sa súd odmietol zaoberať tvrdením žalobcu (bod 45. rozsudku), že bolo treba rozlišovať konanie žalobcu ako fyzickej osoby a konanie žalobcu ako konateľa spoločnosti. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Záverom odvolací súd dodáva, že neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súd už žalobcovi po záverečnej reči žalovaného neumožnil vyjadriť nesúhlasné stanovisko. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukázal na to, že žalobca nikdy takéto právo ani nemal, pričom zo zvukového záznamu o priebehu pojednávania zo dňa 03.05.2017 vyplynulo, že žalobca replikoval jeho záverečnú reč, na čo opätovne reagoval a až ďalšiu (v poradí druhú) opätovnú reakciu žalobcu na jeho záverečnú reč súd prvej inštancie neakceptoval. 22. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny. 24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).