Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8CoPr/9/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201616 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317201616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: S. H., K., R.. XX.XX.XXXX, D. O.U. X, D., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus a zaplatenie 10.197 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. júna 2019, č.k. 44Cpr/4/2017-462, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že žalobkyňa má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov vo výške 16.995 eur, ktorý bol žalobkyni priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.07.2016. Návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 24Cpr 22/2016 zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 10.197 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.197 eur od 07.08.2016 do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala žalobou proti žalovanému, v tom čase - Sberbank Slovensko a.s. so sídlom Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123 (ďalej len SBSK) určenia práva na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov vo výške 16.995 eur. Uznesením č.k. 44 Cpr 4/2017 - 276 zo dňa 04.05.2018 pripustil rozšírenie žalobného petitu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni splatnú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu v sume 10.197 eur s príslušenstvom a zároveň rozhodol podľa § 64 a 65 C.s.p. v spojení s § 69 ods. 3 vety prvej Obchodného zákonníka tak, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného, a to spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951. Žalobkyňa v priebehu konania vzala späť žalobu v časti o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 16.995 eur, a preto v tejto časti podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil. Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 24Cpr 22/2016 podľa § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 164 C.s.p. s odôvodnením, že otázku, či je dané právo žalobkyne na vyplatenie mimoriadneho bonusu, je oprávnený vyriešiť si ako prejudiciálnu otázku k žalobe na plnenie, ktorá je predmetom tohto konania. Z pracovnej zmluvy zo dňa 19.01.2015 zistil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol dňom 01.03.2015, bol uzatvorený na dobu neurčitú, žalobkyňa bola menovaná do funkcie - vedúci štábneho útvaru Marketing a komunikácia; bola jej určená výška zmluvnej mesačnej brutto mzdy od 1.03.2015 - základná mzda 5.500 eur s tým, že vo výške mzdy je zohľadnená aj prípadná práca nadčas v súlade s § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Výplatný termín bol stanovený na 6-ty kalendárny deň v mesiaci, zamestnanec má nárok na výplatu mzdy po odpracovaní predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Listom zo dňa 28.07.2016 žalovaný informoval žalobkyňu o mimoriadnom výkonnostnom bonuse pre kľúčových zamestnancov žalovaného, oznámenie podpísal predseda predstavenstva a člen predstavenstva, teda osoby oprávnené konať v mene zamestnávateľa. V oznámení žalovaný uviedol, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, pri ktorom žalobkyňa zohrala rozhodujúcu úlohu a jej vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Management Board skupiny Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodol o výplate mimoriadneho bonusu pre účely zamestnancov SBSK. Žalobkyni bol priznaný bonus vo výške 16.995 eur, čo zodpovedá 25,75% ročnej základnej mzdy k januáru 2015; tento bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania, Politiku odmeňovania Skupiny a Politiku odmeňovania SBSK, a z uvedeného dôvodu bude 60% bonusu vo výške 10.197 eur vyplatených po zavŕšení predajnej transakcie a 40% bonusu vo výške 6.798 eur bude odložených o tri roky, s termínom výplaty v roku 2019, pričom na odloženú časť sa budú uplatňovať ustanovenia o maluse a odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania. Mimoriadny bonus alebo jeho záloha bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie, a však mimoriadny bonus nebude udelený a / alebo priznaný, pokiaľ bude pracovná zmluva ukončená pred zavŕšením predajnej transakcie. Dňa 29.07.2016 sa spoločnosť Penta Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií v spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. Z interného materiálu - Špecifický výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko a.s., vypracovaného poradcom predstavenstva Romanom Drobňákom dňa 28.05.2015 zistil, že kľúčoví zamestnanci majú zásadný význam pre úspešnosť procesu predaja. Po oznámení procesu predaja strácajú kľúčoví zamestnanci motiváciu. Narastá fluktuácia zamestnancov, nábor najmä na najdôležitejšie senior pozície je veľmi náročný. Cieľový bonus pre rok 2015 bude navýšený, podstatná časť cieľov bude priamo spojená s úspešným uzatvorením predajných transakcií, bude vyplatený po uzatvorení transakcie ako bonusový preddavok a je podmienený úsilím jednotlivca v rámci procesu predaja. Z materiálu vyplýva, že tento špecifický výkonnostný bonus sa týka štyroch členov predstavenstva + 21 kľúčových zamestnancov s nákladmi 659.500 eur. Podľa zoznamu účastníkov retenčného programu bola žalobkyňa zaradená medzi týchto 21 kľúčových zamestnancov ako riaditeľka pre marketing a komunikáciu. Z rozhodnutia predstavenstva č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015 zistil, že bolo prijaté predstavenstvom žalovaného, ktoré schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu; rozhodnutie podpísali dvaja zo štyroch členov. Z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 zistil, že bolo prijaté na základe rozhodnutia akcionára spoločnosti Sberbank EÚ, návrh bol založený na rozhodnutí predstavenstva SBEÚ o výplate špecifického výkonnostného bonusu. Vyhodnotenia jednotlivcov vykonalo predstavenstvo SBEÚ, ako aj prijatie konkrétnych súm s tým, že mimoriadne výkonnostné odmeny budú kľúčovým zamestnancom vyplatené najneskôr do 30.09.2016, menný zoznam a spôsob výpočtu mimoriadnej výkonnostnej odmeny bol daný priamo akcionárom. Predstavenstvo žalobcu týmto schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu a rozhodnutie podpísali všetci členovia predstavenstva. V dokumente pre predstavenstvo je uvedené, že bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269 eur, odsúhlasené dozornou radou Sberbank Slovensko a.s. dňa 10.12.2015, teda tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie č. 97/2015 nebolo schválené dozornou radou, bolo nepravdivé. Uviedol, že žalobkyňa vo výsluchu potvrdila, že pre ňu to znamenalo prácu naviac, keď okrem bežnej agendy musela zabezpečiť bezproblémový chod oddelenia, komunikovať so zamestnancami, ktorí boli v neistote, či budú mať prácu naďalej. Keďže táto informácia o predaji banky sa v roku 2015 dostala do médií, klienti kontaktovali banku ohľadne podmienok hypoték, produktov, a preto musela vypracovať okruh otázok a odpovedí pre klientov. Činnosti v súvislosti s mimoriadnym výkonnostným bonusom si vyžadovali prácu nadčas, konali sa mimoriadne porady s obchodnou sieťou na otázky, čo sa bude hovoriť na pobočkách, čo sa bude hovoriť klientom. Bolo to aj počas pracovného času, aj po pracovnom čase. Zo znenia oznámenia je jednoznačné, že predstavenstvo pri rozhodnutí o vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu pre žalobkyňu zobralo do úvahy jej individuálne úsilie v procese predaja, a to na základe kvalitatívneho hodnotenia. Žalobkyňa tiež splnila podmienku zotrvania v pracovnom pomere so žalovaným ku dňu zavŕšenia predaja banky. Zistený skutkový stav posúdil podľa čl. 3, § 1 ods. 4, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 15, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že predmetné oznámenie je platný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže jednoznačne definoval, v akej výške, po splnení akých kritérií resp., ukazovateľov priznal žalobkyni mimoriadny výkonnostný bonus. Predmetné plnenie, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáhala, má charakter motivačnej mzdovej formy - súčasť variabilného odmeňovania, ktorej výber závisel od žalovaného ako zamestnávateľa. Cieľom tejto motivačnej mzdovej formy bola stabilizácia kľúčových zamestnancov po oznámení procesu predaja banky; zamestnávateľ určil zoznam pracovných pozícií, ktorých sa mimoriadny výkonnostný bonus bude týkať, zároveň určil kritérium, ktorým bolo splnenie výkonu jednotlivca - jeho úsilie v rámci procesu predaja, za súčasného splnenia podmienky úspešného uzatvorenia obchodu. Zverejnením informácie, že spoločnosť Penta Investments sa stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií spoločnosti Sberbank Slovensko a.s., žalovaný potvrdil, že došlo k úspešnému zavŕšeniu predajnej transakcie, čím bol ukončený proces predaja banky novému akcionárovi. Vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalovaného, že rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, zo dňa 28.07.2016 č. 110/2016, ktorými malo dôjsť k stanoveniu podmienok vybranej skupiny riadiacich zamestnancov na výkonnostný bonus, neboli prijaté v súlade s internými normami Sberbank Slovensko a.s., rokovacím poriadkom ako aj s politikou odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov, že na prijatí všetkých troch rozhodnutí predstavenstva sa zúčastnili členovia predstavenstva, ktorí boli podľa rokovacieho poriadku pri rozhodovaní vylúčení, že absentoval súhlas dozornej rady a napokon všetky rozhodnutia predstavenstva boli dodatočne zrušené, a to rozhodnutím predstavenstva žalovanej zo dňa 19.12.2016. Poukázal na to, že štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti je predstavenstvo, ktoré koná v jej mene. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že v období od 29.11.2005 do 16.02.2017 sa podpisovanie za spoločnosť vykonávalo tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti sa pripoja podpisy dvoch členov predstavenstva alebo jedného člena predstavenstva a jedného prokuristu alebo dvoch prokuristov spoločne, pričom prokurista pripojí k svojmu podpisu dodatok označujúcu prokúru. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti ako riadiaceho orgánu spoločnosti majú vnútropodnikový charakter, rozhodnutie predstavenstva nemôže byť súdom preskúmané, a to ani v rámci riešenia prejudiciálnej otázky v tomto konaní. Zamestnávateľa, ktorý je akciovou spoločnosťou, zaväzuje právny úkon, ktorý v jeho mene urobí predstavenstvo, spoločnosť je oprávnená uplatniť si svoje práva voči členom predstavenstva, ktorí konali v rozpore so zákonom, resp. internými predpismi. Z vnútorných predpisov vyplýva, že prítomnosť dvoch členov predstavenstva postačuje na uznášania schopnosť predstavenstva, keďže ide o polovicu členov. Pokiaľ obaja boli za prijatie rozhodnutia, rozhodnutie prijali vyžadovanou jednoduchou väčšinou hlasov. Hlasujúci členovia predstavenstva mohli byť v zmysle § 11 rokovacieho poriadku vylúčení z hlasovania, len ak išlo o bonus pre nich samotných, nie však pri hlasovaní o bonuse pre žalobkyňu a ostatných zamestnancov. Rozhodnutia predstavenstva majú záväzný charakter voči zamestnancom, žalobkyňa nebola členom predstavenstva. Zamestnávateľa nezaväzujú iba právne úkony, pri ktorých štatutárny orgán prekročil svoje oprávnenie, ak zamestnanec o tomto prekročení vedel alebo musel vedieť podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce, pričom dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti je na zamestnávateľovi. Rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015, č. 168/2015 zo dňa 08.12.2015, č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, patria do pôsobnosti predstavenstva spoločnosti vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov, teda aj vo vzťahu k žalobkyni o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu. Námietku žalovaného o excese predstavenstva považoval za irelevantnú, keď vykonaným dokazovaním exces nebol preukázaný a aj v prípade jeho preukázania, by táto skutočnosť nemala vplyv na vznik nároku žalobkyne na bonus, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa nebola dobromyseľná. Rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 28.07.2016 žalovaný ako zamestnávateľ priznal mimoriadny výkonnostný bonus žalobkyni ako zamestnancovi, žalovanému tak vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobkyni po zavŕšení predaja akcií, keďže boli splnené podmienky pre jeho priznanie. Žalobkyni teda vznikol právny nárok na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu. Dospel k záveru, že rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 19.012.2016, ktorým boli zrušené rozhodnutia predstavenstva spoločnosti č. 97/2015 zo dňa 16.06.2015 a rozhodnutie predstavenstva spoločnosti č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, na základe ktorých mal byť vybraným zamestnancom spoločnosti vyplatený mimoriadny bonus za proces predaja spoločnosti, nemohlo dôjsť k zrušeniu už priznaného nároku na mimoriadny výkonnostný bonus pre žalobkyňu, takéto rozhodnutie nemôže mať účinky do minulosti, Zákon o mzde, ani Zákonník práce zrušenie už vzniknutého nároku na mzdu neupravuje, spätné odňatie práva žalobkyni na už priznaný mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý sa stal nárokovanou zložkou mzdy, nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný namietal, že priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobkyni je v rozpore so zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý upravuje odmeňovanie vedúcich zamestnancov tak, že môže byť odmeňovaný iba základnou zložkou mzdy, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve žalobkyne, listina o priznaní bonusu žalobkyni zo dňa 28.07.2016 nebola súčasťou pracovnej zmluvy a nemenila dohodnutý spôsob jej odmeňovania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že ust. § 23a ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách je potrebné interpretovať s poukazom na tzv. Smernicu CRD IV a Inštrukcie k pravidlám a postupom odmeňovania, ktoré predpisy definujú proces priznania a vyplatenia odmien tak, aby sa rozlišoval moment rozhodnutia o stanovení podmienok, ktoré musí zamestnanec splniť a moment rozhodnutia o splnení podmienok a priznaní pohyblivej zložky mzdy. Dospel k záveru, že banka v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených podľa § 23a ods. 1 cit. zákona môže okrem zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa § 23a ods. 2 cit. zákona, ktorá nemusí byť priamo dohodnutá v pracovnej zmluve. Poskytovanie motivačných mzdových foriem môže zamestnávateľ upraviť v kolektívnej zmluve alebo v inom predpise. Interný predpis žalovaného - Politika odmeňovania Sberbank Slovensko a.s. v čl. 1 definoval pohyblivú zložku s odkazom na čl. X (zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III). Tieto zásady sa vzťahovali aj na tzv. identifikovaný personál, ktorý okrem členov predstavenstva zahŕňal aj niektorých vedúcich (riadiacich) zamestnancov. Pre účely kapitoly III. vnútorného predpisu boli definované aj v bode 3. Všeobecné princípy, podľa ktorých celková odmena osoby pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky, s uvedením pomeru variabilnej odmeny v porovnaní s pevnou odmenou. V konaní bolo preukázané, že predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného dňa 28.07.2016 rozhodlo o mimoriadnej výkonnostnej odmene pre žalobkyňu, ako pohyblivej zložky odmeny, pričom pohyblivá zložka celkovej odmeny nepresiahla zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny, mimoriadny výkonnostný bonus priznaný žalobkyni v celkovej sume 16.995 eur zodpovedal 25,75% ročnej základnej mzdy k januáru 2015. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny ako pohyblivej zložky mzdy nebolo v rozpore so zákonom o bankách, ani v rozpore s internými predpismi právneho predchodcu žalovaného. Nárok uplatnený žalobkyňou považoval v zmysle judikatúry (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 31/2009, rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo 537/2004) ako nárok na nenárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, ktorá mala fakultatívnu povahu. V dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní tejto zložky mzdy oznámením zo dňa 28.07.2016 sa stal zložkou mzdy nárokovou, keď rozhodnutie zamestnávateľa má v takomto prípade konštitutívny účinok. Žalovanej tak vznikla povinnosť vyplatiť prvú časť bonusu v žalovanej výške žalobkyni po zavŕšení predaja akcií, keďže boli splnené podmienky pre jeho priznanie. Žalobkyni teda vznikol právny nárok na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu v sume 10.197 eur. V pracovnej zmluve bola stanovená splatnosť mzdy 6-ty kalendárny deň v mesiaci. Priznaný bonus bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni spolu s mzdou za predchádzajúci mesiac, teda dňa 06.08.2016. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 07.08.2016 do zaplatenia podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu bolo schválené dozornou radou; že mimoriadny výkonnostný bonus mal byť vyplatený v najbližšom výplatnom termíne po jeho priznaní; že rozhodnutie o výplate mimoriadnych výkonnostných bonusov č. 110/2016 bolo prijaté v súlade s predošlými rozhodnutiami predstavenstva a schválením dozornou radou. Uviedol, že jedným z dôvodov, na ktorých súd založil svoje právne posúdenie, bolo zistenie, že nárok na výplatu mimoriadnych výkonnostných bonusov bol schválený rozhodnutím dozornej rady spoločnosti dňa 9.12.2015. Z predložených hlasovacích lístkov o hlasovaní členov dozornej rady na základe výzvy zo dňa 4.12.2015 vyplýva, že za schválenie mimoriadnych výkonnostných bonusov hlasovala iba členka dozornej rady K. X., ďalšie dva predložené hlasovacie lístky vyslovovali súhlas s uzavretím dodatku č. 2 k zmluve o prepojení na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb MPLS VPN Busines City NET, prenájme liniek a nájomnej zmluve o koncových telekomunikačných zariadeniach. Nemožno preto výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu považovať za schválenú dozornou radou. Ďalej uviedol, že rozhodnutím dozornej rady zo dňa 1.8.2016 bola výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu odložená, a preto nemohol žalovaný vyplatiť tento nárok v júlovom výplatnom termíne, pričom aj v liste zo dňa 28.7. je uvedené, že k tomuto odkladu môže dôjsť, navyše, výplata mimoriadneho výkonnostného bonusu bola následne zrušená. Súd prvej inštancie sa však postupom po doručení listu zo dňa 28.7.2016 vo svojom právnom posúdení odmietol zaoberať. Nezaoberal sa ani vytýkanými vadami rozhodnutia č. 110/2016 a dôsledne ani jeho obsahom, len konštatoval, že bolo v súlade s predošlými rozhodnutiami a bolo schválené dozornou radou spoločnosti. Z tohto rozhodnutia je však evidentná zjavná svojvôľa predstavenstva pri rozhodovaní o tomto nároku, keď priznalo nárok na mimoriadny výkonnostný bonus všetkým piatim členom predstavenstva, pričom predošlé rozhodnutia orgánov spoločnosti priznávajú tento nárok len štyrom členom predstavenstva a tento postup preukazuje, že predstavenstvo sa skutočne snažilo zabezpečiť pre vybranú skupinu ľudí extraordinárny príjem bez akéhokoľvek odôvodnenia. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na to, že mimoriadny výkonnostný bonus mal byť žalobkyni priznaný v nadväznosti na predaj majoritného počtu akcií spoločnosti Sberbank Slovensko a. s.. Uvedené akcie vlastnil akcionár Sberbank Europe, ktorý svoje akcie odplatne previedol novému akcionárovi Penta Investment. V danej obchodnej situácii skupina tzv. riadiacich zamestnancov Sberbank Slovensko a. s. mala realizovať zámery akcionára Sberbank Europe pre úspešný a čo najvýhodnejší predaj akcií novému akcionárovi. Eventuálna nadpráca tejto vybranej skupiny zamestnancov mohla byť realizovaná iba v prospech akcionára Sberbank Europe. Zamestnávateľ žalobkyne Sberbank Slovensko a. s. objektívne nemohol mať z nadpráce žalobkyne žiaden relevantný prospech. Záver súdu prvej inštancie, že nadpráca žalobkyne mala byť vykonávaná v prospech obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko a. s. je preto skresľujúci. Ak by totiž žalobkyňa vykonávala nejakú nadprácu, ktorá mala napomôcť úspešnému predaju akcií, tak ju mohla vykonávať výlučne v prospech pôvodného akcionára Sberbank Europe, ktorý nebol jej zamestnávateľom. Takáto nadpráca je výkonom činnosti pre iného. Zamestnávateľ (žalovaný) nemôže znášať náklady s tým spojené. Mimoriadny výkonnostný bonus preto nie je zložkou mzdy žalobkyne. V danom smere mohlo ísť nanajvýš o nešpecifikovaný prísľub majoritného akcionára Sberbank Europe, ktorý nie je právne vynútiteľný voči žalovanému. Opätovne pritom zdôraznil, že údajný výkon práce, či zvýšené pracovné zaťaženie žalobkyne, ktoré malo byť v prospech pôvodného akcionára, nemožno stotožňovať s výkonom práce pre žalovaného. Akékoľvek náklady spojené s touto nadprácou má znášať výlučne pôvodný akcionár, ktorý z nej profitoval a ktorý riadiacich zamestnancov zjavne usmerňoval pri procesoch, ktoré predchádzali predaju akcií. Tento záver podľa jeho názoru podporujú aj súvisiace sporné otázky, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverným spôsobom vyvrátené, ani inak zodpovedané: na základe akých (diskriminačných) kritérií bola selektovaná určitá skupina zamestnancov, ktorej mali byť udelené mimoriadne výkonnostné odmeny; z akého dôvodu riadiaci zamestnanci rozhodovali „sami o sebe“, tzn. ako a kedy budú odmeňovaní; ako sa riadiaci zamestnanci navzájom kontrolovali a hodnotili množstvo a kvalitu údajne vykonanej nadpráce; aká konkrétna nadpráca bola vykonaná, keď zamestnanci naďalej vykonávali štandardnú prácu v sídle zamestnávateľa a v štandardných pracovných hodinách; na základe akých dôvodov neboli do takéhoto systému odmeňovania zahrnutí viacerí, resp. všetci významní a riadiaci zamestnanci Sberbank Slovensko a. s.; z akého dôvodu svoje nároky na súde uplatňuje iba časť riadiacich zamestnancov a zvyšná časť k takémuto uplatneniu nepristúpila. Zotrval na svojom názore, že systém mimoriadnych výkonnostných bonusov mal atribúty tzv. „zlatých padákov“. Žalovaní ako zamestnanci zaradení do skupiny riadiacich zamestnancov si museli byť plne vedomí toho, že práve ich pozície budú po predaji akcií novému akcionárovi obsadené novými osobami a možno racionálne predpokladať, že títo riadiaci pracovníci boli motivovaní pri kreovaní schémy mimoriadneho odmeňovania a v rámci interných schvaľovacích procesov koordinovane postupovať a konať tak, aby dosiahli vlastné a domnelo obhájiteľné obohatenie vo forme peňažného nároku na zaplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu. Uvedené okolnosti bol súd prvej inštancie povinný skúmať komplexne a najmä pri zachovaní elementárnej spravodlivosti. Súd prvej inštancie zjavne tendenčne favorizoval žalobkyňu, keď jej nárok skúmal iba z pozície procesnej ochrany slabšej strany, avšak nezohľadnil negatívne dopady na žalovaného. Je pritom nepochybné, že žalobkyňa bola riadiacim zamestnancom, dôkladne poznala interné procesy u zamestnávateľa, dôkladne poznala proces predaja akcií a jeho možné následky, z titulu svojej pozície v rámci hierarchie zamestnancov mohla byť motivovaná konať spoločne s ostatnými riadiacimi zamestnancami tak, aby si zabezpečili majetkový prospech vo forme určitej „istoty“ pre prípad, že dôjde k ukončeniu ich pracovného pomeru u zamestnávateľa; čo bolo vysoko pravdepodobné. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko a. s. nemal v rozhodnom čase žiadny reálny vplyv na kontrolu alebo priebeh interných procesov, ktoré upravovali odmeňovanie zamestnancov. Tieto procesy riadili a určovali výlučne samotní (odmenení) riadiaci zamestnanci, ktorí spôsobom „sami sebe“ vytvorili systém mimoriadnych benefitov, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha. V konaní opakovane poukazoval na to, že systém mimoriadnych výkonnostných bonusov je vadný, pričom došlo k hrubému porušeniu interných predpisov zamestnávateľa a riadiaci zamestnanci pri kreovaní systému mimoriadneho odmeňovania účelovo obchádzali interné pravidlá zamestnávateľa a konali na jeho ujmu. Rozhodnutie predstavenstva o mimoriadnom výkonnostnom bonuse, viazanom na predajný proces banky, bolo prijaté iba dvomi zo štyroch členov predstavenstva, hoci v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a. s. v spojení s § 4 ods. 1 písm. o) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a. s. bol na prijatie takéhoto rozhodnutia predstavenstva potrebný súhlas všetkých členov, ktorý zjavne absentuje. Rozhodnutie predstavenstva sa týkalo aj finančných plnení pre členov predstavenstva, ktorí boli priamo ekonomicky zainteresovaní na obsahu rozhodnutia (konflikt záujmov). V dôsledku toho boli hlasujúci členovia predstavenstva v súlade s § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a. s. vylúčení z rozhodovania, napriek tomu o rozhodnutí hlasovali. K spornému rozhodnutiu predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. nebol udelený ani riadny súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko a. s. V rozhodnutí predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. č. 168/2015 zo dňa 8.12.2015, hoci ide o rozhodnutie o zmenách politiky odmeňovania, nie je uvedené, že sa týka mimoriadneho výkonnostného bonusu viazaného na proces predaja banky a bolo prijaté iba tromi zo štyroch členov predstavenstva. V zmysle § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbanky Slovensko a. s. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) uvedeného Rokovacieho poriadku bol na prijatie takéhoto rozhodnutia predstavenstva potrebný súhlas všetkých členov predstavenstva, ktorý zjavne absentuje. Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016 o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu, viazaného na proces predaja banky, vychádza z podmienok mimoriadneho výkonnostného bonusu, pri ktorých existujú dôvodne pochybnosti, či boli riadne prijaté predstavenstvom Sberbank a. s. a schválené dozornou radou Sberbank Slovensko a. s. Absentuje osobitný súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko a. s. s týmto rozhodnutím. Rozhodnutie sa týkalo finančných plnení pre členov predstavenstva, ktorí boli priamo ekonomicky zainteresovaní na obsahu rozhodnutia (konflikt záujmov). V dôsledku toho boli hlasujúci členovia predstavenstva v súlade s § 11 Rokovacieho poriadku predstavenstvo Sberbank Slovensko a. s. vylúčení z rozhodovania. Napriek tomu o rozhodnutí hlasovali. Podmienky mimoriadneho výkonnostného bonusu rovnako nie sú v súlade s § 23b ods. 2 Zákona o bankách. Rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. sú v zmysle § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a. s. modifikovateľné a môžu byť v rámci riadneho procedurálneho procesu zrušené. To je plne v súlade aj s doktrínou obchodného práva a režimom úpravy akciovej spoločnosti v Obchodnom zákonníku. Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. o priznaní bonusov nemá povahu nemenného rozhodnutia, ktoré zakladá stav definitívneho usporiadania pracovnoprávnych vzťahov. Samotné rozhodnutia predstavenstva o mimoriadnych bonusoch boli v celom rozsahu zrušené, a to rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že mimoriadny výkonnostný bonus nie je v rozpore s ustanovením § 23 ods. 1 písm. c), § 23a ods. 2, 4 §23b ods. 1 a 6, § 122t ods. 3 Zákona o bankách, pretože mimoriadny výkonnostný bonus, zaplatenia ktorého sa žalobkyňa domáha, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve; nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 Zákona o bankách. S poukazom na § 10 ods. 2 Zákonníka práce namietal, že právnická osoba nie je viazaná právnym úkonom svojho štatutárneho orgánu, ak sa tento právny úkon netýkal predmetu činnosti právnickej osoby, resp. došlo k prekročeniu oprávnení štatutárneho orgánu. Udelenie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobkyni za činnosť pre bývalého akcionára žalovaného, resp. za činnosť smerujúcu k uľahčeniu finalizácie zmluvného vzťahu medzi bývalým a súčasným majoritným akcionárom žalovaného, nemožno za žiadnych okolností považovať za úkony, ktoré by súviseli s predmetom činnosti žalovaného. Žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, že štatutárny orgán žalovaného, v rozpore s internými pravidlami, odmeňuje „kľúčových zamestnancov“ za výkon práce v prospech inej osoby - vtedajšieho akcionára žalovaného. Poukázal na to, že expresné priznanie výplaty mimoriadnych výkonnostných bonusov predstavenstvom bez súhlasu dozornej rady spôsobom, keď predstavenstvo spoločnosti konalo v hrubom konflikte záujmov a malo priznávať mimoriadne výkonnostné bonusy, tzv. kľúčovým zamestnancom za prácu pre iného, nastalo iba dva dni pred zmenou majoritného akcionára žalovaného. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, ako konkrétne mala žalobkyňa svojou činnosťou naplniť stanovené ciele spoločnosti a akým spôsobom bol merateľný jej pracovný výkon, keď spoločnosť Sberbank Slovensko a. s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratu. 3. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému splatnej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu v sume 10.197 Eur s príslušenstvom, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynulo najavo; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a Občianskeho zákonníka a dospel k správnym záverom, že rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. zo dňa 28.7.2016 žalovaný ako zamestnávateľ priznal žalobkyni mimoriadny výkonnostný bonus ako zamestnancovi, nárok na zaplatenie ktorého správne považoval za nenárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, ktorá mala fakultatívnu povahu a v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní tejto zložky mzdy sa stal zložkou mzdy nárokovou, pretože rozhodnutie zamestnávateľa má v takomto prípade konštitutívny účinok a žalovanému tak vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni prvú časť bonusu v žalovanej výške po zavŕšení predaja akcií, keďže boli splnené podmienky pre jeho priznanie. Správne tiež dospel k záveru, že následným rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. nemohlo dôjsť k zrušeniu už priznaného nároku na mimoriadny výkonnostný bonus pre žalobkyňu, keďže rozhodnutie nemôže mať účinky do minulosti a nemožno spätne odňať žalobkyni právo na už priznaný mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý sa stal nárokovanou zložkou mzdy. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie vecí, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje. 7. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že schválenie nároku na výplatu mimoriadnych výkonnostných bonusov rozhodnutím dozornej rady spoločnosti dňa 9.12.2015 bolo jedným z dôvodov, na ktorých súd založil svoje právne posúdenie, v súvislosti s ktorou skutočnosťou namietal aj nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu bolo schválené dozornou radou s poukazom na to, že z predložených hlasovacích lístkov o hlasovaní členov dozornej rady na základe výzvy zo dňa 4.12.2015 vyplýva, že za schválenie mimoriadnych výkonnostných bonusov hlasovala iba jedna členka dozornej rady a ďalší dvaja členovia hlasovali o iných otázkach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia predstavenstva č. 97/2015 zo dňa 16.6.2015, z ktorého zistil, že bolo prijaté predstavenstvom žalovanej, ktoré schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu. Ďalej vychádzal z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, z ktorého zistil, že bolo prijaté na základe rozhodnutia akcionára spoločnosti Sberbank EU, návrh bol založený na rozhodnutí predstavenstva SBEU o výplate špecifického výkonnostného bonusu, pričom predstavenstvo vykonalo aj vyhodnotenie jednotlivcov a prijatie konkrétnych súm. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že predstavenstvo žalobcu týmto schválilo vyplatenie mimoriadneho bonusu a s poukazom na dokument pre predstavenstvo, v ktorom je uvedené, že bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269 Eur, odsúhlasené Dozornou radou Sberbank Slovensko a. s. dňa 10.12.2015 konštatoval, že nepravdivé bolo tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie č. 97/2015 nebolo schválené dozornou radou. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ priznal mimoriadny výkonnostný bonus žalobkyni rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. zo dňa 28.7.2016, t.j. rozhodnutie č. 110/2016. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov nevyvodil záver, že dozornou radou by bolo schválené už samotné vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu, ale dospel k záveru, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nebolo schválené dozornou radou rozhodnutie č. 97/2015, t.j. rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu č. 110/2016 z 28.7.2016, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní bonusu konkrétnym zamestnancom, pričom v súlade s textom predloženého dokumentu pre predstavenstvo konštatoval, že dozornou radou boli odsúhlasené bonus a podmienky schválené v celkovej výške 659.269 Eur. Okrem toho aj z vyjadrení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že namietal len neschválenie výplaty mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou po doručení listu zo dňa 14.12.2015 žalobkyni, a to napr. na pojednávaní dňa 20.5.2019, ako aj vo vyjadrení zo dňa 24.4.2019, v ktorom sám uviedol, že tento list bol zaslaný až po schválení mimoriadneho bonusu dozornou radou. Okrem toho z predložených hlasovacích lístkov, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom odvolaní a ktoré sa týkajú iných otázok, nie je zrejmé, či boli odoslané členom dozornej rady na základe výzvy zo dňa 4.12.2015, keď na jednom z nich nie je uvedený dátum, na oboch je uvedené, že sa týkajú uznesenia 1 a v predmetnej výzve pod bodom 1 uvedený návrh Schválenie špecifického výkonnostného bonusu pre vybraných ľudí v zmysle návrhu. Nemožno preto schválenie mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou posudzovať len na základe týchto predložených hlasovacích lístkov, z ktorých nie je zrejmý súvis s predmetnou výzvou, keď v dokumente pre predstavenstvo je uvedené, že bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269 Eur, odsúhlasené dozornou radou Sberbank Slovensko a. s. dňa 10.12.2015. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie ani nezaložil právne posúdenie veci na tejto skutočnosti, t.j. schválení nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, ale vychádzal z rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, ktorým bol žalobkyni priznaný mimoriadny výkonnostný bonus a ktoré posúdil ako právny úkon štatutárneho orgánu spoločnosti v súlade s § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zaväzujúci spoločnosť ako zamestnávateľa, ktorému týmto rozhodnutím vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobkyni. Správne pritom vychádzal z toho, že predmetné rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. patrí do pôsobnosti predstavenstva spoločnosti vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov, teda aj vo vzťahu k žalobkyni o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa nebola členom predstavenstva a správne poukázal na to, že nie je povinnosťou zamestnanca skúmať, či rozhodnutie prijali členovia predstavenstva v súlade s vnútornými predpismi; rozhodnutia predstavenstva majú záväzný charakter voči zamestnancom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie splatnej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu je rozhodujúca skutočnosť, že tejto jej bol priznaný rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko a. s. zo dňa 28.7.2016, ktoré je oprávnené robiť právne úkony zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch a tento úkon zamestnávateľa zaväzuje a preto aj prípadné nedodržanie interne upraveného schvaľovacieho procesu nemôže mať vplyv na povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobkyni vyplatiť jej tento mimoriadny výkonnostný bonus, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedela o prekročení oprávnenia predstavenstva, ani že by mohla vedieť, keď ako zamestnanec nemohla vedieť, či dozorná rada niečo schválila alebo nie. 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil aj ďalšie námietky žalovaného, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, z hľadiska rozporu schválenia rozhodnutia predstavenstva s rokovacím poriadkom, s internými predpismi o odmeňovaní zamestnancov, a aj z hľadiska jeho zrušenia novým predstavenstvom spoločnosti, za nedôvodné. Zásadné z hľadiska relevancie a právnych následkov rozhodnutia predstavenstva a o priznaní nároku na mimoriadny bonus, ktoré v spojení s jeho ďalším rozhodnutím o schválení jeho výplaty, ako aj oznámením o ňom jednotlivým zamestnancom, ktorým bol priznaný je skutočnosť, že súd nie je v tomto konaní vôbec oprávnený skúmať správnosť rozhodnutí predstavenstva ani ich súlad s vnútornými (mzdovými či inými) predpismi spoločnosti žalovaného, ale je povinný z obsahu tohto rozhodnutia, keďže bolo prijaté, vychádzať. Preskúmanie správnosti rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti v súdnom konaní totiž treba považovať za neprípustné so zreteľom na potrebu rešpektovať limity pre ingerenciu orgánov štátu do rozhodovacích právomocí štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Bez právneho významu sú preto z hľadiska správnosti rozhodnutia súdu o žalobe v napadnutej časti všetky námietky žalovaného, ktoré v podanom odvolaní prezentoval v snahe spochybniť rozhodnutia a úkony predstavenstva spoločnosti Sberbank Slovensko a.s., ktoré tvoria právny základ nároku žalobkyne na mimoriadny bonus. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd za nadbytočné sa argumentáciou žalovaného v odvolaní prednesenou v tomto smere podrobne zaoberať, keď ani opodstatnenosť výhrad žalovaného by mu nemohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore, naviac za situácie, keď sa odvolací súd stotožnil aj so všetkými závermi, ku ktorým v tomto smere dospel súd prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a nepovažuje za potrebné osobitne niečo zdôrazniť. 10. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že rovnaký nárok na zaplatenie splatnej časti priznaného výkonnostného bonusu si proti žalovanému uplatnili aj ďalší zamestnanci v iných súdnych konaniach, v ktorých ich žalobe bolo vyhovené (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.2.2019 č.k. 24Cpr/22/2016-361 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.12.2020 č.k. 8Copr/6/2019-482). Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného napr. v náleze spis. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017, v súvislosti s princípom právnej istoty vyjadreným v čl. 2 C.s.p., rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných“, resp. obdobných veciach nie je žiaduca. Poukázal na to, že princíp právnej istoty chráni jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu, ktorou je hodnota predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí. Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje právnu istotu. Zároveň však nemožno predvídateľnosť práva vnímať absolútne; obdobnú vec môže súd rozhodnúť aj inak ako v predchádzajúcich prípadoch, avšak je povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť a vysporiadať sa argumentačne s predošlými rozhodnutiami. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného zohľadnil aj svoje skoršie rozhodnutie vydané v obdobnej veci, v ktorej posudzoval rovnaké otázky a s ich posúdením sa stotožnil aj v prejednávanej veci, keď nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odklon odvolacieho súdu od jeho skoršieho rozhodnutia o rovnakom nároku. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).