Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/6/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206450 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320206450.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: IN TIME, s.r.o., Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 31 342 621, proti žalovanému: Trebico s. r. o., Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 45 603 405, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/125/2020 - 31 zo dňa 15. júna 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/125/2020 - 31 zo dňa 15. júna 2020 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2, 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.06.2020 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by nepriaznivo zasahovali do práva žalobcu, najmä aby sa zdržal nakladania s finančnými prostriedkami vo výške 15.149,50 eur a uložil žalovanému povinnosť vrátiť finančné prostriedky na bankový účet žalobcu. Z odôvodnenia návrhu a predložených listinných dokladov súd zistil, že žalobca v priebehu januára a februára r. 2020 poukázal na bankový účet žalovaného IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky v celkovej výške 15.149,50 eur (dňa 31.01.2020 sumu 2.269,- eur; dňa 04.02.2020 sumu 1.420,- eur; dňa 05.02.2020 sumu 972,- eur; dňa 05.02.2020 sumu 2.268,80 eur; dňa 05.02.2020 sumu 1.167,- eur; dňa 07.02.2020 sumu 1.391,30 eur; dňa 07.02.2020 sumu 329,- eur; dňa 12.02.2020 sumu 417,- eur; dňa 20.02.2020 sumu 2.417,40 eur; dňa 20.02.2020 sumu 1.171,-eur a dňa 26.02.2020 sumu 1.327,- eur). Uvedené finančné prostriedky boli realizované za účelom poukázania vybratých dobierkových súm od príjemcov zásielok a mali byť poukázané na bankový účet zákazníka TRIEL, s.r.o., IČO: 00 603 635, s ktorým má žalobca uzatvorený zmluvný vzťah prostredníctvom Servisnej zmluvy. Na základe dopytovania sa od zákazníka TRIEL, s.r.o. sa žalobca dozvedel, že v systéme žalobcu je nesprávne zadaný bankový účet zákazníka a peňažné prostriedky v sume 15.149,50 eur žalobca poukázal na nesprávny (neznámy) bankový účet. Žalobca následne pozastavil akékoľvek platby na nesprávny účet a zároveň si splnil svoju povinnosť a poukázal peniaze na účet spoločnosti TRIEL, s.r.o.. Žalobca vypracoval výzvu na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 14.05.2020, ktorou žalovaného vyzýva na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli omylom zaslané na jeho účet a neoprávnene ich prevzal. Doporučená zásielka adresovaná na sídlo žalovaného sa žalobcovi vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy. Žalobca sa taktiež obrátil na bankovú inštitúciu - J. I., W..S.., s prosbou o pomoc pri riešení sprostredkovania vrátenia platieb. Banka vykonala všetky svoje oprávnené postupy, avšak ani banke sa nepodarilo dožiadať sa vrátenia nesprávne poukázaných platieb na účet žalovaného. Žalovaný do dňa podania návrhu neuhradil nesprávne poukázané finančné prostriedky a nijakým spôsobom sa nesnažil so žalobcom komunikovať. Zároveň žalobca (súbežne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) podal na príslušný súd v Banskej Bystrici, prostredníctvom upomínacieho konania, návrh na vydanie platobného rozkazu, z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je podľa žalobcu jeho dôvodná obava, že žalovaný nesprávne poukázané finančné prostriedky žalobcovi nevráti, ba dokonca ich spreneverí. Správanie žalovaného je podľa žalobcu nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko žalovaný dobrovoľne nevrátil prijaté finančné prostriedky, dopúšťa sa bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, a preto sa žalobca domáha právnej ochrany a žiada, aby súd žalovanému nariadil zdržať sa nakladania so sumou 15.149,50 eur a tiež uloženia povinnosti žalovanému predmetnú sumu žalobcovi vrátiť. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia založil žalobca do spisu nasledovné listinné dôkazy: výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, kópiu poštovej zásielky adresovanej žalovanému a list Tatra banky, a.s. žalobcovi zo dňa 12.05.2020. Súd pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z podmienky potreby naliehavosti a bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. V tomto prípade žalobca poukazoval na to, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia je daná rizikom, že žalovaný nebude chcieť peňažné prostriedky, ktoré prijal omylom, vrátiť dobrovoľne. So žalobcom uvedených skutočností je však pravdepodobné, že sa žalovaný o povinnosti vrátiť peňažné prostriedky ešte ani nedozvedel. Poštová zásielka od žalobcu adresovaná žalovanému sa vrátila bez toho, aby sa s jej obsahom žalovaný oboznámil. Rovnako tak spôsob banky pri vybavovaní sprostredkovania vrátenia peňazí žalobcovi bol skôr informatívny, bez možnej spätnej väzby od žalovaného. Podľa súdu žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností ani z priložených dôkazov neosvedčil potrebu naliehavosti a dočasnej bezodkladnej úpravy, pričom takéto chýbajúce usvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nemôžu byť vážnejšie pochybnosti, a potreba úpravy právnych pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná. V danom prípade súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu o obave z nevrátenia finančných prostriedkov, či dokonca sprenevery zo strany žalovaného nie je podložené relevantnými skutočnosťami, a je teda hypotetické. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, má v konaní úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak žalovanému ich náhradu súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to tým, že nezohľadnil všetky okolnosti a aspekty predmetnej veci, ktoré svedčia v zrejmý prospech žalobcu. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy nesprávne a nelogicky vyložil proces doručovania a následne odôvodnil neadekvátnou argumentáciou. Žalobca považuje uznesenie okresného súdu za vecne nesprávne a nedostatočne vyhodnotenú potrebu úpravy pomerov a bezodkladnosti, vzhľadom na vysokú sumu peňažných prostriedkov. Žalobca sa nestotožňuje s názorom Okresného súdu uvedenom v bode 10. Uznesenia podľa ktorého „... žalovaný sa o povinnosti vrátiť peňažné prostriedky ešte ani nedozvedel. Poštová zásielka od žalobcu adresovaná žalovanému sa vrátila bez toho, aby sa s jej obsahom žalovaný oboznámil....“ Z uvedeného názoru súdu vyplýva, že žalovaný bol nedostatočne informovaný ohľadom povinnosti vrátiť peňažné prostriedky. Žalobca považuje za nevyhnutné v tomto smere poukázať na fikciu doručenia poštových zásielok, ktorá vyplýva zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Z ustanovenia § 45 OZ vyplýva, že „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Z uvedeného vyplýva, že účinnosť prejavu vôle Občiansky zákonník spája s okamihom jeho odovzdania alebo doručenia adresátovi. OZ nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom návrhu aj oboznámil. Stačí, že adresát získal konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. U právnickej osoby stačí, ak poštová zásielka dôjde do zariadenia na prijímanie pošty. Podľa odvolateľa napriek tomu, že sa poštová zásielka vrátila naspäť ako nedoručená, platí fikcia doručenia, že žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom poštovej zásielky. Zároveň žalobca sa domnieva, že ide o účelové správanie žalovaného. Ďalej uviedol, že dňa 25.06.2020 sa osobne nachádzal v mieste sídla žalovaného, ktoré je uvedené v Obchodnom registri, za účelom osobného doručenia výzvy na adresu uvedenú v Obchodnom registri žalovaného, a to Račianska 66, 831 02 Bratislava - Nové Mesto, avšak neúspešne. Na uvedenej adrese sa žalovaný nenachádzal, nemal uvedený na seba kontakt, ani len tabuľové označenie o tom, že by sídlil v budove na danej adrese. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že oslovil strážnu bezpečnostnú službu, ktorá zabezpečuje bezpečnosť a ochranu v budove. Podľa vyjadrenia zamestnankyne strážnej bezpečnostnej služby neeviduje žiadnu evidenciu v súvislosti so žalovaným, ani žiadny telefonický kontakt, na základe ktorého by sa na žalovaného mohli nakontaktovať. Na základe maximálneho a možného vynaloženia primeraného úsilia má žalobca za to, že uskutočnil všetky uskutočniteľné kroky, aby informoval a kontaktoval žalovaného. Žalobca sa domnieva, že žalovaný má na danej adrese len virtuálne sídlo, a je nemožné sa na žalovaného nakontaktovať. Okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť v rámci doručovania písomnosti, a pritom nezobral do úvahy primárne ustanovenia o princípe dôjdenia právneho úkonu vyplývajúceho z Občianskeho zákonníka. Takéto konanie považujeme zo strany Okresného súdu za nesprávne a na ťarchu žalobcu, keďže peňažné prostriedky, ktoré boli mylne poukázané na bankový účet žalovaného sa už nemusia nachádzať na bankovom účte a bude veľmi náročné ich získať späť, berúc do úvahy nemožnosť kontaktovania žalovaného. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu v plnom rozsahu zmenil vydaním nasledovného rozhodnutia: Žalovaný je povinný sa zdržať všetkých úkonov, ktoré by nepriaznivo zasahovali do práva žalobcu, najmä aby sa zdržal nakladania s peňažnými prostriedkami vo výške 15.149,50 EUR. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 16. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj druhej strane, t.j. žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Žalobca základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil. 18. K fikcii doručenia odvolací súd poukazuje na § 45 OZ, podľa ktorého platí, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej prejav dôjde. Písomnosť sa považuje za doručenú okamihom, keď sa dostala do sféry dispozície jej adresáta. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade platí fikcia doručenia. Avšak to nič nemení na tom, že sa žalovaný o povinnosti vrátiť finančné prostriedky nedozvedel. Tým nie je osvedčená odôvodnená obava žalobcu, že žalovaný nebude chcieť finančné prostriedky vrátiť, resp. že ich spreneverí. Tvrdenie žalobcu je len hypotetické. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu v bode 10. cit. uznesenia, podľa ktorého sa žalovaný o povinnosti vrátiť finančné prostriedky ani nedozvedel, a preto nie je osvedčené riziko, že žalovaný nebude chcieť finančné prostriedky vrátiť, resp. ich prevedie na iného. 19. Odvolací súd zároveň poukazuje na § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. V danom prípade podmienky na vydanie opatrenia podľa § 325 ods.1 CSP (ako boli vyššie uvedené) splnené nie sú. 20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. 22. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/125/20250 - 31 zo dňa 15. júna 2020, v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).