Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1393899786 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1393899786.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ D. Z., C. V. N. XXXX, H., Č. Q., X/ N.e., C. Ž. H. Z. Č.. XXX, Č. Q., X/ Q. F., C. R. XX, H., Č. Q., X/ S. Š., Č. Č. XX, Č. Q., X/ Z. F., E. XXX, H., Č. Q., X/ S. C., C. R.eX, H., Č. Q., X/ Q. F., C. D.eXX, Č. Q., X/ Z.. A. M., C. D. XXX/X, D. E., Č. Q., X/ F. G., C. N. S. XXX, Č. Q., XX/ F. G., C. D., A. T. S. Č.. XXX, Č. Q., XX/ Z. Č., N. S., S. Č.. XXX, Č. Q., XX/ T. C., C. V. K. XXX, XXX XX F. -L., Č. Q., všetci zastúpení Mgr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom v Bratislave, Konventná 9, proti žalovaným : 1/. E. Z. B..K.., R. XX, XXX XX Z., P.: XXXXXXXX, X/ Slovenská Q. - Z. U. K. Q., K. K. Š. X, C., P.: XXXXXXXX, X/ P.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C. N. C., Q. X, X/ P.. N. F., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N. C., Q. X, o vydanie veci podľa zákona č. 87/1991 Zb., na odvolanie žalobcov 1/ - 12/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 9C/296/1993-447 zo dňa 20.9.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a 4/ p o t v r d z u j e . III. Žalovaným 2/, 3/ a 4/ sa voči žalobcom 1/ - 12/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovaným reštitučného nároku podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Žalovaným 1/ - 4/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2/ Pokiaľ ide o stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie poukázal na zdôvodnenie žaloby, ktorou sa žalobcovia po úpravách petitu (pripustených uznesením zo dňa 15.05.2012 - č.l. 235 a uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.3.2014), domáhali voči žalovanému 2/ zaplatenia finančnej náhrady vyčíslenej podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností ku dňu 01.04.1991 za účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v zmysle § 13 ods. 5 veta tretia a § 13 ods. 1 tohto zákona, účinného k 01.04.1991, a to v nasledovných podieloch: žalobcovi 1/ v podiele 6/36, žalobcovi 2/ v podiele 6/36, žalobcovi 3/ v podiele 4/36, žalobcovi 4/ v podiele 4/36, žalobcovi 5/ v podiele 2/36, žalobcovi 6/ v podiele 2/36, žalobcovi 7/ v podiele 3/36, žalobcovi 8/ v podiele 3/36, žalobcovi 9/ v podiele 3/36, to všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku; alternatívne voči žalovanému 1/ a žalovaným 3/ a 4/ vydania nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vysoká pri Morave, obec Vysoká pri Morave, okres Vysoká pri Morave, zapísané OÚ, odbor správy katastra Malacky, na F. Č.. XXXX, pozemok s parc. č. 90/1 o výmere 2944 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok s parc. č. XX/X o výmere 21484 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok s parc. č. XX/X o výmere 655m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok s parc. č. XX/X o výmere 270 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok s parc. č. XX/X o výmere 504 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na pozemku s parc. č. XX/X stojaca stavba - výrobná hala, na pozemku s parc. č. 90/3 stojaca stavba - administratívna budova so súp. č. XXX, na pozemku s parc. č. 90/4 stojaca stavba - sklad, na pozemku s parc. č. XX/X stojaca stavba - dielňa, a v nasledovných spoluvlastníckych podieloch k celku nehnuteľnosti: v podiele 6/36 žalobcovi 1/, v podiele 6/36 žalobcovi 2/, v podiele 4/36 žalobcovi 3/, v podiele 4/36 žalobcovi 4/, v podiele 2/36 žalobcovi 5/, v podiele 2/36 žalobcovi 6/, v podiele 3/36 žalobcovi 7/, v podiele 3/36 žalobcovi 8/, v podiele 3/36 žalobcovi v 9/, a to do šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku uzatvorením dohody o vydaní týchto nehnuteľností žalobcom v 1/ až 9/ a nahradiť trovy konania. 3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že právni nástupcovia troch z pôvodných vlastníkov závodu E., Š..S.. N. S. Z. - za D. Z. syn D. Z. B. M. N. S.; za U. C. M. F. G. a manželka F. C.; za U. C. K. U. C., M. X. C., K. S. C., Z. X. C., výzvou na vydanie veci zo dňa 25.09.1991 podľa § 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách ako oprávnené osoby (§ 3 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách) vyzvali žalovaného 1/ k vydaniu veci, a to budov a pozemkov podľa zápisov v pozemkových knihách a ďalšieho majetku závodu KABLO, š.p. Vysoká pri Morave, ktoré boli pôvodným vlastníkom odňaté rozhodnutím o znárodnení podľa dekrétu prezidenta republiky z 24.10.1945 o znárodnení v znení zákona č. 114/48 Zb. Oprávnené osoby si uplatnili svoj nárok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k) zákona, keďže mali za to, že znárodnenie bolo prevedené v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa 25.03.1992, č. k. 13C 21/92 - 22 bol zamietnutý návrh B. E., ako dedičky jednej zo štyroch pôvodných spoločníkov obchodnej spoločnosti Z. B. K.. textilné závody D., domáhajúcej sa voči odporcovi E. Z., š.p. (právny predchodca obchodnej spoločnosti E. Z. a.s.), uloženia povinnosti uzavrieť s ňou podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. dohodu o vydaní nehnuteľností - pozemkov a budov bližšie špecifikovaných v žalobe. Navrhovateľka bola (rovnako ako žalobcovia) právna nástupkyňa jedného z pôvodných vlastníkov Z. B. K.., textilné závody D. (U. C.), ktorá si svoj nárok na vydanie veci uplatnila samostatne. V dôvodoch právoplatného rozsudku prvostupňový i odvolací súd dospeli k spoločnému záveru, že navrhovateľka, hoci je právnou nástupkyňou spoločníka znárodnenej firmy U. C., nie je oprávnenou osobou podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, lebo takou je len fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 6 zákona č. 87/1991 Zb. Znárodnený totiž bol majetok patriaci právnickej osobe - verejnej obchodnej spoločnosti Z. B. K.. textilné závody D., nie fyzickej osobe. Súdy v predmetnom konaní tiež skonštatovali, že navrhovateľka nepreukázala, že znárodnenie predmetnej firmy bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi. Súdy v konaní sp. zn. 13C 21/92 vyhodnotili, že ak verejná obchodná spoločnosť mohla nadobúdať vlastným menom do svojho vlastníctva hnuteľný a nehnuteľný majetok, nepochybne bola právnym subjektom a bolo ju treba považovať za právnickú osobu. V danom prípade znárodnením prešla do vlastníctva štátu vec, patriace právnickej osobe, teda nie fyzickým osobám - spoločníkom firmy Z. B. K.. Identický právny názor skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 29.06.1993, sp. zn. 2Cdo 25/1993, ktorým zamietol dovolanie žalobkyne, keď rovnako konštatoval, že majetok verejnej obchodnej spoločnosti nebol totožný so súkromným majetkom jednotlivých spoločníkov, išlo o tzv. „zvláštny majetok“ ako ho definoval Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí pod R III 103/1924, podľa ktorého spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti nemožno považovať za vlastníka alebo spoluvlastníka nehnuteľného majetku spoločnosti. Spoločník takejto spoločnosti alebo jeho právny nástupca nemôže byť oprávnenou osobou podľa ust. § 3 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, pretože nespĺňa základnú podmienku, t.j. aby jeho vec - vec jemu patriaca, prešla do vlastníctva štátu. Keďže sa navrhovateľka (B. E.) domáhala vydania nehnuteľností, ktoré v zmysle tejto zásady nikdy vlastnícky nepatrili jej právnemu predchodcovi zosnulému U. C., ale verejnej obchodnej spoločnosti Z. B. K.., jej žaloba bola právoplatne vyhodnotená ako nedôvodná. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že si vyžiadal zo štátneho archívu v Bratislave archívne dokumenty týkajúce sa obchodnej spoločnosti právnych predchodcov žalobcov, avšak v odpovedi na žiadosť zo dňa 6.2.2017 štátny archív uviedol, že vo fondoch E. C., H..S.. B. E. C. (fond znárodneného majetku) sa archívne dokumenty znárodnenej spoločnosti Macek a spol. textilné závody v D. nenachádzajú. Rovnako sa v štátnom archíve v Bratislave, pracovisko Modra, vo fonde Okresného úradu ochrany práce v Malackách, nenachádzajú pracovné preukazy zamestnancov spoločnosti Macek a spol. textilné závody v D.. Rovnako negatívna odpoveď bola súdu doručená dňa 16.02.2017 zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, s odôvodnením, že v danom archíve je uložený fond Texicom v Ružomberku, ktorý tvorí viac ako 5000 škatúľ, fond nie je sprístupnený, je len čiastočne usporiadaný pôvodcom a na bádateľské účely je neprístupný, pričom napriek ich snahe sa im nepodarilo overiť, či sa v ňom nezachovali písomnosti spol. Z. B. K.. textilné závody v D.. V preberacích protokoloch nie je táto spoločnosť uvedená, ani inventár bývalého podnikového archívu nie je uvedený medzi spoločnosťami a podnikmi, ktoré boli po znárodnení pričlenené k Slovenským bavlnárskym závodom, n.p., v Ružomberku. 4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, §5 ods. 1, §8 ods. 3 zákona, § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. (účinného od 1.4.1991 do 9.6.1992), súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že podali žiadosť o finančnú náhradu v zmysle dikcie ust. § 13 ods. 3 citovaného zákona, účinného v rozhodnom čase. V prípade právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí ich žaloby si predmetnú žiadosť na základe rozsudku môžu podať podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., účinného od 01.01.2016, v zmysle ktorého písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava vidiek, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 13Co 305/1992-35 pri riešení otázky nároku právnej nástupkyne U. C. B. E.Č. právoplatne ustálil, že dcéra jedného zo spoluvlastníkov Z. B. K.., textilné závody D., nie je oprávnenou osobou v zmysle ust. 3 ods. 1 citovaného zákona. Súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci si žalobcovia svoj nárok na vydanie veci včas uplatnili vo výzve zo dňa 25.09.1991, podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách je oprávnenou osobou iba fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch taxatívne uvedených v § 6 citovaného zákona alebo právni nástupcovia fyzickej osoby, vec ktorej prešla do vlastníctva štátu, ktorú podmienku však žalobcovia nesplnili. Znárodnený majetok totiž patril právnickej osobe - verejnej obchodnej spoločnosti Z. B. K.. textilné závody D.. Žalobcovia v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že znárodnenie predmetnej obchodnej spoločnosti bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi. Zo zamietajúcich odpovedí archívov nebolo podľa súdu prvej inštancie možné zistiť, koľko zamestnancov mala spoločnosť v rozhodnom období znárodnenia, a preto bol vylúčený aj záver o prípadnom vyhodnotení, či znárodnenie v rozhodnom období prebehlo alebo neprebehlo v súlade s právnymi predpismi. Verejná obchodná spoločnosť v danom čase mohla nadobúdať vlastným menom do svojho vlastníctva hnuteľný a nehnuteľný majetok, bola nesporne právnym subjektom a bolo ju treba považovať za právnickú osobu. V danom prípade znárodnením prešla do vlastníctva štátu vec, patriace právnickej osobe, teda nie fyzickým osobám - spoločníkom firmy Z. B. K.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.1993, sp. zn. 2Cdo 25/1993, ktorým bolo zamietnuté dovolanie žalobkyne B. E., uplatňujúcej si svoj nárok samostatne, proti rozsudku odvolacieho súdu, a to, že majetok verejnej obchodnej spoločnosti nebol totožný so súkromným majetkom jednotlivých spoločníkov, išlo o tzv. „zvláštny majetok“ podľa definície Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí zn. R III 103/1924, podľa ktorého spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti nemožno považovať za vlastníka alebo spoluvlastníka nehnuteľného majetku spoločnosti. Spoločník takejto spoločnosti alebo jeho právny nástupca nemôže byť oprávnenou osobou podľa ust. § 3 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, pretože nespĺňa základný zákonný predpoklad, t.j. aby jeho vec - vec jemu patriaca, prešla do vlastníctva štátu. Žalobcovia sa aj v tomto konaní domáhali vydania nehnuteľnosti, ktoré v zmysle tejto zásady nikdy vlastnícky nepatrili ich právnym predchodcom, ale verejnej obchodnej spoločnosti Z. B. K.. Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalobcov, že je potrebné charakter verejnej obchodnej spoločnosti posudzovať v zmysle predpisov, podľa ktorej bola táto obchodná spoločnosť založená a podľa ktorých vznikla, t.j. podľa Všeobecného Obchodného zákonníka č. 1/1863, keď majetok verejne obchodnej spoločnosti nebol odlišný od majetku jej spoločníkov. Tento názor nepovažoval za dostatočný na zvrátenie definície uvedenej rozhodnutí zn. R III 103/1924 NS ČR. Zápis verejnej obchodnej spoločnosti Z. B. K.. textilné závody D. do obchodného registra Krajským súdom v Bratislave dňa 18.07.1947 (č.l. 57) rovnako nasvedčuje právnemu záveru, že už v čase zápisu do obchodného registra išlo o právnickú osobu, riadne registrovanú v príslušnou registri, s právnou subjektivitou. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcov, že tento zápis mal len administratívny charakter, bez vplyvu na charakter spoločnosti. Naopak, týmto zápisom bol stanovený charakter spoločnosti ako právnickej osoby, v mene ktorej boli oprávnení konať jej spoločníci. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo výzve zo dňa 25.09.1991 absentuje špecifikácia nehnuteľných vecí podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 87/ 1991 Zb. účinného v rozhodnom období, podľa ktorého povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Predmetná výzva žalobcov je len všeobecná - na vydanie vecí - budov, pozemkov a ďalších vecí, ktoré sú v majetku žalovaného 1/. Na podporu zamietajúceho stanoviska súd prvej inštancie zdôraznil aj dôkaznú núdzu na strane žalobcov, keď zo zamietajúcich odpovedí archívov nebolo možné zistiť, koľko zamestnancov mala spoločnosť v rozhodnom období znárodnenia, čo spôsobilo nemožnosť vytvorenia si záveru, či znárodnenie v rozhodnom období prebehlo alebo neprebehlo v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol. 5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko plne procesne úspešným žalovaným trovy konania nevznikli (tieto si neuplatnili), nárok na ich náhradu im voči procesne neúspešným žalobcom nepriznal. 6/ Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Dôvodili, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, pretože v ňom súd dostatočne nevysvetlil ako posúdil ich podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolatelia majú za to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že ich žaloba je dôvodná, nakoľko predložili súdu dostatočné argumenty a súdne rozhodnutia, podľa ktorých oprávnenými osobami sú spoločníci v.o.s., resp. ich právni nástupcovia - žalobcovia, keďže majetok nevlastnila v.o.s. ale jej spoločníci, ktorých právni nástupcovia v zmysle §3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. sa stali. S touto ich argumentáciou sa však súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal. V konaní je nesporne preukázané, že obchodná spoločnosť Z. B. K.. bola založená spoločenskou zmluvou dňa 8.5.1947 so sídlom D., ČR. Z tohto dôvodu sa charakter verejnej obchodnej spoločnosti posudzuje v zmysle predpisov, podľa ktorých táto spoločnosť bola založená a podľa ktorých vznikla, teda podľa Všeobecného obchodného zákonníka č. 1/1863. Keďže tieto spoločnosti neboli podľa Všeobecného obchodného zákonníka č. 1/1863 právnickými osobami, z hľadiska reštitučných predpisov bolo nutné za oprávnené osoby považovať spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku NS ČR z 19.9.2012 sp. zn. 28 Cdo 2639/2012. Hoci verejná obchodná spoločnosť konala voči tretím osobám navonok samostatne, mohla byť v pozemkových knihách zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, do vnútra voči spoločníkom nebola chápaná ako samostatný právny subjekt. Právna prax považovala majetok a teda celé imanie verejnej obchodnej spoločnosti nie za majetok jej vlastný, ale za majetok nachádzajúci sa v účelovo viazanom spoluvlastníctve spoločníkov spoločnosti, teda nie ako vlastníctvo právnickej osoby. O tieto argumenty sa opiera aj novšia judikatúra, napr. Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cdo 147/92 z 26.7.1992, rozsudok NS ČR z 24.8.2005 sp. zn. 28 Cdo 1535/2005, 3Cdo 147/92, 4Cdo 52/94. Ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie odvolatelia videli v tom, že nenariadil znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľnosti ku dňu účinnosti zákona č. 87/1991 Zb., ďalej v tom, že súd nevykonal dodatočný dopyt na archívy SR za účelom preukázania, že v rozhodnom období vec prešla na štát titulom znárodnenia spoločnosti Z. B. K.. vykonanom v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi, a to na získanie nasledovných listín: dopyt na zadováženie akýchkoľvek listín a informácii o spoločnosti Z. B. K.. textilné závody v D.. Táto spoločnosti bola zapísaná v obchodnom registri 18.6.1947 v D.. Keďže táto spoločnosť bola v apríli 1948 znárodnená a pripojená k Slovenským bavlnárskym závodom, národný podnik Ružomberok ako závod č. 10 - Vysoká pri Morave, bolo potrebné vykonať aj dopyt na archívy: Štátny archív v Žiline a Štátny archív v Bratislave. Keďže pôvodné nehnuteľnosti nebolo možné vydať, navrhovaný dôkaz žalobcov ohodnotiť predmetné nehnuteľnosti v stave ku dňu účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. bol dôvodný a nebol zbytočný ani predčasný, o to viac, že žalobcovia predmetný dôkaz nemohli zabezpečiť, pretože narážali na nedostatok svojej právomoci voči tretím osobám nariadiť sprístupnenie týchto nehnuteľností na ich ocenenie. Postupom súdu prvej inštancie bolo porušené ich základné právo na spravodlivý súdny proces. Odvolatelia rovnako namietali, že nemôže byť na ich ťarchu, že nepreukázali podanie žiadosti o finančnú náhradu podľa § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. do 1.4.1992, keďže v tomto prípade to nebolo možné. 7/ Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcov uviedol, že prvoinštančný súd vo svojom rozsudku jednoznačne popísal vykonané dôkazy, t. j. vyžiadanie archívnych dokumentov zo Štátneho archívu v Bratislave týkajúcich sa obchodnej spoločnosti právnych predchodcov žalobcov, keď archív v odpovedi uviedol, že sa žalobcom navrhované dôkazy nenachádzajú, takisto sa v archíve nenachádzali pracovné preukazy zamestnancov spoločnosti Z. B. K.. textilné závody v Hochštetne v Štátnom archíve Bratislava, pracovisko Modra, a negatívna odpoveď prišla zo Štátneho archívu Žilina ohľadom požadovaných dokladov. Žalovaný 2/ má za to, že prvoinštančný súd veľmi jasne a zrozumiteľne a právne správne vyhodnotil právny stav, na ktorý poukazuje v bodoch 16 až 20 predmetného rozhodnutia. 8/ Žalovaný 1/, 3/ a 4/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili. 9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/ a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 10/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným 2/ - 4/ odvolací súd uvádza, že žalobcovia nielenže nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu ale rovnako tak ani naplnenie reštitučného dôvodu definovaného v ust. § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb. Pokiaľ ide o ich vecnú legitimáciu, odvolací súd sa plne stotožňuje s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava vidiek zo dňa 25.3.1992 č.k. 13C 21/92-22 zo dňa 9.9.1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č.k. 13Co 305/92-37 zo dňa 9.9.1992 vydaným v skutkovo a právne identickej reštitučnej veci B. E. L. E. Z., štátny podnik. Zohľadniac potrebu právnej istoty, nebolo možné predmetné rozhodnutie nevziať v zreteľ. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami a právnym názorom obsiahnutým v rozhodnutiach vydaných súdnou autoritou iného štátu. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dodať, že majetok, ktorý mal byť predmetom reštitúcie - pozemky v kat. území Vysoká pri Morave bol obchodnej spoločnosti Z. B. K.. textilné závody D. v roku 1945 pridelený ako konfiškát podľa § 6 ods. 1 písm. h/ Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Nejednalo sa teda o majetok, ktorý by do tejto obchodnej spoločnosti vniesli jej spoločníci a preto sa tento ani nemohol stať vlastníctvom jednotlivých jej spoločníkov. Žalobcovia rovnako nepreukázali ani naplnenie nimi tvrdeného reštitučného dôvodu, a to že k znárodneniu ich obchodnej spoločnosti v roku 1948 došlo v rozpore s § 1 ods. 1, odst. 25 zákona č. 114/1948 Sb. o znárodnení niektorých ďalších priemyselných a iných podnikov a závodov a o úprave niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov. Svoje tvrdenie, že počet osôb zamestnaných alebo činných v podniku Z. B. K.. textilné závody nedosiahol k 1.1.1946 päťdesiat osôb totiž v konaní dôkazne nepreukázali. Z uvedeného dôvodu (žalobcovia nepreukázali naplnenie zákonných reštitučných dôvodov) bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou procesnej ekonomiky vykonať ocenenie predmetných nehnuteľností podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností ku dňu účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. ako nedôvodne vytýkajú žalobcovia súdu prvej inštancie vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nevykonal dodatočný dopyt na archívy SR za účelom preukázania, že v rozhodnom období vec prešla na štát titulom znárodnenia spoločnosti Z. B. K.. vykonanom v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi, odvolací súd uvádza, že to boli predovšetkým žalobcovia (nie súd), ktorí mali povinnosť produkovať (označiť a predložiť) dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení za účelom preukázania oprávnenosti uplatneného nároku. Napriek tomu súd prvej inštancie všetky relevantné dopyty na príslušné inštitúcie (štátne archívy) vykonal. Okolnosť, že výsledky dopytov boli negatívne, teda nesplnili účel predpokladaný žalobcami, nie je možné považovať za pochybenie súdu prvej inštancie. 11/ Zohľadniac vyššie uvedené (viď ods. 10/ odôvodnenia), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 2/ - 4/ ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12/ Pokiaľ ide o žalovaného 1/, odvolací súd z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl. č. 1277/B zistil, že E. Z. B..K.., P.: XX XXX XXX (právny nástupca E. Z., Š..S..) zanikol dobrovoľným výmazom k 12.4.2018 bez právneho nástupcu (na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Exre/479/2015). Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v prvom výroku svojho rozhodnutia konanie voči žalovanému 1/ zastavil podľa § 64 C.s.p. 13/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Nakoľko procesne úspešným žalovaným 2/- 4/ trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd im nárok na ich náhradu nepriznal (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018). Pokiaľ ide o žalovaného 1/, tento zanikol bez právneho nástupcu a hoci by inak bol v konaní úspešný pre nedôvodnosť žaloby (zohľadniac tiež okolnosť, že kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V-1739/99 previedol nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia žiadajú vydať na žalovaných 3/, 4/, z ktorého o dôvodu veci už nemohol vydať), voči nemu sa stal výrok o trovách konania nadbytočný, keďže ide o subjekt, ktorý ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neexistuje (zanikol bez právneho nástupcu). 14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).