Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/137/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407220296 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1407220296.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: EX3, s.r.o., Vajanského 24, 905 01 Senica, IČO: 36 256 145, zast.: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, IČO: 31 577 920, zast.: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrova 13, P.O.Box 154, 810 00 Bratislava, o zaplatenie sumy 219.963,15 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/313/2008-798 zo dňa 17.4.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/313/2008-907 zo dňa 18.6.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/313/2008-798 zo dňa 17.4.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/313/2008-907 zo dňa 18.6.2019 v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 145.136,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% ročne zo sumy 4.452,53 eur od 16.6.2007 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 140.684,34 eur od 16.8.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/313/2008-798 zo dňa 17.4.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/313/2008-907 zo dňa 18.6.2019 m e n í tak, že v tejto časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 31,98%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 159.100,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007, s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 4.452,53 eur od 16.6.2007 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 154.648,52 eur odo dňa 16.8.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 44,66%. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 219.963,15 eur (6.626.609,80 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody, resp. ušlého zisku. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril podľa ustanovenia § 269 Obch. zák. zmluvné vzťahy, ktorých predmetom bolo poskytovanie ochrany jeho majetku a to: - 1/ zmluva zo dňa 1.1.2005, ktorej predmetom bolo poskytovanie ochrany majetku v ohradenom priestore v Stredisku služieb a poľnohospodárskej výroby Táborisko a ochrany majetku v ohradenom priestore v Obore Lesnej správy Riadok výkonom bezpečnostnej strážnej služby - táto zmluva bola neskôr zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 15.8.2005, Dodatkom č. 2 zo dňa 31.10.2005, Dodatkom č. 3 zo dňa 31.3.2006, Dodatkom č. 4 zo dňa 7.7.2006. Zmluva č. 1 bola uzatvorená na dobu určitú do 7.7.2011, ako to vyplýva z jej Dodatku č. 4 zo dňa 7.7.2006; - 2/ zmluva zo dňa 1.3.2005, ktorej predmetom bolo poskytovanie ochrany majetku v ohradenom priestore v Stredisku poľnohospodárskej výroby Nivky - Veľké Leváre výkonom bezpečnostnej strážnej služby - zmluva bola zmenená podľa jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.8.2005, Dodatku č. 2 zo dňa 31.10.2005, Dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2005, Dodatku č. 4 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 5 zo dňa 7.7.2006. Zmluva č. 2 bola uzavretá na dobu určitú do 7.7.2011, ako to vyplýva z jej Dodatku č. 5 zo dňa 7.7.2006; - 3/ zmluvy zo dňa 2.11.2005, ktorej predmetom bolo poskytovanie ochrany majetku Stavba hájovne, stavba oplotenia Zvernice na Lesnej správe Riadok a materiál určený k týmto stavbám v priestore VLM SR - odštepný závod Malacky výkonom bezpečnostnej strážnej služby, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 2 zo dňa 7.7.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 31.8.2006. Zmluva č. 3 bol uzatvorená na dobu určitú do 7.7.2011, ako to vyplýva z jej Dodatku č. 2 zo dňa 7.7.2006. 3. Žalovaný prostredníctvom svojho odštepného závodu v Malackách, listom č. 01-OR/123-1/2007 zo dňa 30.3.2007 doručeným žalobcovi dňa 2.4.2007, odstúpil od všetkých vyššie uvedených zmlúv a ako dôvod odstúpenia uviedol odcudzenie jedného vreca kukuričného zrna zamestnancom žalobcu v objekte odštepného závodu žalovaného - prevádzka Veľké Leváre, časť Nivky dňa 11.11.2006. Žalovaný svoje odstúpenie od Zmlúv opieral o článok IV. bod 1 jednotlivých zmlúv, podľa ktorého má žalovaný ako objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy, ak žalobca ako dodávateľ neplní ustanovenia jej článku II. bod 2, 3 a na túto skutočnosť je písomne upozornený objednávateľom. Žalobca odstúpenie od zmlúv považoval za neplatný právny úkon bez právnych účinkov, vyzval žalovaného, aby mu umožnil výkon strážnej služby v rozsahu a za podmienok dojednaných v jednotlivých zmluvách. Žalovaný výzve nevyhovel a listom č. 01-OR/46-6/2007 zo dňa 30.4.2007 vyzval žalobcu na okamžité vypratanie strážených priestorov, čo žalobca rešpektoval a v záujme predísť konfrontácii dňa 7.5.2007 všetky priestory protokolárne odovzdal žalovanému. V protokoloch o odovzdaní strážených priestorov podpísaných oboma účastníkmi konania žalobca výslovne uviedol, že zmluvy sú naďalej platné a v záujme ochrany práv dal žalovanému na vedomie, že sa vo veci obráti na súd. Poukázal na nesplnenie povinnosti žalovaným písomne upozorniť žalobcu na nesplnenie článku II. bod 2, 3 zmluvy č. 2 s poukazom na § 345 ods. 1 Obch. zák. Žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 30.3.2007, teda viac ako 4 mesiace po tom, ako malo dôjsť k údajnému porušeniu článku II. bod 3 jednotlivých zmlúv krádežou vreca kukuričného zrna zamestnancom žalobcu dňa 11.11.2006. 4. Žalobca vykonával strážnu službu pre žalovaného v období po doručení neplatného odstúpenia žalovaného od zmlúv, a to až do 6.5.2007 vrátane. Za obdobie od 1.4.2007 do 30.4.2007 vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu a náhradu nákladov v celkovej výške 650.822,90 Sk, ktoré žalovaný dňa 12.6.2007 zaplatil. Za obdobie od 1.5.2007 do 6.5.2007 žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrami č. 400730084, č. 4007300085, č. 4007300086 dohodnutú cenu a náhradu nákladov v celkovej výške 134.136,80 Sk, ktoré žalovaný neuhradil. Neumožnením výkonu strážnej služby v období od 7.5.2007 (deň kedy žalobca prestal vykonávať strážnu službu pre žalovaného) do 7.7.2011 (koniec dohodnutej doby platnosti zmlúv) žalovaný ukrátil žalobcu o príjem vo výške v zmluvách dohodnutej ceny za strážnu službu, pri ktorom žalobca po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s výkonom strážnej služby očakával minimálne zisk vo výške 6.492.473,- Sk. 5. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok vo výške 6.626.609,80 Sk (219.963,15 eur) spolu s príslušenstvom, ktoré predstavuje 14,75% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy 650.822,90 Sk od 16.5.2007 (deň po splatnosti faktúr) do 12.6.2007 (deň pripísania platby na vyššie uvedenú cenu na účet žalobcu), z dlžnej sumy 134.136,80 Sk od 16.6.2007 (deň po splatnosti faktúr) do zaplatenia, ďalej 14,25% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy ušlého zisku 6.492.473,- Sk od 16.8.2007 (deň po uplynutí lehoty na zaplatenie náhrady ušlého zisku určenej výzvou žalobcu zo dňa 31.7.2007, do 15.8.2007) až do zaplatenia. 6. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/313/2008-493 dňa 30.9.2011, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 219.963,15 eur, úrok z omeškania 14,75 % ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 12.6.2007 a zo sumy 4.452,53 eur od 16.6.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 215.510,62 eur od 16.8.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania. 7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/469/2011-514 zo dňa 31.1.2013 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zameriavajúc sa na námietku žalovaného o čiastočnej neplatnosti dodatkov uzavretých dňa 7.7.2006 pre ich neurčitosť, nezrozumiteľnosť ako aj rozpor s poctivým obchodným stykom, a to v časti čl. VII. bod 3. dodatku č. 4 k zmluve zo dňa 1.1.2005, dodatku č. 5 k zmluve zo dňa 1.3.2005 a dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 2.11.2005, dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Nebolo predmetom skúmania v konaní pred súdom prvej inštancie, či vôľa zmluvných strán prejavená v časti čl. VII. bod 3. dodatkov bola prejavená určite a zrozumiteľne. Rovnako neskúmal, či je možné dohodu zmluvných strán o tom, že vylúčili možnosť vypovedania zmlúv, resp. možnosť vypovedania zmlúv ako jednostranného právneho úkonu podmieniť akousi ďalšou dohodou medzi nimi o výpovedi, teda dvojstranným právnym úkonom, považovať za prijateľnú v rámci zmluvnej autonómie strán so zreteľom na zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd zdôraznil, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zameral predovšetkým na zistenie významu vôle zmluvných strán podľa výkladových pravidiel v § 266 Obch. zák., opätovne vypočul svedkov W.. O.J. O. a I.. W. K. na okolnosti, ktoré súviseli s prejavom vôle, ktorého výsledkom bolo uzavretie dodatkov k zmluvám, ktorými sa menili články o platnosti a účinnosti jednotlivých zmlúv a vyslovil právny názor k základu nároku zo Zmluvy zo dňa 1.3.2005 v znení dodatkov, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochrany majetku v Stredisku poľnohospodárskej výroby Nivky - Veľké Leváre, že ušlý zisk za obdobie po 28.2.2008, t.j. za obdobie po právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o zmene vlastníctva k predmetu ochrany majetku, žalobcovi nepatrí, pretože zmenu vlastníckych práv zmluvných strán k predmetu ochrany si zmluvné strany v čl. VII. bod 5 zmluvy v znení dodatku č. 5 zo dňa 7.7.2006 (a rovnako aj v znení dodatku č. 4) výslovne dohodli ako dôvod zániku tejto zmluvy. 8. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a doplnil dokazovanie, pričom s ohľadom na spornosť základu nároku, ako aj výšky rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, ktorým rozhodol o základe nároku tak, že základ žalobného nároku žalobcu zo Zmluvy zo dňa 1.1.2005, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.8.2005, Dodatku č. 2 zo dňa 31.10.2005, Dodatku č. 3 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 4 zo dňa 7.7.2006 je daný; základ žalobného nároku žalobcu zo Zmluvy zo dňa 1.3.2005, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.8.2005, Dodatku č. 2 zo dňa 31.10.2005, Dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2005, Dodatku č. 4 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 5 zo dňa 7.7.2006 je daný do 28.2.2008; základ žalobného nároku žalobcu zo Zmluvy zo dňa 1.3.2005, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 15.8.2005, Dodatku č. 2 zo dňa 31.10.2005, Dodatku č. 3 zo dňa 15.12.2005, Dodatku č. 4 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 5 zo dňa 7.7.2006 za obdobie od 29.2.2008 nie je daný; základ žalobného nároku žalobcu zo Zmluvy zo dňa 2.11.2005, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.3.2006, Dodatku č. 2 zo dňa 7.7.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 31.8.2006 je daný. 9. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 1Cob/268/2014-599 zo dňa 4.2.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec opätovne vrátil na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že jednotlivé výroky napadnutého rozhodnutia sú neurčité a nejasné z dôvodu absencie diferenciácie jednotlivých nárokov. Z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k prijatiu záveru, že každá z dotknutých zmlúv je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom a nemajú charakter vzájomne podmienených kontraktov, a teda zánik ktorejkoľvek zmluvy nespôsobuje zánik ostatných zmlúv, z akých premís vychádzal, aké atribúty pritom hodnotil, a to za použitia príslušnej zákonnej úpravy (§ 275 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka). Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa odstúpenia od jednotlivých zmlúv, keď žalovaný tvrdil, že dôvod odstúpenia od zmluvy v jednom z chránených objektov je relevantným dôvodom pre odstúpenie i od ďalších dvoch zmlúv. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní opätovne ustáli, na základe akého právneho úkonu (výpovede alebo odstúpenia od zmluvy) prípadne právnej skutočnosti (uplynutím času) sa jednotlivé zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným skončili. V prípade výpovede danej žalovaným listom zo dňa 9.10.2006 vyhodnotí zmluvnú ako aj zákonnú úpravu platnú k momentu výpovede zohľadniac prípadne aj skutočnosť, že zmluva bola v danom čase uzavretá na dobu určitú. V prípade posudzovania platnosti odstúpenia od zmluvy sa vysporiada aj s námietkou žalovaného, že dôvod odstúpenia od zmluvy, krádež kukuričného zrna v jednom z chránených objektov, zakladá relevantný dôvod vzhľadom na okolnosti prípadu (migrácia zamestnancov žalobcu pri výkone strážnej služby v objektoch žalovaného) aj pre odstúpenie od ďalších dvoch uzavretých zmlúv. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že odstúpenie od zmluvy/zmlúv je platné, bude mať za úlohu ustáliť, či sa jedná o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. V prípade záveru o nemožnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, prvoinštančný súd tento náležitým spôsobom odôvodní. 10. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom spisu, doplnil dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, dopočutím už vypočutých svedkov, doplnil dokazovanie ustanovením znalca, pričom poukázal na § 1 ods. 1 a 2, § 263 ods. 1, § 265, § 266 ods. 1, 2, 3 a 4, § 269 ods. 2, § 272 ods. 2, § 275 ods. 1, 2 a 3, § 340 ods. 2, § 344, § 345 ods. 1, 2 a 3, § 349 ods. 1 a 2, § 351 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 370, § 373, § 379 Obchodného zákonníka a § 34, § 36, § 37, § 41, § 582 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 11. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému sumu 219.963,15 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny služieb za mesiac máj 2007 vo výške 4.452,53 eur a sumy 215.510,62 eur ako ušlého zisku za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011 s príslušenstvom. Žalobca vykonával služby pre žalovaného až do 6.5.2007, kedy objekty odovzdal žalovanému, ako vyplýva z preberacích protokolov, pričom zmluvnú cenu služieb za mesiac máj 2007 vyúčtoval faktúrami spolu vo výške 134.136,80 Sk, t.j. 4.452,53 eur. Žalovaný uvedené skutkové zistenia ani uplatnený nárok žalobcu v tejto časti nesporoval, preto ho súd posúdil ako plne dôvodný. 12. V súvislosti s uplatnením náhrady škody žalobcu voči žalovanému, ktorá spočíva v náhrade ušlého zisku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v období od 7.5.2007, kedy prestal vykonávať strážnu službu pre žalovaného, do konca dohodnutej doby platnosti zmlúv 7.7.2011 v celkovej výške 215.510,62 eur, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi sú dané. Predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie povinností zo záväzku, ktoré malo spočívať podľa žalobcu v neplatnom predčasnom skončení zmluvných vzťahov zo Zmluvy č. 1, Zmluvy č. 2 a Zmluvy č. 3 žalovaným, v súvislosti s ktorým žalovaný neumožnil žalobcovi vykonávať strážnu službu v zmysle uzatvorených zmlúv. Žalovaný ukončil zmluvy výpoveďami jednotlivých zmlúv zo dňa 9.10.2006, ktorých platnosť žalobca neuznal s poukazom na rozpor s dohodnutým spôsobom ukončenia zmluvného vzťahu v jednotlivých zmluvách. Následne žalovaný ukončil zmluvy odstúpením od zmlúv zo dňa 30.3.2007 podľa bodu 1 čl. IV. z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy č. 2 žalobcom v prevádzke Nivky. V rámci procesnej obrany žalovaný tvrdil, že platnosť zmlúv bola ukončená dohodou ku dňu 7.5.2007, keď žalobca protokolárne odovzdal strážené objekty žalovanému a v prípade poskytovania ochrany majetku v ohradenom priestore v Stredisku poľnohospodárskej výroby Nivky - Veľké Leváre bola ukončená v dôsledku zmeny vlastníckeho práva k objektu. Súd prvej inštancie v prípade výpovedí jednotlivých zmlúv zo dňa 23.10.2006 dospel k záveru, že tieto právne úkony boli uskutočnené v rozpore so zmluvným dojednaním čl. VII. bod 3 Zmluvy č. 1, Zmluvy č. 2 a Zmluvy č. 3, ktorým sa strany dohodli, že zmluvu pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, možno ukončiť len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán. 13. Žalovaný namietal platnosť právnych úkonov, ktorými prišlo k zmene zmluvného dojednania čl. VII. jednotlivých zmlúv, a to Dodatku č. 4 k Zmluve č.1, Dodatku č. 5 k zmluve č. 2 a Dodatku č. 2 k Zmluve č. 3, avšak v priebehu konania nepreukázal, že zmluvy vrátane dodatkov uzatvorila neoprávnená osoba a dodatky boli riadne podpísané oboma zmluvnými stranami, opatrené pečiatkou, riadne datované, s obsahom zodpovedajúcim účelu príslušnej pôvodnej zmluvy, vyhotovené v dvoch výtlačkoch pre každú zmluvnú stranu po jednom. 14. Súd prvej inštancie posudzoval ustanovenie článku VII. bod 3 dodatkov z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z konštrukcie čl. VII. dodatkov, ako aj z výpovede štatutárnych zástupcov konajúcich za účastníkov čase v uzatvorenia právnych úkonov zistil, že zhodnou vôľou účastníkov bolo upraviť platnosť zmluvy na dobu určitú - 5 rokov odo dňa uzatvorenia dodatku s tým, že bolo vôľou strán pred dohodnutou dobou ukončiť platnosť zmluvy výlučne vzájomnou dohodou, bez možnosti jednostrannej výpovede. Prejavená vôľa účastníkov v časti zmluvného dojednania článku VII. bod 3: „Zmluvu pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná, možno ukončiť len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán“ je podľa súdu prvej inštancie v tejto časti určitá a zrozumiteľná bez potreby použitia výkladových pravidiel, predpokladaných § 266 Obch. zák., preto túto časť právneho úkonu z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti považoval za platnú. Uvedené nepochybne vyplynulo aj z výpovedí svedkov W.. O.Ó. O. a I.. W. K.. 15. Z ďalšej časti zmluvného dojednania článku VII. bod 3: „Zmluvné strany si v takejto dohode určia výpovednú lehotu a dobu jej trvania, pričom táto doba nemôže byť kratšia ako 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná obomi zmluvný stranami“ súd prvej inštancie po posúdení obsahu tejto časti úkonu a vypočutí svedkov, ktorí za účastníkov v rozhodnom období dodatky uzatvárali, ani použitím výkladových pravidiel nezistil konkrétnu a určitú vôľu účastníkov smerujúcu k obsahu budúceho právneho úkonu, obsahom ktorého by mal byť dohodnutý čas ukončenia zmluvy dohodou. Výklad zmluvného dojednania, že strany si v dohode dohodnú čas ukončenia zmluvy tak, aby jej platnosť bola ukončená minimálne dva mesiace od podpisu dohody, je podľa prvoinštančného súdu v rozpore s jej prejavom, keď si strany mali určiť výpovednú dobu a dobu jej trvania, ktorá mala začať plynúť od podpisu dohody. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že znenie časti zmluvného dojednania článku VII. bod 3 je tak neurčité a nezrozumiteľné. Podľa názoru súdu sa však dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu. V ostatnom obsahu predstavujú dodatky zrozumiteľnú a určitú vôľu strán zmeniť dobu platnosti zmluvy ku ktorej boli uzatvorené, na dobu určitú 5 rokov odo dňa podpísania dodatku obomi zmluvnými stranami; vôľu pred uplynutím doby, na ktorú boli dojednané ukončiť len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán; a vôľu dojednať zánik zmluvy pred dohodnutou dobou zmenou vlastníckych práv objednávateľa k predmetu ochrany a zánikom objednávateľa alebo dodávateľa, kedy by bol pre zánik zmluvy určujúci dátum, kedy rozhodnutie príslušného orgánu o niektorom z uvedených dôvodov zániku zmluvy nadobudne právoplatnosť. Aplikujúc § 41 Občianskeho zákonníka dospel konajúci súd k záveru, že neplatnosť časti zmluvného dojednania článku VII. bod 3 nebráni platnosti ostatného obsahu zmluvy, nakoľko z povahy právneho úkonu a z jeho obsahu a tiež z okolností, za ktorých k nemu došlo, vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Nakoľko ani jeden zo svedkov si nepamätá, kto vypracoval znenie dodatkov, nebolo možné aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a pri pochybnostiach vykladať sporné ustanovenie na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Nakoľko v čase doručenia písomných výpovedí k zmluvám zo dňa 9.10.2006 nebola stranami dohodnutá možnosť jednostrannej výpovede zmluvy, sú tieto výpovede podľa súdu prvej inštancie neplatné pre rozpor so zmluvou a so zákonom, a teda sú bez právnych účinkov. 16. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že k ukončeniu zmlúv došlo odstúpením od zmlúv z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností žalobcu. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, platná právna úprava umožňuje odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností, rozlišuje však postup pre prípad podstatného a nepodstatného porušenia zmluvných povinností. Súd prvej inštancie konštatoval, že porušenie povinností žalobcu, ktoré spočívalo v odcudzení vreca kukuričného zrna zamestnancom žalobcu je možné považovať za podstatné porušenie zmluvných povinností, pri ktorom s prihliadnutím na účel Zmluvy č. 2, ktorý je v nej výslovne vyjadrený (predchádzanie a zamedzenie vzniku mimoriadnych udalostí, krádeží, poškodenia a zničenia vecí, nachádzajúcich sa v dohodnutom mieste plnenia), bolo možné rozumne predvídať, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pre prípad podstatného porušenia zmluvných povinností však zákon priznáva druhej strane právo od zmluvy odstúpiť, len ak to oznámi strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Zmeškanie lehoty síce zákon nesankcionuje zánikom práva na odstúpenie do zmluvy, ale umožňuje oprávnenej strane odstúpiť od zmluvy len postupom upraveným pre nepodstatné porušenie zmluvných povinností. Časové vymedzenie „bez zbytočného odkladu“ je nutné hodnotiť podľa okolností prípadu, avšak postihuje dobu veľmi krátkeho trvania, kedy je možné úkon považovať za včasný. Notifikáciu žalobcu o porušení povinnosti žalovaného listom zo dňa 30.3.2007 nie je možné považovať za včasné uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy z dôvodu vytýkaného porušenia zmluvných povinností. Žalovaný písomne upozornil na porušenie zmluvy až v liste zo dňa 30.3.2007, teda viac ako 4 mesiace po tom, ako došlo k protiprávnemu stavu a viac ako 4 mesiace po tom, čo žalovaný získal o tomto porušení vedomosť. Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie zmluvnej povinnosti zamedziť vzniku krádeží na dohodnutom mieste plnenia a nebolo ani preukázané, že v okamihu odstúpenia od zmluvy protiprávny stav ešte trval, keď k odcudzeniu napokon ani neprišlo, žalobca ukončil pracovný pomer s dotknutým zamestnancom. Súd preto dospel k záveru, že odstúpenie od zmlúv žalovaným zo dňa 30.3.2007 nebolo uskutočnené platne ani postupom predpísaným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti a Zmluva č. 2 nezanikla. Vo vzťahu k ostatným zmluvám žalovaný existenciu porušenia zmluvných povinností netvrdil a ani nepreukázal. 17. Ďalej bolo konajúcim súdom konštatované, že porušenie zmluvných povinností žalobcu zo Zmluvy č. 2 nezakladá relevantný dôvod pre odstúpenie od ostatných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným (teda Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 3), keď z vykonaného dokazovania záver o závislostiach nevyplýva. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že k ukončeniu zmluvy prišlo dohodou zmluvných strán ku dňu 7.5.2007, keď žalobca protokolárne odovzdal strážené objekty žalovanému. Pri odovzdaní objektov žalobca výslovne prejavil v Protokoloch o odovzdaní objektov zo dňa 7.5.2007 vôľu byť zmluvami ďalej viazaný. Ako vyplynulo aj z ďalšieho vykonaného dokazovania, k dohode ani ku dňu odovzdania objektov neprišlo, úmysel žalobcu ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným dohodou nevyplýva zo žiadneho dôkazu. 18. V súvislosti s platnosťou zmluvy zo dňa 1.1.2005 (zmluva 1) súd prvej inštancie uviedol, že táto skončila uplynutím dohodnutej doby dňa 7.7.2011, v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného poskytovať dodávateľovi súčinnosť pri realizácii ochrany, t.j. umožniť žalobcovi vykonávať strážnu službu v zmysle uzatvorenej zmluvy potom žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaným vznikla škoda, a to vo forme ušlého zisku za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011, ktorý by bol dosiahol, keby mu žalovaný umožnil riadne plniť zmluvné povinnosti počas dohodnutej doby. 19. Aj jednostranné skončenie Zmluvy zo dňa 1.3.2005, ktorej predmetom bolo poskytovanie ochrany majetku v ohradenom priestore v Stredisku poľnohospodárskej výroby Nivky - Veľké Leváre (Zmluva č. 2) výpoveďou a následne odstúpením od zmluvy považoval súd prvej inštancie za neplatný právny úkon a zmluvný vzťah naďalej trval. Uvedený objekt bol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva majetku štátu zo dňa 25.2.2008, odpredaný obchodnej spoločnosti LAMIKA s.r.o., so sídlom v Malackách. Rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2008. Z článku VII. bod 5 Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 2.11.2005 nepochybne vyplýva, že zmluva zaniká zmenou vlastníckych práv objednávateľa k predmetu ochrany a zánikom objednávateľa alebo dodávateľa. Citované zmluvné dojednanie má jednoznačne charakter rozväzovacej podmienky zmluvy, na ktorú sa viaže zánik práva či povinnosti, keď právne následky zmluvy, ktoré už nastali, splnením podmienky pominú. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že náhrada škody žalobcovi za obdobie od 29.2.2008 do 7.7.2011 nepatrí. 20. Platnosť Zmluvy zo dňa 2.11.2005 (zmluva 3) skončila uplynutím dohodnutej doby dňa 7.7.2011, v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného poskytovať dodávateľovi súčinnosť pri realizácii ochrany. Žalobcovi tak vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaným škoda, a to vo forme ušlého zisku za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011. 21. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému ušlý zisk právne kvalifikovaný odkazom na § 379 Obch. zák., a to za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011, teda v čase podania žaloby žalobcovi takýto ušlý zisk nevznikol. Nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je možné nepriznať žalobcovi súdnu ochranu z dôvodu, že nárok, pokiaľ ide o skutočný ušlý zisk, by bol v čase podania žaloby zrejme uplatnený predčasne. Súd prvej inštancie za účelom výpočtu ušlého zisku podľa § 127 OSP účinného do 30.6.2016 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a manažment, ktorý súdu predložil znalecký posudok č. 4/2008 zo dňa 3.2.2009, doplnený znaleckým úkonom č. 1/2009 zo dňa 28.2.2009, znaleckým úkonom č. 1/2011 zo dňa 3.3.2011 a znaleckým úkonom č. 2/2011 zo dňa 8.7.2011. Žalovaný v konaní navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, pričom súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu nariadením nového znaleckého dokazovania vzhľadom na charakter námietok voči vypracovanému posudku, ktoré odôvodňovali pochybnosti o správnosti výpočtu ušlého zisku znalcom. Z následného znaleckého posudku č. 22/2018 znaleckej organizácie ProRate, s.r.o. zo dňa 28.3.2018 v znení jeho dodatku vyplynulo, že ak by žalobca poskytoval služby žalovanému podľa Zmluvy zo dňa 1.1.2005 v období od 7.5.2007 do 7.7.2011 vrátane, mohol by dosiahnuť od žalovaného výnosy vo výške 315.459,07 eur, na dosiahnutie týchto výnosov by musel nevyhnutne vynaložiť náklady vo výške 245.747,92 eur, a teda za uvedené obdobie by žalobca mohol dosiahnuť hrubý zisk (zisk pred zdanením) z príjmov podľa zmluvy č. 1 vo výške 69.711,15 eur. Ak by žalobca poskytoval služby žalovanému podľa Zmluvy č. 2 v období od 7.5.2007 do 28.2.2008 vrátane, za uvedené obdobie by mohol žalobca dosiahnuť od žalovaného výnosy za poskytovanie strážnej služby vo výške 49.461,43 eur, na ktorých dosiahnutie by musel vynaložiť náklady vo výške 49.641,43 eur, t.j. za uvedené obdobie by žalobca mohol dosiahnuť hrubý zisk (zisk pred zdanením) z príjmov podľa zmluvy č. 2 za uvedené obdobie 12.263,33 eur (ako vyplynulo z výpovede znalca na pojednávaní vo veci pri objekte Nivky, tabuľka 8-9, je v posudku chyba v písaní uvádzané obdobie do 31.12.2008, výpočet sa týka obdobie do 28.02.2008). V prípade nároku, ktorý žalobca uplatnil zo Zmluvy č. 3, ak by žalobca poskytoval služby žalovanému na základe uvedenej zmluvy v období od 7.5.2007 do 7.7.2011, mohol by dosiahnuť od žalovaného výnosy za poskytovanie strážnej služby vo výške 290.802,63 eur, na ich dosiahnutie by musel nevyhnutne vynaložiť náklady vo výške 218.128,59 eur, pričom za uvedené obdobie by mohol dosiahnuť hrubý zisk (zisk pred zdanením) vo výške 72.674,04 eur. 22. Žalovaný namietal správnosť aj znaleckého posudku č. 22/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou ProRate, s.r.o., pričom vo vzťahu k postupu súdu namietal, že pre účely určenia výšky ušlého zisku nevykonal dokazovanie označenými daňovými a účtovnými dokladmi a tieto od žalobcu nežiadal predložiť ani súdom ustanovený znalec. Následne žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 16.1.2019 predložil súdu súkromný Znalecký posudok č. 2/2019 vypracovaný dňa 11.1.2019 W.. C.. I. G., znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, z ktorého záveru vyplýva, že pre zodpovedanie otázky, ak by žalobca poskytoval žalovanému služby podľa Zmluvy č. 1 za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011 vrátane, Zmluvy č. 2 za obdobie od 7.5.2007 do 28.2.2008 vrátane a Zmluvy č. 3 za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011 vrátane, by bolo potrebné predložiť kompletné účtovníctvo za obdobie rokov 2005 - 2011 spolu s dokladmi účtovných závierok zostavovaných v uvedených účtovných obdobiach. Súd prvej inštancie po preštudovaní predloženého súkromného znaleckého posudku dospel k záveru, že tento nie je spôsobilý spochybniť závery znaleckej organizácie. Znalec nemal súdny spis k dispozícii a nežiadal súd o nahliadnutie ani postupom predpokladaným § 209 ods. 3 CSP. 23. Voči nároku žalobcu žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.320,12 eur titulom neuhradenej faktúry č. 1010101235 zo dňa 25.11.2009 splatnou 9.12.2009 za poľovačku konanú dňa 21.11.2009. Žalovaný uviedol, že proti žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 219.963,15 eur s prísl. vznáša ako svoju obranu na započítanie sumu vo výške 3.648,42 eur titulom neuhradenej faktúry, ktorú odôvodňuje tým, že dňa 21.11.2009 sa uskutočnila na lesnej správe Mikulášov spoločná poľovačka na diviačiu zver, na ktorej sa zúčastnil ako poľovný hosť aj žalobca. Žalovaný vyúčtoval faktúrou č. 1010101235 organizačné a odstrelové poplatky, zabezpečenie ubytovania v hájenke Myjava 2 noci a ubytovanie v spoločenskej miestnosti LS Mikulášov - koliba v súlade s cenníkmi 2009/2010, 01-00- Bi/26-2/2009, 01-00-Bi/26-16/2009 13 LS. Z tohto dôvodu, v prípade ustálenia nároku žalobcu žalovaný žiadal, aby súd odpočítal sumu 3.648,42 eur z titulu obrany žalovaného (suma 3.320,12 eur istina, suma 364,30 eur úrok z omeškania od 10.12.2009 do 28.2.2011 (č.l. 37 a nasl. spisu). 24. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.6.2011 vylúčil nárok žalovaného voči žalobcovi na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 10Cb/102/2011 s tým, že tento nárok právne posúdil ako vzájomnú žalobu podľa § 97 ods. 2 OSP. Konanie sp.zn. 10Cb/102/2011 bolo uznesením č.k. 10Cb/102/2011-33 zo dňa 20.9.2011 zastavené pre neuhradenie súdneho poplatku z podaného návrhu. Žalovaný trval na námietke započítania tak, ako túto vzniesol v konaní dňa 2.3.2011. Súd prvej inštancie mal za to, že uplatnený nárok žalovaného je potrebné právne posúdiť podľa § 147 CSP (ako aj podľa § 98 ods. 1 OSP účinného v čase vznesenia započítacej námietky) a ani prípadné zastavenie konania o vzájomnej žalobe pre neuhradenie súdneho poplatku z podanej žaloby vo vylúčenej veci netvorí procesnú prekážku a ani nezbavuje súd povinnosti sa vznesenou započítacou námietkou žalovaného zaoberať. Súd neprihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného z dôvodu, že žalovaný nepreukázal vecnú pasívnu legitimáciu žalobcu vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke. Z dokazovania nevyplýva jednoznačne záver, že zmluvný vzťah, z ktorého uplatnil žalovaný nárok titulom kompenzácie, vznikol práve medzi žalobcom a žalovaným, ani nebolo preukázané, že išlo o vzťah odplatný. Z predložených listín vyplýva, že žalobca vrátil dňa 4.12.2009 žalovanému faktúru na prepracovanie s odôvodnením, že s W.. G. boli dojednané bezplatné ubytovacie služby a poplatkový lov zveri, avšak z dokazovania nevyplýva dohoda o výške ceny akú tvrdí žalovaný. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z výsluchu svedka W.. G. vyplynulo, že ho oslovili p. Y. ml. a p. C. ohľadom spoločnej poľovačky, svedok navrhol, že nemusia za poľovačku zaplatiť, s čím p. Y. nesúhlasil. Svedok však uviedol, že objednávateľom spoločnej poľovačky bol p. Y. ako fyzická osoba. Konajúci súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že poľovačku objednal práve žalobca, ani skutkové tvrdenia, že tvrdený zmluvný vzťah bol vzťahom odplatným a dojednaná odplata bola práve vo výške pohľadávky uplatnenej žalovaným na započítanie. 25. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi v časti istiny sumu 159.100,85 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny služieb za mesiac máj 2007 vo výške 4.452,53 eur a sumy 154.648,52 eur ako ušlého zisku, ktorá suma pozostáva z ušlého zisku vo výške 69.711,15 eur, ktorý by mohol žalobca dosiahnuť ak by žalobca poskytoval služby žalovanému podľa Zmluvy zo dňa 1.1.2005, v znení jej dodatkov v období od 7.5.2007 do 7.7.2011 (vrátane); z ušlého zisku vo výške 12.263,33 eur, ktorý by mohol žalobca dosiahnuť ak by žalobca poskytoval služby žalovanému podľa Zmluvy zo dňa 1.1.2005, v znení jej dodatkov v období od 7.5.2007 do 28.2.2008 (vrátane), z ušlého zisku vo výške 72.674,04 eur, ktorý by mohol žalobca dosiahnuť ak by žalobca poskytoval služby žalovanému podľa Zmluvy zo dňa 2.11.2005, v znení jej dodatkov v období od 7.5.2007 do 7.7.2011 (vrátane). Vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie ušlého zisku, čo do sumy 60.862,10 eur žalobcu zamietol. 26. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úrok z omeškania, a to s poukazom na § 340 ods. 2 Obch. zák. počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie. Faktúry za výkon strážnej služby boli podľa jednotlivých zmlúv (čl. VI bod 4) splatné k 15. dňu v príslušnom mesiaci za predchádzajúci mesiac strážnej služby. V prípade ceny za služby poskytnuté žalobcom za obdobie od 1.4.2007 do 30.4.2007 vyúčtované pre objekt Táborisko faktúrou č. 400730055 zo dňa 30.4.2007 splatnou dňa 15.5.2007 na sumu 222.768 Sk, pre objekt Zvernica faktúrou č. 4007300056 zo dňa 30.4.2007 splatnou dňa 15.5.2007 na sumu 205.286,90 Sk a pre objekt Nivky faktúrou č. 4007300057 zo dňa 30.4.2007 splatnou dňa 15.5.2007 na sumu 222.768 Sk, spolu vo výške 650.822,90 Sk/21.603,36 eur, žalovaný vyúčtovanú cenu služieb zaplatil (12.6.2007, teda bol v období od 16.5.2007 do 11.6.2007 v omeškaní s plnením peňažného záväzku, 12.6.2007 už žalovaný v omeškaní nebol a súd za tento deň žalobcovi úrok z omeškania nepriznal). Súd priznal žalobcovi voči žalovanému zákonný úrok z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 21.603,36 eur odo dňa 16.5.2007 do zaplatenia, t.j. do 11.6.2007. V prípade nároku na zaplatenie ceny služieb za mesiac máj 2007 v celkovej výške 4.452,53 eur sa žalobca dostal do omeškania dňom nasledujúcim po lehote na plnenie určenej splatnosťou faktúr žalobcu. Žalobca vykonával služby pre žalovaného do 6.5.2007, dňom 7.5.2007 objekty odovzdal žalovanému, ako vyplýva z preberacích protokolov. Zmluvnú cenu služieb za mesiac máj 2007 (obdobie od 1.5.2007 do 6.5.2007) vyúčtoval žalovanému pre objekt Táborisko faktúrou č. 400730084 zo dňa 31.5.2007 splatnou 15.6.2007 na sumu 44.553,60 Sk, pre objekt Zvernica faktúrou č. 4007300085 zo dňa 31.5.2007 splatnou 15.6.2007 na sumu 44.720,20 Sk a pre objekt Nivky faktúrou č. 4007300086 zo dňa 31.5.2007 splatnou 15.5.2007 na sumu 44.863 Sk, spolu 134.136,80 Sk, t.j. 4.452,53 eur. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému zákonný úrok z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 4.452,53 eur odo dňa 16.5.2007 do zaplatenia. V prípade omeškania žalovaného so zaplatením ušlého zisku, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 154.648,52 eur odo dňa 16.8.2007 (nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie) až do zaplatenia, vo zvyšku uplatnený nárok žalobcu aj v časti príslušenstva zamietol (nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 60.862,10 eur). 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 159.100,85 eur (t.j. 72,33%), žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 60.862,30 eur (t.j. 27,67%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu 44,66% jeho účelne vynaložených trov na uplatnenie práva pred súdom (72,33 - 27,67). 28. Proti rozsudku podal do výroku I. a III. v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. V súvislosti s otázkou čiastočnej neplatnosti Dodatkov zo dňa 7.7.2006 k zmluvám, ktorá je zásadná pre konečné posúdenie platnosti výpovedí žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní a výklade článku VII. bod 3. dodatkov postupoval tak, že rozčlenil výklad článku VII. bod 3. dodatkov zo dňa 7.7.2006 na dve samostatne oddeliteľné a na sebe nezávislé časti. Bod 3. článku VII. v časti prvej vety, znejúcej ako: „Zmluvu pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná možno ukončiť len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán“ výkladom súd odčlenil od druhej vety a posudzoval túto prvú vetu samostatne, pričom dospel k záveru, že strany si vylúčili možnosť výpovede a jedinou možnosťou ukončenia zmluvy bola dohoda zmluvných strán. Žalovaný mal za to, že je potrebné vykladať prvú vetu tohto dojednania v spojení s druhou vetou tohto bodu 3. zmluvného dojednania, znejúcou ako: „Zmluvné strany si v takejto dohode určia výpovednú lehotu a dobu jej trvania, pričom táto doba nemôže byť kratšia ako dva mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.“, inak je celé znenie ustanovenia čl. VII. bodu 3. neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že konštrukcia čl. VII. bod 3. je vyjadrením aj dohody, aj výpovede zo zmluvy a ani výkladovými pravidlami sa nepodarilo zistiť nepochybný obsah vôle účastníkov zmluvy, vyjadrený v bode 3, preto súd prvej inštancie správne ustálil, že ide o neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon. Tento záver súdu je však potrebné aplikovať vo vzťahu k celému dojednaniu v bode 3. čl. VII. dodatkov, pretože ak dospel k záveru, že sa mu ani výkladovými pravidlami nepodarilo objasniť, čo mienili účastníci zmluvy mať v obsahu dohody, resp. výpovede zmienenej v druhej vete bodu 3.a druhá veta bodu 3. má objasňovať obsah dohody o skončení zmluvného vzťahu, uvedenej v prvej vete bodu 3., potom nie je možné tieto veci odčleniť a logicky aj gramaticky patria k sebe. Dodatkami zo dňa 7.7.2006 k zmluvám bol zmenený pôvodný článok VII. a to v jeho bodoch 1. 3. a 5. a tieto body boli nahradené novým znením. Nakoľko však nové dojednanie bodu 3. v dodatkoch zo dňa 7.7.2006 je treba považovať za neplatné, pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, potom mal žalovaný za to, že zostáva naďalej v platnosti pôvodné dojednanie bodu 3. článku VII. zmluvy zo dňa 1. januára 2005, pôvodné dojednanie bodu 3. článku VII. zmluvy zo dňa 1. marca 2005 a pôvodné dojednanie bodu 3. článku VII. zmluvy zo dňa 2. novembra 2005, v zmysle ktorého, podľa názoru žalovaného ako aj jediného platného článku VII. bod 3. vyššie citovaných zmlúv bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluvu možno ukončiť: písm. a) písomnou dohodou zmluvných strán, písm. b) písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany s rozdielne dohodnutou dĺžkou výpovednej lehoty, písm. c) odstúpením od zmluvy. 29. Žalovaný ďalej konštatoval, že dal žalobcovi platné výpovede a v nadväznosti na ne výpovedná doba v prípade chráneného objektu „Táborisko“ (Zmluva č. 1 zo dňa 1.1.2005) uplynula dňa 28.2.2007, výpovedná doba v prípade chráneného objektu Nivky - Veľké Leváre (Zmluva č. 2 zo dňa 1.3.2005) uplynula dňa 30.11.2006 a výpovedná doba v prípade chráneného objektu „Stavba hájovne...“ (Zmluva č. 3 zo dňa 2.11.2005) uplynula dňa 30.4.2007. Uplynutím výpovedných dôb zmluvné vzťahy skončili. Žalovaný zdôraznil, že po celý čas poukazoval na dané výpovede zo zmlúv a len z dôvodu právnej istoty od zmlúv aj odstúpil. Žalovaný v súvislosti s posúdením čiastočnej neplatnosti dodatkov zo dňa 7.7.2006 považoval za podstatné aj okolnosti, za ktorých k uzatvoreniu dodatkov zo dňa 7.7.2006 došlo, pričom súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nebral do úvahy výpovede iných svedkov, ktorí zhodne vypovedali o neexistencii takýchto dodatkov k zmluvám u žalovaného a vychádzal výlučne z výpovede W.. O., pričom súd nepripisoval výpovediam W.. T., W.. G. a W.. Y. žiadnu váhu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že pri všetkých troch zmluvách, ku ktorým boli cielene uzatvorené dodatky zo dňa 7.7.2006 údajne z dôvodu predĺženia doby ich platnosti, je potrebné uviesť, že nebolo vôbec potrebné predlžovať dobu ich trvania, nakoľko vychádzajúc z dodatkov zmlúv predchádzajúcim týmto dodatkom k zmluvám zo dňa 7.7.2006, doba trvania všetkých zmlúv bola až do 31.3.2011. 30. Z odvolania žalovaného ďalej vyplýva, že považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca neodstúpil od zmlúv z dôvodu podstatného porušovania zmlúv v zmysle § 345 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 370 Obch. zák. zo strany žalovaného napriek tomu, že podľa tvrdenia žalobcu mu žalovaný neodôvodnene bránil strážiť objekty a neposkytoval mu v tomto smere potrebnú súčinnosť. Neurobil žiadny právny krok v smere prípadného napadnutia neplatnosti výpovedí alebo odstúpenia od zmluvy a už žalobou zo dňa 16.8.2007 požadoval zaplatenie ušlého zisku, ktorý si vyčíslil do budúcna, teda za dobu 5 rokov vopred do 7.7.2011 a to odhadom. 31. K otázke platnosti odstúpenia od zmlúv zo dňa 30.3.2007 žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie po ustálení právneho názoru, že jednotlivé zmluvy nie je možné považovať za vzájomne závislé a prepojené vzhľadom na ich obsah a účel, posudzoval otázku platnosti odstúpenia už len vo vzťahu k Zmluve č. 2 zo dňa 1.3.2005 (strážený objekt Nivky) a mal za to, že dôvod na odstúpenie od tejto zmluvy bol daný a porušenie tejto zmluvy zo strany žalobcu bolo podstatným porušením zmluvy, s čím sa žalovaný stotožnil a považuje ho za správny. Žalovaný však nesúhlasil, že mohol v zmysle § 345 ods. 3 Obch. zák. odstúpiť od zmluvy už len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Žalovaný uviedol, že zmluvné strany si osobitne dohodli vo všetkých troch zmluvách dôvody pre odstúpenie od zmluvy a podmienky pre takéto odstúpenie od zmluvy a svojou zmluvnou úpravou odstúpenia od zmluvy vylúčili použitie zákonných ustanovení pre odstúpenie od zmluvy. Za nesprávny považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol povinný odstúpiť od zmluvy „bez zbytočného odkladu“, nakoľko jedinou podmienkou, ktorú si zmluvné strany dohodli pre prípad odstúpenia od zmluvy bolo, aby objednávateľ (žalovaný) na neplnenie (porušenie) ustanovenia článku II. bod 2. a 3. dodávateľa (žalobcu) písomne upozornil, čo žalovaný splnil a písomne upozornil žalobcu na toto porušenie zmluvy v liste zo dňa 30.3.2007, ktorým zároveň odstúpil od zmlúv. Žalovaný uviedol, že poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty žalobcovi na odstránenie protiprávneho stavu zo zmluvných dojednaní strán, ktoré majú prioritu pred zákonnými ustanoveniami, nevyplýva a tento záver súdu nemá v ničom oporu. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne aplikoval na daný prípad zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy a mal za to, že splnil všetky zmluvne dojednané podmienky pre platné odstúpenie od zmlúv. 32. Žalovaný ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že porušenie zmluvných povinností žalobcu zo Zmluvy č. 2 nezakladá relevantný dôvod pre odstúpenie od ostatných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným (teda Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 3). Podľa žalovaného vzájomná prepojenosť jednotlivých obchodných zmlúv je daná práve aj tým, že zamestnanci žalobcu „migrovali“ pri strážení objektov žalovaného medzi jednotlivými objektmi, pričom žalobca nepravdivo tvrdil, že zamestnanec Š. Q., ktorý sa dopustil závažného porušenia povinností pri strážení, údajne „vykonával strážnu službu výlučne v objekte Nivky“, čo však bolo vyvrátené pracovnou zmluvou zamestnanca Q., ktorá je súčasťou znaleckého posudku W.. J. - príloha str. 55, kde je uvedené ako miesto jeho výkonu práce „Senica, Skalica, Holíč, Malacky“. Zamestnanec tak vykonával prácu vo všetkých strážených objektoch žalovaného a migroval medzi nimi. 33. Podľa žalovaného mal súd prvej inštancie prihliadať ex offo na otázku vzťahov medzi stranami sporu ako aj ich prípadného zániku zo zákona stratou licencie žalobcu na vykonávanie strážnej služby vo väzbe na osobitný zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zrušil dovtedy platný zákon č. 379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb. V zmysle prechodných ustanovení nového zákona č. 473/2005 Z.z. podľa § 96 ods. 1 „licencia na prevádzkovanie strážnej služby vydaná pred 1. januárom 2006 sa považuje za licenciu na prevádzkovanie strážnej služby vydanú podľa tohto zákona v rozsahu v akom bola udelená, jej platnosť zaniká dňom uvedeným v rozhodnutí o udelení licencie, najneskôr však 31. decembra 2010.“ Žalobca tak stratil licenciu na prevádzkovanie strážnej služby a to najneskôr dňa 31.12.2010, preto nastala zo zákona nemožnosť plnenia zmlúv pre stratu jeho licencie, a teda aj podnikateľského oprávnenia na výkon strážnej služby, z dôvodu ktorého sa nemôže domáhať voči žalovanému za obdobie od 1.1.2011 ušlého zisku. Žalobca nemohol mať starú licenciu až do dátumu 18.3.2011, ako je nesprávne tento dátum ako deklaratórny údaj uvedený vo výpise z Obchodného registra, nakoľko dňom 31.12.2010 jeho licencia na tento typ služby zo zákona zanikla a podľa licencie udelenej podľa nového zákona mu vzniklo opätovne oprávnenie na tento predmet činnosti až dňom 19.3.2011. Podľa žalovaného momentom zániku licencie žalobcu na výkon strážnej služby všetky tri zmluvy zo zákona zanikli a následným obnovením licencie 19.3.2011 podľa nových právnych predpisov už nemohli tieto zmluvy „obživnúť“. 34. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi sú dané, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal hmotnoprávne podmienky pre vznik takejto zodpovednosti žalovaného a to jednak, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a jednak žalobca nepreukázal vznik samotného ušlého zisku. Podľa žalovaného mohol žalobca žalobou uplatniť jedine abstraktný ušlý zisk, ktorý mu mal vzniknúť do budúcnosti v rokoch 2007 až 2011, keďže žalobu podal v roku 2007, teda v čase, kedy mu ešte žiadny ušlý zisk nevznikol. 35. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie v rozsudku zaoberal jeho námietkami proti znaleckému posudku W.. J., tieto námietky uznal a nedokázal ich odstrániť ani výsluchom samotnej znalkyne, čo následne vyústilo do nariadenia nového znaleckého dokazovania. Vzhľadom na obsah nového Znaleckého posudku znaleckej organizácie Pro Rate, s.r.o. č. 22/2018 zo dňa 28.3.2018, sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietkami žalovaného proti znaleckému posudku W.. J., avšak do odôvodnenia rozsudku si vybral len niektoré z námietok žalovaného, pričom ostatné opomenul. Znalkyňa si pre vyčíslenie ušlého zisku nezabezpečila všetky účtovné a daňové podklady a do nákladov nezahrnula aj odpisy hmotného a nehmotného majetku. Nový Znalecký posudok vypracovaný znalcom: Pro Rate, s.r.o., vrátane jeho Doplnenia č. 1 zo dňa 7.9.2018 podľa názoru žalovaného iba prebral znalecký posudok W.. J. a výlučne hodnotí posudok znalkyne W.. J.. Nový znalecký posudok č. 22/2018 nemôže podľa žalovaného spĺňať predpoklady zákonného a preskúmateľného posudku, keďže aj on sa odvoláva na doklady, ktoré nie sú ani súčasťou súdneho spisu ani súčasťou príloh znaleckého posudku W.. J.. Posudok znaleckej organizácie Pre Rate, s.r.o. je tak nepreskúmateľný, pričom žalovaný nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že v doplnení znaleckého posudku k posudku č. 22/2018 už znalecká organizácia doplnila zoznam podkladov, z ktorých pri vypracovaní svojho posudku vychádzala. Žalovaný predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. 2/2019 zo dňa 11.1.2019 znalkyne W.. C.. I. G., zo záverov ktorého vyplýva, že „pre relevantné zodpovedanie otázky zadávateľa by bolo potrebné oboznámiť sa komplexne s hospodárením spoločnosti EX 3, s.r.o. od roku 2005 po rok 2011 a pre zodpovedanie otázky o vyčíslenie ušlého zisku by bolo potrebné predložiť kompletné účtovníctvo za obdobie rokov 2005 až 2011 spolu s dokladmi účtovných závierok zostavovaných v uvedených účtovných obdobiach.“ V tomto kontexte žalovaný zdôraznil, že dal znalkyni k dispozícii všetky podklady, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, keďže ich má žalovaný ako procesná strana vo svojej dispozícii a z nich znalkyňa vychádzala. Znalkyňa nemala dôvod nahliadať do spisu, keďže z podkladov predložených žalovaným jednoznačne vyplývalo, že sa takéto podklady v spise nenachádzajú. 36. V súvislosti s nárokom žalovaného na zaplatenie sumy 3.320,12 eur s prísl. vznesenej v konaní v rámci procesnej obrany žalovaného na započítanie - kompenzačná námietka, žalovaný mal za to, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol a bol odplatný. Poukázal na výpoveď bývalého štatutárneho zástupcu W.. G., ktorý uviedol, že sa nevie vyjadriť k listinám, ktoré mu boli predložené na pojednávaní, hoci bol v tom čase štatutár, ale za to s istotou sa vedel vyjadriť k tomu, že si údajne poľovačku objednal p. Y. ako fyzická osoba. Ohľadne uplatnených nárokov zo strany žalobcu a k úrokom z omeškania žalovaný namietal zjavné nesprávnosti v počítaní, keď súd priznal žalobcovi rozsudkom sumu vo výške 159.100,85 eur, ktorá suma pozostáva „z neuhradenej ceny služieb za mesiac máj 2007 vo výške 4.452,53 eur a sumy 154.648,52 eur ako ušlého zisku.“ Po spočítaní oboch súm by výsledná suma mala byť 159.101,05 eur a nie 159.100,85 eur, ako sa uvádza vo výroku rozsudku. 37. Za neprípustné žalovaný považoval, že prvoinštančný súd rozhodol nad rámec podanej žaloby, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy ušlého zisku, hoci si žalobca žalobou uplatnil len úrok vo výške 14,25% ročne zo sumy ušlého zisku. Žalovaný tiež namietal výrok rozsudku v časti, kde súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007, ktorý nekorešponduje s jeho odôvodnením v bode 120. odôvodnenia rozsudku. Žalobca si uplatnil úroky vo výške 14,75% z tejto sumy a ak súd priznal vo výroku len úroky vo výške 14,25% ročne z tejto sumy a vo zvyšku žalobu zamietol, predmetom preskúmania odvolacím súdom môže byť už len napadnutý výrok o priznaní výšky 14,25% úrokov z omeškania ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007. Výrok v časti výšky úrokov z omeškania nad 14,25% ročne, ktorú súd z tejto sumy žalobcovi nepriznal, odvolaním žalovaný nenapadol. 38. Zmluvné strany si vo všetkých sporných zmluvách dohodli pre prípad omeškania objednávateľa (žalovaného) s úhradou faktúr úrok z omeškania vo výške 0,1%. Úrok z omeškania sa dojednáva ako úrok ročný. Súd tak postupoval v rozpore so zisteným skutkovým stavom a so zákonom, keď priznal žalobcovi z oneskorene zaplatených faktúr, prípadne z nezaplatených faktúr zákonné úroky z omeškania, hoci výšku úrokov z omeškania mali zmluvné strany v zmluvách dohodnutú. Podľa žalovaného takýto úrok z omeškania je preto potrebné analogicky uplatňovať a aplikovať aj pri ušlom zisku, nakoľko by bolo v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by mali byť žalobcovi priznané zákonné úroky z omeškania z ušlého zisku, ktorý sa odvodzuje z neplatenia faktúr za obdobie, kedy podľa tvrdenia žalobcu tento nemohol vykonávať strážnu službu a za neplatenie faktúr bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1% ročne. Žalovaný nesúhlasil ani s určením doby, od ktorej sa mal žalovaný dostať do omeškania so zaplatením údajného ušlého zisku, a to od výzvy žalobcu, kedy vyzval žalovaného na zaplatenie, vtedy ešte hypotetického ušlého zisku, teda odo dňa 16.8.2007. Žalovaný sa však nemohol dostať do omeškania so splnením peňažného záväzku, keď výška tohto peňažného záväzku nebola istá a práve výška peňažného záväzku je v prípade ušlého zisku predmetom a výsledkom dokazovania premietnutá následne do právoplatného výroku rozsudku súdu. Žalovaný zdôraznil, že sa v takýchto prípadoch môže dostať do omeškania až vtedy, keď v súdom stanovenej lehote nezaplatí súdom určenú, teda nepochybnú výšku prípadného ušlého zisku. 39. Žalovaný nesúhlasil so spôsobom určenia výroku o náhrade trov konania a mal za to, že spôsob určenia a percentuálneho ustálenia náhrady trov konania len pre žalobcu prichádza do úvahy až pri samotnom vyčíslení náhrady trov konania. Žalovaný mal za to, že ak súd pomerne rozdelí náhradu trov konania podľa pomeru sporových strán v spore, potom musí vo výroku o priznaní náhrady trov konania určiť, že žalobcovi priznáva 72,33% náhrady trov konania a žalovanému priznáva 27,67% náhrady trov konania. Ak by totižto samotný výrok rozsudku súdu nezaložil aj žalovanému právo na 27,67% náhrady trov konania, nemohol by súd následne pri vyčíslení matematicky z náhrady trov konania patriacej žalobcovi odpočítať náhradu trov konania patriacu žalovanému. Záverom navrhol žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v jeho napadnutej časti tak, že prizná žalobcovi nárok na: a) úroky z omeškania vo výške 0,1% ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007, b) zaplatenie sumy 1.132,41 eur s 0,1% úrokom z omeškania ročne od 16.6.2007 do zaplatenia (4.452,53 eur nezaplatené faktúry - 3,320,12 eur suma uplatnená na započítanie) a vo zvyšku odvolaním napadnutej časti výroku rozsudku žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 40. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého je napadnutý rozsudok vecne správny. K argumentom žalovaného uvedených v odvolaní uviedol, že tieto pred súdom prvej inštancie doteraz neuplatnil a uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporné trvanie zmlúv v závislosti od licencie žalobcu a ani výška úroku z omeškania. Nová argumentácia žalovaného v odvolaní nie je prípustná vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania podľa § 154 CSP a princíp kontradiktórnosti sporového konania. Ak by však prípustná bola, nebola by pre posúdenie dôvodnosti žaloby právne významná, pretože úrok z omeškania uplatňoval žalobca vo svojej obchodnej praxi vo výške 0,1% denne, čo by predstavovalo sadzbu 36,5% ročne a teda zákonný úrok 14,25% resp. 14,75% ročne je úrok podstatne nižší ako je v zmluvách dohodnutý. 41. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich právnych a skutkových tvrdeniach. Žalovaný konštatoval, že z predložených dôkazov vyplýva, že jedným z dôvodov zániku zmluvy je odňatie licencie dodávateľovi, teda žalobcovi na podnikanie v strážnej službe. O týchto skutočnostiach bol v zmysle zmluvných dojednaní povinný žalobca informovať žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela a nemohla vedieť. Žalobca nikdy neoznámil žalovanému, že mu zanikla licencia, hoci bol tak povinný urobiť podľa zmlúv, o ktorých tvrdí, že platili aj naďalej. V danom prípade došlo podľa žalovaného zo zákona k zániku zmlúv dňa 31.12.2010. Žalovaný ohľadom úrokov z omeškania zdôraznil, že žalobca si jednak nikdy neuplatnil voči žalovanému žiadny úrok z omeškania vo výške 0,1% denne a žalovaný nikdy žalobcovi takýto úrok neplatil. 42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací nariadil na prejednanie veci pojednávanie na termín 9.9.2021 v zmysle § 385 ods. 1 CSP, na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie prednesom sporových strán, oboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 43. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 44. Podľa § 390 písm. a), b) CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 45. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalobca aj žalovaný uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších podaní, pričom žalobca na otázku odvolacieho súdu v súvislosti s vydanou licenciou podľa osobitného zákona uviedol, že licenciu mali vydanú na dobu neurčitú, ktorá v zmysle novely predmetného zákona skončila k 31.12.2010. Žalobca prisvedčil na otázku súdu, či možno považovať dátum uvedený v obchodnom registri 19.3.2011 za dátum, kedy bola licencia žalobcovi opätovne udelená. 46. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 159.100,85 eur s prísl., vo zvyšku súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,66%. Konajúci súd mal v konaní za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného služby, a to stráženie objektov až do 6.5.2007, kedy objekty odovzdal žalovanému. Cena služieb za máj 2007, ktorú žalobca fakturoval, nebola medzi stranami sporná, preto v časti o zaplatenie 4.452,53 eur považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za plne dôvodný. Súd prvej inštancie mal v časti žaloby o náhradu škody vo forme ušlého zisku za to, že žaloba je dôvodná vo výške 154.648,52 eur a vo zvyšnej časti v sume 60.862,10 eur žalobu zamietol. Po vykonanom dokazovaní mal konajúci súd za to, že sú dané predpoklady zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti prvoinštančný súd vzhliadol v neplatnom predčasnom skončení zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy zo dňa 1.1.2005 (Táborisko), Zmluvy zo dňa 1.3.2005 (Nivky) a Zmluvy zo dňa 2.11.2005 (Riadok Zvernica) formou odstúpenia od zmlúv, v súvislosti s ktorým žalovaný neumožnil žalobcovi vykonávať strážnu službu v zmysle uzatvorených zmlúv. Žalovaný pred odstúpením od zmlúv tieto vypovedal. Súd prvej inštancie vychádzal pri výške ušlého zisku zo znaleckého posudku spoločnosti ProRate, s.r.o., ktorá vypočítala ušlý zisk za obdobie od 7.5.2007 do 7.7.2011 pri zmluve Táborisko, pri zmluve Nivky od 7.5.2007 do 28.2.2008 a pri zmluve Riadok Zvernica od 7.5.2007 do 7.7.2011. Zároveň priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 14,75% a 14,25% pri faktúre za máj 2007, ako aj v prípade omeškania s úhradou za služby vyúčtované spolu vo výške 21.603,36 eur a v prípade ušlého zisku nasledujúci deň po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na plnenie (16.8.2007). 47. Odvolací súd ohľadom argumentu žalovaného, ktorý namietal právny záver súdu prvej inštancie, že účastníci jednotlivých zmlúv Dodatkami zo dňa 7.7.2006 vylúčili možnosť vypovedania zmlúv, a teda dané výpovede zmlúv zo strany žalovaného sú neplatné a bez právnych účinkov, zastáva názor, že možnosť ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou nebola zmluvnými stranami v zmysle posledných Dodatkov dojednaná. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v časti čl. VII bod 3, odsek 1 Zmlúv v znení „zmluvu pred uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná možno ukončiť len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných strán“, je jednoznačne dojednaná forma ukončenia zmluvného vzťahu, a to vzájomná dohoda, pričom táto časť je určitá a zrozumiteľná a dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy je platný. Na odsek 1 nadväzuje odsek 2 v znení: „Zmluvné strany si v takejto dohode určia výpovednú lehotu a dobu jej trvania, pričom táto doba nemôže byť kratšia ako 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná obomi zmluvný stranami“, ktorý je neurčitý a zmätočný, nakoľko hovorí o výpovednej lehote, a to napriek tomu, že v odsek 1 hovorí o dohode. Preto možno skonštatovať, že táto časť dojednania je neplatná a výpovede sú bez právnych účinkov. Pokiaľ by mala byť daná platná výpoveď, tak táto musí byť jednoznačne upravená v zmluve, čo však v danom prípade nebolo splnené a to aj s ohľadom na ostatný obsah Dodatku č. 4 k Zmluve zo dňa 1.1.2005, Dodatku č. 5 k Zmluve zo dňa 1.3.2005, Dodatku č. 2 k Zmluve zo dňa 2.11.2005, ktoré možnosť výpovede vylúčili. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade výpovede nejde o zákonný inštitút, ktorý by upravoval Obchodný zákonník, a teda v zmysle zmluvy, resp. vyššie uvedených Dodatkov bolo možné ukončiť zmluvu len odstúpením od zmluvy alebo dohodou, nakoľko jednostranná výpoveď zmluvy bola vylúčená vyššie posudzovaným článkom VII. bod 3 dodatkov. Je potrebné dodať, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, ktorá predpokladala ukončenie zmluvného vzťahu uplynutím doby. Pokiaľ si strany chceli upraviť možnosť ukončenia zmluvy pred uplynutím doby, tak takáto možnosť mala byť v zmluve explicitne a bez pochýb upravená. 48. Odvolací súd sa v ďalšom plne stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým ustálil odstúpenie od zmlúv za neplatné. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v ustanoveniach § 344 až 351, pričom odstúpiť od zmluvy možno len v prípade, ak toto právo vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona a spravidla je viazané na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvne dojednané podmienky alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, zmluva nezaniká. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že v prejednávanej veci malo podľa žalovaného odstúpenie od zmluvy sankčný charakter ako dôsledok porušenia zmluvných povinností žalobcu spočívajúce v nezamedzení vzniku krádeží na dohodnutom mieste plnenia dňa 11.11.2006, keď zamestnanec žalobcu odcudzil vrece kukurice v objekte Nivky. Toto porušenie povinností žalobcu možno v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka považovať za podstatné porušenie zmluvných povinností, pri ktorom s prihliadnutím na účel Zmluvy č. 2, bolo možné rozumne predvídať, že žalovaný nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pre prípad podstatného porušenia zmluvných povinností však zákon priznáva druhej strane právo od zmluvy odstúpiť len ak to oznámi strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela, pričom notifikáciu žalobcu o porušení povinnosti žalovaného listom zo dňa 30.3.2007 súd prvej inštancie nepovažoval za včasné uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy z dôvodu vytýkaného porušenia zmluvných povinností, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný mal preukázateľne vedomosť o porušení zmluvnej povinnosti zamestnancom žalobcu už 11.11.2006, pričom svoje právo odstúpiť od zmluvy využil viac ako 4 mesiace po tom, ako došlo k protiprávnemu stavu a viac ako 4 mesiace po tom, čo žalovaný získal o tomto porušení vedomosť. Žalovaný tak bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy č. 2 len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, upraveným v § 346 Obchodného zákonníka, kde podmienkou uplatnenia práva žalovaného je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie povinností. Aj z predmetných zmlúv z článku IV bod 1 vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) má právo odstúpiť od zmluvy, ak dodávateľ (žalobca) neplní ustanovenia čl. II bod 2 a 3 a na túto skutočnosť je písomne upozornený. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv nesplnil, keď písomné upozornenie zaslal žalobcovi spolu s odstúpením od zmlúv listom zo dňa 30.3.2007, preto nebol oprávnený od zmlúv odstúpiť. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy, a to poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty zo strany žalovaného na splnenie porušenej povinnosti, odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že odstúpenie od zmlúv žalovaným zo dňa 30.3.2007 nebolo uskutočnené platne a Zmluva č. 2 nezanikla. Vo vzťahu k ostatným zmluvám ako aj k tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom k migrácii zamestnancov žalobcu dôvod odstúpenia od jednej zo zmlúv zakladá relevantný dôvod pre odstúpenie aj od ostatných zmlúv, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie (body 88-89 rozsudku), s ktorým sa plne stotožňuje a dodáva, že žalovaný existenciu porušenia zmluvných povinností vo vzťahu k zmluve 1 a 3 nepreukázal. Otázku platnosti odstúpenia od zmluvy tak odvolací súd vyhodnotil zhodne so súdom prvej inštancie. 49. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3Obo/113/2007-429 zo dňa 12.12.2007, v odôvodnení ktorého uviedol, že: „...zmluva neupravovala prípady možného odstúpenia od zmluvy, preto treba vychádzať iba zo zákonnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku (§ 344 a nasl.) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca, či už podstatným alebo nepodstatným spôsobom porušil zmluvu, teda akúkoľvek povinnosť, ktorá pre neho z uzavretej zmluvy vyplývala. Neplatné odstúpenie od zmluvy znamená porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu (t.j. riadne odoberanie ponúkaného dohodnutého plnenia), čím je splnený jeden zo zákonných predpokladov vzniku práva na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Za predpokladu, že žalobcovi vznikla škoda, je nesporná aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody, ktorú si uplatňuje vo forme ušlého zisku...“, pričom uvedené je možné analogicky aplikovať na prejednávanú vec. Odvolací súd zároveň uvádza, že žalobca by si mohol uplatňovať právo na ušlý zisk za obdobie, kedy by zmluva bola trvala aj naďalej, nebyť neplatného odstúpenia iba za predpokladu, že by bol v tomto období oprávnený dohodnuté služby skutočne poskytovať. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť aj k strate licencie, na ktorú poukázal žalovaný vo svojom odvolaní. Podľa § 96 ods. 1 (Prechodné ustanovenia) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) „licencia na prevádzkovanie strážnej služby vydaná pred 1. januárom 2006 sa považuje za licenciu na prevádzkovanie strážnej služby vydanú podľa tohto zákona v rozsahu, v akom bola udelená; jej platnosť zaniká dňom uvedeným v rozhodnutí o udelení licencie, najneskôr však 31. decembra 2010“, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalobca aj po 31.12.2010 disponoval licenciou na prevádzkovanie strážnej služby, čo nepochybne vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom na odvolacom súde dňa 9.9.2021. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi ušlý zisk pri zmluvách Táborisko a Zvernica len do dňa 31.12.2010, nakoľko strata licencie znamená, že za uvedené obdobie od 1.1.2011 do 7.7.2011 nepatrí žalobcovi ani hypotetický ušlý zisk, nakoľko by nebol schopný po strate licencie prevádzkovať strážnu službu. Odvolací súd má tak za to, že žalobcovi patrí ušlý zisk pri zmluvách Táborisko a Zvernica len za obdobie do trvania licencie, t.j. do 31.12.2010, preto za obdobie od 1.1.2011 do 7.7.2011 žalobu zamietol. Pri zmluve Nivky vychádzal súd zo znaleckého posudku, ktorý vypočítal ušlý zisk do 28.2.2008, kedy rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť a došlo k zmene subjektu na strane vlastníka. Pri tejto zmluve žalobcovi patrí ušlý zisk za obdobie od 7.5.2007 do 28.2.2008. 50. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že žaloba je dôvodná v časti 145.136,87 eur (ušlý zisk vo výške 140.684,34 eur + fa máj 2007 vo výške 4.452,53 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% ročne zo sumy 21.603,36 eur od 16.5.2007 do 11.6.2007, s úrokom z omeškania vo výške 0,1% ročne zo sumy 4.452,53 eur od 16.6.2007 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 140.684,34 eur od 16.8.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pri vyčíslení ušlého zisku vychádzal odvolací súd zo znaleckého posudku spoločnosti ProRate, s.r.o, ktorý považoval za zrozumiteľný s tým, že aj znalec potvrdil, že pri vypracovaní posudku bolo možné vychádzať z dokladov, ktoré boli obsahom spisu, vrátane dokladov, ktoré boli obsahom predchádzajúceho znaleckého posudku W.. J.. Podľa znalca nebolo potrebné požadovať ďalšie daňové a účtové doklady (daňové priznania za roky 2005-2011), čo znalec presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý. Odvolací súd ako bolo uvedené vychádzal pri výpočte ušlého zisku zo znaleckého posudku spoločnosti ProRate , s.r.o., ktorá vypočítala ušlý zisk za obdobie od 7.5.2007 do 31.12.2010 pri zmluve Táborisko, t.j. vo výške 63.115,09 eur pri zmluve Nivky od 7.5.2007 do 28.2.2008, t.j. vo výške 12.263,33 eur a pri zmluve Riadok Zvernica od 7.5.2007 do 31.12.2010, t.j. vo výške 65.305,92 eur (spolu 140.684,34 eur). 51. Čo sa týka úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že medzi stranami bol zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,1%. Nakoľko však zo zmluvy nevyplýva, či sa jedná o ročný alebo denný úrok, podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Preto priznal žalobcovi pri zmluvnom plnení (faktúry za máj 2007 a omeškanie s úhradou faktúr) úrok z omeškania zmluvne dojednaný vo výške 0,1% ročne. Pri ušlom zisku priznal žalobcovi zákonný úrok v zmysle § 369 Obchodného zákonníka od podania žaloby, t.j. od 16.8.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. 52. K obrane žalovaného, ktorý si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.320,12 eur titulom neuhradenej faktúry č. 1010101235 za poľovačku a žiadal svoj nárok započítať s nárokom žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (bod 117) a zdôrazňuje, že v konaní nebolo bez pochýb preukázané, že objednávateľom poľovačky bol žalobca a že sa jednalo o odplatný vzťah. 53. V nadväznosti na námietku žalovaného, týkajúcu sa nesprávneho spôsobu určenia a percentuálneho ustálenia náhrady trov konania, odvolací súd konštatuje, že na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Je to tak preto, že ak by súd stanovil výšku úspechu oboch strán, podľa nej vypočítal u každej z nich výšku náhrady trov a tieto trovy vzájomne odpočítal, mohlo by dôjsť k tomu, že by strana, ktorá mala v spore prevažný úspech, ale jej trovy by boli nižšie, musela nahradiť trovy menej úspešnej strane, ak by táto mala trovy výrazne vyššie. (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 928 s.). 54. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 31,98%. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 65,98%, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 34%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (65,98% - 34%) je možné konštatovať, že úspech žalobcu v konaní predstavuje 31,98%. V zmysle uvedeného odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v uvedenom rozsahu. 55. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).