Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/265/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411202805 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1411202805.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Bratislava, Polianky 9, IČO: 00 169 731, zastúpeného JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, Bratislava, Belinského 16, proti žalovanému: Z.. H. F., bytom U., H. námestie 7, o XXX,XX eur s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Bratislava IV č.k. 6C 89/2012-123 zo dňa 28.01. 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. .6C 89/2012-123 zo dňa 28.01. 2016, p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. .6C 89/2012-123 zo dňa 28.01. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 852,80 eur s poplatkom z omeškania 1 ‰ denne od 16.01.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania 51,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 570,71 eur. 2. Žalobca žalobou zo dňa 03.03.2011 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie 852,80 eura s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného za byt, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Podaním zo dňa 23.10.2015 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyúčtovania za kalendárny rok 2010 v tej istej výške. Súd vydal platobný rozkaz dňa 08.02.2012 pod č.k. 30Ro/358/2011-19, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy s príslušenstvom. Dňa 15.03.2012 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu a žiadal, aby bol zrušený ako nedôvodný a neopodstatnený z dôvodu, že žalobca nepreukázal žalovaný dlh voči žalovanému. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, keď poukázal na to, že nie je zrejmé, za ktoré obdobie požaduje žalobca zaplatiť sumu 852,80 eura. Vyúčtovanie za rok 2010 mu nebolo doposiaľ doručené a žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je nájomcom bytu č. 16 na 11. poschodí v Bratislave, H. námestie XX od 27.07.1995.Žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku za rok 2010, v ktorom žalovaný v mesiacoch január, marec, máj, júl, október platil nájomné len čiastočne, a to sumou 70,00 eur a za ostatné mesiace február, apríl, jún, august, september, november a december nezaplatil žiadne nájomné. V období od januára do júna 2010 mal žalovaný povinnosť platiť zálohové platby vo výške 106,50 eur a od júla do decembra 2010 zálohové platby vo výške 87,30 eur mesačne. Z vyúčtovania za rok 2010 súd zistil, že žalovaný mal ku dňu 01.01.2010 nedoplatok 5.232,56 eur, v roku 2010 zaplatil spolu 350,00 eur a náklady boli 1.258,29 eur. Vyúčtovanie bolo doručené žalovanému dňa 04.08.2011, žalovaný popieral, že by mu bolo doručené vyúčtovanie za rok 2010 a že by mal nejaký dlh voči žalobcovi, no žiadne dôkazy na svoje tvrdenia súdu nepredložil ani neoznačil. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade mal preukázané, že žaloba na zaplatenie dlžného nájomného je dôvodná. Žalovaný nezaplatil vyúčtovanie za rok 2010 v sume 908,29 eura (náklady za rok2010 1.258,29 eura - zaplatené nájomné 350,00 eur). Žalobca si uplatnil svoj nárok v nižšej sume, a to v sume 852,80 eura, preto mu súd priznal len pohľadávku v uplatnenej výške a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatku z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, preto má žalobca nárok aj na poplatok z omeškania, ktorý je 1 ‰ denne, najmenej však 0,83 eura za každý začatý mesiac omeškania. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v zmysle § 696 OZ, § 697 OZ . O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi , ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov konania v sume 51,00 eur (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z 8 úkonov právnej služby po 51,45 eura, režijného paušálu za 2 úkony po 7,41 eura (rok 2011), 1 x 7,61 eura(rok 2012), 1 x 7,81 eura (rok 2013), 3x8,39 eura (rok 2015), 1x8,58 eura (rok 2016), 20 %DPH, t.j. spolu 570,71 eura 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, ignoroval pokyny Krajského súdu, ktorý už jeden rozsudok v tejto veci zrušil dňa 21.júla 2015. Nariadil súdu zaoberať sa skutkovým stavom, aby jeho ustálenie vychádzalo z vykonaného dokazovania a logicky nadväzovalo na obsah jednotlivých dôkazov, konfrontovať jednotlivé tvrdenia strán sporu a vyporiadať sa tak s celou obranou žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania. Priznaný nárok tak vôbec nezodpovedá žalobcom prejavenej vôli obsiahnutej v ním podanej žalobe zo dňa 3.3.2011 a nevyplýva ani zo žiadneho ďalšieho jeho úkonu vo veci. Z obsahu spisu ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby postupom podľa § 95 O.s.p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca podal na súd žalobu dňa 3.3.2011 a Vyúčtovanie nákladov za byt od Správcovského bratislavského družstva žalobca obdržal až dňa 26.5.2011 a preto žaloba o zaplatenie 852,80 eur je podvodne vymyslená. Táto jediná veta stačí na to, aby rozsudok bol zrušený. Žalovaný prevzal od žalobcu dňa 4.8.2011 list Informácia k ročnému vyúčtovaniu od Správcovského družstva a sám žalobca v ňom píše, že tento list je len informatívny pre žalobcu. Žiadny platný predpis od žalobcu nikdy neobdržal, nemal žiadny podklad na to, že má nejakú sumu zaplatiť. V spise sa taktiež nenachádza žiadna doručenka, že bolo zaslané platné vyúčtovanie. Nikdy nebola zo strany žalobcu zaslaná výzva, prípadne pokus o zmier, že žalovaný dlhuje na nájomnom peniaze za akýkoľvek rok. Toto je tiež dôkaz, že žaloba je vymyslená. Žalobca zaslal žalovanému predpis mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu iba od 1.7.2010 a tento prevzal dňa 9.9.2010. Z toho vyplýva, že má mesačne platiť sumu 87,3 eur od 1.7.2010, teda 5 splátok za júl, august, september, október, november 2010. Za celý rok 2010 mal zaplatiť sumu 436,5 eur, pretože platba za december prechádza do nového roka. Z informatívneho vyúčtovania vyplýva, že žalovaný zaplatil za rok 2010 čiastku 420,- eur , pričom platba za 9/2010 nie je započítaná. V skutočnosti žalovaný zaplatil za rok 2010 čiastku 490,- eur , má preplatok 70,- eur a nie je dlžný 820,80 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sudca súdu prvej inštancie ignoroval nariadenia Krajského súdu, nevykonal žiadne dokazovanie a spisu sa zbavil v čo najkratšom čase vyhlásením rozsudku. Podstatou odvolacích argumentov žalovaného je jednak nepravdivosť skutkových záverov a v podstate tiež absencia správneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a preto neboli dané podmienky na to, aby bolo vo veci rozhodnuté. Zároveň dáva súdu na vedomie, že žalobca podal na súd 4 žaloby a všetky boli Krajským súdom zrušené. Žalobca v tomto spise 6C /89/ 2012 mieša hrušky s jablkami, do spisu pozakladal 99% listín, ktoré nemajú nič spoločné s týmto pojednávaním, pozakladal listiny za rok 2009,2011,2012,2013 atď., všetko vymyslené. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že napadnutý rozsudok je správny, v odvolacom konaní žiada odvolanie zamietnuť a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. K argumentácii žalovaného v odvolaní sa detailne nevyjadril. Uviedol, že je jeho vecou, či a ako mieni rešpektovať povinnosti uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi (s ktorým mal zmluvne založený nájomný vzťah, ktorý zanikol výpoveďou z nájmu) peňažné plnenia z dôvodu užívania družstevného bytu. Dňa 21.07.2015 sa v rámci odvolacieho konania uskutočnilo pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave v predmetnej veci, bolo vecou žalovaného či sa predmetného pojednávania zúčastní alebo nie. Rovnako tak mal žalovaný možnosť osobne sa zúčastniť aj pojednávania na súde prvej inštancie dňa 28.01.2016. Navrhuje predvolať strany sporu na pojednávanie na odvolacom súde. Poukázal na to, že žalovaný k odvolaniu nepripojil listinné dôkazy, ktoré mieni vykonať v odvolacom konaní. Žalobca definoval žalovaného ako faktického užívateľa predmetného družstevného bytu, ku ktorému absentuje žalovanému nájomná zmluva resp. akýkoľvek iný perfektný právny titul, oprávňujúci ho užívať tento byt. Žalovaný nemá žiadny právny vzťah so správcom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na H. v Bratislave. Správca je vo vzťahu k bytu patriacemu žalobcovi v zmluvnom vzťahu (zmluva o výkone správy) so žalobcom ako vlastníkom predmetného bytu. Žalovanú istinu a jej podobné peňažné plnenia požaduje žalobca z dôvodu užívania družstevného bytu žalovaným bez platenia nájomného (neexistencia, vypovedanie nájomnej zmluvy žalobcom ako prenajímateľom), ktorú je žalovaný povinný uhradiť z dôvodu protiprávneho užívania bytu ako cudzej veci, ktorú dobrovoľne odmietol vypratať (byt patriaci žalobcovi), čím podľa § 451 OZ vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. 6. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.03.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, záver, ku ktorým dospel, je správny. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Námietky odvolateľa v podanom odvolaní o nesprávnych skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom odôvodnení rozsudku nie sú opodstatnené. 11. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP), s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné. 13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a rozhodol o nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania. 14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou sa žalobca domáhal úhrady z titulu dlžného nájomného za byt za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.03.2012 ( v poradí prvým) rozhodol o priznaní nároku žalobcovi. Na odvolanie žalovaného Krajský súd svojím uznesením č.k. 14Co/515/2013 -107 zo dňa 21.07.2015 predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania. Žalobca sa žalobou domáha uhradenia 852,80 eur s príslušenstvom titulom neuhradených, alebo čiastočne uhradených zálohových platieb za rok 2010 a nie titulom dlžného nájomného za byt na základe vyúčtovania za rok 2010, ako sa uvádza v rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie k predmetu konania, zaoberať sa skutkovým stavom tak, aby jeho ustálenie vychádzalo z vykonaného dokazovania a logicky nadväzovalo na obsah jednotlivých dôkazov, konfrontovať jednotlivé tvrdenia účastníkov navzájom a vyporiadať sa s celou obranou žalovaného. Následne na základe vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. 15. Po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie sa žalobca písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.10.2015. Žalobca v ňom uviedol, že žalovaná istina pôvodného nedoplatku na zálohových mesačných platbách ku dňu podania žaloby sa zmenila na nedoplatok žalovaného z ročného vyúčtovania za kalendárny rok 2010. Žalovaná istina nebola uhradená ani čiastočne, pretože žalovaný v rozhodnom období buď vôbec, alebo len čiastočne uhrádzal preddavkové platby, čím sa jeho dlh zvyšoval. Dlh žalovaného nezanikol, len sa vplyvom plynutia času po roku 2010 pretransformoval na stav ročného vyúčtovania za ten ktorý kalendárny rok. Predmetné podanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2015. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 04.08.2011 doručil žalovanému rozúčtovanie nákladov na byt za rok 2010 z ktorého vyplýva, že žalovanému vznikol nedoplatok za tento rok vo výške 908,29 eur. Predmetná suma nedoplatku je výsledkom rozúčtovania nákladov na byt za rok 2010 vo výške 1258,29 eur po odpočítaní platieb žalovaného v roku 2010 vo výške 350 eur ( 1258,29 -350 = 908,29 eur). K rozúčtovaniu nákladov za byt za rok 2010 bolo pre informáciu priložené aj vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 01.01.2010, ktoré obdržal žalobca ako vlastník bytu od Správcovského bratislavského družstva ako správcu. Lehota na úhradu nedoplatku z rozúčtovania nákladov za rok 2010 bola do 30 dní na uvedený účet žalobcu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetom konania po vrátení spisu súdu prvej inštancie odvolacím súdom na ďalšie konanie bola úhrada nedoplatku žalovaného žalobcovi, ktorý vyplýva z rozúčtovania nákladov na byt za rok 2010, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.08.2011, pričom žalobca si naďalej uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 852,80 eur t.j. v pôvodne žalovanej výške a nie v celej výške nedoplatku za rok 2010. 16. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že súd uviedol, že žalobca podaním zo dňa 23.10.2015 zmenil žalobu v skutkových tvrdeniach tak, že z dôvodu plynutia času žiadal zaplatenie vyúčtovania za kalendárny rok 2010 v tej istej výške, ako sa pôvodne domáhal titulom neuhradenia, alebo len čiastočnej úhrady zálohových platieb za rok 2010. Žalobca svoj nárok voči žalovanému pokiaľ išlo o jeho výšku nezmenil a nežiadal uhradiť sumu vyššiu ako uviedol v podanej žalobe t.j. 852,80 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému rozsudkom zo dňa 26.01.2016 ( v poradí druhým) povinnosť zaplatiť žalovanú 852,80 eur sumu, pričom vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný je nájomcom bytu č. 16 na 11. poschodí v Bratislave, H. námestie XX od 27.07.1995. Žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku za rok 2010, pričom vyúčtovanie bolo doručené žalovanému dňa 04.08.2011. Z vyúčtovania za rok 2010 vyplýva , že žalovaný v roku 2010 zaplatil spolu 350,00 eur a náklady na byt boli 1.258,29 eur, nedoplatok bol vo výške 908,29 eur. Žalobca si uplatnil svoj nárok v nižšej sume, a to v sume 852,80 eur, preto mu súd priznal len pohľadávku v uplatnenej výške a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatku z omeškania. Žalovaný sa okrem svojich tvrdení, že žaloba je zo strany žalobcu nedôvodná, sa nevyjadril, či a ako bolo platené nájomné z jeho strany v žalovanom období a ani nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. 17. Odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania ( rozúčtovania) nákladov na byt č.116 na 11. poschodí na H. nám. č.XX v Bratislave za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, ktorého je žalovaný nájomcom. Rozúčtovanie nákladov na byt zo dňa 19.06.2011 bolo doručené žalovanému dňa 04.08.2011. Žalovaný nepreukázal, že nedoplatok v lehote do 30 dní uhradil. Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že u žalobcu reklamoval vzniknutý nedoplatok a jeho správnosť. V súdnom konaní neuviedol, ktoré konkrétne položky rozúčtovania sú nesprávne a ani dôvod ich nesprávnosti. Nepreukázal, žeby uhradil v roku 2010 žalobcovi sumu vyššiu ako 350 eur, ktorá vyplýva z platieb uhradených žalovaným žalobcovi v roku 2010. Tvrdenia žalovaného o neexistencii dlhu voči žalobcovi sú všeobecné a ničím nepodložené. 18. V odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právne vec posúdil podľa § 696 OZ, § 697 OZ. Žalovaný ako vyplýva z nájomnej zmluvy predloženej žalobcom je od 27.07.1995 nájomcom bytu č.116 na 11. poschodí na H. nám. č. X. v Bratislave. Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preddavok na ne ( § 696) a v prípade omeškania s plnením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu nárok na poplatok z omeškania ( §697). Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. upravuje výšku poplatku z omeškania . Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil ako nájomný vzťah a správne aplikoval predmetné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a citovaného nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 20. Odvolací súd považuje za preukázaný nájomný vzťah žalobcu so žalovaným vzniknutý na základe predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 12.09.1995. Zánik tohto nájomného vzťahu nebol v konaní preukázaný. Preto nie je možné posúdiť užívanie bytu žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia. 21. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým žalovaný ako odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovoláte!' musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).