Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/256/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205908 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414205908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX, XXXXX I., Č. H., zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka so sídlom Ílová 11, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: 31 819 575, proti žalovanému: P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. U. X. X, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Andrej Ivan Beladič, nar. XX.XX.XXXX, P.O.BOX 81362, 81000 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/98/2014-267 zo dňa 19.6.2019 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to pôvodnej žalobkyne M. F., rod. P., A.. XX.X.XXXX, A. W. X. XXXX, I., Č. H., N.. XX.X.XXXX a žalovaného (I., II. výrok), m e n í tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje : - W. Č.. XX, nachádzajúci sa na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W.e, v stavbe súp. č. XXXX, na F.. Č.. XXXX/ XX, popis stavby: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: W. - P.. Č.. T. A. Q., katastrálne územie: T. A. Q., a to bez povinnosti výplaty finančného vyporiadania žalobcovi. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. III. V súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti sporových strán (IV., V. výrok) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: byt č. XX, nachádzajúci sa na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., v stavbe súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX, popis stavby: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA - m. č. T. A. Q., katastrálne územie: T. A. Q.; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnací podiel vo výške 49.300 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku; žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.479 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a znalkyni G.. S. O., F.. priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania podľa osobitného predpisu. 2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil, že v priebehu konania dňa 12.5.2014 došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne. Nakoľko Uznesením Okresného súdu v Chomutove, č.k. 35D 551/2014-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2015, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva synovi poručiteľky Vladimírovi Kralovanskému ako jedinému univerzálnemu právnemu nástupcovi pôvodnej žalobkyne, stal sa v zmysle ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. účastníkom konania (žalobca je synom neb. žalobkyne z jej prvého manželstva, pozn. odvolacieho súdu). 3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že manželstvo právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/294/2012-69, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 11.12.2017 a LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA - m. č. T. A. Q., katastrálne územie: T. A. Q. ďalej zistil, že bývalá žalobkyňa a žalovaný sa počas manželstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 38, nachádzajúceho sa na 4. p. bytového domu na ul. J. Smreka 2 v Bratislave súp. č. 6155, postavenom na parc. č. 2878/59 a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 4878/217282. Z dokladov o výberoch peňažných prostriedkov, resp. o vkladoch peňažných prostriedkov (č.l. 131-134) a z listu SBD Bratislava IV adresovanom p. M. F. Y. F.. P. F. (č.l. 135) ďalej zistil, že žalovaný uhradil dňa 7.12.2007 sumu 25.918,82 Sk v prospech účtu 1344526/5200 (zostatok investičného úveru), dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 3.490 Sk, dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 5.570 Sk (poplatok pozostávajúci z poplatku za návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností a manipulačného poplatku za vystavenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu) a dňa 7.12.2007 uhradil v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.190 Sk (poplatok za zmluvu o výkone správy). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vložil na účet p. M. F. č. XXXXXXXXX/XXXX dve sumy, a to vo výške 60.750 Sk (zaúčtovanú ako 47.647,06 Kč) a 89.250 Sk (zaúčtovanú ako 70.000 Kč). Dňa 23.11.2009 jej v hotovosti odovzdal sumu 2.000 eur. 4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na procesnú obranu žalovaného spočívajúci v tvrdeniach, že s pôvodnou žalobkyňou prestal žiť v spoločnej domácnosti už na jeseň 1998, v roku 2004 si z bytu odsťahovala kompletnú spálňu, kuchynské riady a iné veci; jej podiel na bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu vyporiadal tým, že jej v roku 2007 poukázal celkovo čiastku 150.000 Sk a v roku 2009 doplatok 2.000 eur, naviac, cenu za byt hradil zo svojich výlučných prostriedkov nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi. Z týchto dôvodov navrhol prikázať byt do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania žalobcovi. 5/ Za toho skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák., súd prvej inštancie ustálil, že byt č. XX U.e predmetom BSM pôvodnej žalobkyne a žalovaného, ktoré je potrebné vyporiadať. Pri vyporiadaní vychádzal z parity podielov. Skonštatoval, že v konaní nemal jednoznačne preukázané, že by na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky z výlučného majetku žalovaného. Pri určení hodnoty bytu vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalkyňou G.. S. O., F.., ktorý strany sporu nerozporovali, a ktorým bola určená ceny predmetného bytu na sumu 98.600 eur. Nakoľko žalovaný užíval predmetný byt tak počas manželstva s neb. žalobkyňou, a užíva ho aj v súčasnosti, súd prvej inštancie byt prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 49.300 eur titulom dorovnania podielov, a to v lehote troch mesiacov. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu, zohľadniac zhodný procesný úspech/neúspech oboch sporových strán. 7/ O poplatkovej povinnosti sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, tak že každú z nich zaviazal na úhradu 1. Za základ poplatku stanovil hodnotu vyporiadavaného majetku, t. j. sumu 98.600 eur, z ktorej 3% (Položka 6 b/ časť I Sadzobníka súdnych poplatkov) činilo 2.958 eur. Každej zo strán sporu tak vznikla povinnosť hradiť súdny poplatok vo výške 1.479 eur. 8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a napadol ním výroky, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (I., II.). Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že prikáže žalovanému predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bolo z vykonaného dokazovania zrejmé, že predmetný byt manželia F.i nadobudli do spoločného vlastníctva manželov len formálne, avšak byt v celom rozsahu vyplatil z prostriedkov, ktoré zdedil po nebohom otcovi J. F. dedičským rozhodnutím sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006. Namietal, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti obmedzil iba na konštatovanie, že existencia predmetných finančných prostriedkov ešte nepotvrdzuje, že na odkúpenie bytu neboli použité iné finančných prostriedky, hoci manželia F. žiadne iné finančné prostriedky nemali, ktorú skutočnosť potvrdila svojou výpoveďou aj žalobkyňa v čase konania o rozvod manželstva tým, že „na Slovensko prišla kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu“. Podľa odvolateľa tým potvrdila, že sa nemohlo jednať o spoločné prostriedky. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že finančné prostriedky, ktoré poskytol svojej bývalej manželke v rokoch 2006/2007 možno považovať za formu plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V tom čase pani F. trvalo žila v ČR, kde sa starala o chorého syna, za čo poberala finančnú odmenu a naviac bola poberateľka starobného dôchodku. Za okolností, ktoré sama uvádzala, že išla neskôr na Slovensko riešiť financie ohľadom ich spoločného bytu je nemysliteľné, aby si nevzala pri odchode hotovosť, ktoré jej patrila, čo napokon dokazuje aj celý kontext vykonaného dokazovania. Manželia F. sa finančne vysporiadali podľa ich vtedy uzavretej ústnej dohody, keď žalobkyňa odišla od žalovaného a v roku 2007 dostala vyplatený podiel z ich spoločného bytu. Poskytnutie predmetných finančných prostriedkov v hodnote asi 170.000 Kč potvrdil aj syn žalobkyne a viaceré svedecké výpovede. Naviac, aj prvotná hodnota vynaložených prostriedkov na získanie bytu v hodnote cca. 40.000 Sk na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 11.12.2007 pochádzala z osobných prostriedkov žalovaného. 9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. K odvolacej argumentácii žalovaného namietal, že dotknutý byt nadobudli manželia Peškovi do bezpodielového spoluvlastníctva v súlade so zákonom, o čom svedčí zápis vlastníckeho práva v prospech manželov F. ako bezpodielových spoluvlastníkov na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV, obec BA - m.č. T.A. A. Q., katastrálne územie T. A. Q.. Listinný dôkaz - dedičské rozhodnutie sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný, preukazuje len prededenie určitej majetkovej hodnoty po nebohom otcovi žalovaného, nepreukazuje však skutočnosť, že práve týmito zinkasovanými finančnými prostriedkami za predaj zdedeného bytu vyplatil kúpnu cenu za dotknutý byt tvoriaci BSM. Za absurdné považuje žalobca závery žalovaného ohľadom výpovede neb. p. F. v rozvodovom konaní v súvislosti s jej pricestovaním na Slovensko. Za správny považuje žalobca záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný dal žalobkyni v čase trvania manželstva celkom sumu 6.800 eur niekedy v rokoch 2007 - 2008, bolo to v čase trvania manželstva, kedy trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto predmetné plnenie nemožno považovať za platby na vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže manželstvo p. F. a žalovaného bolo právoplatne rozvedené až 3.1.2014. Za zmätočný považuje odkaz žalovaného na viaceré svedecké výpovede, keď v konaní boli vypočuté len strany sporu, pričom žalovaný v tomto smere žiadne iné dôkazy vykonať nenavrhol. Žalovaný svoje tvrdenie, že finančné prostriedky na zakúpenie bytu v hodnote 40.000 Sk pochádzajú z jeho osobných prostriedkov nejako nepreukázal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že predmetný byt nebol predmetom dedenia po neb. M. F., táto opomína skutočnosť, že dotknutý byt nemohol byť predmetom dedenia po neb. pred Okresným súdom v I., pretože sa nachádza na území SR. Naviac v čase smrti pôvodnej žalobkyne už prebiehal súdny spor o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava IV, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe mal súd prvej inštancie povinnosť dokončiť konanie s dedičmi zomrelého bezpodielového spoluvlastníka, t.j. v tomto prípade s jediným oprávneným dedičom - žalobcom. 10/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním listinných dôkazov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, Osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/36/06-13 zo dňa 3.5.2006 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné vo veci samej zmeniť (§ 388 C.s.p.). 11/ Znenie § 150 Obč. zák. nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému z manželov, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť vyjadrená aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (viď nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37). Podľa ustálenej judikatúry by pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov mal súd prihliadať na: a/ potreby maloletých detí, b/ zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, c/ starostlivosť o rodinu, deti o obstarávanie spoločnej domácnosti, d/ negatívne okolnosti v manželstve, e/ prípadne ďalšie okolnosti. 12/ Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo rozvedené bezdetné manželstvo neb. žalobkyne a žalovaného (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2014) vyplýva, že manželia od roku 2000 žili oddelene, bez akéhokoľvek kontaktu, nepomáhali si, nehospodárili spolu a prakticky spolu nekomunikovali, keď na strane navrhovateľky (v tom čase trvalo žijúcej v Čechách) jednoznačne absentovala vôľa obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľka v dôvodoch návrhu na rozvod manželstva uviedla, že k absolútnemu odcudzeniu manželov došlo v roku 2001, keď sa musela odsťahovať do Čiech, aby sa mohla starať o svoju vnučku a svojho syna, ktorý utrpel vážny úraz a bol v kóme a žalovaný jej neposkytol súčinnosť. Podľa jej výpovede pred dožiadaným súdom, počas týchto 13 rokov navštívila Slovensko len dva krát, prvýkrát po smrti svojho syna z prvého manželstva - v roku 2004 na dobu 2 mesiacov, kedy chcela obnoviť manželské spolužitie a druhýkrát kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že predmetný dvojizbový byt nadobudli pôvodné strany sporu do BSM Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, cena bytu bola stanovená na sumu 25.918,82 Sk a túto zaplatil žalovaný dňa 7.12.2007 (viď pokladničná potvrdenka na č.l. 131). Žalovaný 7.12.2007 uhradil na účet Stavebného bytového družstva aj správny a manipulačný poplatok za prevod v celkovej výške 5.570 Sk, poplatok za Zmluvu o výkone správy 1.190 Sk a sumu 3.490 Sk, čo vyplýva z listinných dôkazov na č. l. 132 - 135. Nebohá M. F. nebola pri podpise zmluvy o prevode bytu prítomná, túto pri uzatváraní zmluvy zastúpil žalovaný na základe plnej moci, ktorú mu udelila dňa 27.11.2007 (viď plnomocenstvo na č.l. 9). Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že žalovaný vložil dňa 29.11.2007 na účet p. M. F. sumu 47.647,06 Kč (t.j. 60.750, Sk) a sumu 70.000 Kč (t. j. 89.250 Sk) a dňa 23.11.2009 jej odovzdal v hotovosti sumu 2.000 eur, ktorá skutková okolnosť nebolo medzi stranami sporná. 13/ Podľa názoru odvolacieho súdu je pre úvahu o rovnosti/nerovnosti podielov významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojenie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania (pozri aj Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 202/2010 zo dňa 16.12.2010). 14/ Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v čase nadobudnutia predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva (rok 2007) sa žalobkyňa už trvalo zdržiavala na území ČR, so žalovaným žila oddelene a spoločne nehospodárila (od 1998 resp. 2000). Neb. žalobkyňa v žalobe skutkovo bližšie nešpecifikovala skutkové okolnosti ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za predmetný družstevný byt, rovnako netvrdila, že by bol kúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Cenu za prevod bytu a súvisiace poplatky uhradil žalovaný dňa 7.12.2007 a predmetný byt následne sám užíval a udržiaval. Preto možno uzavrieť, že to bol žalovaný, ktorý sa výlučne zaslúžil o jeho nadobudnutie do BSM. V prejednávanom prípade sú teda podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na disparitu podielov pri vyporiadaní BSM. Naviac, v kontexte s výpoveďou žalobkyne pred rozvodovým súdom, že druhýkrát Slovensko navštívila kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu, nie je možné neuveriť tvrdeniu žalovaného, že medzi manželmi došlo k dohode ohľadom predmetného bytu, keď jej dňa 29.11.2007, t.j. krátko pred kúpu predmetného bytu, poukázal na účet 117.645 Kč a v roku 2009 sumu 2.000 eur. Bez ďalšieho totiž nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že tieto platby treba považovať za plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Za tohto skutkového stavu je preto v súlade so zásadou spravodlivosti, aby predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného bez výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. 15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil vo výrokoch, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo neb. žalobkyne a žalovaného (I., II. výrok) tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného bez povinnosti výplaty žalobcovi. Odvolací súd je názoru, že takýmto rozhodnutím dôjde k spravodlivému usporiadaniu vzťahov sporových strán. 16/ Zároveň odvolací súd podľa § 379 písm. a/ a § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti strán sporu (IV., V. výrok ). Pokiaľ ide o tieto výroky, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie o súdnych poplatkoch je od 1.7.2017 v zmysle novely č. 152/2017 Z.z. jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. „v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie“. Z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že konanie o súdnych poplatkoch je s účinnosťou od 1.7.2017, jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. V novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie, zohľadniac vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, opätovne rozhodne o poplatkovej povinnosti sporových strán za vyporiadanie BSM v zmysle § 1 písm. b/ a Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (Položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Rovnako súd prvej inštancie rozhodne o žiadosti žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý podal ako súčasť odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní zohľadní spravodlivú rovnováhu medzi ústavným právom strany sporu vlastniť majetok a jej právom na prístup k súdu. Okolnosť, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý je predmetnom vyporiadania BSM bez ďalšieho nezakladá nedôvodnosť žiadosti o oslobodenie. Naviac, pri posudzovaní jej dôvodnosti nie je možné zamieňať trovy dôkazu (preddavky) s výškou prípadnej poplatkovej povinnosti, ktorá sporovej strane v konaní vznikne, pretože ide o odlišné inštitúty. 17/ O nároku náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. S ohľadom na charakter sporu (ide o iudicum duplex) odvolací súd procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).