Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201992 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1418201992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci rozvodu manželstva manželov: M.. Ľ.Í. B., P. Š., G. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K., A.. M. X, E..Č.. K.: A.. M. X, K., zastúpená: AK SP & R s.r.o., so sídlom: Bratislava, Maróthyho 6 a M.. E. B., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: K., A.. M. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B.: E., G. V. XX.XX.XXXX Q. Q., G. V. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 3. septembra 2019, č. k. 13P/90/2018 - 128, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. septembra 2019, č.k. 13P/90/2018-128 v napadnutých výrokoch o zastupovaní maloletých a správe majetku a uložení otcovi vyživovacej povinnosti, potvrdzuje. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. septembra 2019, č.k. 13P/90/2018-128 v napadnutom výroku o styku otca počas vianočných sviatkov mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny rok od 23.12. od 18.00 hod do 30.12. do 10.00 hod. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03.09.2019, č. k. 13P/90/2018-128 rozviedol manželstvo účastníkov M.. Ľ. B., P. Š., G. V..XX.XXXX Q. M.. E. B., G. V. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 01.10.2005, v Rímsko-katolíckom kostole sv. Emeráma v Nitre, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nitra vo zväzku 51, ročník 2005, na str. 14 pod por. č. 342. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletých budú obaja rodičia a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. Q. M. Q. na každé dieťa sumou 180,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi upravil súd prvej inštancie tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými každý párny víkend v mesiaci od 18.00 hod. v piatok do 07.30 hod. v nasledujúci pondelok, každý párny rok od 25.12 od 18.00 hod. do 30.12 do 10.00 hod., každý nepárny rok od 30.12 od 10.00 hod. do 07.01 nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny rok od soboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do 18.00 hod. v sobotu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza veľkonočnému piatku od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.07 od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. tak, že si otec v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti matke vráti na tom istom mieste. Matka je povinná podávať otcovi správu prostredníctvom e-mailu o maloletých deťoch každý piatok. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.04.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva, nakoľko s manželom dlhšiu dobu nežili usporiadaným rodinným ani manželským životom. Navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že sa zveria do jej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné navrhla určiť v sumách po 350,- Eur mesačne (v zmysle podania zo dňa 07.09.2018), a zároveň navrhla pravidelne upraviť právo stretávania sa manžela s deťmi. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil a uviedol, že výživné sa dohodli, že bude platiť po 100,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa, že sa bude s deťmi stretávať každý párny týždeň od piatku od 19.00 hod. do pondelka rána, kedy ich odvedie do školy a počas letných prázdnin od 15.07. do 31.07. a od 15.08. do 31.08. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že najmenej 3 roky vzťah manželov neplní účel a funkcie, ktoré Zákon o rodine pre fungovanie manželstva vyžaduje. Pravdepodobnou príčinou rozvodu manželstva je skutočnosť, že manželia nedokázali nájsť spoločný spôsob ďalšieho spoločného manželského a rodinného života až do takej miery, že manželka nadviazala mimomanželský vzťah. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň dospel k záveru, že v záujme maloletých detí je zveriť ich po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie upravil podľa návrhu rodičov, ktorí na pojednávaní dňa 03.09.2019 v podstate dospeli k zhodnému navrhovanému riešeniu. Súd prvej inštancie mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby sa so svojim otcom stretávali pravidelne, riadne, v kľude tak, aby mali možnosť navzájom upevňovať svoj vzájomný kladný citový vzťah. Rodičia sa dohodli aj na tom, že matka bude podávať prostredníctvom e-mailu otcovi správu o maloletých deťoch, každý piatok. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočného stavu zisteného po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého uviedol, že matka býva s maloletými deťmi od 15.09.2017 v prenajatom 3- izbovom byte, maloleté deti navštevujú ZŠ Hargašova, matka je zamestnaná vo firme LINEA VERDE s.r.o. ako konateľka - spoločníčka, pričom uviedla, že zarobí 300 Eur mesačne brutto, keďže pracuje na čiastočný úväzok. Zisk si spoločnosť vypláca na konci roka, finančne jej pomáhajú rodičia. Podľa daňového priznania za rok 2017 mala firma základ dane 3.166,50 Eur, za rok 2018 mala firma základ dane 637,43 Eur. Otec doložil do spisu pracovnú zmluvu, ktorú uzavrel 01.04.2019 s firmou IBG Slovensko s.r.o. v Pezinku na pozíciu obchodný zástupca, so základným mesačným brutto platom 1.400 Eur. Mesačné výdavky detí vyčíslila matka u maloletej Q. približne na sumu 360,- Eur mesačne a u maloletého E. na sumu približne 390,- Eur mesačne s tým, že v ďalšom podaní zo dňa 01.07.2019 vyčíslila bežné výdavky maloletého E. na sumu 655,58 Eur mesačne a na maloletú Q. v sume 684,50 Eur mesačne, do spisu založila čestné vyhlásenia o svojich pôžičkách a rozhodnutia o priznaných dôchodkoch svojich rodičov. Súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otca voči deťom určil v sumách po 180,- Eur mesačne, keď mal za preukázané, že uvedené sumy spolu s výživným od matky a rodinnými prídavkami, s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti rodičov zodpovedajú pokrytiu pravidelných štandardných mesačných výdavkoch detí. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o zastupovaní a správe majetku, výroku o výživnom a úprave styku, podala matka maloletých v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365, ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, keď vytýka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáha sa zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci na súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Matka má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zastupovania a správy majetku maloletých detí, keď svojím rozhodnutím na jednej strane rozhodol o tom, že maloleté deti zveruje do osobnej starostlivosti matky, avšak na druhej strane ponechal zastupovanie a správu majetku maloletých detí na oboch rodičov. Poukazuje na to, že na pojednávaní zo dňa 03.09.2019 sa s otcom vzájomne dohodli a otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s tým, aby matka zastupovala a spravovala majetok maloletých detí. Je toho názoru, že aj vzhľadom na neustále rozpory medzi matkou a otcom maloletých detí dosiahnuť akúkoľvek dohodu a to aj ohľadom financovania maloletých detí, súd prvej inštancie mal rozhodnúť o zastupovaní a o správe majetku maloletých detí tak, že tieto má vykonávať výlučne matka. K výživnému v odvolaní uviedla, že vo svojom návrhu zo dňa 27.04.2018 spolu s opravným podaním zo dňa 07.09.2018, žiadala výživné na maloleté deti v sumách 350,- Eur mesačne jednotlivo, pričom súčasťou všetkých podaní bol rozpis bežných výdavkov maloletých detí, ktorý bol nemenný, a ktorý jasne preukazoval výšku, ktorá bez ohľadu na to či matka s otcom tvorili rodinu alebo už boli odlúčení sa pohybovala a stále pohybuje jednotlivo na dieťa približne 650 Eur mesačne. Poukázala ďalej na to, že neodkladným opatrením na návrh matky vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (sp. zn. 25P/188/2018) súd dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi a určil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 150,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom vo svojom rozhodnutí súd ďalej uviedol, že v konaní vo veci samej vykoná náležité dokazovanie a rozhodne o návrhoch rodičov, v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. V tejto súvislosti matka namietla, že súd prvej inštancie v konaní vo veci samej nesprávne určil rozsah vyživovacej povinnosti pre maloleté deti, nakoľko pri rozhodovaní mal jednak vziať do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ich vek a jednak schopnosti a možnosti rodičov. Výdavky maloletých detí, ktoré predstavujú sumu jednotlivo približne 650,- Eur mesačne, podľa názoru matky nemožno považovať za nadštandardné aj s poukazom na rozpis, ktorý riadne podložila blokmi a potvrdeniami a predložila súdu. Uviedla ďalej, že dňa 03.09.2019 predložila súdu prvej inštancie dôkaz a to bloky a potvrdenia o výdavkoch na maloleté deti v 12 euroobaloch, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz nezaložil do spisu, nezažurnalizoval ani naň nijakým spôsobom neprihliadal a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Nevykonaním dokazovania o týchto skutočnostiach súd prvej inštancie nemohol dospieť k zisteniam rozhodujúcich pre spravodlivé a objektívne rozhodnutie pri určení vyživovacej povinností voči maloletým, a zároveň svojim konaním porušil právo matky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Matka maloletých vytýka, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal jednostranne iba z tvrdení otca a jeho predstave o výške výživného na maloleté deti, ktorú uviedol aj na pojednávaní zo dňa 03.09.2019 slovami: „Chcem platiť 300,- Eur čiže 150,- Eur a 150,- Eur.“ Súd prvej inštancie určil výživné na maloletí deti po 180 Eur mesačne, čo nepredstavuje ani polovicu výdavkov maloletých detí a dokonca takto určené výživné nepokrýva ani stravné na maloleté deti, čo je minimálny základ existencie maloletých detí. Nie je spravodlivé, aby sa matka naďalej zadlžovala a požičiavala si peniaze pre uspokojenie potrieb a udržanie minimálneho štandardu maloletých detí. Matka má za to, že súd by pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti mal brať do úvahy najmä to, že deti sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté detí osobne stará podstatne vo väčšej miere ako otec, čím nemá toľko možností na zabezpečenie vyššieho zárobku na rozdiel od otca, ktorý túto možnosť má. Okrem uvedeného matka namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý určil začiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Odkazuje na svoj návrh, v ktorom žiadala určiť začiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom tzv. zročné výživné od podania návrhu vo veci samej, t.j. 27.04.2018. Matka argumentuje tým, že po odlúčení otca a matky /september 2017/ napriek vedomosti otca o výške nákladov na výživu pre ich maloleté deti, prispieval úplne minimálnou sumou 100,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom v tom čase jeho mesačný príjem predstavoval sumu okolo 1.900 Eur /Brutto/, zároveň si uplatnil aj daňový bonus na maloleté deti. Zároveň uviedla, že rozhodnutím č. k 25P/188/2018-33 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi a určil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 150 Eur mesačne na každé dieťa. Matka má za to, že súd prvej inštancie pri zročnom výživnom neuplatnil správne hľadisko primeranej životnej úrovne detí v porovnaní s rodičmi a to najmä otcom a zároveň nezobral ani do úvahy ten fakt, že matka aby mohla udržať zabezpečenie životných potrieb maloletých detí bola nútená sa zadĺžiť, čo je prinajmenšom dôvod hodný osobitného zreteľa. V časti úpravy styku matka v odvolaní namieta úpravu v čase vianočných sviatkov, kedy súd prvej inštancie určil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi každý párny rok od 25.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod., pričom však tak v návrhu, ako aj vzájomnou dohodou oboch rodičov má byť správne dátum 23.12. a to aj s ohľadom na časové a praktické využitie styku otca s maloletými deťmi obzvlášť v tomto období, kedy sú Vianoce, či vianočné sviatky ako kultúrna, či náboženská slávnosť, a ktoré obvykle začínajú 24.12, ktorý je zároveň aj dňom pracovného pokoja. 5. Otec maloletých detí s odvolaním ohľadne zvýšenia výživného nesúhlasil a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe reálneho mesačného zárobku otca a požadované vyššie výživné matky je pre otca finančne likvidačné. Na pojednávaní doložil výšku svojho mesačného hrubého príjmu 1.400 Eur, netto 1.044 Eur, a tiež mesačný rozpis hospodárenia, ktorý preukazuje, že každý mesiac je v mínuse. Uviedol, že o deti sa plnohodnotne stará, platí a kupuje im potrebné veci do školy, na šport. V odvolaní súhlasí len s úpravou vo výroku, kde nastala pri zapisovaní chyba, a správny dátum prevzatia detí cez vianočné sviatky má byť 23.12. každý párny rok. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky do výživného a zastupovania maloletých detí nie je dôvodné. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné len zmeniť výrok o styku čo do dátumu stretávania sa otca počas Vianoc, kde obaja rodičia potvrdili odvolaciemu súdu, že žiadali stretávanie od 23.12. a nie 25.12, ako určil súd prvej inštancie. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku všetci účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom. 7. Odvolací súd posudzoval výrok o výživnom a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o určení výživného je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie k výroku o výživnom, zistil majetkové pomery rodičov a pomery detí a zistené skutočnosti dávajú dostatočný podklad k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie mal matkou vyčíslené náklady na maloleté deti, ktoré boli súčasťou podaní matky a to, že nevykonal aj dôkaz jednotlivými pokladničnými blokmi neznamená, že sa nezaoberal nákladmi maloletých vyčíslenými v návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že tu nejde o spor účtovnícky a ani súd prvej inštancie nekonštatoval, že by matka nevynakladala toľko na maloletých, čo uvádza v návrhu. Avšak dôležité je to, či skutočne všetky náklady sú oprávnené a nevyhnutné a to aj vzhľadom na životnú úroveň a majetkové pomery rodičov. Pre správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Matka v odvolaní namieta, že náklady na maloleté deti riadne podrobne vyčíslila a je z nich zrejmé, že na každé dieťa má mesačné náklady vo výške cca 650,- eur, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy pri stanovení vyživovacej povinnosti otcovi. Odvolací súd však poukazuje na to, že výživné sa určuje podľa vyššie uvedených kritérií, a teda aj možností a schopností povinnej osoby a jej životnej úrovne. Zároveň musí odvolací súd poukázať i na to, že nie všetky náklady vyčíslené matkou je povinný brať do úvahy, ale vychádza z primeranosti nákladov k veku maloletých a životnej úrovni ich rodičov. V konaní nebola preukázaná vysoká životná úroveň otca maloletých. Otec je zamestnaný v súlade s jeho schopnosťami, jeho vzdelaním. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol jeho brutto príjem 1.400,- eur. Neboli v konaní zistené ani výnimočné náklady na deti súvisiace napríklad s ich zhoršeným zdravotným stavom. Odvolací súd dospel teda k záveru, že výživné určené na každé dieťa vo výške 180,- eur mesačne zodpovedá ich oprávneným nákladom a možnostiam a schopnostiam, ako aj životnej úrovni povinného rodiča. 9. Matka v odvolaní namieta aj určenie dátumu od kedy je otec povinný hradiť výživné a poukazuje na to, že mala deti v osobnej starostlivosti už v čase podania návrhu na rozvod, a preto je dôvodné výživné priznať od podania návrhu, teda od 27.04.2018. Odvolací súd v tejto otázke ozrejmuje, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Z toho dôvodu sa určuje vyživovacia povinnosť až na čas po rozvode manželstva. Ak matka mala deti v starostlivosti už pred podaním návrhu na rozvod, či v čase podania návrhu na rozvod manželstva a otec neplatil výživné, mohla sa domáhať uloženia vyživovacej povinnosti otca návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepriznal výživné od podania návrhu na rozvod, ale až na čas po rozvode. 10. Matka napáda aj výrok o určení, že obidvaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, keď žiadala, že toto oprávnenie bude mať len matka, s čím otec súhlasil. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne pri rozhodnutí o zastupovaní a správe majetku maloletých detí, vychádzal zo zákona o rodine, ust. § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností je zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa a tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Na pozastavenie, alebo obmedzenie otca vo výkone týchto rodičovských práv nebol daný zákonný dôvod, ktorý je ustanovený v § 38 zákona o rodine. Nie je tu závažná prekážka, ktorá by otcovi vo výkone tohto práva bránila, ani žiadna okolnosť uvedená v § 38 ods. 2 zákona o rodine, ktorá by bola dôvodom na obmedzenie otca v jeho rodičovských právach. 11. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými počas vianočných sviatkov, je zrejmé z odvolania matky i z vyjadrenia otca k odvolaniu, že ide o formálnu chybu, keď obaja potvrdili, že na styku sa dohodli a to tak, že Vianoce bude otec tráviť každý párny rok od 23.12 a nie od 25.12, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Odvolací súd preto zmenil výrok súdu prvej inštancie v časti výroku o styku počas Vianoc a napravil tým túto zrejmú formálnu chybu. 12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o výške výživného, ako aj o dobe od kedy má otec povinnosť platiť výživné a taktiež správne určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletých a spravovať ich majetok. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté výroky o určení výživného a zastupovaní a správe majetku maloletých potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).