Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/332/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203552 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419203552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. V. 3, A., t.č. P. XX, A., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava a otec - W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. dvor XXX, V., t.č. bytom K. XX, A., zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Flochovou, Krížna 47, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.04.2021, č.k. 25P/147/2019-120, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak , že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. P., nar. XX.XX.XXXX: - s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., - každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.5.2019, č.k. 25P/160/2018-51, a to v časti úpravy styku otca s maloletým W. P., nar. XX.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie po návrhu otca upravil jeho styk s maloletým W. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Vo výroku rozhodnutia ďalej s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že po vykonanom dokazovaní (výsluchu účastníkov, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/160/2018, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise) zistil, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/160/2018-51 zo dňa 15.04.2019 (ktorý nadobudol právoplatnosť 22.05.2019) tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 120 eur mesačne, zročné výživné sa zaviazal zaplatiť do 30.04.2019 a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Otec vo výpovedi uviedol, že sa v súčasnosti so synom stretáva sčasti podľa toho, akú má matka náladu ( asi z 10 možných stretnutí, kedy pre syna prišiel, sa uskutočnilo 6 alebo 7 ), občas sa stalo, že ani on sám nemohol prísť, avšak vždy dal matke dopredu vedieť. Zo strany matky sa hocikedy stane, že na jeho SMS správy neodpovedá, on čaká niekedy aj polhodinu pred jej domom a naposledy, keď synovi priniesol tortu na narodeniny, matka mu ju rozhádzala po aute (otec nerozumie takémuto správaniu matky). Hlavným dôvodom, pre ktorý podal návrh je skutočnosť, že hoci syn už má 2 roky, ešte stále ho nevidela jeho babka ani krstná mama, ani kamaráti, nemá priestor ani možnosť tráviť so synom čas v kruhu rodiny a priateľov, chce prispieť k jeho výchove a považuje to za úplne prirodzené. Prítomnosť matky pri stretnutiach už nie je potrebná, pretože aj teraz, keď je s nimi, tak sa baví s telefónom. Ohľadom výčitky matky, že fajčí v aute, keď je tam aj maloletý pripustil, že sa to stalo, ale fajčí iba elektronické cigarety a uvedomuje si, že by to nemal. Považuje to za smiešne, že práve toto matka vytiahla, pretože ona počas tehotenstva fajčila a aj si občas vypila. So synom trávi čas väčšinou vonku niekde pri dome , raz zobral matku a maloletého na výlet na Sandberg, kam bežne chodia rodiny s deťmi a keď držal maloletého na rukách, matka začala vykrikovať, že ohrozuje jej syna (vtedy si povedal, že sa už bude so synom zdržiavať len okolí domu). Matka uviedla, že si nevie vôbec predstaviť, že by bol otec s maloletým celý deň sám, pretože syn aj keď si s jej rodičmi, na ktorých je zvyknutý, tak plače. V minulosti otec pri kŕmení dával synovi veľké kúsky, nedržal ho na preliezkach, podľa nej nie je schopný o maloletého sa postarať a nechce, aby došlo k synovmu ohrozeniu. Nie je pravdou, že by styk prebiehal podľa jej nálady, ale náladu má takú, ako sa správa otec, čiže po jeho urážkach má horšiu náladu. Keď sa nasťahovala do bytu, tak hovorila otcovi, aby prišiel napr. syna uspať, aby si na neho zvykol, ale on neprišiel. V súčasnosti sa maloletý stretáva s otcom počas nedieľ, ktoré majú dohodnuté, ale ani si nepamätá, kedy boli spolu celé 3 hodiny. Podľa matky nie je vhodný čas na to, aby mohol byť maloletý s otcom sám pár hodín, prípadne aj viac, tento bude možno vtedy, keď bude mať syn 4 alebo 5 rokov, prípadne to môže byť aj skôr, ale maloletý musí byť na neho zvyknutý. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 21.04.2021 dospeli rodičia k dohode a navrhli schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. ako aj každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. Následne matka otvorila otázku zvýšenia výživného a navrhla doplniť dokazovanie šetrením bytových pomerov na strane otca, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v poslednom období sa už styk otca s maloletým realizuje aj bez prítomnosti matky, pričom maloletý trávi čas v otcovej domácnosti a matka žiadnym spôsobom nenamietala nevhodnosť prostredia u otca potom, ako sa maloletý od neho vrátil. Navyše konštatoval, že v priebehu konania aj sama matka zmenila niekoľkokrát svoje bydlisko, pričom rodičia nemajú priamu vedomosť o ich bytových pomeroch, ale verbálne žiaden z nich tieto pomery nespochybňuje (otec uviedol, že jeho bývanie je stabilné, býva už viac ako 2 roky v 3-izbovom byte, ktorý má predzáhradku a toto prostredie je maloletému známe). Súd prvej inštancie mal za to, že doplnenie dokazovania v smere vykonávania šetrení bytových pomerov v domácnostiach oboch rodičov by bolo neúčelné a nadbytočné a takýto návrh zamietol. 4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že v porovnaní s pomermi v čase posledného súdneho rozhodnutia (kedy mal maloletý necelý jeden rok) je tento o dva roky starší (bude mať 3 roky) a je nepochybné, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca rozšírenie rozsahu úpravy styku otca s maloletým. Aktuálne už nie je potrebné, aby sa styku zúčastňovala aj matka, práve naopak, je potrebné, aby mal otec dostatočný priestor na trávenie času s dieťaťom a na to, aby mohli vzájomne vyvíjať aktivity, ktoré by rozvíjali ich vzťah. Argumenty matky o prípadnej nestarostlivosti zo strany otca alebo o tom, že otec nezvláda sám starostlivosť o dieťa, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukázané a vyplývajúce len z jej subjektívneho pocitu. V priebehu konania došlo medzi rodičmi k posunu a začal sa už aj realizovať styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky, preto tvrdenia matky neobstoja. Pri rozhodovaní o konkrétnej úprave styku súd prvej inštancie vychádzal zo zhodných prednesov oboch rodičov realizovaných na pojednávaní dňa 21.04.2021, na základe ktorých navrhovali najskôr rodičovskú dohodu, k čomu napokon nedošlo a mal za to, že rozsah styku otca s maloletým upravený v rozhodnutí je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá jeho veku a potrebám. V danej veci vzhliadol potrebu rozšírenia doterajšej úpravy styku, aby nielen otec, ale aj maloletý mali dostatok priestoru na upevňovanie a skvalitňovanie vzájomného vzťahu. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že maloleté dieťa má dvoch rodičov, ktorí majú záujem podieľať sa na starostlivosti o neho, venovať sa mu a vplývať na jeho výchovu, čo by si mala predovšetkým uvedomiť matka a mala by byť nápomocná pri rozvíjaní vzťahu otca s maloletým. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že nespochybňuje potrebu rozvíjania vzťahu otca s dieťaťom, avšak rozhodnutie bolo vydané predčasne. Do pozornosti dala, že v konaní o úprave práv a povinností k maloletému je povinnosťou súdu si zaobstarať všetky potrebné podklady, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo tým, že súd nezabezpečil preverenie situácie v otcovej novej domácnosti a vhodnosti tohto prostredia pre dieťa. Aj keď sa styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky začal realizovať už pred rozhodnutím súdu, matke otec odmietol uviesť, kde s maloletým trávi čas a nie je možné konštatovať, že sa tak určite dialo v jeho domácnosti. Navyše maloletý u otca doposiaľ neprespával a nie je zrejmé, z čoho súd vyvodil, že maloletý má u otca vytvorené všetky potrebné podmienky (aj napriek tomu, že v konaní vyšlo najavo, že v prítomnosti dieťaťa otec fajčil, a to dokonca v uzavretom motorovom vozidle). V konaní nebolo preukázané, že dieťa u otca skutočne bolo . Matka uviedla, že v konaní nemala dôvod namietať podmienky u otca, keďže až do posledného pojednávania nenavrhoval otec styk s prespaním. Matka uviedla, že jej vlastná zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa jej nedovoľuje súhlasiť s pobytom maloletého v domácnosti, o ktorej nemá žiadnu vedomosť a ktorej podmienky nijako nepreveril ani kolízny opatrovník. 6. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť uvádzajúc, že jediným dôvodom, pre ktorý matka nesúhlasila s rodičovskou dohodou a podala odvolanie je, že v tomto konaní sa nevyriešila otázka výživného k dieťaťu (ktorá nebol predmetom tohto konania). Zo zápisnice z pojednávania z 21.04.2021 a jej zvukového záznamu vyplýva, že matka spočiatku bez akýchkoľvek problémov a návrhov na doplnenie dokazovania súhlasila s rodičovskou dohodou (bez prešetrenia pomerov či už na strane otca alebo matky), s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník, následne matka a jej právny zástupca doplnili informáciu, že matka má záujem dohodnúť sa o výške výživného (matka bola poučená, že z dôvodu hospodárnosti by bolo vhodnejšie, aby iniciovala návrh o úprave vyživovacej povinnosti), bezprostredne potom matka zmenila svoj názor a po krátkej prestávke zrazu nesúhlasila s navrhovanou a rodičmi odsúhlasenou dohodou a uviedla, že pokiaľ súd neprešetrí pomery na strane otca, s dohodou súhlasiť nebude. Konanie matky bolo výlučne účelové a tendenčné. Otec sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie a uviedol, že jediným dôvodom, pre ktorý matke neoznámil miesto svojho pobytu je obava z prípadných atakov matky. Aktuálna situácia (bez právoplatného rozhodnutia súdu) je pre neho neúnosná, nakoľko matka robí obštrukcie v jeho styku s dieťaťom. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďaleJ „C.s.p.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok matky. 9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody . 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k prijatej zmene úpravy styku otca s maloletým W. P., nar. XX.XX.XXXX dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o zmene styku otca s maloletým dieťaťom podstatný význam. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné dôvody v napadnutom prvoinštančnom rozhodnutí už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a len v záujme doplnenia dôvodov a vysporiadania sa s odvolacími námietkami vo vzťahu k forme a upraveného rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom dodáva nasledovné. 13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Ustanovenia § 121 C.m.p. a § 26 Zákona o rodine upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach ( o.i. ) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu . Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení. 16. Pokiaľ ide o predmet konania (rozšírenie styku otca s maloletým a zmena doterajšej formy stretávania sa otca s dieťaťom) zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. 17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na zmenu úpravy styku s dieťaťom správne ustálil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa oproti času posledného súdneho rozhodnutia (rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.04.2019, č.k. 25P/160/2018-51 ktorý nadobudol právoplatnosť 22.05.2019), kedy bol maloletý vo veku necelého jedného roka, vzhľadom na ešte útly vek bol úplne prirodzene citovo a emočne naviazaný na matku a kedy bola prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom nanajvýš potrebná. S poukazom na odstup dvoch rokov od tohto rozhodnutia a na skutočnosť, že maloletý je o dva roky starší a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už matka umožňovala styk otca s dieťaťom bez jej prítomnosti, ktorý maloletý dobre znášal (sama matka v priebehu konania uvádzala, že maloletý sa na otca teší, ide za ním, má ho rád , má aj odvolací súd za to, že zmena formy styku otca s dieťaťom a aj rozšírenie styku dieťaťa s otcom je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorého právom je i právo na primeraný nerušený styk s rodičom, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo zverené. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie aj čo do rozsahu upraveného styku maloletého dieťaťa s otcom, reflektujúceho jednak na návrh rodičovskej dohody prezentovanej rodičmi na pojednávaní dňa 21.04.2021 a na návrh otca prezentovaného v priebehu označeného pojednávania potom, ako po prerušení pojednávania (po žiadosti právneho zástupcu matky) rodičia v otázke styku otca s maloletým dieťaťom napokon rodičovskú dohodu neuzavreli, keď možnosť jej uzavretia matka podmienila šetrením pomerov v domácnosti otca. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletým určený v napadnutom rozhodnutí, súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal z úvahy o schopnosti otca sa o maloleté dieťa v určenom čase postarať za situácie, kedy z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna zásadná okolnosť smerujúca k opačnej úvahe (za takúto nebolo možné posúdiť matkou uvádzané konanie otca, ktorý fajčil v aute v prítomnosti maloletého dieťaťa a ani, že otec jej odovzdal maloletého s hrčou na hlave po páde, o čom ju neinformoval) a jeho aktuálne rozšírenie aj s jedným prespatím u otca (počas každého druhého víkendu zo soboty na nedeľu) posúdil aj odvolací súd za vhodné a plne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má v aktuálnom veku takmer 3 a pol roka právo na rozvíjanie citových a rodinných väzieb aj s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti. 18. K odvolacím námietkam matky o nevykonaní šetrenia aktuálnych pomerov u otca odvolací súd uvádza, že súd je v konaniach starostlivosti o maloleté deti ovládaný princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím a je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov (§ 35 C.m.p.). Ani v konaniach mimosporových, pokiaľ sa má naplniť zmysel a účel ich právnej úpravy, však nie je možné rezignovať na základné procesné povinnosti účastníkov konania, keďže zistenie skutočného stavu veci závisí v značnej miere od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej povinnosti (§ 32 C.m.p.). Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane zvukového záznamu z pojednávania súdu nariadeného na deň 21.04.2021 je treba uviesť, že matkou prezentovaný návrh na prešetrenie aktuálnych pomerov u otca nie je dôkazným prostriedkom, ktorý by za stavu, vyplývajúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), bolo možné posúdiť ako dôkaz nevyhnutný k zisteniu skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu o uplatnenom návrhu otca. Podotýka, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo nesporným, že styk otca s maloletým sa pravidelne realizoval už bez prítomnosti matky a podľa vyjadrenia otca si maloletý na prostredie u neho zvyká a pozná ho. Matka v súvislosti s požiadavkou na vykonanie šetrenia pomerov v domácnosti u otca tento návrh inými dôvodmi neodôvodnila, potreba jeho vykonania nevyplynula ani zo zistených skutkových okolností prípadu a v konaní neboli prezentované a ani zistené žiadne skutkové okolnosti smerujúce k úvahe o nevyhovujúcich podmienkach na strane otca (otec viac ako dva roky žije v prerobenom dvojizbovom byte so záhradou nP. ). Pokiaľ za daného stavu súd prvej inštancie uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 21.4.2021 tento návrh matky na doplnenie dokazovania zamietol a vo veci rozhodol, jeho postup nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p., resp. § 62 ods.1 C.m.p.. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s čl.12 C.m.p., keď rozhodnutím o nevykonaní ďalšieho dokazovania (o pre rozhodnutie nepodstatných skutkových poznatkoch o veci) predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Odvolaciemu súdu nedá po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania nariadeného na deň 21.4.2021 nekonštatovať, že postup matky a jej vyjadrenia v priebehu označeného pojednávania (napr. prednes k otcovi v súvislosti so zmenou výživného „vyhovela som ti vo všetkom čo si chcel„) skôr smerujú k úvahe o tom, že po zistení, že obsahom rodičovskej dohody nebude riešená aj otázka zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému, sa matka navrhnutím vykonania dokazovania k aktuálnym pomerom na strane otca, bez rozumného a opodstatneného dôvodu snažila aj o oddialenie rozhodnutia o zmene úpravy styku. 19. K zmene rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. odvolací súd pristúpil len z dôvodu zabezpečenia formálnej správnosti výrokovej časti rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie v nadväznosti na ustanovenia § 230 C.s.p., § 121 C.m.p. a § 26 Zákona o rodine ( upravujúcich možnosť zmeny rozsudku vo veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností) opomenul deklarovať zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.05.2019, č.k. 25P/160/2018-51, a to v časti úpravy styku otca s maloletým PP. P., nar. XX.XX.XXXX, so súčasným zohľadnením možného spôsobu rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní účastníka civilného mimosporového konania ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 386, § 387, § 388 a § 389 C.s.p.). 20. Na rodičov maloletého Patrika , v nadväznosti na pred súdom prvej inštancie prezentovaný spôsob ich vzájomného správania sa a komunikácie odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou ( i s prípadným využitím odbornej pomoci ), nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah. Zdôrazňuje im, že ich syn nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a aj keď sa jedná o dieťa v útlom veku, toto potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, vrátane práva na primeraný a nerušený styk s otcom. Rodičia by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života (za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov sa v základných otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť). Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p.. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).