Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/175/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200742 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518200742.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, IČO: 37 928 422, so sídlom Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. H. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 65,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 16. mája 2018, č. k. 39 Csp 22/2018-15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 16. mája 2018, č. k. 39 Csp 22/2018-15 p o t v r d z u j e. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. mája 2018, č. k. 39 Csp 22/2018-15 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 65,60 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 27.03.2015, t. j. odo dňa nasledujúcom po zániku poistenia, do zaplatenia titulom úhrady poistného do zániku poistenia. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa skutkovo žalobu odôvodnila tým, že žalovaný a žalobkyňa uzatvorili Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 16.04.2014 na dobu určitú do 18.05.2029. Poistenie zaniklo 27.03.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie, resp. za ďalšie poistné obdobie. V zmysle ust. § 803 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka má žalobkyňa právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t. j. do 27.03.2015 vo výške 65,66 € a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.03.2015. Žalobkyňa tieto svoje skutkové tvrdenia preukazovala pripojenými listinnými dôkazmi a to: Poistkou č. 6 XXX XXX XXX a ďalšími údajmi o poistnej zmluve (č. l. 3); Oznámením žalobcu o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienkou z 03.08.2015 (č. l. 4). Iné dôkazy nepredložila. 3. Žalovanému boli rovnopis žaloby s prílohami, poučenie strany sporu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručené dňa 11.04.2018, ktoré písomnosti žalovaný osobne prevzal. Žalovaný sa k žalobe s prílohami, napriek výzve súdu spolu s poučením podľa § 292 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie podľa § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa riešila otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota žalobkyňou uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur. 5. Súd prvej inštancie preto vykonal dokazovanie iba listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým Poistkou číslo X XXX XXX XXX Z Variant kapitál, Kapitálové životné poistenie z 15.05.2014, so začiatkom poistenia 18.05.2014 na dobu určitú do 18.05.2029, s mesačným lehotným poistným celkom 15,27 eur splatným 18 dňa v mesiaci a listom žalobkyne zo dňa 03.08.2015, ktorým oznámila žalovanému zánik poistnej zmluvy ku dňu 27.03.2015 a vyzvala ho na úhradu dlžného poistného v sume 65,66 eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z poštovej poukážky pripojenej k oznámeniu potom vyplynulo, že by sa malo jednať o poistné za obdobie od 18.11.2014 do 27.03.2015, za ktoré nebolo uhradené. 6. Súd vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 796 ods. 2, § 801 ods. 1, § 803 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 7. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak ide o nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, predpokladom zániku poistenia je adresné doručenie kvalifikovanej výzvy, ktorá bude obsahovať upozornenie na to, že poistenie zanikne, ak poistné alebo jeho časť nebude zaplatené. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Žalobkyňa, okrem oznámenia o zániku poistenia iné dôkazy preukazujúce jej nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom nepredložila. Tým nepreukázala vznik a existenciu poplatkovej povinnosti žalovaného v rozhodnom období, za ktoré si žalobkyňa nedoplatok na poistnom uplatnila. Žalobkyňa nepreukázala, za ktoré poistné obdobie dlh vznikol, ani zánik poistenia, (uvádzaný žalobkyňou dňa 27.03.2015) a tým aj svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Súd v tomto smere poukázal na to, že povinnosť predložiť dôkazy spolu so žalobou žalobkyni vyplývalo z ustanovenia § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností súd žalobu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 9. Proti tomuto rozhodnutie podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že spolu so žalobou predložila poistku k poistnej zmluve a oznámenie o zániku poistnej zmluvy, z ktorých vyplývalo, že žalobkyňa a žalovaný si dojednali začiatok poistenia na deň 18.5.2014 s ročným poistným 183,24 eur s platením mesačne. Žalovaný uhradil poistné do 17.11.2014 (t. j. 5 mesačných splátok) a nakoľko nezaplatil ďalšie splátky poistného, k zániku poistenia došlo dňa 27.3.2015 podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. 1 mesiac po doručení výzvy, ktorej kópiu žalobkyňa doložila k tomuto odvolaniu. Dlžné poistné žalobkyňa vypočítala nasledovne: (183,24/360) x 129 dní (od 18.11.2014 do 27.3.2015) = 65,66 eur. V ďalšom uviedla, že súd bol poukazom na ustanovenie § 129 C.s.p. povinný ju vyzvať na odstránenie vád žaloby, ak ju považoval za neúplnú - pokiaľ išlo o opis rozhodujúcich skutočností - a to ohľadne výšky žalovanej sumy a obdobia, za aké si žalobkyňa poistné uplatňovala. Navyše, s poukazom na ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že právo na poistné závisí od trvania poistenia a nie od preukázania zániku poistenia na súde. Ak podľa názoru súdu tento nemal zánik poistenia preukázaný, poistenie by pretrvávalo naďalej a žalobkyni by dokonca vznikol nárok na vyššiu časť poistného, než akej sa domáhala v konaní. Záverom odvolania žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p., keďže žalovaný v konaní nespochybnil existenciu poistnej zmluvy ani žiadne tvrdenia žalobkyne v žalobe. Preto mal súd existenciu nároku a výšku nedoplatku na poistnom považovať za nesporné tvrdenia. 10. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné, ako vecne správny, potvrdiť (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2021. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 12. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 13. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia poistného vo výške 65,66 eur s príslušenstvom, t. j. dlžného poistenia do zániku poistenia (§ 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobu skutkovo vymedzila tým, že dňa 16.4.2014 medzi stranami bola uzavretá poistná zmluva na dobu určitú do 18.5.2029. Zároveň bol dohodnutý spôsob platenia poistného mesačne. Poistenie zaniklo dňa 27.3.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie (§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia, t. j. do 27.3.2015 vo výške 65,66 eur. Z týchto skutkových tvrdení (povinnosti tvrdenia) potom vznikla žalobkyni dôkazná povinnosť preukázať tieto skutočnosti, a teda preukázať, že: 1/ medzi stranami bol platne uzavretý poistný vzťah, 2/ že žalovaný na poistnom uhradil len 5 mesačných splátok, 3/že došlo k zániku poistenia k 27.3.2015 splnením podmienok podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si však svoju dôkaznú povinnosť nesplnila riadne, keď (do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie) predloženými dôkazmi (Poistkou T. a podaním označeným ako zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka) preukázala len vznik samotného poistného vzťahu medzi stranami, ako aj dobu jeho trvania a výšku mesačného poistného, a skutočnosť, že listom z 3.8.2015 oznámila žalovanému, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie ku dňu 27.3.2015 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia v sume 65,66 eur. V žiadnom prípade však tieto dôkazy nepreukazovali skutočnosť, že skutočne došlo k platnému zániku poistnej zmluvy k uvedenému dátumu a teda, že žalobkyňa splnila všetky zákonom požadované podmienky pre platný zánik poistenia (t. j. žalobkyňa predloženými dôkazmi nepreukázala doručenie výzvy žalobkyne na zaplatenie dlžného poistného spolu s upozornením, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené, ako ani jej doručenie do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného). Samotný list z 3.8.2015 takýmto dôkazom nie je, keďže tento vyššie uvedené údaje neobsahoval a bol iba oznámením o tom, že poistenie zaniklo (t. j. tento list mal byť žalovanému doručený až po údajnom zániku poistenia, hoci pre platný zánik poistenia zákon vyžaduje, aby výzva podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola poistenému doručená ešte pred zánikom poistenia). Tento list teda iba oznamoval údajné skončenie poistenia, avšak nepreukazoval splnenie podmienok platného zániku poistenia. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ňou v žalobe tvrdené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala (najmä pokiaľ išlo o platný zánik poistenia), teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou tvrdených skutočností, z ktorých si svoj nárok uplatňovala. Nakoľko nárok na zaplatenie poistného podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa viaže na platný zánik poistenia ( viď.... poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia...), pri nepreukázaní samotného zániku poistenia, nebolo možné sa zaoberať, nielen správnosťou výšky dlžného poistného, ale ani samotným nárokom na dlžné poistné. Bolo potom irelevantným tvrdenie žalobkyne, že „.......ak podľa názoru súdu tento nemal zánik poistenia preukázaný, poistenie by pretrvávalo naďalej a žalobkyni by dokonca vznikol nárok na vyššiu časť poistného, než akej sa domáhala v konaní....“. 14. Ak potom žalobkyňa v odvolaní namietala, že pri nepopretí skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe žalovaným (§ 151 ods. 1 CSP), mal súd tieto považovať za nesporné, uvedené platilo iba ohľadne tých skutočností, ktoré skutočne vyplývali z ňou predložených dôkazov (dôkaz o zániku poistnej zmluvy žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila). Podľa § 151 CSP totiž platí, že súd nevykonáva dokazovanie iba ohľadne tých skutkových tvrdení strany, ktoré považuje za nesporné. Je potrebné si uvedomiť, že poistná zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej, pri ktorom súdy ex offo dbajú na zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov, a v ktorých sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP), najmä za situácie že sa žalovaný (ako spotrebiteľ) k žalobe písomne nevyjadril. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 v zmysle ktorých „ pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Pokiaľ sa žalobkyňa od žalovaného v konaní domáhala zaplatenia sumy 65,66 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia dlžného poistného do zániku poistenia, bolo jej povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých tento nárok (dlžné poistné) požaduje. Ako to z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, žaloba neobsahovala základné predpoklady pre uplatnenie nároku, za ktoré sa okrem iných s ohľadom na predmet sporu považovalo aj tvrdenie o splnení podmienok pre zánik poistenia podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda tvrdenie, že žalobkyňa v lehote 1 mesiaca od splatnosti poistného vyzvala žalovaného na jeho zaplatenie, spolu s upozornením, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené (a v tomto smere i predložila príslušný dôkaz). Žalobkyňa v podanej žalobe ani len netvrdila, či žalovanému zaslala výzvu podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a či ju včas doručila (1 mesiac od splatnosti poistného), s ktorou potom platné právo spájalo zánik poistenia. Z relevantnej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia teda nebol riadne tvrdený a ani preukázaný. Za tejto procesnej situácie preto platilo, že pasivita protistrany (v tomto prípade žalovaného) nemohla mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť súdu prvej inštancie „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Vzhľadom na už uvádzané a berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti žalobkyne tvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Prejavuje sa tu už zmienená korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou. Súd potom nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Zo všetkých uvedených dôvodov bola námietka žalobkyne o nevyhnutnosti aplikácie § 151 CSP vo veci nedôvodná. 15. Uvedené si však nemožno zamieňať s vadami žaloby, pre ktorých odstraňovanie zákon upravuje postup podľa § 129 CSP. V tomto smere teda nebolo možné tvrdiť, že by bola žaloba žalobkyne vadná a teda že mal súd jej vady odstraňovať postupom podľa § 129 CSP. Neúspech žalobkyne v spore bol spôsobený výlučne iba tým, že si riadne nesplnila svoju povinnosť (bremeno) tvrdenia (ohľadne splnenia podmienok pre zánik poistenia) a predovšetkým v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Nešlo teda o prípad vadnosti žaloby, ale o prípad neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Na to, aby bolo možné žalobu žalobkyne považovať za vadnú, z jej obsahu by nesmelo byť zrejmé, ktorému súdu bola určená, kto ju robil, ktorej veci sa týkala a čo ňou žalobkyňa sledovala (§ 127 ods. 1 CSP), resp. by neobsahovala označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Žaloba žalobkyne však všetky tieto náležitosti obsahovala, a teda obsahovala, že žaloba bola určená Okresnému súdu Bratislava V., že ju podala žalobkyňa ako poisťovňa, že ňou sledovala zaplatenie dlžného poistného žalovaným do zániku poistenia. Postup podľa § 129 ods. 1 CSP by potom prichádzal do úvahy len ak by z obsahu žaloby nebolo zrejmé, čoho sa týkala a čo sa ňou sledovalo, resp. by bola v tomto smere nezrozumiteľná (k uvedenému však nedošlo). Vady žaloby a inštitút ich odstraňovania si však nemožno zamieňať s neunesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena na preukázanie uplatňovaného nároku. 16. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP (v danej veci s ohľadom na závery uvedené v bode 14 tohto rozhodnutia bola však aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená). Ako už bolo uvedené, žalobkyňa ohľadne platného zániku poistenia v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesla nielen bremeno tvrdenia tejto rozhodujúcej skutočnosti (od ktorej sa odvíjal vznik samotného nároku na dlžné poistenie), ale ani dôkazné bremeno. V ustanovení § 383 CSP je vyjadrená zásada, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd teda nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto zásady predstavujú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366, keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Pod nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného sporového konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie strany, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2008, sp. zn. 5 M Cdo 4/2007). 17. V danej veci žalobkyňa až spolu s odvolaním predložila výzvu z 23.2.2015 (č. l. 19) adresovanú žalovanému podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ktorou preukazovala splnenie podmienok pre platný zánik poistnej zmluvy ku dňu 27.3.2015 a teda tento dôkaz predložila v lehote na podanie odvolania (včas). V ďalšom preto bolo potrebné posúdiť, či tento dôkaz žalobkyňa bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (išlo o skúmanie predpokladov podľa § 366 písm. d/ CSP, keďže prípady podľa písm. a/ až c/ cit. ustanovenia na posudzovanú vec nedopadali. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto výzva (z 23.2.2015) bola napísaná (a týmto nepochybne i doručená - viď doručenka na č. l.20) až po lehote jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného (v zmysle poistnej zmluvy bol žalovaný platiť mesačné poistné 15,27 eur v 18 deň v mesiaci a pri tvrdení, že žalovaný neuhradil poistné za obdobie od 18.11.2014 do 18.12.2014 v sume 15,27 eur, táto lehota uplynula najneskôr 18.1.2015), a teda ňou žalobkyňa iba preukázala, že podmienky pre platný zánik poistenia podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesplnila (keďže výzvu podľa prvej vety ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanému nedoručila do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného), odvolací súd ani nemohol na tento dôkaz prihliadať, nakoľko pri tomto dôkaze nebolo splnené ani podmienky podľa § 366 písm. d/ CSP. Žalobkyňa totiž nepreukázala (a ani len netvrdila), že tento prostriedok procesného útoku (dôkaz) bez svojej viny nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z povahy tohto dôkazu (išlo o listinu vyhotovenú samotnou žalobkyňou) uvedené tvrdiť a preukázať ani nemohla. Žalobkyni teda nič (objektívne) nebránilo tento dôkaz predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. spolu so žalobou (príp. tento dôkaz v žalobe označiť na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia). 18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na ich náhradu voči žalobkyni, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).