Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/133/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201373 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519201373.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, a otec - Ing. A. F., W.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený NIKU & partners, s. r. o., IČO: 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, na odvolanie, matky, otca a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o výživnom na maloletú na čas do rozvodu manželstva vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e. Výrok IV. z r u š u j e a konanie v časti o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 09.02.2021, č.k. 20P/59/2019-554, na čas do rozvodu manželstva vo výroku I. zveril maloletú F. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia, vo výroku II. uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletú výživným 230 eur mesačne od 02.04.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, vo výroku III. zaviazal otca zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 02.04.2019 do 31.01.2021 v sume 547 eur k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku IV. upravil styk otca s maloletou počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., od 1. dňa tretieho mesiaca od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod., od 1. dňa piateho mesiaca od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. tak, že matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v predškolskom resp. školskom zariadení a v prípade jej neprítomnosti v mieste jej bydliska prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo tretieho akreditovaného subjektu odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste maloletú matke odovzdať. Vo výroku V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu je dôvodný. Vychádzajúc zo zhody rodičov na zverení maloletej na čas do rozvodu manželstva, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti (§ 62, § 78 Zákon o rodine). Svoje závery oprel o dokazovanie zamerané na zistenie nákladov na odôvodnené potreby maloletej (6 rokov), navštevujúcej predškolské zariadenie, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov za obdobie rokov 2018 až 2020. Pri vyhodnotení potrieb maloletej zohľadňoval jej predškolský vek, zdravotný stav s ktorým nie sú spojené zvýšené výdavky, ktoré ustáliac vo výške 450 eur (priemerné mesačné náklady na stravu 150 eur, bývanie 50 eur, oblečenie a obuv 100 eur, stravné v škôlke 40 eur, školné a náklady na lieky 30 eur, drogériu 15 eur, voľnočasové aktivity, hračky, knihy 25 eur, dopravu 15 eur). Dôvodiac, že rodičia sa majú na výdavkoch maloletej podieľať rovnomerne, povinnosť otca platiť výživné na maloletú určil v ich jednej polovici, zaokrúhlením v sume 230 eur, považujúc takto určenú výšku výživného za primeranú možnostiam a schopnostiam otca ako aj objektívnym výdavkom maloletej. Vo vzťahu k matke mal za preukázaný jej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2019 807,95 eur, v roku 2020 710,86 eur, berúc do úvahy rodinné prídavky 24,95 eur mesačne. Na strane otca mal za preukázaný jeho čistý priemerný mesačný príjem v r. 2019 1.439,84 eur, v r. 2020 1.516,87 eur. Zohľadnil otcom platené výživné na maloletú od mája 2019 po 150 eur v mesiacoch 5,6,7/2019 a od 8/2020 po 200 eur mesačne. Uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa tvorí „najviac“ 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča vydelenej počtom detí na výživu od rodiča odkázaných, s tým že takto určené výživné musí zohľadňovať predškolský vek maloletej a postupné zvyšovanie jej výdavkov nástupom do školy. Zročné výživné za obdobie od 02.04.2019 do 31.01.2021 vo výške 547 eur (ako rozdiel uhradenej sumy 4505 eur a sumy na zaplatenie 5052 eur) uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri mesačnej platbe 230 eur mal otec za určené obdobie uhradiť celkovo sumu 5052 eur (výpočet: za 29 dní mesiaca apríl 2019: 29/30 x 230 eur = 222 eur; za 5 -12/2019: 230 eur x 8; za r. 2020 : 12 x 230 eur, 1/2021: 230 eur ), pričom zaplatil 4.505 eur (výpočet : v mesiacoch 5,6,7/2019: 3 x 150 eur, v 8-12/2019: 5 x 200 eur, r. 2020: 12 x 200 eur, za 1/2021: 200 eur + na poplatkoch so škôlkou pre dieťa celkovo 455 eur, ktoré žiadal otec započítať). Pri úprave styku otca s maloletou zohľadňoval závery znalca, potrebu zabezpečiť prípravu na realizáciu styku otca s maloletou, ako aj samotné odovzdávanie za súčinnosti odborníkov. Poukázal na snahu a záujem otca plnohodnotne sa podieľať na výchove a osobnej starostlivosti o maloletú. V záujme zabezpečenia nerušeného priebehu styku, tento upravil za súčinnosti kolízneho opatrovníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc ho v napadnutej časti zmeniť a výšku výživného od 02.04.2019 určiť v sume 185 eur mesačne, s tým že zročné výživné nevzniklo. Namietal nesprávne ustálenie výšky odôvodnených mesačných výdavkov maloletej, keď za objektívny výdavok nemožno považovať poplatky v predškolskom zariadení stravné 40 eur a školné 30 eur. Uviedol, že maloletá v školskom roku 2020/2021 navštevuje predškolskú triedu, oslobodenú od úhrady školného. Pokiaľ ide o stravné v materskej škole poukázal na jednotlivo uhradené sumy dňa 25.08.2020 5,66 eur, dňa 01.09.2020 24 eur, dňa 25.09.2020 13,52 eur, dňa 25.10.2020 7,76 eur, dňa 25.11.2020 8,36 eur a dňa 25.1.2021 5,1 eur, teda spolu za 6 mesiacov suma 64,40 eur, čo je v prepočte 10,70 eur mesačne. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne spočítal jednotlivé položky, keď odôvodnené mesačné výdavky maloletej predstavujú sumu najviac 366 eur (strava 150 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 50 eur, oblečenie a obuv 100 eur, strava v škôlke 11 eur, drogéria 15 eur, voľnočasové aktivity 25 eur, doprava 15 eur). Vychádzajúc potom z úvahy, že rodičia sa majú podieľať na hradení výdavkov rovnodielne, mal súd prvej inštancie správne dôjsť k záveru o výške výživného 185 eur, predstavujúcu presnú polovicu odôvodnených výdavkov maloletej. Poukázal na svoje dobrovoľné plnenia v prospech maloletej, keď hradil nielen výživné, ale v predchádzajúcom školskom roku aj školné 30 eur mesačne, polovicu poplatku ZRPŠ, životnú poistku, zakupoval potrebné veci maloletej počas styku, mal náklady spojené s trávením spoločného času. Určenie výživného vo vyššej výške ako v jednej polovici odôvodnených výdavkov maloletej, by nebolo v súlade s princípom spravodlivosti vzhľadom na správanie matky, ktorá mu všemožne bráni vo výkone jeho rodičovských práv a neumožňuje mu plnohodnotne participovať na výchove maloletej. Uviedol, že do príjmu matky za rok 2020 nebol súdom prvej inštancie zahrnutý príjem matky z dávky za ošetrovanie člena rodiny. Súd prvej inštancie potom nesprávne rozhodol o výške zročného výživného, keď za určené obdobie pri výživnom 185 eur mesačne by mal uhradiť celkovo 4.070 eur, nakoľko však uhradil 4.505 eur, zročné výživné nevzniklo. 4. Proti rozsudku v časti o úprave styku otca s maloletou podal odvolanie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava žiadajúc výrok IV. zmeniť a povinnosť odovzdávať maloletú na styk s otcom uložiť matke, keďže nie je v jeho možnostiach takto upravený styk realizovať. Mal za to, že rozsudok nie je vykonateľný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, nakoľko dňom právoplatnosti právnej veci funkcia kolízneho opatrovníka zaniká. Orgánu SPODaSK v zmysle zákona z 25.05.2005 č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 73 pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle jeho ods. 2, neukladá ÚPSVR povinnosť byť sprostredkovateľom pri odovzdávaní maloletého dieťaťa pri úprave styku. 5. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o úprave styku otca s maloletou vo výroku IV. podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie aj matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a tento upraviť v ňou navrhovanom užšom rozsahu, a bez nočného prespávania od 1.dňa piateho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. 6. Okresná prokuratúra Bratislava V vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, nestotožniac sa s jeho odvolacími dôvodmi. Pokiaľ otec namieta poplatok 40 eur za stravné, argumentujúc už uhradenými sumami v mesiacoch august 2020 až január 2021, s výnimkou mesiaca december, ktoré spriemeroval uviedla, že sumy za stravné sú zásadne odlišné a vyplávajú zrejme z dôvodu absencie maloletej v predškolskom zariadení, ktorú nemožno do budúcna prejudikovať. Pokiaľ otec namieta poplatok za školné 30 eur, uviedla, že súd do tohto výdavku premietol aj náklady na bežné lieky. Skonštatovala, že mnohé náklady matkou vyčíslené súd neakceptoval, resp. ich krátil. 7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach týkajúcich sa otázky úpravy jeho styku s maloletou. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie matky, otca a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záverom, že odvolanie otca nie je dôvodné a že rozsudok v jeho výroku IV. je potrebné zrušiť a konanie o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva zastaviť. 9. Pokiaľ ide o odvanie otca vo vzťahu k výrokom o výživnom (II., III.) súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenia výšky výživného na maloletú, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené také skutkové a právne tvrdenia, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. 11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. 12. V danej prejednávanej veci po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku o určení výšky výživného na maloletú a o zročnom výživnom, tieto odvolací súd zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a odvolacie dôvody, považoval za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, jej veku, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na námietku otca o nesprávnom vyhodnotení celkového mesačného príjmu matky, ktorá mala mať dočasne, v roku 2020 príjem z dávok za ošetrenie člena rodiny neprihliadol, keďže vzhľadom na výšku príjmu matky zo závislej pracovnej činnosti a odvolacích námietok otca (bez jeho bližšieho odôvodnenia a špecifikácie) doplnenie dokazovania v tomto smere nepovažoval za účelné. Súd prvej inštancie správne vychádzal z priemeru zistených príjmov rodičov počas celého posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o ustálenie odôvodnených nákladov na maloletú, tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania a ich definovania z pohľadu primeranosti a veku maloletej aj odvolací súd považoval v celosti za opodstatnené. Súd prvej inštancie tieto dostatočne a správne vysvetlil, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v predškolskom veku. Ak otec namietal uznané mesačné náklady spojené s dochádzkou maloletej do predškolského zariadenia, je potrebné povedať, že tieto boli posudzované za celé určené obdobie, teda od 4/2019, preto čiastočne znížené platby za stravné v roku 2020-2021 (kedy maloletá z objektívnych dôvodov nenavštevovala predškolské zariadenie a teda sa zrejme stravovala doma), či namietaný náklad za lieky a školné - spolu 30 eur ( kedy školné v predškolskom roku 2020/2021 rodičia neplatili), nemali vzhľadom na ich výšku a celkové odôvodnené potreby maloletej, podstatný vplyv na určenú výšku výživného. Odvolací súd totiž tuto pripomína, že pri určení výšky výživného je potrebné zohľadňovať aj výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, v danom prípade vykonávanú matkou, preto nebolo možné súhlasiť tak s právnym záverom súdu prvej inštancie ako aj odvolacím dôvodom otca o rovnomernom hradení nákladov maloletej rodičmi, teda určenie výživného v ich presnej polovici. Odvolací súd však považuje za potrebné upozorniť na nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď určenú výšku výživného odôvodňoval aj percentuálnym výpočtom z príjmu otca. Udáva, že Zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne (alebo aj fiktívne) dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Percentuálne odvodenie výšky výživného zo zárobku povinného rodiča by tak bolo pochybením súdu, ktorého povinnosťou je dokazovanie zamerať na (reálne) možnosti a schopnosti povinného rodiča dosahovať príjem ako aj zohľadňovať ostatné zákonné kritéria pre určovanie výživného (§ 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Keďže v danom prípade súd prvej inštancie svoje dokazovanie a závery neobmedzil iba na percentuálny výpočet z preukázaného príjmu otca a vo veci vykonal potrebné dokazovanie, na jeho základe potom možno uzavrieť, že výška výživného je správna a zodpovedá jeho výsledkom a to aj s poukazom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú. Aj keď výsledky vykonaného dokazovania svedčia tomu, že matka je nedostatočne spolupracujúcim rodičom, ktorá otcovi neumožňovala plnohodnotne participovať na výchove maloletej, uvedené odvolací súd vzhľadom na výšku výživného, jeho primeranosť a zákonné kritériá určovania výživného na maloleté deti, zohľadniť nemohol. Súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil aj záujem otca o maloletú a pri výpočte zročného výživného aj rozsah ním poskytovaných vecných či finančných plnení. 13. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Podľa čl. 3 ods.1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci . 15. Pokiaľ ide o odvolanie matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava vo vzťahu k výroku IV. o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva, odvolací súd bez jeho vecného prejednania, dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Dôvodom takéhoto postupu bol zistený skutočný stav v čase rozhodovania odvolacieho súdu, a to existencia rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.05.2021 č.k. 20P/32/2019-541, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode (§ 100 CMP), s nadobudnutím právoplatnosti vo všetkých jeho výrokoch dňa 04.06.2021. Vzhľadom na uvedený právny stav v pomeroch účastníkov konania, odpadla potreba rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou na čas do rozvodu manželstva. Keďže ustanovenia civilného procesného práva nedávajú jasnú odpoveď na posudzovanú procesnú situáciu (ktorá nie je pokrytá výslovným textom procesného predpisu), kedy vo vzťahu k výroku IV. rozsudku neexistuje v čase rozhodovania odvolacieho súdu spôsobilý predmet odvolania, o odvolaní matky a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava odvolací súd rozhodol podľa čl 3. CMP, za analogického použitia § 370 ods. 2 CSP, prihliadajúc na istú mieru zhody v spôsobe rozhodnutia (v ktorom odvolací súd neposudzuje vecnú a právnu správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia). 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).