Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/159/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204306 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520204306.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: O. J. A. , nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom: Y. cesta XXXX/XA, XXX XX I., občan SR, v zast.: O.. C. D., advokátka, so sídlom: Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným I. Vlastníci bytov a nebytových priestorov domu Zadunajská cesta 6/A, 851 01 Bratislava (1/ A. O., r. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/ XX, J., PSČ XXXXX, SR, 2/ A. A., r. A. nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, J., PSČ XXXXX, SR, 3/ Z. n.o., Y. cesta X/a, I., PSČ XXX XX, IČO: 36 077 259, 4/ I. J., r. I., nar. XX.X.XXXX, S. XXX/X, L., PSČ: XXX XX, SR, 5/ B. I., r. X., nar. XX.X.XXXX, S. XXX/X, L., PSČ: XXX XX, SR, 6/ G. A., r. G., U.., nar. XX.XX.XXXX, L. 2, I., PSČ XXX XX, SR, 7/ L. J., r. L., U.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta XXXX/XA, I., PSČ XXX XX, SR, 8/ S. P., r. S., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, D., PSČ XXX XX, SR, (Z. XXXX, XXX XX, Z., L. republika), 9/ W. S., r. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, D., PSČ XXX XX, SR, (Z. XXXX, XXX XX Z., L. republika), 10/ P. W., r. P., nar. XX.XX.XXXX, Z. 1, I., PSČ XXX XX, SR, 11/ A. P., r. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. 1, I., PSČ XXX XX, SR, 12/ T. L., r. T., U.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta X/A, I., PSČ XXX XX, SR, 13/ B. A., r. B., JUDr., nar. XX.XX.XXXX, E. 4, I., PSČ XXXXX, SR, 14/ K. K., r. K., U.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta XXXX/X, I., PSČ 851 03, SR, 15/ O. K., r. K., nar. XX.XX.XXXX Y. cesta XXXX/X, I., PSČ XXX XX, SR, 16/ J. A., r. J., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, M., PSČ XXX XX, SR, 17/ A. P., r. A., U.., nar. XX.XX.XXXX, Z. 17, Z., PSČ XXX XX, SR, 18/ K. W., r. K., A.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta XXXX/XA, I., PSČ XXX XX, SR, 19/ J. A., r. E., A.., nar. XX.XX.XXXX, J.C.G. XX, I., PSČ XXX XX, SR, 20/ I. A., r. I., nar. XX.X.XXXX, Y. cesta XXXX/XA, I., PSČ XXX XX, SR, 21/ A. Z., r. A., A.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta XXXX/XA, I., PSČ XXX XX, SR, 22/ D. Y., r. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, I., PSČ XXX XX, SR, 23/ L. A., r. L., O.., nar. XX.XX.XXXX, B. hrdinov XXXX/XX, G., PSČ XXX XX, SR, 24/ M. A., r. M., Ing., nar. XX.XX.XXXX, A. 6, I., PSČ XXX XX, SR, 25/ Z. W., r. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta X/A, I., PSČ XXX XX, SR, 26/AUTO - IMPEX spol. s r.o., Vlčie hrdlo 68, Bratislava, PSČ 821 07, SR, IČO: 17 329 477, 27/ A. A., r. A., U.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta X/A, I., PSČ XXX XX, SR, 28/ X. J., r. X., A.., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, I., PSČ XXX XX, SR, 29/ C. X., r. K., U.., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, I., PSČ XXX XX, SR, 30/ D. D., r. D., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, I., PSČ XXX XX, SR, 31/ D. O., r. D., A.., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, I., PSČ 85X XX, SR, 32/ G. P., r. G., U.., , nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, S., PSČ XXX XX, SR, 33/ F. X., r. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta X/A, I., PSČ XXX XX, SR, 34/ P. Y., r. K., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX, E. Y., PSČ XXX XX, SR, 35/ D. W., r. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta 6, I., PSČ XXX XX, SR, 36/ D. B., r. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. 6, I., PSČ XXX XX, SR, 37/ D. U., r. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, I., PSČ XXX XX, SR, 38/ A. J., r. A., U.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta XXXX/XA, I., PSČ XXX XX, SR, 39/ A. J., r. A., O.., nar. XX.XX.XXXX, Y. cesta X/A, I., PSČ XXX XX SR, 40/ TLM Group s.r.o., Zadunajská cesta 6/ A, Bratislava, PSČ 851 01, SR, IČO: 44 678 878, 41/ A. O., r. A., A.., nar. XX.XX.XXXX, T. A. 9, A., PSČ XXX XX, SR, (O. D. 1, XXX XX A.), XX/ P. A., r. L., nar. XX.XX.XXXX, T. A. 9, A., PSČ XXX XX, SR, (O. D. 1, XXX XX A.), zast.: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., IČO: 35 815 329, so sídlom: Bebravská 34, 821 07 Bratislava II, správca bytového domu Zadunajská cesta 6/A, 851 01 Bratislava, II. AUCTIOFIN s.r.o., IČO: 50 331 621, Kresánkova 22, 841 05 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. augusta 2020, č. k. 14 C 38/2020-99, v znení opravného uznesenia zo dňa 29. októbra 2020, č.k. 14 C 38/2020-179, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. augusta 2020, č.k. 14 C 38/2020-99, v znení opravného uznesenia zo dňa 29. októbra 2020, č. k. 14 C 38/2020-179, p o t v r d z u j e . II. Žalovaným v I. a II. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Uznesením zo dňa 18. augusta 2020, č.k. 14 C 38/2020-99, v znení opravného uznesenia zo dňa 29. októbra 2020, č.k. 14 C 38/2020-179, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným v I. a II. rade nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd dočasne uložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na ul. Y. cesta, I., vchod č. X/A, postavenom na parcele č. KN-C XXXX/XX, vedenom Okresným úradom Bratislava V., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. Z., a žalovanému v II. rade povinnosť zdržať sa výkonu zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností a to nebytového priestoru č. XX na prízemí bytového domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na ul. Y. cesta, I., vchod č. X/A, postaveného na parcele č. KN-C XXXX/ XX, spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXX, spoluvlastníckeho podielu k parcele č. KN-C XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vo veľkosti XXXXX/XXXXXX, vedených Okresným úradom Bratislava V, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. Z., pre uspokojenie pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome vo výške 4.185,67 €, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žalobkyne o určenie, či tu právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome na výkon zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie uvedených nehnuteľností pre uspokojenie pohľadávky vo výške 4.185,67 €, je alebo nie je. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť podať v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia na súd žalobu o určenie, či tu právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome na výkon zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou vyššie uvedených nehnuteľností pre uspokojenie pohľadávky vo výške 4.185,67 €, je alebo nie je. Žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností o veľkosti podielu 1 a zároveň je i výlučnou vlastníčkou bytu č. XX v dotknutom bytovom dome. 1.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že sa domnieva, že výkon zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou nebytového priestoru je realizovaný pre uspokojenie pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu vo výške 4.185,67 €. Podľa žalobkyne uvedený záväzok, evidovaný správcom voči nej na úhradách zálohových platieb za nebytový priestor, zanikol v celom rozsahu započítaním s jej pohľadávkou voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorú nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so spoločnosťou TLM Group s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zadunajská č. 6/A. Žalobkyňa v návrhu ďalej dôvodila, že k začatiu výkonu zákonného záložného práva k nebytovému priestoru došlo v rozpore s ustanovením § 8b ods. 1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení s ustanovením § 14b ods. 1 písm. o) citovaného zákona, keď vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome neprijali zákonom stanovenou nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome rozhodnutie o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby nebytového priestoru. Uviedla, že dňa 4.10.2019 jej bolo doručené oznámenie žalovaného v II rade ako dražobníka o začatí výkonu záložného práva k nebytovému priestoru. Dňa 29.11.2019 jej dražobník doručil upovedomenie, v ktorom ju informuje, že navrhovateľ dražby má podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách právo písomne požiadať o upustenie od dražby, pričom tento krok podmieňuje úplným vyrovnaním pohľadávky, ktorá pozostáva z istiny ku dňu 31.8.2019 vo výške 4.185,67 € a nákladov spojených s výkonom záložného práva v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a odmeny dražobníka s DPH vo výške 1.950,00 €, teda celkom k úhrade 6.135, 67 €. Dňa 22.7.2020 žalovaný v II. rade doručil žalobkyni výzvu na umožnenie obhliadky nebytového priestoru za účelom jeho ohodnotenia a vypracovania znaleckého posudku pre účely dražby. Žalobkyňa ďalej uviedla, že začatie výkonu záložného práva jej nikdy nebolo oznámené správcom ako zástupcom ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako veriteľov, čo je v rozpore s ustanovením § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne pokračovaním výkonu záložného práva dražbou môže dôjsť k porušeniu jej práv k nebytovému priestoru, vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky ako aj z Občianskeho zákonníka (bezprostredná hrozba straty jej spoluvlastníckeho práva). Žalobkyňa poukázala na to, že vyčerpala ostatné spôsoby obrany voči nezákonnému postupu pri výkone zákonného záložného práva k nebytovému priestoru. Voči zálohovým platbám za nebytový priestor si riadne a v súlade so zákonom započítala svoju pohľadávku proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru riadne a včas reklamovala. K týmto jej úkonom správca nezaujal žiadne právne relevantné stanovisko a realizoval právne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nebytového priestoru bez toho, aby sa zákonným spôsobom vysporiadal s určením, či tu pohľadávka na úhradách za nebytový priestor je alebo nie je a aká je jej skutočná výška. Poukázala na to, že správca sa žalobou na plnenie nedomáha zaplatenia pohľadávky, pre ktorú začal výkon záložného práva. V prípade realizácie dražby by sa žalobkyňa musela domáhať neplatnosti dražby, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia od vydražiteľa, resp. tretej osoby, vzniknutého užívaním nebytového priestoru. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že bez takejto úpravy by došlo k strate jej spoluvlastníckeho práva k nebytovému priestoru na dlhý čas, vyvolaniu ďalšieho súdneho konania o určenie neplatnosti dražby, nemožnosti zabrániť vydražiteľovi v ďalšej dispozícii s nebytovým priestorom, vzniku právnej neistoty v otázke vlastníctva nebytového priestoru, vzniku škody na majetku žalobkyne spočívajúcej v nemožnosti až do právoplatného rozhodnutia v konaní o určení neplatnosti dražby disponovať s nebytovým priestorom a brať úžitky z nebytového priestoru, ako aj k vyvolaniu ďalších súdnych konaní. 1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodil, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keď dôvodila, že ak by sa dražba úspešne vykonala, možnosti jej ďalšej obrany by boli výrazne zúžené len na možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby ako aj tým, že žalovaní by dražbou zasiahli do jej ústavou zaručeného vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vlastník má možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva viacerými zákonnými spôsobmi, pričom jednou z možností je aj žaloba o určenie neplatnosti dražby. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2020 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2020 Z.z.“) môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Súd mal za to, že právam žalobkyne nehrozí zo strany žalovaných bezprostredné nebezpečenstvo ujmy, a preto nie je potrebné poskytnúť jej dočasnú ochranu jej práv, spočívajúcu v uložení zákazu žalovaným nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Pokiaľ žalobkyňa ako vlastníčka neuhrádza zálohové platby za nebytový priestor riadne a včas a jednostranne si započítava svoju pohľadávku proti pohľadávkam ostatných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a neuhradila vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru riadne a včas z dôvodu reklamácie a namiesto nej tieto uhrádzajú ostatní spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, súd nevidel dôvod zakázať žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Žalobkyni ako vlastníčke dotknutých nehnuteľností a spoluvlastníčke podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu nič nebráni v tom, aby dobrovoľne uhradila pohľadávku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zabránila tak dražbe nehnuteľností a následne si výšku takto uhradenej pohľadávky uplatnila voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru je nevyhnutné uhradiť do uplynutia splatnosti dlhu, aj pri uplatnenej reklamácii a nič nebráni vlastníkovi nehnuteľností domáhať sa svojich práv v zmysle zákona. 1.4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto by mala nahradiť trovy konania žalovaným. Keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a keďže žalovaným trovy konania nevznikli, nebolo by im možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. 2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z dôvodu ktorého jej nie je potrebné poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že jej záväzky voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikli a to záväzok na zálohových platbách za nebytový priestor vo výške 2.683,11 € za mesiace 02/2017 až 09/2018 započítaním realizovaným listom zo dňa 7.9.2018, rovnako ako záväzok na zálohových platbách za nebytový priestor vo výške 3.549,42 € za mesiace 10/2018 až 07/2020, ktorý zanikol započítaním realizovaným listom zo dňa 22.7.2020. Ďalej dôvodila absenciou hlasovania a absenciou existencie rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby daného nebytového priestoru. Poukázala na to, že vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2018 a k 30.4.2020 reklamovala ako nesprávne, pričom správca na reklamáciu nereagoval. Ďalej poukázala na to, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, preukázanými listinnými dôkazmi, správca pristúpil k výkonu záložného práva dražbou a žalobkyni tak bezprostredne hrozí zánik jej vlastníckeho práva k predmetnému nebytovému priestoru. Dočasná úprava pomerov je potrebná napriek tomu, že má zákonnú možnosť podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. V opačnom prípade by sa podľa odvolateľky poprel základný zmysel inštitútu neodkladného opatrenia - jeho bezodkladná účinnosť v zabránení nepriaznivých následkov, ktoré v prípade neupravenia pomerov (i keď len dočasného) nastanú, alebo hrozia. Na podporu svojho tvrdenia uviedla, že „pokiaľ by prezentovaný právny názor súdu prvej inštancie bol považovaný za správny, súd by mal zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s odôvodnením, že v prípade úniku majetku povinného má navrhovateľ iné právne inštitúty, ako vzniknutý právny stav sanovať, napr. podaním žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a a nasl. OZ, čo je samozrejme absurdný dôvod zamietnutia návrhu na vydanie takéhoto neodkladného opatrenia.“ Podľa odvolateľky, situácia, keď jej nezákonným začatím výkonu zákonného záložného práva bezprostredne hrozí strata vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku, vykazuje všetky znaky bezprostredného nebezpečenstva ujmy, ktoré súd nesprávne vyhodnotil ako absentujúce. Odvolateľka nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že napriek uplatnenej reklamácii je nevyhnutné uhradiť dlh na vyúčtovaní zálohových platieb, keď následne nič nebráni vlastníkovi nehnuteľností domáhať sa svojich práv podľa hmotnoprávnych ustanovení zákonov. Podľa odvolateľky súd v tomto smere vec nesprávne právne posúdil, keďže po úhrade dlhu z vyúčtovania, pokiaľ toto vyúčtovanie bolo nesprávne reklamované, už vlastník bytu či nebytového priestoru nemá žiadnu zákonnú možnosť domáhať sa vrátenia úhrady alebo čiastočnej úhrady, keďže podľa v súčasnosti platných právnych predpisov neexistuje právny titul, na základe ktorého by si uhradený dlh z vyúčtovania alebo jeho časť mohol vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome uplatniť súdnou či mimosúdnou cestou, keďže úhradou dlhu z vyúčtovania vlastník správnosť vyúčtovania de facto uznáva. Odvolateľka poukázala na to, že žalovaný v I. rade na reklamáciu nereagoval a dlh na vyúčtovaní zálohových platieb nevymáha v súdnom konaní, v ktorom by sa všetky sporné otázky, týkajúce sa nedoplatku vyriešili. Ide o bežné praktiky správcu, v dôsledku čoho vlastník nebytového priestoru v inom bytovom dome podal voči nemu trestné oznámenie, ku ktorému sa pripojila aj spoločnosť TLM Group s. r. o. 2.2. Odvolateľka ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila so záverom súdu, že neuhrádza zálohové platby za nebytový priestor, keď plnila všetky zálohové platby za nebytový priestor až do mesiaca 07/2020, a to formou riadneho a zákonom dovoleného jednostranného zápočtu pohľadávky nadobudnutej zákonným spôsobom na základe postúpenia voči pohľadávke ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Ďalej nesúhlasila s tvrdením, že namiesto nej robia úhrady ostatní spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Vo fonde prevádzky, údržby a opráv predmetného bytového domu sa nachádzajú finančné prostriedky, ktoré mali byť uhradené spoločnosti TLM Group s. r. o. Táto spoločnosť časť svojej pohľadávky na zaplatenie finančných prostriedkov postúpila žalobkyni, ktorá si ich následne započítala na zálohové platby za nebytový priestor. Finančné prostriedky, ktoré by takýmito úhradami zálohových platieb žalobkyňou mali do fondu pribudnúť, sa v ňom už nachádzajú vo forme peňazí nevydaných na úhradu záväzku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome voči veriteľovi, ktorým je žalobkyňa (pôvodne spoločnosť TLM Group s. r. o.). Žalobkyňa sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že jej nič nebráni v tom, aby realizovala úhradu pohľadávky ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zabránila tak dražbe. Svoj záväzok voči pohľadávke ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome splnila formou jednostranného započítania pohľadávky nadobudnutej postúpením od spoločnosti TLM Group s. r. o. Rovnako nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že postúpila svoje pohľadávky na tretie osoby, uvedené tvrdenie nie je správne. Odvolateľka poukázala na to, že súd vykonal dokazovanie aj vyjadrením žalovaného v I. rade k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa s ním v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Uviedla, že žalovaný v I. rade sa vo vyjadrení snaží vytvoriť dojem, že pohľadávka spoločnosti TLM Group, s. r. o. voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Zadunajskej ul. č. 6/A v Bratislave, ktorej časť spoločnosť postúpila žalobkyni, neexistuje. Spoločnosť však vykonala na predmetnom bytovom dome opravu terás, ktorými zamedzila zatekaniu strechy a poškodzovaniu bytov na horných poschodiach bytového domu. Za vykonané práce nikdy nedostala od vlastníkov bytov a nebytových priestorov úhradu, napriek fakturácii ceny vykonaných prác. Časť fakturovanej ceny, ktorá nebola postúpená na žalobkyňu, je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Bratislava, sp.zn. 7 Ccp 117/2018. K dobropisovaniu predmetnej faktúry vystavenej za vykonané práce viedla spoločnosť TLM Group s. r. o. snaha dohodnúť sa s novým správcom bytového domu na nových platobných podmienkach a riadnom prevzatí vykonaného diela. Keďže ani opakované rokovania neviedli k dohode, spoločnosť TLM Group s. r. o. vystavila ďalšiu faktúru na vykonané práce, a to na vyššiu sumu, keďže v tejto už boli zahrnuté i ďalšie následne vykonané práce týkajúce sa opravy terás. Zrušenie dobropisu faktúry nebolo svojvoľným rozhodnutím TLM Group s. r. o., ale dôsledkom záveru daňovej kontroly, ktorá konštatovala, že daný dobropis neakceptuje. Odvolateľka, s poukazom na ustanovenie § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z. dôvodila, že prijatie kladného rozhodnutia vlastníkov bytov o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru je zákonnou podmienkou, bez ktorej nie je možné k realizácii zákonného záložného práva dobrovoľnou dražbou pristúpiť a splnenie tejto zákonnej podmienky nemožno obísť zakomponovaním správcom citovaného ustanovenia do Zmluvy o výkone správy. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalovaný v I. rade. Vo vyjadrení uviedol, že v roku 2015 správu bytového domu vykonával správca A. X., IČO: 43 575 714, Rusovecká cesta 13, 851 01 Bratislava, nasledujúcim správcom bytového domu bola spoločnosť HB Fond, s.r.o., IČO: 46 676 449, Zadunajská cesta 12, 851 01 Bratislava, a odo dňa 3.9.2018 správu bytového domu vykonáva spoločnosť SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., IČO: 35 815 329, so sídlom Bebravská 34, 821 07 Bratislava. Ďalej uviedol, že pohľadávka, od ktorej sú odvodené právne vzťahy podstatné pre predmetné súdne konanie, je pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. XXXXXXXX spoločnosti TLM GROUP s. r. o., zo dňa 28.5.2015, splatná dňa 11.6.2015, vo výške 60.000,- € (50.000,- € + 10.000,- € DPH). Faktúra je vystavená na subjekt: Bytový dom Zadunajská 6/A za stavebné práce na objekte Zadunajská 6/ A. Súčasťou faktúry bol súpis prác: pokládka strechy 16.560,- €, materiál 27.840,- €, stavebné práce 5.600,- € - súpis nie je podpísaný ani objednávateľom, ani dodávateľom. Na výkon prác neexistuje objednávka, dodací list, preberací protokol. Keďže išlo o práce súvisiace s opravou strechy, bol potrebný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý taktiež neexistuje. Pohľadávka spoločnosti TLM GROUP s. r. o. vo výške 60.000,- € voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Zadunajská 6/A, Bratislava, bola doposiaľ všetkými správcami popretá, je neustále považovaná vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu za pochybnú, vlastníci si opravu neobjednali, neodsúhlasili a plnenie neprevzali. Faktúra nikdy nebola a ani v súčasnosti nie je zaúčtovaná v účtovníctve bytového domu Y. X/A, I.. Dňa 21.9.2018 spoločnosť TLM GROUP s. r. o. podala na súde žalobu o zaplatenie 52.578,79 € (z pôvodne vyfakturovaných 60.000,- €). Na základe dohôd o postúpení pohľadávky spoločnosť TLM GROUP s. .r. o. postúpila na žalobkyňu pohľadávky vo výške 2.757,98 € a vo výške 4.663.26 €. Aktuálnu výšku pohľadávky ku dňu 21.9.2018 spoločnosť TLM GROUP s. .r. o. deklarovala vo výške 52 578,- €. Žalovaný v I. rade poukázal aj na personálne prepojenie medzi žalobkyňou a uvedenou spoločnosťou, ktorej je jej jedinou spoločníčkou ako aj na to, že žalobkyňa nepreukázala odplatu za postúpenú pohľadávku. Podľa žalovaného v I. rade uvedená spoločnosť vystavila faktúry na sumy 2.262,33 € a 3.083,27 €, ktoré predstavujú úrok z omeškania so zaplatením faktúry na sumu 60.000,- €, pričom úrok počítala aj z DPH, ako aj zo sumy postúpenej na žalobkyňu. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 31.10.2016 spoločnosť TLM GROUP s.r.o. vystavila dobropis so splatnosťou 14.11.2016 k faktúre vystavenej na sumu 60.000,- €, takže odo dňa 15.11.2016 neexistuje žiadna pohľadávka spoločnosti TLM GROUP s. r. o. voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Zadunajská 6/A, Bratislava. I napriek tejto skutočnosti spoločnosť postupovala čiastočné pohľadávky, podľa vznikajúcich záväzkov O.. J. A. až do dňa 2.5.2018, teda 17 mesiacov po zániku pohľadávky. Dňa 2.10.2017 spoločnosť TLM GROUP s. r. o. faktúrou so splatnosťou dňa 16.10.2017 vyfakturovala spoločnosti HB FOND, s. r. o., za opravu terás (teda za identické práce, za aké bola vystavená predchádzajúca faktúra) na objekte Zadunajská 6/A, Bratislava, sumu 75.638,71 € (z toho DPH 12.606,45 €). Faktúra nie je zaúčtovaná v účtovnej evidencii bytového domu, pohľadávka bola správcom popretá. Dňa 30.3.2018 spoločnosť TLM GROUP, s. r. o., oznámila správcovi bytového domu, spoločnosti HB Fond, s.r.o., že dobropis k faktúre na sumu 60.000,- € bol stornovaný a faktúra je naďalej platná. Žalovaný poukázal na to, že oznámenie nemožno považovať za účtovný doklad, ako aj na to, že žalobkyňa ako jediná vlastníčka spoločnosti TLM Group s. r. o. musela mať vedomosť o dobropise faktúry, a teda aj o tom, že spoločnosť už nemá voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov pohľadávku, a preto ju nemohla na žalobkyňu ani postúpiť. Podľa žalovaného v I. rade tak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, je naďalej zaťažená pohľadávkou vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči žalobkyni. K tvrdeniu žalobkyne, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu do dnešného dňa neprijali rozhodnutie o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby nebytového priestoru žalovaný v I. rade poukázal na ustanovenie článku II. ods. 22 Zmluvy o výkone správy č. 183 zo dňa 14.12.2018, v zmysle ktorého je správca poverený a splnomocnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ktoré vznikli z nedoplatku na zálohových platbách za služby a predpísaných úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv alebo nedoplatku z vyúčtovania nákladov za byt alebo nebytový priestor v bytovom dome Zadunajská 6/A, Bratislava, v prípade, že celkový dlh na istine presiahne výšku 2.000,- €, v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v I. rade navrhol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 4. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd v súlade s § 329 ods. 1 C.s.p. doručil žalovanému v I. a II. rade uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s opravným uznesením zo dňa 29.10.2020, kópiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, ako aj odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie spolu s prílohami. Žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami. 6. Žalovaný v I. rade sa vyjadril aj k odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom poukázal na obsah svojho vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti so zánikom záväzku žalobkyne voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome uviedol, že žalobkyňa si pravidelne započítava svoju pohľadávku so zálohovými platbami za byt resp. nebytový priestor, ktoré však bolo za roky 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 vyúčtované vždy v nasledujúcom roku. Uviedol, že k pochybnostiam o poctivom konaní žalobkyne prispieva aj fakt, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, bola aj predmetom záložného práva banky, financujúcej podnikanie spoločnosti TLM Group s. r. o. Keďže v evidencii nehnuteľností bol zaznamenaný výkon záložného práva zákonným záložným veriteľom - ostatnými spoluvlastníkmi bytového domu, žalobkyni vznikol problém s bankou. Následne tretia osoba zrealizovala úhrady na účet správcu, avšak bez definovania účelu platby. Na žiadosť žalovaného v I. rade o definovanie účelu platby žalobkyňa ani spoločnosť TLM Group s. r. o. nereagovali. Žalovaný v I. rade poukázal na to, že žalobkyňa bola opakovane informovaná o existujúcich nedoplatkoch na nehnuteľnosti a o postoji ostatných vlastníkov k vzniknutej situácii. Napriek tomu nezmenila svoj postoj, pokračovala v započítavaní pohľadávky, nedefinovala úhradu, týkajúcu sa jej nehnuteľnosti a to napriek opakovaným výzvam. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa mala konkrétne dôkazy o nesprávnosti ročných vyúčtovaní nákladov za nehnuteľnosť, mohla sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Od roku 2015 neuplatnila svoje práva súdnou cestou. Poukázal aj na to, že žalobkyňa bola upozornená na postup ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľnej dražbe. Trestné oznámenie, na ktoré poukázala žalobkyňa vo svojom odvolaní, bolo po podaní svedeckej výpovede štatutárneho zástupcu správcu bytového domu odmietnuté. Odvolaciemu súdu žalovaný v I. rade navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 7. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). XX. E. neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. X. skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. F. (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Z. ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. XX. X. vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. E. opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z. neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Z. obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. XX. K. z predloženého spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou dotknutých nehnuteľností a to až do skončenia konania vo veci samej, pričom súdu navrhla, aby jej uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z. neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že výkonom záložného práva by boli porušené jej základné práva ako spoluvlastníčky nebytového priestoru vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky ako aj Občianskeho zákonníka, došlo by k strate jej spoluvlastníckeho práva k nebytovému priestoru, k nemožnosti disponovať s nebytovým priestorom a tým aj k vzniku škody. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v prejednávanom prípade splnené zákonné podmienky, a to predovšetkým osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, konkrétne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z predloženého spisu vyplýva, že medzi stranami sporu, konkrétne medzi žalobkyňou a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, existuje dlhodobo spor (od roku 2018, kedy došlo k postúpeniu pohľadávok medzi spoločnosťou TLM Group s. r. o. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom a následnému započítaniu pohľadávok žalobkyne s pohľadávkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov) o existenciu vzájomných pohľadávok. Zároveň zo spisu vyplýva, že žalobkyni bolo dňa 4.10.2019 (ako sama uvádza v žalobe) doručené oznámenie žalovaného v II. rade zo dňa 9.9.2019 o začatí výkonu zákonného záložného práva zriadeného v súlade s § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. formou dobrovoľnej dražby nebytového priestoru v spoluvlastníctve žalobkyne, spolu s príslušným podielom na spoločných častiach, zariadeniach ako aj pozemku. Žalobkyňa sa však s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obrátila na súd až dňa 27.7.2020, ako to vyplýva z predloženého spisu. Uvedený časový odstup (viac ako 9 mesiacov) nesvedčí o existencii bezprostredne hroziacej ujmy ako aj o tom, že je nevyhnutný okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že vyčerpala všetky ostatné spôsoby obrany voči realizácii výkonu zákonného záložného práva k nebytovému priestoru, keď voči zálohovým platbám za nebytový priestor si započítala svoju pohľadávku proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru riadne a včas reklamovala. Ako odvolací súd konštatoval vyššie, spor medzi účastníkmi tohto konania existuje minimálne od roku 2018, takže žalobkyňa mala dostatočne dlhý časový priestor na to, aby aj súdnou cestou usporiadala otázku existencie svojho dlhu voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a to predovšetkým v prípade, ak tak neurobil žalovaný v I. rade a vyhla sa tak prípadnému výkonu zákonného záložného práva. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým tento zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nepreukázania bezprostredne hroziacej ujmy. 20. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, t.j. aj osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, odvolací súd sa zaoberal aj splnením tejto podmienky a dospel k záveru, že táto v prejednávanom prípade zo strany žalobkyne splnená nebola. Žalobkyňa tvrdila, že pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v dôsledku ktorej existencie jej žalovaný v II. rade oznámil začatie výkonu záložného práva, zanikla započítaním s časťami pohľadávky voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorú žalobkyňa nadobudla postúpením od spoločnosti TLM Group s. r. o. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila faktúru č. 20150001 zo dňa 28.5.2015 na sumu 60.000,- €, splatnú dňa 11.6.2015, ktorou spoločnosť TLM Group s. r. o. uvedenú sumu fakturovala vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome na Zadunajskej ceste č. 6/A za stavebné práce (č.l. 43). Časť pohľadávky z uvedenej faktúry v celkovej výške 8.063,76 € (4.663,23 € + 717,42 € + 6.683,11 €) táto spoločnosť postúpila žalobkyni a to zmluvami o postúpení pohľadávky zo dňa 1.5.2018, 3.9.2018 a 7.9.2018 (č.l. 44 až 53). Ako vyplýva z dokladu na č.l. 136 spisu, doloženého do spisu žalovaným v I. rade, spoločnosť TLM Group s. r. o. vystavila dňa 31.10.2006 faktúru č. XXXXXXXX, ktorou vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome na Zadunajskej ceste č. 6/A dobropisovala sumu 60.000,- € k faktúre č. XXXXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť nemá voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome na Zadunajskej ceste č. 6/A pohľadávku vo výške 60.000,- €, ktorú tak následne nemohla (resp. jej časť) postúpiť na žalobkyňu, čím argumentoval aj žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Spoločnosť následne oznámila vlastníkom bytov a nebytových priestorov storno dobropisu č. XXXXXXXX (č.l. 137). Žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že zrušenie dobropisu faktúry nebolo svojvoľným rozhodnutím TLM Group s. r. o., ale dôsledkom záveru daňovej kontroly, ktorá konštatovala, že daný dobropis neakceptuje. Preto spoločnosť následne vystavila ďalšiu faktúru za vykonané práce, a to na vyššiu sumu 75.638,71 €, keďže v tejto už boli zahrnuté i ďalšie následne vykonané práce týkajúce sa opravy terás (č.l. 131). Odvolací súd poukazuje na to, že pohľadávka vyplývajúca z faktúry na č.l. 131 už nebola predmetom postúpenia medzi spoločnosťou TLM Group s. r. o. a žalobkyňou. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo započítania sú vylúčené premlčané pohľadávky. Podľa jednostranného započítacieho prejavu žalobkyne na č.l. 58 spisu si žalobkyňa započítala časť pohľadávky nadobudnutej postúpením od spoločnosti TLM Group s. r. o. vo výške 2.683,11 € dňa 7.9.20XX. Postúpená pohľadávka bola splatná dňa 11.6.2015 (č.l. 43) a v čase započítania v časti 2.683,11 € bola táto pohľadávka premlčaná, čo vylučuje možnosť jej jednostranného započítania podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o započítací prejav žalobkyne na č.l. 70 spisu, týmto si žalobkyňa započítala voči pohľadávke vlastníkov bytov a nebytových priestorov svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia. Nepreukázala však, či a kedy doručila žalovanému v I. rade výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú pohľadávku (pre prípad jej oprávnenosti) preto nemožno považovať za splatnú. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že existencia pohľadávky spoločnosti TLM Group s. r. o. voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov a jej následné postúpenie na žalobkyňu (jej časti), je sporná. Ak by aj došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu, táto nemohla jednostranne započítať svoju pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov minimálne v časti 2.683,11 € z dôvodu jej premlčania v čase započítania. V dôsledku uvedených skutočností tak žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. 21. Pokiaľ žalobkyňa namietala absenciu hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a začatí výkonu záložného práva, odvolací súd uvádza, že oprávnenie žalovaného v I. rade podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby vyplýva z čl. II. bod 22 zmluvy o výkone správy zo dňa 14.12.2018 (č.l. 28 a nasl.). 22. Keďže v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v I. a II. rade zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.). 23. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj vo výroku, ktorým súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie neúspešná, žalovaní by tak mali nárok na náhradu trov konania, odvolanie proti výroku o náhrade trov konania však nepodali. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v I. a II. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).