Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/177/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201913 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1521201913.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - W.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. 2, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o. so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava a otec - W.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. 2, XXX XX Z., zastúpený AK ZAHRADNIK & Spol. s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854 930, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/96/2021-19 zo dňa 13.05.2021 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, že Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. Q., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave styku otca s maloletým dieťaťom s tým, že miestom preberania a odovzdania maloletého sa určuje bydlisko matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšku, v napadnutej časti vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh otca zamietol, sa rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 61P/96/2021-19, zo dňa 13.05.2021, I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca stretávať sa s maloletým G. Q., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o úprave styku otca s maloletým. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa určil bydlisko matky. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. II. Vo zvyšku návrh zamietol. III. Otcovi uložil povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci úpravy styku k maloletému dieťaťu: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 332 ods. 1, § 234 ods. 1, § 330 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka na základe rozhodnutia tamojšieho súdu č. k. 22P 136/2019-82 zo dňa 22.05.2020, pričom styk otca s maloletým doposiaľ upravený nebol a realizuje sa nepravidelne v prítomnosti matky na detskom ihrisku v J.. Prihliadol na vek maloletého (takmer tri roky) a skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie od 01.07.2020, od ktorej doby otec maloletého videl desaťkrát. Mal preukázané, že medzi rodičmi pretrvávajú konflikty, nie sú schopní dohodnúť sa ohľadom styku otca s maloletým, keď matka vo všetkých doposiaľ vedených konaniach otca prezentovala ako nezodpovedného, pričom rodičia podávajú na seba trestné oznámenia. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a priloženými dôkazmi dospel k záveru o jeho dôvodnosti a nevyhnutnej potrebe zastabilizovať rodinu, zabezpečiť otcovi kontakt s maloletým tak, aby nedochádzalo k vzájomnému odcudzeniu medzi dieťaťom a otcom. Konštatoval, že vzťahy medzi rodičmi sa javia ako výrazne narušené, ohľadne styku sa nevedia dohodnúť, keďže matka podmieňuje styk otca s maloletým svojou prítomnosťou a preferovaním miesta stretnutia na verejnosti a v priaznivom počasím, čím má otec výrazne zredukované možnosti byť v plnohodnotnom kontakte s maloletým v takej miere, aby nedošlo medzí ním a maloletým k deformácii ich vzťahu a vzájomnému odcudzeniu. Dospel k záveru, že nakoľko sa styk otca s maloletým riadne nerealizuje, medzi rodičmi pretrvávajú konfliktné postoje a nie sú schopní sa dohodnúť ohľadne úpravy styku, existuje obava, že dochádza k ohrozovaniu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je účastný na rodičovských konfliktoch, kedy je súd povinný poskytnúť maloletému dieťaťu najvyššiu ochranu, a to i na úkor jeho rodičov. Mal za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým dieťaťom, keďže otec nemá zabezpečený riadny kontakt s maloletým a daný stav môže viesť k deformácii ich vzájomného vzťahu s otcom, čo nepochybne môže mať negatívny vplyv na jeho zdravý psychický vývin, a odstráni sa nezhoda rodičov o riešení otázky stretávania sa s maloletým. Určený rozsah styku považoval za zohľadňujúci v prvom rade záujem maloletého, jeho vek a denný režim. Vzhľadom na útly vek maloletého, keď doposiaľ trávil s otcom čas len niekoľko hodín denne za prítomnosti matky, dospel k záveru, že úprava styku neodkladným opatrením aj s prespaním u otca by nebola v záujme maloletého, keď je potrebná jeho postupná separácia od matky. Poukázal na to, že v konaní vo veci samej, súd vykoná rozsiahle dokazovanie a na základe jeho výsledkov, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, bude možné posúdiť, či celodenná starostlivosť otca o maloletého, vzhľadom na jeho vek bude zabezpečená v takej miere, aby mohol stráviť čas u otca počas celého dňa so zabezpečením všetkých jeho potrieb a zohľadnenia jeho denného režimu, pričom v rámci súdom upravenej úpravy styku bude mať otec dostatočný časový priestor na to, aby s maloletým mohol plnohodnotne stráviť čas. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, je dočasného charakteru a trvá po nevyhnutný čas v obmedzenom rozsahu, keď vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Upozornil, že v prípade zmeny pomerov či okolností na strane dieťaťa, má každý z rodičov, právo podať na súd aj nový návrh, za predpokladu splnenia podmienok na takúto úpravu, keďže toto rozhodnutie súdu nezakladá prekážku už rozhodnutej veci, resp. v prípade ak sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť na pravidelnom rovnocennom styku otca s maloletým návrh na neodkladnú úpravu styku, vychádzajúci z možností rodičov a režimu maloletého dieťaťa, ktorý v tomto štádiu konania nie je detailne známy, ako aj s ohľadom na matkou uvádzané nedostatky otca v starostlivosti o maloletého v predchádzajúcich konaniach. Apeloval na rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa a vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine, pretože dieťa má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za jeho výchovu a vývoj. Zdôraznil potrebu minimalizovať konflikty, pretože dieťa reaguje aj na správanie rodičov, ktorí sú jeho vzorom a obaja majú nezastupiteľnú úlohu vo vzťahu k maloletému. Rodičom odporučil spoločne vyhľadať odbornú pomoc a naučiť sa spolu vecne a správne komunikovať tak, aby nezhody neprenášali na svoje dieťa. O uložení povinnosti otcovi podať návrh vo veci samej (na úpravu styku s maloletým) rozhodol podľa § 336 ods. 1, 3 CSP. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým ho súd oprávni stretávať sa s maloletým G. každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Namietal, že rozhodnutím súdu prvej inštancie má výrazne limitovaný styk s maloletým len na niekoľko hodín do mesiaca a stretnutia v rozsahu 8 hodín každý druhý víkend (celkovo 16 hodín mesačne) mu nemôžu garantovať časový priestor na realizáciu svojho výchovného vplyvu na maloletého a utužovanie a prehlbovanie ich vzájomného vzťahu. Poukázal na to, že maloletý vo väčšom rozsahu trávi čas s mnohými osobami vo svojom sociálnom prostredí a takto nastavený rozsah vytvára veľmi dlhú dobu ich odlúčenia, kedy ho maloletý uvidí 4 hodiny v nedeľu a následne až po dvoch týždňoch, ktoré odlúčenie môže viesť k narušeniu ich vzťahov a nie k jeho udržaniu, čo považoval za rozporné so zdravým citovým vývinom maloletého. Tento časový rozsah jemu a maloletému môže maximálne garantovať, že maloletý ho bude poznať a nebude ho považovať za cudziu osobu. Namietal, že súd v danom prípade aplikoval na posudzovaný stav správne ustanovenie zákona, avšak aplikoval ho nesprávne, keď styk neurčil v rozsahu, ktorý poskytne oboma rodičom právo na rodičovskú starostlivosť o maloletého v rovnováhe. Rozhodnutie vytvára de facto stav, kedy nebude prítomný v živote maloletého. Namietal, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil najlepší záujem maloletého tak ako je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine, keďže nastavený rozsah styku vylučuje budovanie vzťahu a jeho rozvoj s osobami blízkymi dieťaťu zo strany jeho rodiny. Poukázal na to, že jeho rodičia žijú v N. a vzhľadom na ochorenie starého otca maloletého, nemôžu cestovať do Z.. Vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia nie sú vysvetlené dôvody, že takto úzko nastavený rozsah styku by mal byť dostatočný, resp. aspoň nevyhnutným stykom, ktorý zabezpečí zákonom stanovené zložky najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal na čl. 41 Ústavy SR, čl. 5 Zákona o rodine a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/212/2020 z 12.1.2021 a čk. 11CoP/199/2020 z 10.08.2020 (určený styk maloletého dieťaťa vo veku rok a 8 mesiacov s prespaním u otca) a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/131/2019 z 12.6.2020 (styk dieťaťa vo veku troch rokov upravený v rozsahu blížiacom sa striedavej starostlivosti). Uviedol, že z aktuálnej judikatúry vyplýva, že ani pre dieťa vo veku maloletého G. nie je niekoľko hodinový styk s otcom dostatočný, resp. takýto rozsah styku nezodpovedá ani minimálnemu, nevyhnutnému rozsahu. Poukázal na rolu otca v živote maloletého dieťaťa, jeho jedinečný a výnimočný vzťah, ktorý si maloletý potrebuje budovať nielen trávením času voľnočasovými aktivitami. Napriek jeho presvedčeniu, že navrhovaný styk každý druhý víkend je pre maloletého v aktuálnej situácii v najlepšom záujme, súhlasil by, ak by odvolací súd považoval za nevyhnutné, alternatívne pristúpiť na také riešenie, že prvé tri nepárne víkendy bude styk s maloletým určený s jedným prespaním zo soboty na nedeľu a následne sa bude realizovať v zmysle jeho návrhu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že v rámci konania o rozvod manželstva bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti na základe rodičovskej dohody a bližšieho skúmania a dokazovania, ktoré súd vo veci vykonal. Pri rozhodovaní vzal súd v úvahu skutočnosť, že v čase rozvodu rodičia žili v jednej domácnosti, kto bol s maloletým na rodičovskej dovolenke, kto sa o dieťa staral, pričom poprela, že by nesúhlasila s určením styku otca s maloletým, nakoľko podľa súdu nebolo toto potrebné. Situácia sa zmenila od 1.7.2020, kedy bola nútená opustiť spoločnú domácnosť za asistencie policajnej hliadky, čomu predchádzala hádka rodičov na základe obareného chrbátika maloletého, ktorého kúpal otec. Po incidente s otcom, ktorý na jej dopytovanie znervóznel, vytláčal ju s maloletým z dverí, bránil jej v opustení domácnosti bola nútená privolať pomoc a následne odišla bývať ku svojej matke. Mala za to, že otec nikdy nemal skutočný záujem o maloletého, o ktorého sa nedokáže postarať. Udalosť zo dňa 1.7.2020 naštrbila dôveru voči otcovi, ktorého správanie bolo v mnohých situáciách nepredvídateľné, agresívne a účelové a nie je v súlade s ochranou záujmov maloletého. Po opustení spoločnej domácnosti vyhľadala pomoc detského ombudsmana a Aliancie žien a na základe komunikácie s nimi sa domnieva, že spolu s maloletým čelili dlhodobému psychickému a fyzickému týraniu, manipulovaniu a šikane, v ktorej otec pokračuje prostredníctvom úradov (sťažnosti a podania na Generálnu prokuratúru SR, ÚPSVaR, Okresný úrad Bratislava a Policajný zbor). Keďže všetky tvrdenia otca pred úradmi vyvrátila, bola im ponúknutá pomoc zo strany psychológa ÚPSVaR, s ktorou intervenciou otec nesúhlasil. Rovnako tak bojkotoval aj sedenia u psychológa pred rozvodom manželstva a odmietal odporúčania psychologičky a mediátora. Záujem maloletého si uvedomuje, preto nebránila otcovi v styku so synom a snažila sa maximálne spolupracovať s otcom, avšak z jeho strany komunikácia viazne a o maloletého nejaví žiaden záujem. S ohľadom na zdravie a záujem dieťaťa bola prítomná na stretnutiach otca s maloletým, ku ktorým pristupovala opatrne, pričom podľa predstáv otca bolo zrejmé, že stačí ak napíše ráno matke, že má záujem vidieť syna v určitú hodinu a jej povinnosťou bolo mu vyhovieť bez ohľadu na to, ako sa maloletý cíti, či má iný program. Otec sa nikdy nesnažil o dohodu, pretože vždy bola pre neho nikto alebo polovičná matka, čo uviedol aj pred úradmi. Poukázala na to, že aj počas pandemických opatrení vyvíjala iniciatívu smerujúcu k hovorom, telefonátom, nahrávkam a fotografovaniu maloletého. Tiež má záujem poskytovať otcovi informácie o maloletom, avšak otec sa ich nedožaduje. Vyslovila názor, že otec netuší aký má maloletý denný režim, ako trávi voľný čas, ako sa stravuje, aké pesničky ho zaujímajú, aké aktivity preferuje a čo ho uspokojí. Takmer trojročné dieťa nevie telefonovať (výhrada otca k telefonátom), pretože nevie správne držať mobilný telefón, s ktorým sa hrá. Potvrdila, že počas spolužitia rodičov sa otec čiastočne podieľal na výchove a starostlivosti o maloletého, avšak len formou kúpania, podania mu dojčenského mlieka a kočíkovania, čo a nezaobišlo bez nehôd a nepríjemností. Naviac otec vykonával prácu v priebehu týždňa do deviatej večer a pracoval aj cez víkendy. Nikdy nevstával k synovi v noci aj keď mal koliku alebo reflux a jeho zdravotný stav zľahčoval, nikdy mu nečítal rozprávku a ak mu navaril kašu, nebola konzumovateľná. Maloletého nechal premočeného v kočíku, neusadil ho správne do autosedačky, pred obedom mu ponúkol čokoládu. Spoločné stretnutia s otcom sa snažila nenarúšať, priebeh stretnutí nenamieta ani otec. Uviedla, že správanie otca je podmienené jeho zlosťou voči nej, pričom otec počas spolužitia holdoval alkoholu, ktorý si schovával v rodinnom dome, čo odhalila počas materskej dovolenky. Nervozita otca a jeho nekontrolovateľné správanie môže byť podmienené aj jeho záľubou, ktorou je tipovanie športových zápasov. Vyslovila obavy, že ak sa otec potuží alkoholom, uvedené môže mať negatívny dopad na maloletého, pretože nie raz sa stalo, že zaspal a nedokázal sa zobudiť niekoľko hodín a nevnímal svet okolo (správanie na oslavách, spoločenských podujatiach), pričom pod vplyvom alkoholu si spôsobil zlomeninu a musel sa podrobiť operačnému zákroku. Poprela, že by neumožnila rodine otca kontakt s maloletým, nakoľko starú matku, krstnú matku (sestra otca) a ďalších členov rodiny privítala v domácnosti, pohostila ich a pripravila im program, keď trávili čas u nich. Starý otec zo strany otca má vážne zdravotné problémy, často je agresívny, nespoznáva najbližších, nedokáže sa sám najesť a obslúžiť. Vyslovila domnienku, že pre trojročné dieťa nie je vhodné prostredie, ktorému nerozumie a bez prítomnosti matky by v ňom zažil šok a neistotu. Tiež si nevie predstaviť absolvovanie cesty maloletého do N.c (5 hodín) iba s otcom, keďže maloletý si vyžaduje jej blízkosť, každý večer a aj počas popoludňajšieho spánku ho uspáva. Poukázala na vyjadrenie psychologičky, že pre maloleté dieťa je prirodzenejšie, že prvé roky bude cestovať rodina za ním, avšak otec sa snaží presadzovať svoje záujmy. Rovnako otec svojim návrhom na prespanie maloletého v jeho domácnosti neberie do úvahy prežívanie dieťaťa (pocit istoty a bezpečia). Poukázala na to, že otec využil možnosť stretnutia so synom (po 5 mesiacoch) 29.a 30. mája 2021 v prítomnosti matky, maloletý bol ustráchaný a bojazlivý, otec nevedel pochopiť, že ním vybrané atrakcie pre maloletého nie sú vhodné, a komunikácia s ním sa zlepšila až po tom, ako pochopil, že maloletý potrebuje popoludňajší spánok, inak je unavený a podráždený. Podľa jej názoru, na otcovi bolo badať, že urobiť štvorhodinový program pre maloletého nie je jednoduché. Počas uplynulého víkendu strávil maloletý s otcom styk v stanovenom čase, avšak komunikácia medzi rodičmi viazla, otec bol skúpy na informácie týkajúce sa maloletého (ohľadom stravy a programu), na ktoré sa ho dopytovala. Keďže si bola vyzdvihnúť letnú obuv v ich spoločnom dome, bola zhrozená v akom prostredí otec žije a uvedomila si, že v prípade nepriaznivého počasia by zobral maloletého domov, čo by pre neho predstavovalo nebezpečenstvo zo všadeprítomného neporiadku (neupratané, v záhrade nevyzbierané exkrementy po psovi, nepokosená tráva, nezabezpečené schody v interiéri). Poukázala na čl. 5 Zákona o rodine a čl. 4 CMP a dala do pozornosti dôležitosť posudzovania a určovania záujmu dieťaťa aj s prihliadnutím na úroveň starostlivosti rodičov o neho, teda, či je vhodné stretávanie na celý víkend s rodičom, ktorý sa o neho nevie riadne postarať alebo je v jeho záujme stretávať sa s druhým rodičom takým spôsobom, aby to neohrozilo všestranný vývin dieťaťa. Mala za to, že vzhľadom na sporadický záujem otca a na základe skúseností z posledného stretnutia, nie je z pohľadu dieťaťa vhodné, aby sa v súčasnosti stretávalo s otcom bez jej prítomnosti a s prespaním, pretože v otca a jeho schopnosti starať sa o maloletého nemá dôveru a ani maloletý nemá s otcom vybudovaný vzťah. Záujem otca o styk s maloletým považovala za formálny a predstieraný, aj vzhľadom na podanie návrhu otca až po 10 mesiacoch od ukončenia spolužitia. Poukázala na to, že otec v minulosti požíval alkoholické nápoje, bol závislý na stávkovaní, o maloletého sa nestaral a ak sám nemá záujem o stretnutia s maloletým, nemôže ho nútiť. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Zdôraznila, že dané rozhodnutie je dočasného charakteru a jeho cieľom je zachovanie kontaktu rodiča s dieťaťom. Vo vzťahu k odkazu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/212/2020 namietala, že predmetná právna veta (časť odôvodnenia vytrhnutá z kontextu rozhodnutia) nie je na predmetnú vec aplikovateľná. Každá vec týkajúca sa maloletého dieťaťa je individuálna s potrebou prihliadnuť na záujem konkrétneho maloletého dieťaťa. V danom prípade ide o odlišný skutkový stav. Vyslovila názor, že nie je možné bez ďalšieho iba na základe veku dieťaťa určiť, či je pre dieťa vhodné upraviť styk s prespatím alebo bez, keďže každé maloleté dieťa je individuálne, vyrastá v iných výchovných prostrediach, má iné potreby a preto je nutné jeho najlepší záujem individualizovať. 6. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a odvolaniu otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 9. Aký je charakter neodkladného opatrenia, čo je jeho účelom a aké sú podmienky jeho nariadenia vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, odvolací súd na uvedené poukazuje. 10. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a záverom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia styku otca s maloletým dieťaťom. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka v zmysle rozhodnutia súdu a rodičia sa nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým, pričom ich vzájomná komunikácia v tomto smere zlyháva. Po preskúmaní odvolaní rodičov, ich dôvodov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a odvolanie matky nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné vziať do úvahy vek maloletého (tri roky), ktorý sa s otcom stretával doposiaľ sporadicky, resp. ako sám potvrdil od júla 2020 došlo ku desiatim stretnutiam. Aktuálne, od nariadenia neodkladného opatrenia sa styk realizoval raz v prítomnosti matky a raz bez jej účasti (ako je zrejmé z podaného odvolania matky). Za daných okolností, vzhľadom na vek, režim a potreby maloletého, ale najmä jeho prirodzenú väzbu na matku nemožno akceptovať návrh otca na určenie rozsahu styku od piatku do nedele (vrátane prespania), keďže z pohľadu dieťaťa je potrebné postupné odpútavanie sa od matky. Napriek tomu, že otec tvrdí, že jeho domácnosť je pre maloletého domovom, v ktorom vyrastal, nemožno na daný argument prihliadať, keďže dieťa vo veku dvoch rokov (kedy s ním matka opustila spoločnú domácnosť) má v prvom rade väzbu na osobu a zmenu prostredia vníma v súvislosti s prítomnosťou jeho prioritnej kontaktnej osoby, ktorou je v danom prípade matka. Skutočnosť, že styk otca s maloletým, resp. prítomnosť maloletého v jeho domácnosti, sa riadne nerealizoval po dobu takmer 11 mesiacov je nutné vziať v úvahu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že určenie styku otca s maloletým v rozsahu od piatku do nedele nepretržite nie je aktuálne v záujme maloletého, a jeho záujem má prednosť pred záujmom otca. S prihliadnutím na vek maloletého, jeho režim a potreby, odvolací súd považuje za primeraný rozsah styku otca s maloletým v intenzívnejšej podobe, to znamená v častejšom stretávaní sa. Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru o potrebe čiastočne korigovať súdom určený rozsah stretnutí otca s maloletým a za primeraný a vhodnejší považoval rozsah určiť nielen na každú nepárnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., ale aj každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., pretože pre dieťa vo veku troch rokov, ktoré nemalo doposiaľ pravidelný kontakt so svojim otcom je potrebné stretnutia realizovať v kratších intervaloch. Takýto rozsah styku je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa a zohľadňuje nielen jeho vek, potreby, denný režim, ale aj citovú väzbu k matke a súčasne rešpektuje práva maloletého aj otca na budovanie si vzájomných väzieb a spoločné trávenie času. Pokiaľ otec poukazuje na rozhodnutia súdov vo veci starostlivosti o maloleté deti (o úprave styku), odvolací súd udáva, že dané rozhodnutia nemožno aplikovať na uvedenú vec, nakoľko po preskúmaní návrhu otca a vyhodnotení vyjadrení oboch rodičov, je potrebné vec posúdiť individuálne z pohľadu maloletého G. a konkrétnych okolností danej veci (doposiaľ realizovaný styk otca s maloletým, vek dieťaťa, konflikty rodičov). Pokiaľ ide o odvolanie matky odvolací súd neprihliadal na jej námietky (otec sa nedokáže o maloletého postarať, požíva alkohol, je agresívny), keďže ide výhradne o tvrdenia matky ničím nepreukázané (pripojené fotografie neosvedčujú matkou tvrdenú skutočnosť o požívaní alkoholu otcom). Pokiaľ matka poukazuje na domácnosť otca ako nevhodnú pre maloleté dieťa, aj toto jej tvrdenie vychádzajúce z náhodnej návštevy jeho domácnosti je len jej vyjadrením, bez akéhokoľvek osvedčenia. Rozsah styku nastavený na dennej báze v trvaní 4 hodiny cez víkend (sobota a nedeľa) a dve a pol hodiny počas pracovného týždňa zodpovedá aktuálnej situácii v rodine, najmä veku maloletého a potrebe postupného rozširovania styku s otcom. Vzhľadom na daný skrátený rozsah styku aj odvolací súd dospel k záveru, že prítomnosť matky na stretnutiach nie je dôvodná, pričom daným rozhodnutím sa odstráni aj možnosť konfliktu rodičov, ktorých je maloletý účastný. Je samozrejmé, že otec prispôsobí čas a program veku maloletého tak, aby bol maloletý spokojný, a matku presvedčil, že jej obavy nie sú namieste. Odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by vylučovali kontakt otca s maloletým v určenom rozsahu. Treba zdôrazniť, že otec je povinný zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk realizoval v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nakoľko ide o jeho právo styku s dieťaťom, kedy v čase stretnutí má možnosť sa mu dostatočne venovať. Povinnosťou matky je dieťa na stretnutia riadne pripraviť. Pre ozrejmenie obom rodičom odvolací súd dopĺňa, že miestom odovzdania a preberania maloletého je bydlisko matky, čo však neznamená, že stretnutia sa musia realizovať v bydlisku matky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe nastavenia režimu a jasných pravidiel rodičom a maloletému dieťaťu, ktorými sa budú riadiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej (konanie o úprave styku otca s maloletým). Je však potrebné upozorniť rodičov, aby rešpektovali záujem maloletého dieťaťa a správali sa a komunikovali spolu tak, aby mu vytvorili pokojné a láskyplné prostredie, v ktorom nebude pociťovať negatívne emócie, od ktorých sa rodičia nedokážu odosobniť. Len pozitívny prístup rodičov umožní pokojnú realizáciu styku otca s maloletým a jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Je samozrejmé, že povinnosťou rodičov je vzájomne sa informovať o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na dočasný charakter neodkladného opatrenia, pričom v konaní vo veci samej súd prvej inštancie vykoná náležité dokazovanie, ktoré bude podkladom konečného rozhodnutia, teda okrem iného vyhodnotí a zohľadní aj priebeh doposiaľ realizovaných stretnutí, spoluprácu rodičov a podmienky na strane každého z nich. Dané rozhodnutie rámcovo určuje rozsah stretnutí otca s maloletým, pričom rodičia majú možnosť hľadať ideálne riešenie styku otca s maloletým aj prípadnou formou využitia odborného poradenstva za účelom dosiahnutia dohody, ktorá je pre dieťa najideálnejším riešením. 11. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o styku otca s maloletým dieťaťom podľa § 388 CSP a vo výroku, ktorým zamietol vo zvyšku návrh otca, rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).