Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/5/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200014 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620200014.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., AK so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, J., 2. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, M., obaja zast.: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., AK so sídlom Havlíčkova 4437/16, Bratislava, o zaplatenie 2.593,15 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 5C/1/2020-9, zo dňa 25.02.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k.5C/1/2020, zo dňa 25.02.2020 vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou vylúčenou na samostatné konanie dňa 07.01.2020 (pôvodne podanou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie) na základe rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5C/294/2015 - 79 zo dňa 06.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.593,15 EUR s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. 2. Okresný súd Bratislava Malacky uznesením č. k.5C/1/2020 zo dňa 25.02.2020 konanie vo veci zaplatenia sumy 2.593,15 eur s príslušenstvom podľa ustanovené § 144 CSP, § 145 ods. 1 a odsek 2 CSP, §.146 ods. 1 a ods. 2 CSP konanie so súhlasom žalovaných zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby procesne zavinil žalobca, má nárok na náhradu trov konania v plnej výške protistrana. Súd ale žalovaným náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania voči žalobcovi uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci nevyplýva, že by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli. 4. Proti výroku II. uznesenia podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok II uznesenia tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1 a žalovanej 2 spoločne a nerozdielne 100% náhrady trov prvoinštančného konania, ako aj za odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd zrušil napádaný výrok II uznesenia a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní odôvodnil tým, že § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že v danom prípade za nezákonný považujú výrok II napádaného uznesenia, ktorým konajúci súd rozhodol tak, že žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, na podklade čoho súd dospel k predmetnému záveru a to aj keď súd poukázal na čl. 17 CSP, pričom podľa názoru žalovaných uvedené nemožno aplikovať pri otázke týkajúcej sa priznania nároku na náhradu trov konania protistrane, ak druhá strana sporu procesne zaviní zastavenie konania. Podľa názoru žalovaných ide o zjavné nesprávne právne posúdenie konkrétnych ustanovení CSP. Zákonodarca v 6-tej hlave v § 251 a nasl. zakotvil priamo ustanovenia upravujúce trovy konania. Jednoznačne vymedzil, kedy a za akých okolností má ktorá strana sporu nárok na ich priznanie ako aj, kedy žiadnej zo strán sporu konajúci súd neprizná tento nárok. V úvode predmetného zákona CSP zákonodarca vymedzil základné právne princípy na ktorých tento zákon spočíva, pričom je nepochybné, že tieto základné princípy nemožno vykladať v rozpore s jasným znením daného konkrétneho ustanovenia. To znamená, že pokiaľ zákonodarca jednoznačne vymedzí, v tomto prípade v § 256 situáciu, kedy súd prizná nárok na náhradu trov konania protistrane, nemôže konajúci súd explicitné znenie zákonného ustanovenia odignorovať s tým, že svoje odôvodnenie založí na výklade (v tomto prípade na nesprávnom) princípu, ktoré tvoria úvod predmetného zákona. 5. Postup okresného súdu podľa čl. 17 CSP v otázke nepriznania nároku na náhradu trov konanie žalovaným, ktorý im priamo vyplýva z § 256 CSP možno odôvodnene považovať za nesprávne právne posúdenie, keďže konajúci súd týmto svojím rozhodnutím porušil právo žalovaných ako strán sporu na spravodlivé súdne konanie, čo je v priamom rozpore s čl. 17 CSP. Keďže konajúci súd vo svojom odôvodnení napádaného uznesenia neuviedol ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by v tomto prípade neprichádzala do úvahy aplikácia § 256 CSP, žalovaní nevidia žiaden dôvod k tomu, aby im ich nárok na náhradu trov konania nebol priznaný. Rovnako je v danom prípade daný aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Iná vada podľa názoru žalovaných spočíva v tom, že konajúci súd svojím rozhodnutím jednak nenaplnil požiadavku riadneho a presvedčivého rozhodnutia, keďže odňal žalovaným ich zákonný nárok, ale nijakým konkrétnejším okrem odkazu na čl 17 CSP a súčasne súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie neodôvodnil a súčasne iná vada konania podľa názoru žalovaných spočíva i v tom, že týmto konaním konajúceho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Pokiaľ sa najvyššie súdne autority už otázkou týkajúcou sa § 256 CSP zaoberali a k tejto zaujali rovnaký právny názor je zrejmé, že žalovaní rovnako s ohľadom na princíp právnej istoty očakávali, že konajúci súd dá na otázku, ktorá už bola opakovane riešená rovnakú odpoveď. Ak sa konajúci súd rozhodol odkloniť od záverov, ktoré konštatovali najvyššie súdne autority bolo jeho základnou povinnosťou detailne objasniť, resp. vysvetliť na podklade akých konkrétnych skutočností prijal taký záver aký prijal, teda prečo sa odklonil od názorov vyšších súdnych autorít. 6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných vyjadril písomnými podaniami zo dňa 29.05.2020 a 18.08.2020 tak, že s napadnutým uznesením sa stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné zmeniť uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 04.12.2017 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, pričom dôvod späťvzatia neuviedol. Okresný súd po späťvzatí žaloby konanie so súhlasom žalovaných zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP vzhľadom na zistenie, že žalobca, ktorý vzal žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane. Súd prvej inštancie však s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania voči žalobcovi uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci nevyplýva, že by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli , nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal. 9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010. 13. V danom prípade žalobca nepreukázal dôvod späťvzatia žaloby a preto súd prvej inštancie vo svojom uznesení správne uviedol, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a protistrana teda žalovaní, majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške . 14. Okresný súd však nesprávne rozhodol o náhrade trov konania po späťvzatí žaloby žalobcom a po zistení, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a protistrana (žalovaní) majú nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd prvej inštancie žalovaným náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich postup súdu rozhodnúť hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pretože i keď si žalovaní náhradu trov konania voči žalobcovi uplatnili, vznik trov v uvedenom konaní nijako nepreukázali, ani zo spisu v uvedenej veci nevyplýva, že by im preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania vznikli. 15. Tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nesprávny. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, advokátom. Právny zástupca žalovaných bol súdom prvej inštancie dňa 22.01.2020 vyzvaný, aby sa vyjadril, či žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu vyjadrili podaním zo dňa 03.02.2020 tak, že so späťvzatím žaloby súhlasia a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného je potom zrejmé, že minimálne písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných, ktorým vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby, je úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Preto nie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, ani im zo spisu nevyplývajú. Možno preto uzavrieť, že je dôvodná námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalovaným nárok na náhradu trov nepriznal a v odôvodnení rozhodnutia uvedené ustanovenie § 256 Civilného sporového poriadku, nesprávne na daný prípad aplikoval a nesprávne si toto ustanovenie súd vyložil. 16. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaným v 1.rade a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, pričom vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (R 49/1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014, 2MObdo 4/2010). 17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).