Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/210/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201187 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1719201187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná: Q. R., zastúpený procesným opatrovníkom U. XX F. a opatrovníčkou M. G., o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.02.2021, č.k. 38 Ps/10/2019-71, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol návrh Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t.č. V. seniorov R. oddychu, A. jazerá - juh XXXX, A. (ďalej „ posudzovaný„) na navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony a podľa § XX a § 251 ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. X. J. výrok rozhodnutia právne odôvodnil § 10 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 231 písm. c/, § 239, § 240 ods. 3, § 243 ods. 1, 2, § 249 ods. 1 C.m.p. a vecne tým, že posudzovaný návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony odôvodnil tým, že v súčasnosti je jeho stav taký, že je možné zrušiť nad ním opatrovníctvo a prinavrátiť mu spôsobilosť na právne úkony. Poukázal na svoj vek a spôsob života, ktorý vedie v zariadení s tým, že tento nezodpovedá jeho súčasnému zdravotnému stavu, abstinuje už 3,5 roka a vyjadril presvedčenie, že vydrží abstinovať aj naďalej. Poukázal na to, že v zariadení mu zrušili prechádzky a von môže chodiť len s dcérou, ktorá je jeho opatrovníčkou, pričom on chce byť slobodný a pohybovať sa podľa vlastného uváženia. Chcel by sa vrátiť domov k manželke, ktorú po celý ten čas nevidel, resp. vedel by si predstaviť, že by žil aj sám, z jeho pohľadu je samoobslužný a dokáže fungovať samostatne. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (vyjadrením opatrovníčky k návrhu podaním V. M. doručeného súdu dňa 30.08.2019, podaním manželky posudzovaného, podaním K. M. doručeného súdu dňa 05.09.2019, podaniami posudzovaného doručených súdu 02.10.2019 a 31.10.2019, lekárskou správou posudzovaného zo dňa 13.08.2019, Znaleckým posudkom č. 4/2020 M.. E. T., O.. zo dňa 01.06.2020, výsluchom účastníkov konania a ustanovenej znalkyne) zistil, že rozsudkom zo dňa 15.03.2017, č.k. 11Ps/26/2016-29 (právoplatným 07.04.2017), Okresný súd Považská Bystrica obmedzil posudzovaného Q. M. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že tento nie je schopný nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, spísať závet, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a byť ručiteľom iným osobám, nemôže nakladať počas mesiaca samostatne s finančnou hotovosťou nad 20 Eur a uzatvárať kúpne zmluvy, ktorých suma prevyšuje 20 Eur, nie je spôsobilý rozhodovať o spôsobe a rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej jeho osobe a rozhodovať o svojom umiestnení v centre či domove sociálnej starostlivosti a robiť úkony smerujúce k ukončeniu svojho pobytu v takomto zariadení. Zároveň súd ustanovil posudzovanému opatrovníčku v osobe jeho dcéry, M.. M. B.. Zo Znaleckého posudku č. 4/2020 vypracovaného ustanovenou znalkyňou M.. E. T., PhD. súd prvej inštancie zistil, že posudzovaný trpí viacerými duševnými poruchami - poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, syndrómom závislosti od alkoholu (aktuálne abstinuje pri sprísnenom režime v chránenom prostredí) a psychotickou poruchou indukovanou alkoholom, emulačnou psychózou (aktuálne je dezaktualizovaná v chránenom prostredí po prerušení konzumu alkoholu a kontaktu s manželkou, ku ktorej sa symptomatika vzťahovala) a tiež ľahké poruchy poznávania (t. j. organický psychosyndróm). Ochorenia majú trvalý charakter. Súdnosť a úsudková schopnosť, plánovanie, abstraktné myslenie, zvažovanie dôsledkov rozhodnutí sú narušené a v bežných denných činnostiach, hoci je posudzovaný dostatočne seba obslužný, vyžaduje usmernenie inou osobou. V zariadení sa opisujú závažné poruchy správania - porušenie režimu, ktoré ohrozujú jeho zdravotný stav, nedostatočná je aj spolupráca pri užívaní liekov a celkovo nie je posudzovaný schopný dostatočne kvalitne psychosociálne fungovať. Posudzovaný nie je schopný vykonávať samostatne starostlivosť o svoju osobu v dostatočnej miere, nenavštevuje lekárov samostatne, nevie uviesť ich mená, nevie opísať priebeh vyšetrení, ktoré absolvoval, nepozná odporúčania lekárov ani názvy ochorení, ktorými trpí či liekov, ktoré užíva a pri užívaní ktorých je tiež potrebné ho kontrolovať. Pokiaľ ide o hospodárenie s finančnými prostriedkami, dostáva čiastku 5 Eur týždenne a ani orientačne nevedel uviesť, koľko čo stojí okrem alkoholu. Posudzovaný má zachované základné sociálne kompetencie, vie nadviazať vzťahy s ľuďmi a tiež je schopný v dostatočnej miere používať telekomunikačné a poštové služby, na strane druhej je zvýšene dôverčivý a ovplyvniteľný, najmä ak dostane prísľub, že konanie bude v prospech jeho záujmom. Posudzovaný nie je schopný v dostatočnej miere chrániť svoje záujmy, nie je schopný uvedomiť si potrebu pomoci a požiadať o ňu a sám nevie odhadnúť svoje schopnosti. V budúcnosti aj vzhľadom k veku a progresii psychických a telesných ochorení, ktorými trpí, možno očakávať postupné zhoršovanie zdravotného stavu. V prípade ak posudzovaný nebude mať zabezpečenú adekvátnu zdravotnú starostlivosť a nebude umiestnený v chránenom prostredí so stabilným režimom, pravidelným užívaním liekov a zabezpečenou abstinenciou alkoholu, je možné očakávať viac nepriaznivý priebeh. Po umiestnení posudzovaného sa jeho zdravotný stav stabilizoval, príp. zlepšil do tej miery, že v chránenom prostredí po sprísnení režimu od alkoholu abstinuje a došlo k dezaktualizácii bludných tém, čo však na jeho psychosociálne fungovanie a kompetencie nemalo významnejší vplyv. 3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že u posudzovaného nie sú splnené podmienky pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Nestotožnil sa s argumentáciou posudzovaného , že jeho abstinencia bude pokračovať aj po tom, čo by mu bola navrátená spôsobilosť na právne úkony a on by odišiel zo zariadenia. Aj keď posudzovaný aktuálne abstinuje, tento stav nie je spôsobený jeho vlastným slobodným rozhodnutím, ale sprísneným režimom, ku ktorému zariadenie pristúpilo po tom, čo posudzovaný opakovane porušil stanovené pravidlá, zo zariadenia odišiel a na vychádzke požíval alkoholické nápoje (čo posudzovaný sám potvrdil). Rovnako v tejto súvislosti nemohol opomenúť ani tvrdenia príbuzných posudzovaného, ktorí súdu uviedli, že samotný posudzovaný sa opakovane vyjadroval v tom smere, že by chcel zo zariadenia odisť, aby si mohol zájsť „na pivo“ a pod., ktoré za danej situácie relevantne dotvárajú celkový postoj posudzovaného k jeho stavu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zdravotný stav posudzovaného je tak pre účely obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ako aj pre účely jej navrátenia potrebné posudzovať komplexne. Kompenzácia zdravotného stavu, na ktorú sa posudzovaný odvoláva a ktorá bola (hoci nie v takej miere a rozsahu ako to vníma posudzovaný) zistená aj vypracovaným súdnoznaleckým posudkom, má svoju príčinu v tom, že posudzovaný sa zdržiava v chránenom režime, pod dohľadom a so zabezpečením pravidelného užívania liekov a dohliadania na to, aby nedošlo k dekompenzácii jeho stavu požívaním alkoholu. V prípade posudzovaného je nutné konštatovať, že dlhoročné nadmerné požívanie alkoholu spôsobilo u neho viacero duševných porúch, ktoré majú trvalý charakter, pričom abstinencia od alkoholu v kombinácii s medikamentóznou liečbou a poskytovaním starostlivosti umožnili ich zastabilizovanie a čiastočnú dezaktualizáciu, avšak nie ich vyliečenie a ani plné potlačenie, či zvládnutie v potrebnej a žiaducej miere, čo je zrejmé aj zo správania posudzovaného. Súd prvej inštancie postrehol značnú nekritickosť posudzovaného vo vzťahu ku svojmu stavu a ochoreniam, ktorými trpí, ktorá je samozrejme prirodzená a sýtená aktuálnym stavom, kedy posudzovaný abstinuje a subjektívne sa cíti dobre, čo ho viedlo k presvedčeniu, že jeho stav umožňuje navrátenie spôsobilosti na právne úkony a samostatné fungovanie, čo však vykonané dokazovanie vyvrátilo. Zo záverov vykonaného súdnoznaleckého dokazovania vyplynulo, že posudzovaný nie je schopný samostatného fungovania a navrátenie spôsobilosti na právne úkony spolu s jeho odchodom z chráneného prostredia/ režimu by malo u neho značne nepriaznivé následky, t. j. subjektívne vnímanie posudzovaného ohľadom jeho zdravotného stavu nemá oporu v objektívnych skutočnostiach, zistených vykonaným dokazovaním. V tomto smere dal súd prvej inštancie posudzovanému do pozornosti, že sa opakovane dopustil porušenia režimu zariadenia a požíval alkoholické nápoje, neuvedomujúc si (alebo si nepripúšťajúc) negatívne následky takéhoto konania na svoje zdravie. Posudzovaný - a je to jedným zo sprievodných znakov jeho ochorení a s nimi spojenej nekritickosti - bagatelizuje svoj stav a predovšetkým svoje konanie, keď obhajuje požívanie alkoholu počas vychádzok zo zariadenia s odôvodnením jeho malých množstiev, veľkej horúčavy alebo, že sa jednalo „len o pivo“ (čo je samo o sebe sporné). Aj z uvedeného konania mal za zrejmé, že posudzovaný, ktorého nepriaznivý zdravotný stav je zapríčinený dlhoročným toxickým požívaním alkoholických nápojov, ktorý spôsobil nezvratné zmeny na jeho psychickom stave, nie je schopný abstinovať, ak je to ponechané na jeho vlastnom rozhodnutí a vôli. Napokon celkový stav posudzovaného dotvára aj jeho vnímanie a postoj, keď poukazoval na to, že sa chce vrátiť k manželke, ktorú už dlho nevidel a do svojho domu v obci Udiča, čo považoval za niečo samozrejmé. Posudzovaný pritom zjavne nereflektuje na znaleckým dokazovaním už v predchádzajúcom konaní (a aj v tomto) diagnostikovanú emulačnú psychózu (okrem iného), ktorej symptomatika sa vzťahovala na osobu manželky a rovnako ani na tú skutočnosť, že manželka posudzovaného je psychiatrickým pacientom, pričom jej nepriaznivý psychický stav bol spôsobený dlhoročným správaním sa posudzovaného pod vplyvom alkoholu k jej osobe. Výpoveď opatrovníčky posudzovaného - ich dcéry - pritom potvrdzuje, že ani v tomto smere nedošlo u posudzovaného k pozitívnej zmene, nakoľko aj z niektorých jeho súčasných vyjadrení je zrejmé, že v jeho vzťahu k manželke sa prejavujú rovnaké tendencie, ako boli preukázané už v minulosti (alkoholová žiarlivosť a pod.). V kontexte uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že u posudzovaného nedošlo k takému zlepšeniu jeho zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval navrátenie spôsobilosti na právne úkony, keďže konštatovaná stabilizácia jeho stavu má príčinu v sprísnení režimu posudzovaného a väčšej kontrole jeho osoby, kedy bolo zároveň konštatované, že posudzovaný vykazuje výrazné tendencie k návratu k predchádzajúcemu spôsobu života a vzhľadom k jeho diagnostikovaným psychickým poruchám, ich dôsledkov na jeho stav a neschopnosti vlastnou vôľou abstinovať, jeho samostatné fungovanie mimo chránený režim nie je možné, resp. viedlo by k výrazne nepriaznivým (ak nie fatálnym) následkom pre jeho život. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie posudzovaný poukazujúc na to, že je schopný žiť riadnym životom, vie sa o seba postarať v odbore svojho zamestnania a žiť životom spoločenským. Tvrdenie dcéry, že sa o seba nevie postarať nie je pravdivé, v minulosti žil 6 rokov v Čechách a na Morave a staral sa sám o seba. Nevie nič o sume 9.000 Eur ušetrených na opravu záhradného oplotenia v A., lebo dal v minulosti dcére splnomocnenie na svoje konto. Nevie výšku svojho dôchodku a dcéra mu hovorí, aby sa nebál, že má dosť. Rád by ešte navštívil svoje dve sestry, ktoré bývajú spolu v Považskej Bystrici a po piatich rokoch by sa možno potešili jeho návšteve. Posudzovaný žiadal, aby súd uveril tomu, že so skončením s alkoholom to myslí vážne. 5. Opatrovníčka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že niekoľkoročný pobyt posudzovaného (jej otca) v Čechách a na Morave bol pred viac ako 20-timi rokmi, kedy cestoval za prácou na týždňovky. Pri nástupe do zariadenie v Senci mal posudzovaný na účte okolo 2.500 Eur, posudzovanému z dôchodku uhrádza poplatky za pobyt v zariadení, čo vidno z jeho „klientskeho účtu„ na ktorý mu pravidelne mesačne posiela peniaze z jej osobného účtu vo výške 60 Eur mesačne a dva až trikrát do roka aj dvojnásobne vyššiu sumu. Posudzovanému okrem toho nosí zo svojich finančných prostriedkov proviant a nakupuje veci osobnej spotreby (ošatenie, zdravotnícke pomôcky). O stave otcovho účtu a jeho dôchodku sa s otcom baví takmer každý týždeň, avšak do ďalšej návštevy to otec zabudne a je nutné mu stále pripomínať to isté. 6. Procesný opatrovník v písomnom podaní z 15.04.2021 uviedol, že obec nemá žiadneho voľného sociálneho pracovníka, ktorý by posudzovanému pomáhal pri potrebách bežného života . 7. Posudzovaný v následnom písomnom podaní označenom ako „odvolanie„ uviedol, že je schopný sa sám o seba postarať, s obliekaním, umývaním mu nie je treba pomáhať. Raňajky si robí sám, obedy varí žena pre oboch, keďže sú doma už len sami, dvaja synovia sú farári na svojich farnostiach a dcéra žije v Modre. Tej ďakuje za týždenné návštevy v A., kde bol na protialkoholickom liečení. Chce byť uvoľnený z domova seniorov a vrátiť sa do svojho domu, kde býval s manželkou, ktorá keď s ním nechce žiť, nech ide kam ju srdce ťahá. Jeho dôchodok mu postačí na stravu a oblečenie. 8. Opatrovníčka v následnom písomnom podaní uviedla, že otec v poradí druhé odvolanie napísal preto, lebo zabudol, že už jedno odvolanie napísal. Otec nie je schopný sa sám o seba postarať, stráca priestorovú orientáciu, nevie komunikovať s lekárom o svojom stave a poriadne opísať, čo mu je. Žiadala žiadosti posudzovaného nevyhovieť, nakoľko by to v prvom rade poškodilo jeho život. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie posudzovaného nie je dôvodné, 10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 11. Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. 12. Podľa § 231 písm. c/ C.m.p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 13. Podľa § 239 C.m.p. ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 14. Podľa § 249 ods. 1 C.m.p., ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. 15. Po oboznámení a s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh posudzovaného na navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony, a ktorý vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadali s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené v napadnutom rozhodnutí opakovať ( § 387 ods. 2 C.s.p.). 16. Len v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami posudzovaného (obsahovo posúdenými ako námietkami o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal vykonanému dokazovaniu. Okolnosti namietané posudzovaným v odvolaní a v následnom písomnom podaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie týkajúcou sa úvahy o tom, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na navrátenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony . 17. Odvolací súd sa plne zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že zo záverov v konaní vykonaného dokazovania, vrátane záverov vykonaného znaleckého dokazovania je jednoznačné, že u posudzovaného nedošlo k takému zlepšeniu jeho zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony, obmedzenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.03.2017, č.k. 11Ps/26/2016-29 (právoplatným 07.04.201) tak, že posudzovaný nie je schopný nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, spísať závet, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a byť ručiteľom iným osobám, nemôže nakladať počas mesiaca samostatne s finančnou hotovosťou nad 20 Eur a uzatvárať kúpne zmluvy, ktorých suma prevyšuje 20 Eur, nie je spôsobilý rozhodovať o spôsobe a rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej jeho osobe a rozhodovať o svojom umiestnení v centre či domove sociálnej starostlivosti a robiť úkony smerujúce k ukončeniu svojho pobytu v takomto zariadení. Pokiaľ posudzovaný v podanom odvolaní závery znaleckého dokazovania spochybňuje (tvrdeniami o schopnosti sa o seba po všetkých stránkach dostatočne postarať) je treba mu dať do pozornosti, že zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti a ktoré je nutné ozrejmiť pre následné právne posúdenie veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ust. § 191 C.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdu podľa cit. ustanovenia nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru - súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. 18. Prihliadajúc na obsah Znaleckého posudku č. 4/2020 vypracovaného ustanovenou súdnou znalkyňou M.. E. T., O.. (obsahujúceho úvodnú časť s opisom úlohy znalca, výpis zo spisovej a zdravotnej dokumentácie, výsledky psychiatrického vyšetrenia posudzovaného a záver) má odvolací súd za to, že tento má všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a jeho závery uvedené na str. 12-14 posudku, sú dostatočne odôvodnené a riadne podložené. Ak jasné, úplné a presvedčivé závery označeného znaleckého posudku, závisiace od posúdenia skutočností, na ktoré je treba špecifické odborné znalosti, na ktoré znalkyňa pred súdom dňa 18.02.2021 plne odkázala, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pri rozhodovaní o návrhu posudzovaného na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, aj v kontexte ostatného vykonaného dokazovania (výsluchov účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu ) zohľadnil, jeho postup je plne udržateľný. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislých výrokov o trovách štatu a o trovách konania, podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ako vecne a právne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods .1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).