Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/85/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201256 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1719201256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: JY. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/XX B., XXX XX Q.É., o zaplatenie 286,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.02.2020, č.k. 43C/30/2019-23, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 286,12 eur spolu s úhradou poštových platieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti“), ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na základe žalovaným nepopretého tvrdenia žalobcu, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb a z oznámenia o kontrole platenia úhrady, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol v období od 04/2014 do 01/2019 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti a nebolo zistené, že by bol žalovaný oslobodený od úhrady, resp. že by platil úhradu na inom odbernom mieste a že by túto skutočnosť oznámil žalobcovi. Výška mesačnej úhrady je zo zákona 4,64 eur a z nespochybneného tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že žalovaný úhradu v období od 04/2014 do 01/2019 žalobcovi nezaplatil, preto je povinný zaplatiť dlžnú sumu za služby verejnosti za uvedené obdobie vo výške 269,12 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti právo na pokutu vo výške 17 eur, na úhradu ktorej bol žalovaný žalobcom vyzvaný, pokutu napriek výzve nezaplatil, preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj pokutu vo výške 17 eur. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty a v súvislosti so zaslaním výzvy mu vznikli náklady vo výške 1,45 eur, predstavujúce vynaložené poštovné, ktorého výška bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Poštové výdavky vo výške 1,45 eur ako nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že predmetný vzťah mal byť posudzovaný ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, ktorý vzniká zaevidovaním osoby odberateľa v zozname odberateľov elektriny v domácnosti a aj keď vzťah so žalobcom nevznikol zmluvou, podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy od dodávke elektriny. V prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami má žalobca postavenie dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa. Spotrebiteľská povaha veci má význam aj pre prihliadnutie súdom ex offo na premlčanie a nepriznanie práva žalobcovi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov v súlade s ust. § 101 a § 54a Občianskeho zákonníka. V danom prípade sú nepremlčané splátky od 01.07.2016 do 31.01.2019, keď žalobca žalobu podal 01.07.2019, súd teda nepostupoval správne, keď neposudzoval tento právny vzťah ako spotrebiteľský a priznal žalobcovi aj premlčané sumy. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský spor, nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto je vylúčené, aby v tomto konaní šlo o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 290 CSP. Úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom a ich príslušenstvo žalovaný neplatí na základe zmluvného vzťahu s ním, táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona o úhradách. Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to, či jeho služby využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom sa túto neekvivalentnosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 zákona o úhrade za služby verejnosti stačí, ak je fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa skvalifikovaným počtom zamestnancov. V zmysle znenia zákona o úhrade za služby verejnosti nie je významné ani to, či platiteľ reálne odoberá v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa eviduje. V zmysle ust. § 290 CSP pre konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí, ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t. j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Jeho hlavným predmetom činnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti je vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme, a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým je rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR. Svojím poslaním a špecifickými zákonnými požiadavkami na obsah vysielania sa teda jeho činnosť nepochybne odlišuje od obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (na rozdiel od komerčných vysielateľov ako podnikateľských subjektov). V zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii (ďalej len ,,zákon o RTVS“) nemôže verejné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť, ktorú môže vykonávať za veľmi obmedzených podmienok. Prostriedky získané z úhrad za služby verejnosti môžu byť používané výlučne na financovanie jeho hlavného predmetu činnosti a nie jeho podnikateľskej činnosti. Zákon o RTVS dôsledne rozlišuje medzi vyberaním úhrady za služby verejnosti a jeho podnikateľskou činnosťou, preto je nepochybné, že pri výbere úhrad za služby verejnosti nepôsobí v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti, a preto ho nemožno považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak by súd tento spor považoval za spotrebiteľský, išlo by o nesprávny procesný postup, ktorý by mu mohol znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V súvislosti s premlčaním zastáva žalobca stanovisko, že súd nemusel prihliadať na premlčanie ex offo a v prípade, že nebola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, žalovaný mal zaplatiť neuhradené poplatky. Žalobca tak považuje námietky žalovaného za bezpredmetné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na výzvu odvolacieho súdu ďalej nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 10. Podľa ust. § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady Rozhlas a televízia Slovenska. 12. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur a za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1. 13. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 14. Podľa ust. § 10 ods. 1 až 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. 15. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 16. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou vo vznesenej námietke premlčania, odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 366 CSP v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania. Podľa ust. § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Ust. § 366 CSP uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto v odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Nakoľko žalovaný námietku premlčania neuplatnil v rámci koncentračnej zásady pred súdom prvej inštancie a neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 366 CSP, odvolací súd na žalovaným vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní neprihliadol. 17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko v posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský spor vedený medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP). Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú spotrebiteľ uzatvára s dodávateľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca je subjektom, ktorý je na základe zákona povinný vyberať a vymáhať úhrady za služby verejnosti poskytované ním v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrad vedie oddelene od iných príjmov a môže ich použiť výlučne na zabezpečenie služieb verejnosti a činnosti spojené s vymáhaním úhrad. Účelom úhrad je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa zákona. Zo zákonnej úpravy tak nevyplýva, že by žalobca pri vyberaní úhrad vykonával činnosť majúcu znaky dodávateľskej činnosti, argumentácia žalobcu v tomto ohľadne bola relevantná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť platiť úhrady v určenej výške a v lehote je rovnako daná zákonom, ide teda o zákonnú povinnosť žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva neexistencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V ust. § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti je výhradne definovaný subjekt, ktorý je platiteľom úhrady, ktorým je v prípade fyzickej osoby nepodnikateľa osoba, evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Ani takéto vymedzenie platiteľa nijak nezakladá spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako sa mylne domnieva žalovaný, a to ani z dôvodu, že zmluva o dodávke elektriny je zmluvou spotrebiteľskou. Znamená to len toľko, že zákonom je identifikovaná a vymedzená osoba, ako adresát právnej normy a v nej uloženej povinnosti, ktorá má zákonnú povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti žalobcovi. Vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu, že vzťah strán sporu nie je spotrebiteľským vzťahom, je vylúčená aplikácia ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ktorého zákonnej konštrukcie je zrejmé, že žalobou musí byť uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto pri absencii vznesenia námietky premlčania, nemá v danom prípade súd ex offo povinnosť skúmať to, či premlčané právo je alebo nie je možné vymáhať. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu (ako aj v závislom výroku o trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).