Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117203116 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:2117203116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: LexCreditor, k.s., so sídlom Hlavná 3, 917 01 Trnava, správca úpadcu LONGFORD s. r. o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 45 920 737, práv. zast.: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanej: Z. F., Q.. XX. XX. XXXX, XXX XX U. XXX, právne zastúpená: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36NcKR/1/2017-66 zo dňa 13.09.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36NcKR/1/2017-66 zo dňa 13.09.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie opierajúc sa o ust. § 3 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1, 2, § 74a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), § 66 ods. 2, § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“), zamietol žalobu, ktorou sa správca úpadcu LONGFORD s.r.o. voči žalovanej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 12.500,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08.12.2016 titulom porušenia povinnosti včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá jej vyplývala z funkcie konateľky úpadcu. Žalovanej priznal nárok na náhrad trov konania. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o naplnení zákonného dôvodu pre úhradu tohto plnenia podľa § 74a ZKR, v znení účinnom od 01.01.2016. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovanej povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nevznikla, nakoľko došlo k účinnému vzdaniu sa funkcie konateľky žalovanou, písomným podaním zo dňa 15.01.2013, ktoré bolo doručené druhému konateľovi úpadcu dňa 15.01.2013. V tomto období nebol úpadca v úpadku, keďže z tohto obdobia si žiadny veriteľ neuplatnil pohľadávku v konkurze na majetok úpadcu a vznik úpadku pred týmto dátumom ani žalobca netvrdil a ani nepreukázal. Povinnosť preukázania úpadku v čase vzdania sa funkcie konateľky žalovanou zaťažovala žalobcu. Žalobca však v konaní uviedol len prihlášky pohľadávok v konkurze, ktoré vznikli až po dni, keď došlo k účinnému vzdaniu sa funkcie konateľky žalovanou, a to judikovanú pohľadávku INGSTEEL -AL, spol. s r.o., priznanú rozsudkom Okresného súdu Galanta z 13.09.2013. Ide len o jednu pohľadávku, ktorá vznikla v čase, keď sa žalovaná vzdala funkcie konateľky úpadcu a touto jednou pohľadávkou nebol relevantným spôsobom preukázaný úpadok úpadcu, ktorý si vždy vyžaduje existenciu plurality veriteľov. 1.2. Poukázal na to, že žalobca spochybňoval vzdanie sa funkcie konateľky žalovanou, avšak na preukázanie neúčinnosti vzdania sa funkcie uviedol len svoju domnienku, že listina o vzdaní sa funkcie žalovanou nebola doručená spoločnosti dňa 15.01.2016, ako je na nej uvedené, resp. spoločnosti nebola doručená vôbec. Ako dôkaz predložil rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 12.08.2016 o zmene mena, sídla, prevode obchodného podielu a o odvolaní N.. S. F. a Z. F. z funkcie konateľov spoločnosti a vymenovaní nového konateľa. Predmetné rozhodnutie bolo učinené len jediným spoločníkom - F. A. a podľa názoru prvoinštančného súdu nepreukazuje, že spoločnosť, teda jej konateľ RNDr. Hampl, nevedel o vzdaní sa funkcie konateľky žalovanou. Ani skutočnosť, že konateľ úpadcu nepodal návrh na zapísanie vzdania sa funkcie konateľky do obchodného registra, nepreukazuje, že o tejto skutočnosti nevedel. Zákon s takými situáciami počíta, keď ustanovuje a pre prípad, ak je spoločnosť nečinná, stanovuje, že k účinnému vzdaniu sa funkcie konateľky dôjde uplynutím troch mesiacov po doručení vzdania sa funkcie spoločnosti, teda v prejednávanej veci dňa 15.04.2015. Vyjadrenie žalovanej vo výpovedi, že k vzdaniu sa funkcie konateľky došlo na zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti (čím by účinnosť nastala dňom konania sa VZ), nebolo žalovanou preukázané, preto platí zákonná domnienka, že k účinnému vzdaniu sa funkcie došlo uplynutím lehoty troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie spoločnosti. Skutočnosť, že jediný spoločník spoločnosti úpadcu rozhodol dňa 21.03.2013 o zmene sídla spoločnosti a nepodal návrh na zápis vzdania sa funkcie konateľky žalovanou do obchodného registra, taktiež nepreukazuje, že konateľ spoločnosti RNDr. Hampl neprevzal vzdanie sa funkcie konateľky žalovanou dňa 15.01.2013. Taktiež skutočnosť, že žalovaná nepodala návrh na zosúladenie právneho a skutočného stavu v obchodnom registri nepreukazuje, že konateľ spoločnosti RNDr. Hampl neprevzal vzdanie sa funkcie konateľky žalovanou dňa 15.01.2013. Konateľ spoločnosti je oprávneným na preberanie pošty určenej spoločnosti, preto súd považoval vzdanie sa funkcie konateľky žalovanou za doručené spoločnosti dňom uvedeným na listine vzdania sa funkcie, teda dňom 25.01.2013, ktorý na listine uviedol konateľ úpadcu RNDr. Hampl. Keďže podpis RNDr. Hampla na tejto listine nebol spochybňovaný, súd nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní ako svedka RNDr. Hampla, ktorého výsluch navrhoval advokát žalovanej. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v čase, keď bola konateľkou úpadcu, teda je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť podľa ustanovenia § 74a ZKR. Ako dôvod „orbiter dictum“ v závere rozhodnutia uviedol, že žalobca nesprávne žiadal plnenie pre seba, hoci ide o nárok voči podstate, čo je tiež jeden z dôvodov zamietnutia žaloby. Na uvedenom základe považoval žalobu za nedôvodnú, túto zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h). V odvolacej argumentácii označil záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní existencie úpadku žalobcom v čase výkonu funkcie konateľky žalovanou za priamo rozporný s dikciou § 74a ods. 4 prvá veta ZKR v spojitosti s § 11 ods. 2 ZKR, ktorá dôkazným bremenom zaťažuje žalovanú. V zmysle § 74a ods. 4 ZKR by žalovaná zmluvnú pokutu nebola povinná zaplatiť iba v prípade, ak by preukázala, že povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu neopomenula (napr. tým, že úpadca v čase výkonu jej funkcie v úpadku nebol). Za nesprávny označil aj záver súdu, že neexistencia úpadku je negatívnou skutočnosťou, ktorá sa nedá zo strany žalovanej dokázať. V posudzovanom prípade je podľa odvolateľa v dispozícii žalovanej možnosť predložiť dôkaz o neexistencii úpadku, a to v podobe riadne vedeného účtovníctva úpadcu, resp. v podobe riadne vyhotovenej účtovnej závierky úpadcu, inak ju zaťažovala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR. Uviedol, že ak by sa aj stotožnil so záverom súdu, že žalovaná sa účinne vzdala funkcie konateľky ku dňu 15.01.2013, čím jej funkcia zanikla ku dňu 15.04.2013, mala preukazovať, že do času 15.04.2013 úpadca nebol nikdy v úpadku. Neexistoval teda žiadny dôvod bez zákonného titulu preniesť dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaná podľa odvolateľa nepreukázala liberačný dôvod, ktorý by ju zbavil zodpovednosti za úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca preto napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, a to z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore so zákonom preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, alebo z vykonaného dokazovania nesprávne ustálil neexistenciu úpadku, ktorú žalovaná nijako nepreukázala a ani nepreukazovala. Ďalej uviedol, že ak by žalovaná v odvolacom konaní predkladala akékoľvek dôkazy preukazujúce neexistenciu úpadku alebo, ak by opätovne svoje tvrdenia nepreukazovala, žalobca z opatrnosti predkladá súdu: a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9211302/5/3616191/2014/VesK, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že úpadca neuhradil preddavok na daň za obdobie 10/2012 v sume 314,56 eur splatný dňa 05.12.2012, pričom v omeškaní bol v období 06.12.2012 do 19.03.2013, b) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-0611294814- GC04/14, z ktorého odôvodnenia a prílohy je zrejmé, že úpadca bol s platbami voči Sociálnej poisťovni v rokoch 2012 a 2013 priebežne v omeškaní, konkrétne napr. preddavok za obdobie 08/2012 vo výške 1.760,21 eur, splatný dňa 01.10.2012, so zaplatením ktorého bol úpadca v omeškaní od 02.10.2012 do 04.02.2013, z ktorých je zrejmá pluralita veriteľov, a teda existencia obdobia nepretržitého predĺženia úpadcu napr. v období 06.12.2012 až 04.02.2013. Žalovaná teda porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr uplynutím 30. dňa odo dňa 06.12.2012, ide o obdobie ešte pred zánikom jej funkcie konateľky. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozsudku z nie celkom zrejmého dôvodu konštatuje, že žalobca mal v žalobe nesprávne žiadať plnenie pre seba a nie do všeobecnej podstaty, čo má byť dôvodom na zamietnutie žaloby. S týmto posúdením veci prvoinštančným súdom sa nestotožňuje, nakoľko správca v incidenčných sporoch vystupuje ako strana sporu, ktorá v konaní uplatňuje nárok, avšak správca akceptuje, že peňažné prostriedky takto získané/vymožené nie sú jeho príjmom, nezostávajú mu a ide o plnenie v prospech všeobecnej podstaty. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania žalobcu. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“ v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. 4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, plne rešpektuje požiadavky zákona a odvolací súd sa so správnosťou dôvodov rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 7. Predmetom žaloby podanej správcom úpadcu bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, t. j. plnenia podľa §74a ZKR, v znení účinnom od 01.01.2016, ktoré zaťažuje štatutárneho zástupcu dlžníka (a ďalšie osoby definované § 11 ods. 2 ZKR), v prípade včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia. 8. Žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že dikciu zákonného ustanovenia § 74a ZKR žalovaná naplnila tým, že ako konateľka úpadcu nepodala včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosť, kedy malo dôjsť k porušeniu tejto povinnosti žalovanou (t. j. k vzniku úpadku, od vzniku ktorého žalobca odvodzuje vznik povinnosti a následnej zodpovednosti žalovanej) v podstatných skutkových tvrdeniach žaloby ani výzve adresovanej žalovanej (predchádzajúcej podaniu žaloby a založenej na č. l. 6 spisu), neuvádza. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že konkurzný správca presne nevie, kedy vznikol úpadok, keďže mu nebolo odovzdané účtovníctvo. Má však vedomosť o tom, že veritelia evidovali voči úpadcovi pohľadávky splatné v marci 2013, čo preukazuje výpisom zo zoznamu pohľadávok veriteľa ING STEEL - ALL, spolu s rozsudkom, ktorý tvorí právny základ pre prihlášku. Pohľadávky v označenom období evidovala aj Sociálna poisťovňa a VšZP, čo preukazujú výpisy zo zoznamu pohľadávok označených veriteľov. V rozhodnom čase sa nepodarilo zistiť majetok, čo podľa správcu preukazuje existenciu predĺženia už v roku 2013. 10. Žalovaná v procesnej obrane pred súdom prvej inštancie argumentovala tým, že funkcie konateľky sa písomne vzdala dňa 15.01.2013, ktoré v ten istý deň osobne prevzal druhý konateľ RNDr. Ladislav Hampl, exmanžel žalovanej. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že funkcie konateľky sa vzdala odvolaním z postu na valnom zhromaždení (VZ), kde bol jej exmanžel a ona. Bližšie okolnosti konania VZ uviesť nevedela. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nemá vzdelanie, ani dostatočné schopnosti na výkon funkcie konateľky. K vzdaniu sa funkcie konateľky došlo písomným vzdaním sa zo dňa 15.01.2013 a následným uplynutím 3-mesačnej lehoty, v ktorej nedošlo k zvolaniu valného zhromaždenia. 11. Z listiny predloženej žalovanou (založenou na č. l. 24 spisu), ktorej obsah, ani k nej pripojené podpisy, neboli stranami spochybnené, vyplýva, že žalovaná dňa 15.01.2013 doručila druhému konateľovi spoločnosti HALIFAX, s.r.o. (terajší úpadca LONGFORD s.r.o.) vzdanie sa funkcie konateľky označenej spoločnosti. 12. Podľa § 66 ods. 2, veta druhá ObchZ, v znení účinnom do 31.01.2013, ktoré správne aplikoval súd prvej inštancie, ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v konštatovaní, že predložené dôkazy preukazujú zánik funkcie konateľky žalovanej v spoločnosti úpadcu v dôsledku písomného vzdania sa tejto funkcie dňa 15.01.2013, ktoré bolo v rovnaký deň doručené druhému konateľovi, a tým sa dostalo do sféry dispozície spoločnosti úpadcu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané konanie žiadneho valného zhromaždenia, v zákonom predpokladanej 3-mesačnej lehote od vzdania sa funkcie, čím i podľa názoru odvolacieho súdu došlo u žalovanej k účinnému zániku funkcie konateľky dňom 16.04.2013 (v rozhodnutí okresného súdu nesprávne uvedené 15.04.2013). 14. Súd prvej inštancie správne uviedol, že porušenie povinnosti zosúladiť skutočný právny stav so stavom zápisu v obchodnom registri nemá na zánik funkcie konateľky po naplnení zákonných podmienok § 66 ods. 2, veta druhá ObchZ, už žiadny vplyv. Odvolací súd dopĺňa, že na tejto skutočnosti preto nebolo spôsobilé privodiť žiadnu zmenu, ani rozhodnutie jediného spoločníka, vykonávajúceho právomoci VZ v spoločnosti úpadcu, zo dňa 12.08.2016, ktorým v dobe 4. rozhodol o odvolaní Z. F. z funkcie konateľky. V tejto časti bolo predmetom rozhodovania a rozhodnutia neexistujúca skutočnosť, keďže menovaná v danom čase už konateľkou v spoločnosti nebola. 15. Zodpovednosť za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je od žalovanej objektívne a v súlade so zákonom možné vyžadovať len do času trvania jej funkcie konateľky. Žalovaná od 16.04.2013 objektívne nemohla niesť zodpovednosť za úpadok a s ním spojené včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre predĺženie. 16. Podľa § 74a ods. 1 až 3 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2016, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. (2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. (3) Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. 17. Osobitná sankcia upravená § 74a ZKR, označená ako „zmluvná pokuta“, bola do konkurzného zákona zavedená novelou zákona č. 348/2011 Z.z., účinnou od 01.01.2013. Osoby, ktorých sa táto sankcia pri porušení ich povinností dotýka, ako aj okolností, s ktorými je ich zodpovednosť spojená, definuje § 11 ods. 2 ZKR. 18. Podľa § 11 ods. 2, veta prvá, ZKR, v znení (v tejto vete) účinnom bez zmeny od 01.01.2013, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. 19. Z citovaných ust. zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé, že zákonodarca povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu od počiatku spájal len s úpadkom formou predĺženia, teda so stavom, keď pasíva dlžníka prevyšujú jeho majetok (aktíva). 20. Ako odvolací súd, stotožňujúc sa so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, vyššie uviedol, žalovaná prestala vykonávať funkciu konateľky dňom 16.04.2013. Konkurzné konanie na majetok spoločnosti, v ktorom túto funkciu vykonávala, začalo dňa 24.05.2016 zverejnením uznesenia konkurzného súdu č. k. 25K/20/2016 zo dňa 17.05.2016 v Obchodnom vestníku č. 99/2016. Konkurz bol následne vyhlásený dňa 29.09.2016 zverejnením uznesenia konkurzného súdu č. k. 25K/20/2016 zo dňa 23.09.2016 v Obchodnom vestníku č. 187/2016. Žalobca, ako správca úpadcu, s poukazom na § 74a ZKR, v znení účinnom od 01.01.2016, žalovanú vyzval na úhradu zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. 21. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno preukázania, kedy došlo k vzniku úpadku dlžníka, t. j. s akým časovým obdobím správca spája vznik zodpovednosti žalovanej, zaťažuje žalobcu. Dôkazná povinnosť stanoviť a preukázať súdu moment vzniku úpadku, s ktorým spája zodpovednosť štatutárneho orgánu za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a uhradiť zmluvnú pokutu podľa § 74a ZKR, v spore zaťažuje správcu v jeho procesnom útoku. Správca je povolaný zisťovať majetkové pomery dlžníka a vymáhať plnenia za porušenie povinností stanovených konkurzným zákonom, má preto povinnosť jednoznačne a bez pochybností súdu uviesť, kedy k vzniku takéhoto porušenia došlo. 22. Štatutárny orgán dlžníka, voči ktorému si správca uplatňuje plnenie podľa § 74a ZKR, nesporne nie je povolaný ani povinný preukazovať, kedy došlo k vzniku úpadku dlžníka. Jeho dôkazné bremeno v zmysle § 74a ods. 4 ZKR spočíva naopak v preukázaní, že k úpadku tak, ako (t. j. v čase ku ktorému) ho datuje správca, nedošlo, a že mu tak nevznikla povinnosť úhrady zmluvnej pokuty, alebo je tu iná okolnosť, ktorá ho zabavuje povinnosti jej úhrady (§ 74a ods. 5 ZKR). Iný názor správcu nemôže odvolací súd hodnotiť inak, než len ako nesprávny výklad zákona. 23. Povinnosť úhrady zmluvnej pokuty predstavujúcej zásah do osobných majetkových práv štatutárneho orgánu, nemôže byť založený len na domnienkach alebo dohadoch správcu o časovom momente vzniku úpadku formou predĺženia, ale musí byť podložený relevantnými dôkazmi, najmä účtovnými podkladmi (účtovnou súvahou) za príslušné účtovné obdobie. 24. Žalobca uvádzal, že tieto doklady k dispozícii nemal a nebolo tak možné bez pochybností stanoviť moment vzniku úpadku. Skutočnosť, že úpadca mal v roku 2013 neuhradené pohľadávky voči viacerým veriteľom a skutočnosť, že správca (pre absenciu účtovníctva) nemohol bez pochybností stanoviť majetkový stav úpadcu, nedáva predpoklady na prijatie záveru, že k úpadku došlo v čase od 01.01.2013 do 16.04.2013, t. j. v čase, v ktorom žalovaná ešte vykonávala funkciu konateľky a bola by viazaná zodpovednosťou za včasné nepodanie návrhu na konkurz. Navyše z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že uplatnené pohľadávky veriteľov Sociálna poisťovňa a (poistné za 9/2013) VšZP (výkaz nedoplatkov zo 04.11.2013) nespadajú do obdobia do 16.04.2013, do ktorého trvala zodpovednosť žalovanej. 25. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 26. Na dôkazy pripojené žalobcom k odvolaniu, a to rozhodnutie Daňového úradu Trnava (založené na č. l. 84/85) a Sociálnej poisťovne z 27.06.2014 (založené na č. l. 86/87), odvolací súd neprihliadol pre nenaplnenie zákonných dôvodov prípustnej novoty v odvolacom konaní. Predmetné dôkazy pochádzajúce z rokov 2013 a 2014 nepreukazujú, že by v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca ničím nepreukázal ani dôvod, pre ktorý by tieto dôkazy nebol spôsobilý a nemohol predložiť už pred súdom prvej inštancie. 27. Vo vzťahu k nesprávnosti žalobného petitu, na ktorú poukázal súd prvej inštancie v bode 17. dôvodov rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nebola ťažiskovým ani jediným rozhodujúcim dôvodom zamietnutia žaloby. Hoci súdu prvej inštancie nemožno uprieť správnosť úvah, že petit, aký možno dôvodne očakávať od právne zdatnej a navyše právne zastúpenej osoby správcu, má žiadať plnenie v prospech podstaty, z okolností žaloby je nesporné, že smeruje k vymoženiu plnenia do podstaty a správca ho nežiada pre seba. Zamietnutie žaloby len z toto dôvodu by preto ani podľa odvolacieho súdu nebolo právne obhájiteľné. 28. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dôvody odvolania uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ani správnosť podstatných úvah, na ktorých rozhodnutie spočíva. Odvolací súd preto, v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu. Procesný nárok na náhradu trov konania je nárokom osobitým, vyplývajúcim z ustanovení CSP a je založený na princípe úspechu v spore, preto niet dôvodu na nepriznanie nároku úspešnej strany sporu na trovy konania. Otázka ich následného uspokojenia z konkurznej podstaty nemá na danosť právneho nároku na trovy sporového konania žiadny vplyv. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).