Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoCsp/22/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119258087 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119258087.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: I. C..B..W.., Q.: XX XXX XXX, Ž.H. X/ A, J., zastúpeného advokátom K.. K.Y. J., F. A. N. X, B., proti žalovanému: N. C., L. XX, E., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.06.2020, č.k. 24Csp/32/2019-90, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31,68 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 03.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, následne postúpenou konajúcemu súdu, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 eura spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia cestovného a prirážky v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákon č. 514/2009 Z.z.“). Dôvodil, že žalovaný sa dňa 03.04.2018 pri ceste mestskou hromadnou dopravou, na linke č. 3, na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným cestovným dokladom, v dôsledku čoho vznikol Dopravnému podniku Bratislava nárok na zaplatenie cestovného 1 x 0,70 eura a sankčnej úhrady 1 x 70 eur z dôvodu nezaplatenia cestovného na mieste, resp. v lehote piatich pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka. Dopravný podnik Bratislava následne postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení na žalobcu. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalovaný použitím dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy uzavrel s Dopravným podnikom Bratislava zmluvu o preprave osôb podľa § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), z ktorej mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi určené cestovné. Tým, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka v hodnote 0,70 eura, porušil tarifné a prepravné podmienky účinné v rozhodnom čase. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil cestovné, ani úhradu určenú dopravcom na stonásobok základného cestovného (spolu 70,70 eura), súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a za aplikácie § 1 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 5 a ods. 6, § 16 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 4 písmeno c) a d) a ods. 6 zákona č. 514/2009 Z.z., zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 70,70 eura žalobcovi. 4. Vzhľadom na to, že nezaplatením cestovného a sankčnej úhrady sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal súd prvej inštancie žalobcovi spolu s istinou i úrok z omeškania v zákonnej výške podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie sumy 31,68 eura, ktorej sa žalobca podľa žaloby domáhal spolu s istinou a príslušenstvom titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trovy právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy, konajúci súd mal za to, že náklady na právne služby spojené s predsúdnym vymáhaním pohľadávok, najmä v súvislosti s vypracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy, nemožno považovať za trovy súdneho konania, keď tomu bráni znenie ustanovenia § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a preto žalobu v tejto časti zamietol. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. 7. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť. Dôvodil, že si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy uplatnil v rámci žaloby ako príslušenstvo pohľadávky, t.j. náklad spojený s jej uplatnením, vo formulári návrhu v časti D, a nie v časti E - Trovy konania. Z uvedeného dôvodu sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že tento nárok nemožno považovať za nárok na náhradu trov konania, keďže tieto trovy vznikli pred začatím konania. 8. V ďalšom považoval žalobca za nepochybné, že v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je predžalobná výzva mimosúdnym uplatnením pohľadávky voči žalovanému a ak je uskutočnená advokátom, je s ňou spojený náklad v podobe trov právneho zastúpenia. Predžalobnú výzvu potom treba považovať za odôvodnené výdavky súvisiace s uplatnením pohľadávky, tak ako udáva i judikatúra najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MObdo 2/2010). 9. Žalobca pre úplnosť podotkol, že zaradenie predžalobnej výzvy medzi úkony právnej služby až vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 159/2019 Z.z. s účinnosťou od 15.06.2019 neznamená, že nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia za výzvy uskutočnené pred týmto dátumom nemožno priznať. Ich oprávnenosť vyplýva nielen z rozhodnutí súdov vydaných pred týmto dátumom, ale i z dôvodovej správy, podľa ktorej išlo len o úpravu ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“); predžalobná výzva je nepochybne písomné podanie adresované protistrane týkajúce sa veci samej a úmyslom zákonodarcu pri prijímaní tejto novely bolo pravdepodobne len ukončiť interpretačné rozdiely ohľadom akceptovania predžalobnej výzvy ako úkonu právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), ktoré smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 31,68 eura zamietol, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.06.2021 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 12. Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca si v konaní uplatnil spolu s istinou i náklad spojený s uplatnením pohľadávky, a to za jeden úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 01.03.2019, vo výške odmeny á 16,60 eura podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky + 1x režijný paušál 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH v sume 5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Možno súhlasiť so žalobcom, že právnym základom jeho nároku je ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a nie nárok na náhradu trov právneho zastúpenia ako trov súdneho konania, ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka medzi príslušenstvo pohľadávky totiž patria aj náklady spojené s jej uplatnením. Uvedené korešponduje i s ustáleným právnym názorom a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 09.06.2010, sp. zn. 3MObdo 2/2010, zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 7/2010 pod č. 6, konštatoval, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky za náklady spojené s uplatnením pohľadávky považoval najmä trovy vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom tieto sa musia priamo týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. 13. V nadväznosti na uvedené, podľa mienky odvolacieho súdu vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v sume 70,70 eura v podobe trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva zo dňa 01.03.2019 adresovaná žalovanému, vo výške á 16,60 eura (§ 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky), ako aj režijný paušál v sume á 9,80 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky), vrátane 20 % DPH v sume 5,28 eura, t.j. spolu 31,68 eura. Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti tohto nároku prihliadol na to, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní, a preto vykonanie uvedeného úkonu právnej služby v predsúdnom štádiu priamo súviselo s uplatňovaným nárokom. Žalovaný pritom v konaní nepoprel a nijako nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, že uvedený úkon žalobca skutočne vykonal, a teda náklad s ním spojený vynaložil, preto v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., mal odvolací súd za to, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považovali za nesporné. 14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd s ohľadom na vyslovenú právnu argumentáciu neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tejto časti, a z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe v časti zaplatenia sumy 31,68 eura vyhovel. 15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal z dôvodu zmeny časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).