Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/221/2018 1018201790 23. 02. 2022 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:KSBA:2022:1018201790.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. J. C., trvale bytom Na vyhliadke XX, XXX XX Stupava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, za ktorú koná advokát Mgr. Ing. Dávid Oršula, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 058 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Ing. Y. P. a manželka U. P., obaja bytom Z. 8, XXX XX X., obaja právne zastúpení spoločnosťou: H. kancelária T., s.r.o., so sídlom R. 9, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, za ktorú koná advokát Y.. T. T., 2. Y.. T. U., Na vyhliadke XX, E. XX U., 3. Y. T., F. W. XX/XX, E. XX U., 4. Y. P., Na záhumní E./XX, E. XX Z., 5. T. W., T. XX, E. XX U., 6. H. W., G. 1, XXX XX U., 7. T. P., X. 10, XXX XX Z., 8. H. U., Z. XXX/X, XXX XX U., 9. V. J., Z. 9, XXX XX U., XX. G. G., I. XXX, XXX XX I., XX. Z. P., P. XXX/XX, XXX XX U., XX. N.. O. T., T. 5, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-C zo dňa 19.09.2018, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu
zamieta.
Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Stupava, ako prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) rozhodnutím č. SÚ-1089/10237/3/2018/Po, 1704/10237/2/2017/Po zo dňa 21.5.2018 rozhodol o umiestnení stavby „novostavba rodinného domu“ s opornými múrmi, prípojkami IS a spevnenými plochami, ktorá sa bude realizovať na pozemku parcela registra C č. XXXX/XX, ul. Na vyhliadke, v k. ú. Stupava, pre Ing. Y. P. a manželku U. P.. Stavba bude umiestnená podľa dokumentácie vypracovanej Ing. O. T. v septembri 2017 a umiestňuje sa tak, ako je zakreslené v grafickej prílohe rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Zároveň pre umiestnenie stavby stavebný úrad určil záväzné podmienky: urbanistické a architektonické podmienky, napojenie na inžinierske siete a podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov (Okresný úrad Malacky, OSŽP - OH, OSŽP - OPaK, Krajský pamiatkový úrad Bratislava, VaK Stupava, spol. s r.o., Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., ORHaZZ Malacky, Slovak Telekom, a.s., Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Malackách, Agentúra správy majetku Ministerstva obrany SR, Mesto Stupava, SPP distribúcia, a.s.). Na predmetnú lokalitu bolo v roku 2009 vydané územné rozhodnutie na stavbu „Stupava - Lochy“ navrhovanú na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X č. XXX v k.ú. Stupava, č. SÚ-11338/08-09/Pa zo dňa 24.2.2009 (právoplatné dňa 3.4.2009), ktoré riešilo vytvorenie podmienok pre výstavbu 25 rodinných domov, ktorých súčasťou bol aj pozemok parc. č. XXXX/XX s výmerou 1206 m2. Podmienky tohto územného rozhodnutia sa vytvorili delením pozemkov podľa situácie na poslednej
strane tohto rozhodnutia pre umiestnenie komunikácie, chodníkov, zelene, pre výstavbu IS a prípojok a 25 pozemkov pre rodinné domy. Žalobca v územnom konaní vzniesol námietky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s navrhovaným umiestnením stavby pre jej rozpor s územným plánom mesta Stupavy, keďže časť pozemku na zastavanie je v územnom pláne mesta Stupavy určená ako biokoridor, les a vysoká zeleň, v ktorom sa nemôže stavať. Namietal tiež koeficient zastavanosti - podľa jeho názoru vydané rozhodnutie nerešpektuje stanovený regulatív maximálneho indexu zastavanosti 0,25 a minimálneho indexu zelenej plochy 0,5. Stavebný úrad vychádzal zo stanoviska CHKO Záhorie č. CHKO/ZA/46-001/2018 zo dňa 23.1.2018, z ktorého vyplýva, že parcela registra C č. 5792/24 sa nachádza v prvom stupni ochrany prírody a krajiny, v katastri nehnuteľností je vedená ako ostatná plocha, mimo zastavaného územia. Plocha parcely je porastená prevažne burinnými, invazívnymi druhmi bylín a malých drevín. Nenachádza sa tam žiaden biotop národného ani európskeho významu, ani lokalita výskytu chránených druhov rastlín alebo živočíchov. Vzácnejšie prírodné prvky na parcele predstavujú vzrastlé jedince pôvodných druhov stromov - dve lipy a tri duby. Parcela v rámci územného plánu zasahuje do dvoch funkčných plôch - F01B-53 (málopodlažná bytová zástavba, vyznačená oranžovou farbou) a F15 (lesy, biokoridory a ostatná vysoká zeleň, vyznačená tmavozelenou farbou). Najbližší biokoridor k riešenej lokalite je v zmysle Územného plánu mesta Stupava biokoridor Mláka, vzdialený 1,8 km vzdušnou čiarou na východ. Na základe toho je možné považovať časť riešenej parcely zasahujúcej do funkčnej plochy F15 za les, resp. ostatnú vysokú zeleň. V súčasnosti zostali z tejto plochy na parcele len zvyšky v podobe riedkeho náletu drevín a spomínané dve lipy a tri duby. Na parcele č. 5792/24 sa nenachádza žiaden prvok biokoridoru vyčlenený v územnom systéme ekologickej stability mesta Stupava. Časť parcely, ktorá zasahuje do funkčnej plochy F01-B-53, je vhodná na výstavbu rodinného domu, prípadne drobných priľahlých stavieb za predpokladu, že na zvyšku parcely bude zachovaná zeleň a všetky existujúce vzrastlé stromy. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/89810-ZAV zo dňa 19.9.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. SÚ-1089/10237/3/2018/Po, 1704/10237/2/2017/Po zo dňa 21.5.2018 a odvolanie žalobcu (a JUDr. T. U.) zamietol. Žalovaný po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko skutkový stav bol zo strany prvostupňového správneho orgánu zistený dostatočne a vec bola správne právne posúdená. V konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Otázky majetkoprávneho usporiadania nie sú podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok predmetom konania o umiestnení stavby. Na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby je stavba polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená, nie je možné ju však ešte uskutočňovať. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby totiž vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje, vytvára sa ním len možnosť (právny základ) pre prijatie ďalšieho rozhodnutia - stavebného povolenia, k vydaniu ktorého môže, ale v konečnom dôsledku ani nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá je zo zákona dva roky odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. K realizácii stavby teda dochádza až na základe stavebného povolenia ako osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní. To znamená, že k porušeniu práva rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia. Navrhovaná stavba spĺňa odstupové vzdialenosti v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, v platnom znení, je umiestnená na pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov (stavebníkov) a svojím umiestnením nebude mať negatívny dopad na okolité stavby.
K predloženej dokumentácii sa kladne vyjadrili dotknuté orgány a právnické osoby, konajúce podľa osobitných predpisov, ktorých stanovené podmienky sú záväzné, boli zapracované do výroku rozhodnutia (§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) a navrhovateľ je povinný ich rešpektovať a preukázať ich plnenie v ďalšom stupni projektovej dokumentácie v stavebnom, príp. kolaudačnom konaní. Kladné záväzné stanoviská, stanoviská, odborné vyjadrenia a súhlasy dotknutých orgánov, svedčia o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, neohrozuje životné prostredie ani neprimerane neobmedzuje práva ostatných účastníkov konania. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad sa sústredil na posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 zákona č. 50/1976 Zb., predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal z hľadísk záujmov, ktoré chránia orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov. Žalovaný preskúmal podklady vydaného rozhodnutia a zistil, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, podmienky z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného a ochrany prírody. Vzhľadom na charakter stavby a tiež vzhľadom na pomery v území, umiestnením predmetnej stavby nedôjde k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom. Navrhovaná stavba nie je ani v rozpore s Územným plánom mesta Stupava. Žalovaný s poukazom na § 3 ods. 5 SP uviedol, že dotknutá parcela navrhovateľov, tak isto ako susedná parcela žalbcu je súčasťou územia, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie č. SÚ-11338/08-09/Pa zo dňa 24.2.2009, právoplatné dňa 3.4.2009, o umiestnení stavby „IBV Stupava - Lochy, I. etapa 25 RD“, v ktorom sa počítalo s umiestnením 25 rodinných domov. Umiestnenia rodinných domov v tejto lokalite boli riešené samostatnými konaniami. Samostatným územným a stavebným konaním bol povolený aj dom žalobcu (t.č. skolaudovaný), pričom navrhovatelia (budúci stavebníci), ako účastníci konania nenamietali vydanie územného a stavebného povolenia a v zásade súhlasia s postupom stavebného úradu pri vydávaní týchto rozhodnutí. Žalobca, ako vlastník susedného pozemku parc. č. XXXX/XX s takmer porovnateľnou výmerou ako je pozemok navrhovateľov, má postavený a skolaudovaný rodinný dom (parc. č. XXXX/XX) s oveľa väčšou výmerou ako je dom navrhovateľov, a ich pozemok podľa Územného plánu (grafické zobrazenie územia výkres č. 2, 3a, 3b) je taktiež súčasťou funkčnej plochy FlB-53 a zasahuje do funkčnej plochy F15. Podľa verejne dostupných informácií na katastri nehnuteľností rodinný dom žalobcu svojou podstatnou časťou je umiestnený na funkčnej ploche F15. Žalobca žiadnym relevantným dokladom nepodložil svoje tvrdenia týkajúce sa zásahu do „biokoridoru“, nedodržania indexov zastavanosti či zelene. Podľa územnoplánovacej dokumentácie „ Územný plán mesta Stupava, október 2005“ v znení zmien a doplnkov je index zastavanosti definovaný ako: „Maximálny index zastavanosti udáva maximálny prípustný pomer medzi plochou zastavanou stavbami a celkovou plochou predmetnej funkčnej plochy, pričom plocha dopravných komunikácií a spevnených plôch sa do plochy zastavanej stavbami nezapočítava." Index zelených plôch podľa územnoplánovacej dokumentácie je definovaný ako: „Minimálny index zastavanosti udáva minimálny prípustný pomer medzi plochou zelene na teréne a celkovou plochou predmetnej funkčnej plochy, pričom plocha ozelenených striech a ani plocha riešená zatrávňovacími tvárnicami sa nezapočítava do plochy zelene“. Z uvedeného vyplýva, že index zastavanosti a zelene sa vzťahuje na celú funkčnú plochu a nie na jednotlivé pozemky. K námietke týkajúcej sa existencie biokoridoru na parcele č. XXXX/XX v k.ú. Stupava, do ktorého podľa žalobcu zasahuje navrhovaná stavba, navrhovatelia (budúci stavebníci) predložili stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy chránenej krajinnej oblasti Záhorie č. CHKO/ZA/46-001/2018 zo dňa 23.1.2018, zo záveru ktorej vyplýva, že na predmetnej parcele sa nenachádza žiadny prvok biokoridoru vyčlenený v územnom systéme ekologickej stability mesta Stupava. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OUBA-OVBP2-2018/89810-ZAV zo dňa 19.9.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. SÚ-1089/10237/3/2018/Po, 1704/10237/2/2017/Po zo dňa 21.5.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil súlad územného rozhodnutia s Územným plánom mesta Stupava. V konaní pred stavebným úradom žalobca namietal, že parcela č. XXXX/XX je iba z
1/3 pozemkom určeným na zastavanie v zmysle územného plánu. O zvyšnej časti je využitie pozemku stanovené ako funkčná plocha F15 Lesy, biokoridory a ostatná vysoká zeleň. Tak ako je novostavba rodinného domu navrhnutá, stojí zhruba polovicou na funkčnej ploche F15, teda v lese/biokoridore, čo je neprípustné. V nadväznosti na vyššie uvedené ani nemôžu byť dodržané podmienky zastavanosti uvedené v Územnom pláne mesta Stupava (a záväzného stanoviska mesta Stupava k investičnej činnosti), a to index zastavanosti max. 0,25 a index zelenej plochy 0,5. Žalobca aj naďalej zastáva názor, že dodržanie indexu je striktne viazané na funkčné využitie pozemku; ad absurdum by každý stavebník jednoduchým preparcelovaním pozemkov dosiahol stav súladu s indexom zastavanosti a zelenej plochy, ktorý by de facto prestal plniť svoj účel. Predmetnú námietku však posúdil žalovaný ako neopodstatnenú. 5. Záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti zmysle § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nie je samostatným rozhodnutím, ktoré by priamo zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Má povahu len tzv. podkladového správneho úkonu, na základe ktorého sa vydáva určitý meritórny individuálny správny akt v konaní podľa stavebného zákona. Samotná skutočnosť, že žiadny z dotknutých orgánov pri vydávaní súhlasného stanoviska nemal voči výstavbe „novostavba rodinného domu“ výhrady, neznamená, že záväzné stanovisko je v súlade s hmotnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Práve žalovaný pred vydaním územného rozhodnutia mal posúdiť súlad územného rozhodnutia s územným plánom. 6. Podľa názoru žalobcu je absolútne právne bezvýznamné, ak žalovaný v rozhodnutí „porovnáva“ stavebníkov so žalobcom v tom, že ak stavebný úrad žalobcovi vydal právoplatné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktorý presahuje plochu určenú pre zastavané územie, musí vydať stavebné povolenie aj inému stavebníkovi. Čiže ak precedenčne povolil výstavbu žalobcovi, bude ju povoľovať aj v iných prípadoch, bez ohľadu na to, či bol v rozpore s územným plánom. Ak totiž raz bolo vydané rozhodnutie v prospech žalobcu, hoci aj v rozpore s Územným plánom mesta Stupava, no žalobca, ostatní účastníci konania ani správny orgán k územnému, stavebnému a kolaudačnému konaniu nevzniesli námietky, uvedené rozhodnutie nemôže podľa názoru žalobcu slúžiť ako vzor pre rozhodovanie stavebného úradu v obdobných veciach. Naopak, uvedené rozhodnutie nesmie byť per analogiam aplikované na územné rozhodnutie v predmetnej veci. Súhlas či nesúhlas žalobcu s postupom žalovaného ako stavebného úradu, či potvrdenie zaužívanej praxe nemôže konvalidovať skutočnosť, že postup orgánu verejnej správy je nezákonný. 7. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že územným rozhodnutím ešte nemôže byť dotknutý na svojich subjektívnych právach. Z ustálenej rozhodovacej praxe stavebných úradov a judikatúry vyplýva, že pokiaľ vlastník susedných/dotknutých pozemkov, resp. osoba, ktorá by vydaním územného konania mohla byť na svojich právach dotknutá, nesúhlasí s výstavbou a namieta ju až v stavebnom konaní, je už neskoro. Je to práve územné konanie, ktoré účastníkom susedných pozemkov poskytuje reálnu možnosť zvrátiť prípadný nezákonný právny stav. Žalobca s výstavbou „novostavby rodinného domu“ nesúhlasí s tým, že uskutočnením stavby bude dotknutý na svojich právach, porušenie ktorých by už v stavebnom konaní nemohol namietať. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že vydaným rozhodnutím bola stavba riadne polohovo, výškovo a priestorovo umiestnená a jej umiestnenie spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 50/1976 Zb., vyhlášky č. 453/2000 Z.z., vyhlášky č. 532/2002 Z.z., vyhovuje požiadavkám STN 73 0580-1, Zmena 2 a STN 73 0580-2 na denné osvetlenie a súčasne vyhovuje aj požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých bytov. 9. Poukázal na znenie § 140b ods. 1 zákona č.50/1976 Zb. a na záväznosti obsahu stanoviska dotknutých orgánov. Preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko dotknutých orgánov nie je imperatívnou normou pre stavebný úrad. Dotknuté orgány zaujali k povoleniu predmetnej stavby súhlasné stanoviská a určili podmienky, ktoré má stavebník dodržať. Stavebný úrad uvedené podmienky premietol na výroku svojho rozhodnutia. V územnom konaní nebolo preukázané, že by navrhovaná stavba zasahovala do biokoridoru na parcele č. XXXX/XX v k.ú. Stupava. 10. Žalovaný zopakoval, že žalobca ako vlastník susedného pozemku parc. č. XXXX/XX s takmer porovnateľnou výmerou ako je pozemok navrhovateľov (budúcich stavebníkov) má postavený a skolaudovaný rodinný dom (parc. č. XXXX/XX.) s oveľa väčšou výmerou ako je dom navrhovateľov, a ich pozemok podľa Územného plánu mesta Stupavy je tiež súčasťou funkčnej plochy F1-B-53 a zasahuje tiež do funkčnej plochy F15 (biokoridory, lesy a ostatná vysoká zeleň). Od vydania stavebného povolenia pre žalobcu po vydanie územného rozhodnutia pre navrhovateľov sa Územný plán mesta Stupavy nezmenil. Podľa verejne dostupných informácií na katastri nehnuteľností je rodinný dom žalobcu svojou podstatnou časťou umiestnený na funkčnej ploche F15. Okrem toho, žalobca žiadnym
relevantným dokladom nepodložil jeho tvrdenia týkajúce sa zásahu do biokoridoru a nedodržania indexov zastavanosti a zelene. Žalovaný zopakoval, že index zastavanosti a zelene sa vzťahuje na celú funkčnú plochu a nie na jednotlivé pozemky. 11. Žalobca a ďalší účastníci 1-12 sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov 12. Ďalší účastníci konania 1 Ing. Y. P. a U. P. navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na obštrukčné konanie žalobcu, ktoré predlžovalo územné konanie. Tvrdenia žalobcu o nerešpektovaní regulatívu zastavanosti a indexu zelenej plochy nemajú oporu v žiadnom zákone a ani v praxi stavebných orgánov. Dali do pozornosti, že žalobca má trvalé bydlisko v rodinnom dome - stavbe, ktorá bola povolená a riadne skolaudovaná za de facto identických podmienok ako ich stavba umiestňovaná napadnutým územným rozhodnutím. Trvajú na tom, že správne orgány riadne zistili skutkový stav a aplikovali naň príslušné právne predpisy a s námietkami účastníkov konania sa v rozhodnutí podrobne vysporiadali; nekonštatovali žiaden nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 13. Podľa ďalších účastníkov je zarážajúce, že žalobca tvrdí, že názor žalovaného o nevydaní územného rozhodnutia pre rozpor s dobrými mravmi nemá oporu v právnom poriadku, avšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, že nevydanie by bolo v rozpore iba s dobrými mravmi, ale aj so zákonom č. 50/1976 Zb. a Správnym poriadkom. 14. Žalobca, žalovaný a ďalší účastníci 2-12 sa k vyjadreniu ďalších účastníkov 1 písomne nevyjadrili. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23.2.2022 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca, žalovaný aj ďalší účastníci súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 16. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 50/1976 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 17. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde). VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 20. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 21. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 22. Podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (ods. 1). Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom (ods. 2). Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou (ods. 3). Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne (ods. 4). 23. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 24. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 25. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 26. Podľa § 140a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí (písm. a/), obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej
cesty (písm. b/), vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis (písm. c/). 27. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 28. Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 29. Podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. VII. Posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom súdneho prieskumu je územné rozhodnutie o umiestnení stavby „novostavba rodinného domu“ v k.ú. Stupava v lokalite Na vyhliadke. Žalobca v žalobe namietal, že vydané územné rozhodnutie je v rozpore s Územným plánom mesta Stupava, najmä v časti F15 - biokoridory, lesy a ostatná vysoká zeleň, a že umiestňovaná stavba nespĺňa koeficient zastavanosti a zelene. Takisto namietal, že stanoviská dotknutých orgánov nie sú pre stavebný úrad imperatívnou normou. 31. Z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol účastníkom územného konania, pretože je vlastníkom susediaceho pozemku a stavby (rodinného domu) na ňom postavenej. 32. Umiestňovaný rodinný dom navrhovateľov (budúcich stavebníkov) a žalobcu sa nachádza v lokalite Na vyhliadke. Na predmetnú lokalitu bolo v roku 2009 vydané územné rozhodnutie na stavbu „Stupava - Lochy“ navrhovanú na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X č. XXX v k.ú. Stupava, č. SÚ-11338/08-09/Pa zo dňa 24.2.2009 (právoplatné dňa 3.4.2009), ktoré riešilo vytvorenie podmienok pre výstavbu 25 rodinných domov, ktorých súčasťou bol aj pozemok parc. č. XXXX/XX s výmerou 1206 m2 (umiestňovaná stavba) aj pozemok parc. č. XXXX/XX (na ktorom je postavený rodinný dom žalobcu). Podmienky tohto územného rozhodnutia sa vytvorili delením pozemkov podľa situácie na poslednej strane tohto rozhodnutia pre umiestnenie komunikácie, chodníkov, zelene, pre výstavbu IS a prípojok a 25 pozemkov pre rodinné domy. Umiestnenia rodinných domov v tejto lokalite boli následne predmetom samostatných konaní, z ktorých jedno konanie sa týka predmetnej právnej veci a ďalšie konanie sa týkalo umiestnenia rodinného domu žalobcu (ktorý je už postavený a skolaudovaný). Žalovaný tvrdí, že susedný pozemok žalobcu parc. č. XXXX/XX má takmer porovnateľnú výmeru ako pozemok navrhovateľov, rodinný dom žalobcu (postavený na parc. č. 5792/52) má väčšiu výmeru ako je umiestňovaný dom navrhovateľov; pozemok žalobcu podľa Územného plánu je tiež súčasťou funkčnej plochy F1-B-53 a zasahuje aj do funkčnej plochy F15 (biokoridory, lesy a ostatná vysoká zeleň); navyše, rodinný dom žalobcu je podstatnou časťou umiestnený na funkčnej ploche F15. Žalobca toto tvrdenie žalovaného v administratívnom konaní ani v správnej žalobe nespochybňuje. 33. Územný plán mesta Stupavy definuje rôzne funkčné plochy (ako celky) a označuje ich číselne od F1 až po F52. Funkčná plocha F1 (do ktorej patrí aj funkčná plocha F1-B-53, v ktorej sa nachádza umiestňovaná stavba navrhovateľov aj rodinný dom žalobcu) je definovaná ako málopodlažná bytová zástavba. Hlavné funkčné využitie: Ucelená časť územia, zastavaná prevažne bytovou zástavbou charakteru rodinných domov. Súčasťou môžu byť i viacbytové objekty do štyroch nadzemných podlaží v rozptyle a v obmedzenom rozsahu. Podlažnosť pre jednotlivé funkčné plochy sa
udáva v regulačných listoch. Formy málopodlažnej bytovej zástavby preferovať v nových rozvojových územiach, v stabilizovaných územiach so založenou zástavbou rodinných domov sa formy bytovej málopodlažnej zástavby nepripúšťajú. Minimálna výmera pozemku pre samostatne stojaci rodinný dom je 450 m2, pre kompaktné formy zástavby 250 m2. V stabilizovaných územiach málopodlažnej bytovej zástavby (napr. v prielukách) sa pripúšťajú i menšie výmery pozemkov podľa jestvujúcej parcelácie. Doplnkové funkčné využitie: Verejná zeleň, ihriská, verejné priestory, príslušné technické a dopravné vybavenie. V rámci funkčnej plochy je možné ako doplnkovú funkciu umiestňovať aj zariadenia základnej občianskej vybavenosti lokálneho významu a drobné podnikateľské prevádzky, vstavané do objektu bývania, nevýrobného charakteru, nenarúšajúce kvalitu životného a obytného prostredia, ktoré svojím architektonickým a hmotovým riešením a prevádzkou nemenia charakter funkčnej plochy. Umiestnený môže byť i domov dôchodcov s kapacitou do 30 miest. 34. Z regulačného listu č. 52 k funkčnej ploche F1-B-53 (Územný plán mesta Stupava) vyplýva, že ide o novú málopodlažnú výstavbu definovanú ako rozvoľnená zástavba a voľné solitéry. Maximálny index zastavanosti tejto funkčnej plochy je 0,25, minimálny index zelených plôch je 0,5 a podlažnosť 2 NP. Nejde o zónu s osobitným režimom. 35. Funkčná plocha F1-B-53 susedí s funkčnou plochou F15 - Lesy, biokoridory a ostatná vysoká zeleň. Hlavné funkčné využitie: Plochy vzrastlých lesných porastov, biokoridorov a vetrolamov, trávnaté plochy lesného pôdneho fondu a vetrolamov. Doplnkové funkčné využitie: Turistické a náučné chodníky vrátane vymedzenia pozemkov súkromných záhrad a verejné drobné stavby rekreačno-športového charakteru (altánky, náučné tabule, lavičky, prístrešky, atď.). 36. Územný plán mesta Stupava v znení zmien a doplnkov definuje index zastavanosti ako: „Maximálny index zastavanosti udáva maximálny prípustný pomer medzi plochou zastavanou stavbami a celkovou plochou predmetnej funkčnej plochy, pričom plocha dopravných komunikácií a spevnených plôch sa do plochy zastavanej stavbami nezapočítava." Index zelených plôch je definovaný ako: „Minimálny index zastavanosti udáva minimálny prípustný pomer medzi plochou zelene na teréne a celkovou plochou predmetnej funkčnej plochy, pričom plocha ozelenených striech a ani plocha riešená zatrávňovacími tvárnicami sa nezapočítava do plochy zelene“. 37. Pozemok parc. č. XXXX/XX v k.ú. Stupava, vo vlastníctve navrhovateľov, sa nachádza vo funkčnej ploche F15 aj vo funkčnej ploche F1-B-53. Územný plán mesta Stupava upravuje maximálny index zastavanosti celej funkčnej plochy F1-B-53 indexom 0,25, čo podľa orgánov verejnej správy je splnené a žalobca tento záver nespochybnil žiadnym dôkazom. Názor žalobcu, že index zastavanosti sa vzťahuje na konkrétny pozemok s parcelným číslom osobitne, je nesprávny a nezodpovedá zneniu Územného plánu mesta Stupava. Ako už správny súd uviedol vyššie, tento územný plán upravuje index zastavanosti pre funkčné plochy ako celky. Funkčná plocha F1-B-53 je pomerne rozsiahlou plochou vyznačenou oranžovou farbou v územnom pláne (https://www.stupava.sk/e_download.php?file=data/ editor/128sk_99.pdf&original=Vc03a_Komplexny_urb_navrh_5000_zm.pdf), tak ako aj ostatné funkčné plochy (napríklad F1-B-52, F1-B-54, F1-B-20, F1-B-33, atď.). Z textovej časti Územného plánu mesta Stupava jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že maximálny index zastavanosti sa vzťahuje na funkčnú plochu a nie na jednotlivé pozemky. Orgány verejnej správy oboch stupňov preto správne dospeli k záveru, že maximálny index zastavanosti bol dodržaný a svoj záver logicky odôvodnili. 38. Okrem uvedeného správny súd dopĺňa, že funkčná plocha F15 - biokoridory, lesy a ostatná vysoká zeleň - je v Územnom pláne mesta Stupava charakterizovaná nielen ako zeleň, ale pripúšťajú sa v nej aj drobné stavebné úpravy spočívajúce vo vymedzení pozemkov súkromných záhrad, verejných drobných stavbách rekreačno-športového charakteru (altánky, náučné tabule, lavičky, prístrešky, atď.). V predmetnej veci je aktuálne „vymedzenie pozemkov súkromných záhrad“, čo koreluje aj so zámerom umiestnenia stavby navrhovateľov v územnom rozhodnutí. Inými slovami, vo funkčnej ploche F15, v ktorej sa nachádza pozemok navrhovateľov, môže byť umiestnené oplotenie ich záhrady, resp. pozemku, čo je v súlade s Územným plánom mesta Stupava. Nemožno nechať bez povšimnutia v tomto kontexte ani podmienku prvostupňového územného rozhodnutia č. SÚ-1089/10237/3/2018/ Po, 1704/10237/2/2017/Po zo dňa 21.5.2018 vyplývajúcu zo záväzného stanoviska CHKO Záhorie č. CHKO/ZA/46-001/2018 zo dňa 23.1.2018 - ponechať na pozemku navrhovateľov parc. č. XXXX/XX v k.ú. Stupava tri duby a dve lipy, ktoré sa tam už v súčasnosti nachádzajú, a to práve na pozemku vo funkčnej ploche F15. Navrhovatelia sú povinní túto podmienku územného rozhodnutia dodržať.
Zvyšná časť pozemku parc. č. XXXX/XX je podľa CHKO Záhorie vhodná na výstavbu rodinného domu, prípadne drobných priľahlých stavieb za predpokladu splnenia uvedenej podmienky zachovania zelene a existujúcich vzrastlých stromov. Uvedený záver podľa názoru správneho súdu korešponduje s podmienkami Územného plánu mesta Stupava pre funkčné plochy F15 aj F1-B-53. Žalobca tento záver nevyvracia žiadnymi dôkazmi ani v administratívnom konaní ani v správnej žalobe. 39. Stanoviská dotknutých orgánov vydávané v územnom konaní sú podkladom rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby a sú pre stavebný úrad záväzné. Svojím obsahom ide o odborné stanoviská subjektov, ktoré v konkrétnej odbornej oblasti vykonávajú činnosť. Ak by sa jednotlivé záväzné stanoviská dotknutých orgánov líšili alebo boli v rozpore, pred rozhodnutím stavebného úradu je potrebné ich zosúladiť, inak stavebný úrad nemôže rozhodnúť (§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť dohodou dotknutých orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ak vznikol rozpor v dôsledku záväzného stanoviska vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia, ktorý je dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c/, je na účely riešenia rozporov nadriadeným orgánom ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí vlastník sietí a zariadení (§ 136 zákona č. 50/1976 Zb.). Žalobca netvrdí, že by proti obsahu niektorého zo záväzných stanovísk podal námietky, kedy by stavebný úrad konanie prerušil a vyžiadal si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam, prípadne od nadriadeného orgánu dotknutého orgánu. Správny súd preto uzatvára, že orgán verejnej správy prvého stupňa a následne aj žalovaný postupoval v súlade s § 140b zákona č. 50/1976 Zb., keď vo svojom rozhodnutí zohľadňovali záväzné stanoviská dotknutých orgánov, medzi nimi aj stanovisko CHKO Záhorie č. CHKO/ZA/46-001/2018 zo dňa 23.1.2018, a určil navrhovateľom podmienky z nich vyplývajúce, ktoré sú povinní dodržať a ich dodržanie preukázať v ďalších štádiách konania - v stavebnom konaní a kolaudačnom konaní. Námietka žalobcu je preto bezpredmetná. 40. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný neustále porovnával predmetnú právnu vec umiestnenia stavby s jeho prípadom stavby rodinného domu, ktorý je už skolaudovaný. Správny súd uvádza, že orgán verejnej správy prvého aj druhého stupňa oprávnene a postupujúc v zmysle § 3 ods. 5 SP v spojení s § 140 zákona č. 50/1976 Zb. porovnávali takmer identické prípady umiestnenia stavby v rovnakom území a vychádzajúce z rovnakého pôvodného rozhodnutia o umiestnení novostavieb 25 rodinných domov. Správne orgány preto ako základ pre umiestnenie stavby uviedli pôvodné územné rozhodnutie č. SÚ-11338/08-09/Pa zo dňa 24.2.2009, právoplatné dňa 3.4.2009, o umiestnení stavby „IBV Stupava Lochy, I. etapa 25 RD“, v ktorom sa počítalo s umiestnením 25 rodinných domov. Umiestnenia rodinných domov v tejto lokalite boli riešené samostatnými konaniami, a to konaním o umiestnení stavby žalobcu (ktorá je už skolaudovaná a žalobca ju užíva) a konaním o umiestnení stavby navrhovateľov. Dospeli k záveru, že skutkový stav je podobný, keďže pozemok navrhovateľov aj žalobcu sa nachádza čiastočne vo funkčnej ploche F1-B-53 aj funkčnej ploche F15, a preto po vyriešení otázky konformity územného rozhodnutia s územným plánom v prípade umiestňovanej stavby navrhovateľov správne orgány prihliadli aj na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, teda v prípade navrhovateľov a žalobcu. 41. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej účastník územného konania nemá právo na to, aby sa orgán verejnej správy stotožnil s jeho názorom, no má právo na to, aby sa orgán verejnej správy zákonným spôsobom zaoberal jeho námietkami, čo sa v tejto veci stalo. V tomto duchu je aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, ktorý konštantne uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd a v tomto prípade aj orgán verejnej správy stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že orgány verejnej správy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich orgánov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2002 zo dňa 27.11.2002, sp. zn. I. ÚS 176/2015 zo dňa 8.4.2015, m.m. I. ÚS 73/1997 zo dňa 11.11.1997, sp. zn. III. ÚS 110/2007 zo dňa 11.12.2007). Orgány verejnej správny oboch stupňov sa námietkami a podaniami žalobcu v územnom konaní zaoberali, vyhodnocovali ich a svoje závery zachytili v rozhodnutiach, ktoré spĺňajú náležitosti podľa § 47 SP vrátane podrobného, logického a zákonného odôvodnenai. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu.
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované právne predpisy a judikatúru správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať náhradu vynaložených trov. Od ďalších účastníkov správny súd nevyžadoval splnenie povinnosti, ktorá by pre nich predstavovala vznik trov konania, preto ani im správny súd nepriznal náhradu trov konania. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).