Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/184/2018 1018201541 18. 05. 2023 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2023:1018201541.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, IČO: 36 038 110, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka - o povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018, jednohlasne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 29.10.2018 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018. 2. V žalobe uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov (ďalej len ako „žalovaný“) č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018, ktorým žalovaný v rámci konania o oprave Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) priznal Družstvu podielnikov Devín, Čsl. tankistov 300/A, 843 53 Bratislava spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX a XXXX v k.ú. Y. I. (ďalej len ako „Rozhodnutie“ alebo „napadnuté Rozhodnutie“), mu nebolo doručené. Žalobca tvrdil, že tieto podiely patria členom žalobcu, a tieto skutočnosti v rámci konania ROEP uplatnili, vlastníctvo bolo priznané v konaní ROEP členom žalobcu a preto keď žalovaný konal o oprave schváleného ROEP, mal konať aj so žalobcom, ktorého vlastnícke práva členov žalobcu odobral a previedol ich na Družstvo podielnikov Devín, pričom toto rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR nebolo žalobcovi doručené, hoci mu malo byť doručené. Žalobca zastáva názor, že ak bol účastníkom konania ROEP, mal byť aj účastníkom konania o oprave schváleného ROEP, o ktorom sa dozvedel zo zápisu na LV č. XXXX a XXXX, pretože je uvedené ako titul nadobudnutia pre Družstvo podielnikov Devín. Uviedol, že o konaní sa dozvedel od svojich členov, pretože rozhodnutie je uvedené ako dôvod spochybnenia hodnovernosti vlastníctva členov žalobcu, zapísaných na LV č. XXXX pod poradovým číslom XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a na LV č. XXXX pod poradovým číslom XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a jeho členmi sú spoluvlastníci pozemkov spoločnej nehnuteľnosti v k.ú. Záhorská Bystrica. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ktorého doručenie je predmetom tejto žaloby, sa týka konania opravy schváleného ROEP a určenia vlastníctva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti, kde podľa vyjadrenia Okresného úradu, odbor katastrálny, zastupoval členov žalobcu Slovenský pozemkový fond
(ďalej aj „Fond“ alebo „SPF“). Uviedol, že nárokom Družstva podielnikov Devín sa zaoberal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný už v rámci samotného konania ROEP. Žalobca bol prostredníctvom právnej zástupkyne účastníkom viacerých zasadnutí komisie ROEP, ktorá posúdila nároky Družstva podielnikov Devín a zamietla ich. Žalovaný sa s týmto názorom žalobcu a komisie ROEP stotožnil a Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, schválil ROEP v k.ú. Y. I. svojim rozhodnutím zo dňa 12.10.2016. Následne na základe podnetu Družstva podielnikov Devín podala Krajská prokuratúra v Bratislava podnet na preskúmanie zákonnosti, ktorý bol zamietnutý Rozhodnutím Predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P 6244/2017-Va zo dňa 28.06.2017. Žalobca uviedol, že následne Družstvo podielnikov Devín podalo správne žaloby vedené pod sp. zn. 1S/306/2016 proti Okresnému úradu Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2016/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 12.10.2016, v ktorom súd pribral Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici do konania a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/194/2017 proti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-5/8 Va zo dňa 28.06.2017, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým správny orgán potvrdil, že Družstvo podielnikov Devín nie je právnym nástupcom JRD Záhorská Bystrica, ktoré bolo založené v roku 1950. Družstvo podielnikov Devín podalo správnemu orgánu žiadosť o začatie konania schváleného registra v k.ú. Y. I. podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ale iba v časti nezistených vlastníkov, teda tých vlastníkov, ktorých zo zákona nezastupuje žalobca, ale Slovenský pozemkový fond. Bez zbytočného odkladu po zistení tejto informácie požiadal žalobca prvostupňový správny orgán o účasť v tomto konaní, ale nebolo mu pod rôznymi zámienkami vyhovené. Uviedol, že v rámci konania o opravu schváleného registra ROEP podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., bolo začaté konanie vo veci vlastníckych podielov nezistených vlastníkov pôvodne zapísaných na pozemkovo knižnej vložke č. 418, teraz na LV č. XXXX a XXXX, k.ú. Y. I.. Fond mal zastupovať nezistených vlastníkov v zmysle ust. § 10 ods. 1, 2 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého platí, že Fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti a/ nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností, b/ ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané. Žalobca poukázal na § 10 ods. 4 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení platnom do 30.06.2018, podľa ktorého platilo, že Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy koná v mene vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa odsekov 1 a 2 vo veciach podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo týchto vlastníkov je sporné. Uviedol, že podľa vyjadrenia Okresného úradu v Bratislave, odbor katastrálny, najneskôr vo februári 2018 bolo správnemu orgánu doručené Osvedčenie o dedičstve 65D 89/2017, D not 44/2017 zo dňa 06.02.2018 ako aj rozhodnutie v ďalšom dedičskom konaní Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, 69D/327/2017, Dnot 87/2017, právoplatné 17.01.2018, z ktorých vyplýva, že dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, ani vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo nebolo preukázané, a preto oprávnenie Fondu na ich zastupovanie zaniklo. Žalobca zastáva názor, že najneskôr týmto okamihom mal prvostupňový správny orgán povolať žalobcu do konania, a to v zmysle citovaného ust. § 16 ods. 2 ZoPS, pretože žalobca je zo zákona oprávnený zastupovať svojich členov. Prvostupňový správny orgán to neurobil, žalobcu opomenul a konal ďalej bez neho, pričom žalovaný ako druhostupňový orgán procesný postup a splnenie podmienok konania vôbec neskúmal, čím porušil práva žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný už od februára 2018 vedel, že niektorí z nezistených vlastníkov nie sú neznámi vlastníci v správe pozemkového fondu, ale sú to existujúce žijúce osoby, ktoré zdedili predmetné nehnuteľnosti po svojich predkoch a teda že bol povinný konať so žalovaným - zástupcom spoluvlastníkov podielov na spoločných nehnuteľnostiach ako s účastníkom konania, pričom poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Sr č.: 6Sžrk/5/2017 zo dňa 18.10.2017. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo dňa 12.04.2019, v ktorom správnemu súdu navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny odbor“) rozhodnutím č. C- 24/2017/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 13.02.2018 údaje schváleného registra v k.ú. Y. I., a to zápisu vlastníckeho práva v prospech fyzických osôb na základe rozhodnutia o schválení ROEP do Katastra nehnuteľností (ďalej len „KN“) zo dňa 16.11.2016 v správe SPF zmenil tak, že v súlade s ustanovením § 7 ods. 6 zákona vyhovel námietke Družstva podielnikov DEVIN voči zápisu vlastníckeho práva k špecifikovaným pozemkom na LV č. XXXX a č. XXXX v k.ú. Y.Á. I. a zapísal vlastníka Družstvo podielnikov DEVÍN v rozhodnutí špecifikovanom podiele. Údaje zapísané v KN na základe rozhodnutia o schválení ROEP do KN zo dňa 16.11.2016 boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. V predmetnej veci sa konanie týkalo zmeny údajov schváleného ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.), a to nezistených vlastníkov so spoluvlastníckymi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým vykonával správu SPF. Na základe odvolania účastníkov konania
SPF a Družstva podielnikov DEVÍN odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku napadnutým rozhodnutím č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018 prvostupňové rozhodnutie katastrálneho odboru č. C-24/2017/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 13.02.2018 zmenil tak, že v súlade s ustanovením § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. námietke Družstva podielnikov DEVÍN voči zápisu vlastníckeho práva v prospech fyzických osôb na základe rozhodnutia o schválení ROEP do KN zo dňa 16.11.2016 v správe SPF k špecifikovaným pozemkom registra E-KN a C-KN v k.ú. Y. I. vyhovel a zapísal vlastníka Družstvo podielnikov DEVÍN v rozhodnutí špecifikovanom podiele. Odvolací orgán v rozhodnutí skonštatoval, že katastrálny odbor zistil správne a náležite skutkový stav, a napadnuté rozhodnutie je vecne správne, avšak pri vyhotovovaní rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Katastrálny odbor opomenul uviesť vo výroku rozhodnutia pozemky registra C KN zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Y. I., ktoré sú vo vlastníctve osôb, ktorých údaj o vlastníctve sa v rozhodnutí ruší v prospech Družstva podielnikov DEVÍN, a títo boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Y. I. ako pozemkov registra E-KN, tak aj pozemkov C-KN. Žalovaný poukázal, že výbor pozemkového spoločenstva koná za členov pozemkového spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci v presne definovaných veciach v zmysle vyššie cit. ustanovenia zákona. K tvrdeniu žalobcu, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je konaním vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva a že predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ani nemôže byť nadobúdanie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti uviedol, že rozhodnutia o schválení ROEP ako aj o zmene údajov ROEP nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo osôb k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi rozhodnutiami), ale len zostavením údajov o vlastníckych a iných práv osôb k pozemkom na základe podkladov podľa 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Žalovaný ďalej poukázal, že podľa § 10 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z., Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy koná v mene vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa 10 odsekov 1 a 2 vo veciach vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo týchto vlastníkov je sporné. Osobitné postavenie v rámci novej právnej úpravy pozemkových spoločenstiev má SPF, ktorý realizuje práva člena (podielnika) pozemkového spoločenstva, a to predovšetkým v záujme ochrany a výkonu vlastníckeho práva a výkonu povinnosti vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ako aj vo vlastníctve neznámych, resp. nezistených vlastníkov. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, z akého dôvodu by mal byť účastníkom konania a mal mať postavenie účastníka podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, navyše nezdôvodnil ani ako môžu byť v konaní dotknuté jeho práva, či povinnosti ako spoločenstva. Uviedol, že postavenie účastníka mu nepriznáva ani osobitný predpis (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že katastrálny odbor ako i žalovaný v odvolacom konaní konali správne s účastníkom konania SPF, zastupujúcim práva osôb so spoluvlastníckymi podielmi, ku ktorým vykonával správu a v ktorých mene bol jediný oprávnený konať. K tvrdeniu žalobcu, že bol účastníkom konania ROEP a preto mal byť účastníkom konania o oprave ROEP v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti v správe žalobcu žalovaný uviedol, že v § 16 a nasl. zákona č. 97/2013 Z.z. sú upravené prípady kedy výbor spoločenstva zastupuje členov spoločenstva a prízvukoval, že správu a zastupovanie nezistených vlastníkov (alebo nebolo preukázané č. Co 18/18-BPR) vykonáva zo zákona SPF a nie výbor alebo iný orgán spoločenstva. K námietke žalobcu, že osvedčeniami o dedičstve s uvedením čísel dedičských rozhodnutí oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov zaniklo, žalovaný uviedol, že ju považuje za irelevantnú čo do možnosti posúdenia postavenia účastníka konania. K dôkazom uvedeným žalobcom v podanej žalobe, ktoré mali potvrdzovať jeho postavenie ako účastníka posudzovaného administratívneho konania ako pozvanie žalobcu na zasadnutie komisie ROEP (dňa 15.05.2015), zápisnica zo zasadnutia komisie ROEP (zo dňa 12.06.2015) žalovaný uviedol, že zákon č. 180/1995 Z.z., jednoznačne rozlišuje medzi členom komisie, účastníkom konania a pozemkovým spoločenstvom (napr. § 6 ods. 1). Pozemkové spoločenstvá môžu byť členom komisie, môžu sa zúčastňovať na zostavovaní registra ROEP. Avšak v konkrétnej veci sú účastníkmi konania jednotliví vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú uvedení v návrhu zostaveného ROEP, s uvedenými identifikačnými údajmi a výškou podielu, v prípade nezistených vlastníkov s uvedením správcu (SPF), bez ohľadu či v danom čase a danom katastrálnom území existuje pozemkové spoločenstvo. Prípadné konanie s pozemkovým spoločenstvom v konaní o námietke (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.) o zmene údaju návrhu ROEP, a to pred schválením ROEP rozhodnutím (§ 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z.) automaticky neznamená konanie v mene všetkých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, resp. nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona č. 97/2003 Z. z. zastupuje výlučne SPF. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že po zápise rozhodnutia č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018 na LV č. XXXX a č. XXXX v k.ú. Y. I., Družstvo
podielnikov Devín nakladalo so svojím podielom na nehnuteľnostiach (rozhodnutie kat. odboru č. Vl8065/2018 zo dňa 29.06.2018 o zriadení záložného práva), t.j. zápis rozhodnutia bol dotknutý ďalšou právnou zmenou, vzhľadom na ktorú nie je možné vo veci opätovne konať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol aby správny súd žalobu zamietol. 4. V replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že počas konania ROEP boli dedičské konania pozastavené, no napriek tomu už od februára 2018 boli žalovanému známi vlastníci - dedičia pôvodných vlastníkov, na ktorých zastupovanie SPF nebol oprávnený. SPF podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 14.02.2018 odvolanie, v ktorom namietol nezrovnalosti k samotnému prechodu vlastníctva a vyslovil názor, že budú dotknuté práva žalobcu a preto malo byť rozhodnutie doručované jemu. Ďalej žalobca uviedol, že ak by mali byť vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti účastníkom konania ako jednotlivci, tak bol potom správny orgán povinný zverejniť rozhodnutie vo forme verejnej vyhlášky, tak ako mu predpisuje správny poriadok, čo však neurobil. 5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) pred meritórnym prejednaním žaloby skúmal podmienky konania v danej veci. 6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, 16. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., Výbor pozemkového spoločenstva a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie. 17. Pred meritórnym súdnym prieskumom, správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok na konanie vo veci. 18. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že žalovaný konal nesprávne, keď napadnuté rozhodnutie nedoručoval žalobcovi, nakoľko nepreukázal žiadneho člena spoločenstva, ktorý bol zároveň vlastníkom dotknutých pozemkov, čím nepreukázal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore a dôvodnosť svojej žaloby. 19. Základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka má byť len zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho osobe. Táto žaloba má tak zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkom konania. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá právnická alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto podmienky: 1. ide o účastníka administratívneho konania; 2. orgán verejnej správy s ňou nekonal ako s účastníkom konania; 3. v administratívnom konaní už orgán verejnej správy vydal meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Pri správnej žalobe opomenutého účastníka správny súd skúma, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka - teda posudzuje sa tu procesné postavenie účastníka konania v administratívnom konaní a to, či mu dané rozhodnutie bolo alebo nebolo doručené a nepreskúmava sa zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Skúma sa však to, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynula doba troch rokov. 20. Správny súd v predmetnej veci najprv dospel k záveru, že neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od vydania napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie bolo vydané dňa 01.06.2018 a žaloba bola doručená na správny súd dňa 29.10.2018), preto bola žaloba podaná včas. 21. Po preskúmaní administratívneho spisu má súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a bolo namieste ju odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1 písmeno e/ SSP, nakoľko bola podaná neoprávnenou osobou, nakoľko žalobca na podanie žaloby nebol aktívne legitimovaný. 22. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca sa považoval za opomenutého účastníka z dôvodu, že sa pokladal za účastníka konania o REOP, čo však nemožno považovať za ťažiskový argument, nakoľko pozemkové spoločenstvá sa síce podieľajú na zostavení podkladov o ROEP, avšak nemusí ísť aj o účastníka konania. Predmet konania o pôvodnom rozhodnutí 1/ROEP/2016 ZB zo dňa 12.10.2016 bol čo do rozsahu širší a vzťahoval sa na viacerých vlastníkov (pozemkov a účastníkov konania) a preto nie každý účastník takéhoto pôvodného konania je automaticky aj účastníkom administratívneho konania o zmene údajov registra podľa § 7 ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. Zo žalobcom uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžk/5/2017 vyplýva procesná spôsobilosť pred správnym súdom a správnym orgánom, aj v konaní o pozemkových úpravách, zastupovať v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., avšak za predpokladu, že sa jedná o predmet konania, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do vlastníckeho práva dotknutej nehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 97/2013 Z.z. výbor pozemkového spoločenstva koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí. Žalobca však nikde v žalobe netvrdil ani nepreukázal, či aspoň niektoré parcely zapísané v napadnutom rozhodnutí majú podľa neho byť vo vlastníctve členov spoločenstva v (v jeho priamom vlastníctve nebol žiaden z pozemkov resp. podielov zapísaných napadnutým rozhodnutím). Z výpisu registra pozemkových spoločenstiev, ktorý žalobca súdu predložil, nie sú uvedené špecifikácie parciel a podielov, preto nemožno ustáliť, že niektorý z vlastníkov s nezisteným pobytom či nezisteným vlastníkom je zároveň členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, teda, že niektorý z pozemkov a podielov, na ktorých došlo k zápisu namiesto vlastníkov s nezisteným pobytom zastúpených SPF mal ako vlastníka administratívny označiť a konať so žalobcom. V danom prípade je preto ireleventné, či správny orgán mal doručovať svoje rozhodnutie verejnou vyhláškou a či stačilo, že konal so Slovenským pozemkovým fondom, ktorému dané rozhodnutie aj doručil. Podľa § 16 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ a § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov zapísaných v ROEP. Žalobca nepreukázal, že by niektorí jeho člen bol zároveň aj vlastníkom dotknutých pozemkov. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. 23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.