Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2S/25/2025 1018201541 28. 01. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1018201541.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava, IČO: 30 781 035, zastúpený: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, IČO: 36 038 110, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka - o povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.10.2018 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie č. Co 18/18-BPR zo dňa 01.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydané v rámci konania o oprave Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. C-24/2017/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 13.02.2018 tak, že námietke Družstva podielnikov DEVÍN, Čsl. tankistov 300/A, 843 53 Bratislava (ďalej len „Družstvo podielnikov Devín“) voči zápisu vlastníckeho práva v prospech fyzických osôb na základe rozhodnutia o schválení ROEP do katastra nehnuteľností (KN) zo dňa 16.11.2016 v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) k špecifikovaným pozemkom registra E-KN a C-KN v k.ú. A. B. vyhovel a na špecifikovaných podieloch zapísaných na LV č. XXXX C. D. XXXX v k.ú. A. B. zapísal ako vlastníka Družstvo podielnikov Devín. Žalobca uviedol, že je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 97/2013 Z. z.) a jeho členmi sú spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti v k. ú. A. B.. Poukázal na to, že nárokom Družstva podielnikov Devín sa zaoberal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný už v rámci samotného konania ROEP. Žalobca bol prostredníctvom právnej zástupkyne účastníkom viacerých zasadnutí komisie ROEP, ktorá posúdila nároky Družstva podielnikov Devín a zamietla ich. Žalovaný sa s týmto názorom žalobcu a komisie ROEP stotožnil a Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, schválil ROEP v k.ú. A. B. svojim rozhodnutím zo dňa 12.10.2016. Následne na základe podnetu Družstva podielnikov Devín podala Krajská prokuratúra v Bratislave podnet na preskúmanie zákonnosti, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P XXXX/XXXX-XX zo dňa 28.06.2017. Následne Družstvo podielnikov Devín podalo správne žaloby vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/306/2016 proti Okresnému úradu Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2016/ROEP Záhorská Bystrica zo dňa 12.10.2016, v ktorom súd pribral Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici do konania, a konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/194/2017 proti Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P 6244/2017-5/8 Va zo dňa 28.06.2017, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým správny orgán potvrdil, že Družstvo podielnikov Devín nie je právnym nástupcom JRD Záhorská Bystrica. Napriek prebiehajúcim súdnym konaniam Družstvo podielnikov Devín podalo žiadosť o začatie konania schváleného registra v k.ú. A. B. podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z. z.), ale iba v časti nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“). Žalobca opakovane žiadal o pribratie do konania o oprave schváleného ROEP. SPF mal zastupovať nezistených vlastníkov, avšak podľa vyjadrenia Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru, najneskôr vo februári 2018 bolo okresnému úradu doručené Osvedčenie o dedičstve XXX XX/ XXXX, D not 44/2017 zo dňa 06.02.2018 ako aj rozhodnutie v ďalšom dedičskom konaní – uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, 69D/327/2017, D not 87/2017, právoplatné dňa 17.01.2018. To znamená, že dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, a preto oprávnenie SPF ich zastupovať zaniklo. Najneskôr týmto okamihom mal prvostupňový správny orgán povolať žalobcu do konania. Žalovaný už od februára 2018 vedel, že niektorí z nezistených vlastníkov nie sú neznámi vlastníci a bol povinný konať so žalobcom ako účastníkom konania, ako zástupcom spoluvlastníkov podielov na spoločných nehnuteľnostiach. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžrk/5/2017 zo dňa 18.10.2017 pozemkové spoločenstvo je oprávnené zastupovať vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v konaní ROEP pred súdom. Žalobca tiež poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., čo však nemohol namietať, lebo sa s ním ako účastníkom konania nekonalo. Žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, pretože bol účastníkom konania ROEP, a preto mal byť aj účastníkom konania o oprave ROEP v časti týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti v správe žalobcu. V konaní o ROEP žalovaný práva žalobcu uznal a v konaní o oprave ROEP ich poprel. Napadnuté rozhodnutie mu doručené nebolo, hoci malo byť. Zároveň je splnená aj podmienka v zmysle ust. § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení ROEP zo dňa 16.11.2016 boli v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. V predmetnej veci sa konanie týkalo zmeny údajov schváleného ROEP (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.), a to nezistených vlastníkov so spoluvlastníckymi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým vykonával správu SPF. K aktívnej legitimácií žalobcu žalovaný uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva koná za členov pozemkového spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej moci v presne definovaných veciach v zmysle § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. K tvrdeniu žalobcu, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je konaním vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva a že predmetom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. ani nemôže byť nadobúdanie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti uviedol, že rozhodnutia o schválení ROEP, ako aj o zmene údajov ROEP nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo osôb k nehnuteľnostiam (konštitutívnymi rozhodnutiami), ale len zostavením údajov o vlastníckych a iných práv osôb k pozemkom na základe podkladov podľa 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Žalobca podľa žalovaného nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby opomenutého účastníka. V predmetnej veci sa konanie týkalo zmeny údajov schváleného ROEP nezistených vlastníkov so spoluvlastníckymi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým vykonával správu SPF. Ďalej poukázal na § 10 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého SPF v konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy koná v mene vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa § 10 odsekov 1 a 2 vo veciach vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo týchto vlastníkov je sporné. Osobitné postavenie v rámci novej právnej úpravy pozemkových spoločenstiev má SPF, ktorý realizuje práva člena (podielnika) pozemkového spoločenstva, a to predovšetkým v záujme ochrany a výkonu vlastníckeho práva a výkonu povinnosti vyplývajúcich z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ako aj vo vlastníctve neznámych, resp. nezistených vlastníkov. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, z akého dôvodu by mal byť účastníkom konania a mal by mať postavenie účastníka podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), navyše nezdôvodnil ani ako môžu byť v konaní dotknuté jeho práva, či povinnosti ako spoločenstva. Postavenie účastníka mu nepriznáva ani osobitný predpis (§ 14 ods. 2 Správneho poriadku). Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že katastrálny
odbor ako i žalovaný v odvolacom konaní konali správne s účastníkom konania SPF, zastupujúcim práva osôb so spoluvlastníckymi podielmi, ku ktorým vykonával správu a v ktorých mene bol jediný oprávnený konať. K tvrdeniu žalobcu, že bol účastníkom konania ROEP, a preto mal byť účastníkom konania o oprave ROEP v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti v správe žalobcu, žalovaný uviedol, že v § 16 a nasl. zákona č. 97/2013 Z.z. sú upravené prípady, kedy výbor spoločenstva zastupuje členov spoločenstva, a prízvukoval, že správu a zastupovanie nezistených vlastníkov vykonáva zo zákona SPF a nie výbor alebo iný orgán spoločenstva. K námietke žalobcu, že osvedčeniami o dedičstve s uvedením čísel dedičských rozhodnutí oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov zaniklo, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, ktorých účastníkov, resp. nezistených vlastníkov sa uvedené dedičské osvedčenia týkali, poradové číslo, číslo listu vlastníctva, neuviedol ani skutočnosť, či vôbec a kedy boli katastrálnemu odboru doručené, kedy mohol a mal mať o ich existencii a obsahu správny orgán vedomosť, či sa ich priamo prvostupňové resp. napadnuté rozhodnutie dotýkalo, resp. bolo alebo nebolo zapísané v rozhodujúcom poradí rešpektujúc poznámku o prebiehajúcom konaní na listoch vlastníctva a pod. Argumentáciu žalobcu považuje za irelevantnú čo do možnosti posúdenia postavenia účastníka konania. K dôkazom uvedeným žalobcom v podanej žalobe, ktoré mali potvrdzovať jeho postavenie ako účastníka posudzovaného administratívneho konania ako pozvanie žalobcu na zasadnutie komisie ROEP (dňa 15.05.2015), zápisnicu zo zasadnutia komisie ROEP (zo dňa 12.06.2015) žalovaný uviedol, že zákon č. 180/1995 Z.z., jednoznačne rozlišuje medzi členom komisie, účastníkom konania a pozemkovým spoločenstvom (napr. § 6 ods. 1). Pozemkové spoločenstvá môžu byť členom komisie, môžu sa zúčastňovať na zostavovaní ROEP. Avšak v konkrétnej veci sú účastníkmi konania jednotliví vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú uvedení v návrhu zostaveného ROEP, s uvedenými identifikačnými údajmi a výškou podielu, v prípade nezistených vlastníkov s uvedením správcu (SPF), bez ohľadu či v danom čase a danom katastrálnom území existuje pozemkové spoločenstvo. Prípadné konanie s pozemkovým spoločenstvom v konaní o námietke (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.) o zmene údaju návrhu ROEP, a to pred schválením ROEP rozhodnutím (§ 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z.) automaticky neznamená konanie v mene všetkých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, resp. nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona č. 97/2003 Z. z. zastupuje výlučne SPF. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že po zápise napadnutého rozhodnutia na LV č. XXXX C. D. XXXX v k.ú. A. B. Družstvo podielnikov Devín nakladalo so svojím podielom na nehnuteľnostiach (rozhodnutie kat. odboru č. V-l8065/2018 zo dňa 29.06.2018 o zriadení záložného práva), t.j. zápis rozhodnutia bol dotknutý ďalšou právnou zmenou, vzhľadom na ktorú nie je možné vo veci opätovne konať a rozhodnúť. 3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanej žalobe trvá. Najneskôr vo februári 2018 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené v žalobe uvedené dedičské rozhodnutia, dedičia pôvodných členov boli známymi vlastníkmi a oprávnenie SPF ich zastupovať zaniklo. Žalobca poznal dedičov zosnulých členov, hoci ešte neboli a nemohli byť zapísaní do KN, pretože počas konania ROEP boli dedičské konania pozastavené, obnovili sa až po skončení ROEP a zistil, že dedičia, ktorí stihli zrealizovať a doručiť svoje rozhodnutia v dedičských veciach majú zapísané duplicitné vlastníctvo. V ostatných prípadoch, keď notári nekonali rýchlo, boli odkázaní na súd. Žalobca pripravuje zoznam dotknutých vlastníkov spolu s rozhodnutiami, ktoré predloží súdu. Tieto skutočnosti má správny orgán vedieť zo svojej činnosti a žalobca ich nemusí dokazovať. Žalobca tiež poukázal na to, že SPF podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 14.02.2018 odvolanie, v ktorom namietol nezrovnalosti k samotnému prechodu vlastníctva a vyslovil názor, že budú dotknuté práva žalobcu, a preto malo byť rozhodnutie doručované jemu. Ďalej žalobca uviedol, že ak by mali byť vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti účastníkmi konania ako jednotlivci, tak bol potom správny orgán povinný zverejniť rozhodnutie vo forme verejnej vyhlášky, tak ako mu predpisuje Správny poriadok, čo však neurobil. 4. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci uznesením č.k.: 6S/184/2018-440 zo dňa 18.05.2023 tak, že žalobu opomenutého účastníka odmietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, či aspoň niektoré parcely zapísané v napadnutom rozhodnutí majú podľa neho byť vo vlastníctve členov spoločenstva. Z výpisu registra pozemkových spoločenstiev nevyplývajú špecifikácie parciel a podielov, preto nemožno ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov je zároveň členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. 5. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) uznesením sp. zn.: 8Svk/22/2023 zo dňa 26.03.2025 tak, že toto uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave
na ďalšie konanie. NSS SR v tomto uznesení uviedol, že spornou otázkou je posúdenie, či žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe opomenutého účastníka domáhajúc sa doručenia rozhodnutia žalovaného č. Co XX/XX-XXX z 1. júna 2018. S názorom správneho súdu, že nebolo možné ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov, či vlastník s nezisteným pobytom, je zároveň členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť sa kasačný súd nestotožnil. S poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018, z ktorého jasne vyplýva taxatívny výpočet údajov a ich zmien, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev zapisujú, sa špecifikácia parciel, resp. vymedzenie podielov jednotlivých vlastníkov, ktorí sú členmi pozemkového spoločenstva tak, ako to žiadal správny súd vo svojom uznesení, nenachádza. Medzi číslami jednotlivých LV sa nachádzajú aj sťažovateľom namietané LV č. XXXX C. D. XXXX. Sťažovateľ (žalobca) následne potom v správnej žalobe uviedol konkrétne poradové čísla na predmetných LV, ktorých sa zmena súvisiaca s osvedčeniami o dedičstve mala týkať. Z predmetných LV vyplýva, že ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorí sú práve členmi sťažovateľa ako pozemkového spoločenstva. Konanie o zmene údajov schváleného registra sa spravuje Správnym poriadkom, a to vrátane určenia účastníkov konania. Je nevyhnutné, aby si správny orgán ustálil okruh účastníkov konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedeného však platí výnimka, na ktorú zákon č. 180/1995 Z. z. pamätá priamo v ustanovení § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d), keď s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník síce je známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov SPF. Podstatnou námietkou, ktorou sa však správny súd nezaoberal bolo, že oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom administratívnom konaní zaniklo. Sťažovateľ upriamil pozornosť na osvedčenie o dedičstve sp.zn. 65D 89/2017, D not 44/2017 zo 6. februára 2018, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné 17. januára 2018, keď podľa názoru sťažovateľa dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo nebolo preukázané. Uvedená skutočnosť má podľa kasačného súdu zásadný vplyv na ďalšie právne posúdenie veci a na ustálenie účastníctva v konaní o zmene údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko ak by správny súd vyhodnotil, že dedičia po pôvodných členoch sťažovateľa skutočne viac neboli nezistenými vlastníkmi, aplikácia ustanovenia § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. by neprichádzala do úvahy. SPF by viac nemal právo takýchto vlastníkov v konaní zastupovať a dotyk na ich právach, resp. právom chránených záujmoch v zmysle § 14 Správneho poriadku, by bol napadnutým rozhodnutím žalovaného nepochybný. Za takýchto okolností by bolo nevyhnutné, aby sa správny súd zaoberal aj ďalšou nadväzujúcou otázkou, ktorú sťažovateľ v prejednávanej veci nastolil, a to, či sťažovateľ bol oprávnený zastupovať svojich členov v konaní o zmene údajov schváleného registra, nie z titulu jeho účastníctva v konaní o ROEP, ale práve z titulu § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018. V zmysle predmetného ustanovenia výbor za členov spoločenstva koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy v zákonom ustanovených prípadoch, resp. ich môže za zákonom ustanovených podmienok zastupovať. Správny súd by sa mal následne teda zaoberať tým, či predmetná vec je takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva, vzhľadom na účel a zmysel uvedenej právnej normy (v tomto smere kasačný súd upriamuje pozornosť správneho súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024). NSS SR v závere zaviazal správny súd postupovať tak, ako mu naznačil v tomto uznesení, opätovne komplexne posúdiť námietky žalobcu v správnej žalobe a dôsledne sa vysporiadať s jeho argumentáciou, pričom pokiaľ opätovne dospeje k názoru, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné, tento svoj záver primerane premietne do nového rozhodnutia. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný. 6. Dňa 14.01.2026 doručil žalobca správnemu súdu vyjadrenie z 30.12.2025, v ktorom uviedol, že považuje za nevyhnutné objasniť dôvody, pre ktoré mu v administratívnom konaní prislúchalo postavenie účastníka konania a že vec je takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva. Žalobca popísal historicko-právny kontext sporu a uviedol, že v tomto prípade sa konanie, v ktorom bol žalobca opomenutý, týkalo posúdenia vlastníckeho práva na základe predpisov, ktorých aplikácia na spoločnú nehnuteľnosť a na žalobcu je sporná. Družstvo podielnikov Devín tvrdí, že na spoločnú nehnuteľnosť sa vzťahoval zákon č. 81/1949 Sb., žalobca tvrdí opakovane, že všetky pozemky vo vlastníctve jeho členov nepodliehali zákonu č. 81/1949 Sb., ale vzťahoval sa na ne zák. čl. XIX/1898. Ak v predmetnom správnom konaní správny orgán pred vydaním rozhodnutia posudzoval právne otázky, či sa na nedielne spoločné nehnuteľnosti v pozemkovoknižnej vložke č. XXX vzťahoval
článok X/1913, či vzniklo, alebo nevzniklo pasienkové spoločenstvo, či nedielne spoločné nehnuteľnosti boli pasienkami z lesa, či bolo alebo nebolo pozemkové spoločenstvo zrušené zákonom č. 81/1949 Sb. a či a akým spôsobom sa obnovil právny režim spoločenstva po zmene štátneho režimu v roku 1898, potom mal byť žalobca ako pozemkové spoločenstvo účastníkom správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, že v konaní žalovaný posudzoval pre rozhodnutie zásadné právne otázky, ktoré sa priamo dotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správny orgán ako predbežnú otázku posudzoval práve postavenie žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že zmena právneho dôvodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti vychádzajúca z vyvlastňovacích zákonov sa priamo dotýka základných organizačných a ekonomických vzťahov vo vnútri spoločenstva. Žalobca nie je len pasívnym správcom, ale subjektom s verejnoprávnou povinnosťou viesť presnú evidenciu svojich členov a ich podielov. Rozhodnutie, ktorým sa mení osoba vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti, priamo zakladá povinnosť žalobcu vykonať zmenu v zozname členov. Ak by žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom sa o takejto zmene rozhoduje, nemohol by uplatniť námietky proti podkladom, na ktorých základe mu vzniká zákonná povinnosť zmeniť svoju vnútornú evidenciu, čím je naplnená definícia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Opomenutím žalobcu v konaní správny orgán odňal možnosť žalobcovi sa brániť proti uloženiu povinnosti registrovať ako člena Družstvo podielnikov Devín, ktorého vlastnícke právo je sporné a opiera sa o neplatné právne tituly. Žalobca ďalej namietal prekročenie právomoci správnym orgánom. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) je procesným nástrojom určeným na odstraňovanie zrejmých nesprávností, chýb v písaní, počítaní, technických chýb v zobrazení hraníc alebo chýb, kedy údaj v katastri nezodpovedá verejnej istine. V konaní o oprave chyby katastra nemá katastrálny odbor ani žalovaný ústavou a zákonmi zverenú právomoc na deklaratórne určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ani nemá právomoc v správnom konaní posudzovať spor medzi dvoma účastníkmi, ktorí zhodne tvrdia, že sú vlastníkmi. 7. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 8. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 9. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. fond (SPF – pozn. súdu) nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. 10. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13),33 11. Poznámka pod čiarou č. 33 odkazuje na ust. § 18 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, podľa ktorého pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len „správca“) oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti. 12. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 13. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
14. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 97/1995 Z. z. fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti a) nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností,18); b) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané. 15. Poznámka pod čiarou č. 18 odkazuje na ust. § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.) a ust. § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z. 16. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22a). Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.22b) Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky. 17. Poznámka č. 22b odkazuje na ustanovenia § 18 zákona č. 229/1991 Zb., § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., § 6 ods. 1 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. (zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách bol zrušený zákonom č. 97/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013 – pozn. súdu). 18. Podľa § 34 ods. 3 písm. c) zákona č. 330/1991 Zb. na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v odseku 3. 19. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe. 20. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. výbor pozemkového spoločenstva koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie. 21. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 22. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 23. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 25. Po vrátení veci Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky, správny súd, na ktorého v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, postupoval v intenciách právneho názoru vyjadreného v uznesení sp. zn.: 8Svk/22/2023 zo dňa 26.03.2025 a posudzoval, či oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom administratívnom konaní zaniklo. 26. S poukazom na oprávnenie SPF zastupovať „nezistených vlastníkov“ vyplývajúce z ust. § 13 v spojení s ust. § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. bolo potrebné najskôr objasniť pojem nezistený vlastník. Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení sa za nezisteného vlastníka považuje vlastník, ktorý je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo vlastník, ktorý nie je vôbec známy. Pojmy nezistený a neznámy vlastník sa v právnej úprave, ako aj aplikačnej praxi zamieňajú. Samotná právna úprava je v tomto smere roztrieštená a používa pojmy neznámy a nezistený vlastník striedavo v rovnakom význame (a promiscue). V tejto súvislosti možno poukázať na zákon č. 330/1991 Zb., ktorý je všeobecným predpisom, pokiaľ ide o oprávnenia SPF, ktorý v § 34 ods. 14 uvádza pojem „neznámy vlastník“, pričom na inom mieste napr. v § 6 ods. 5 alebo § 17 rozlišuje „neznámeho vlastníka“ a „vlastníka, ktorého pobyt nie je známy“, no v § 11 ods. 11 používa pojem „nezistený vlastník“. 27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn.: PL. ÚS 11/05 zo dňa 22.08.2006 (bod 4.1 odôvodnenia) uvádza, že: „Slovo nezistený znamená len to, že výsledok procesného dokazovania pred orgánom verejnej moci viedol k záveru, že nejaký vlastník existuje, ale nebolo ho možné zistiť.“ Z uvedeného možno dovodiť, že pri objasnení pojmu nezistený vlastník je relevantné to, či je známe miesto trvalého pobytu vlastníka, prípadne iné údaje podľa evidencie v KN tak, aby ho bolo možné s určitosťou identifikovať. Rozhodujúcou je teda určitosť zápisu údajov o vlastníkovi v katastri nehnuteľností. Inými slovami o nezistených vlastníkoch hovoríme len pokiaľ ide o nedostatočné údaje v evidencii katastra nehnuteľností. Zistený, resp. známy vlastník a contr. bude potom taký, ktorého zápis údajov v katastri nehnuteľností bude dostatočne určitý na jednoznačnú identifikáciu osoby. Uvedený záver podporuje aj formulácia oprávnenia SPF nakladať s pozemkami nezistených vlastníkov, ktoré sa s poukazom na ust. § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. odvodzuje od údajov katastra nehnuteľností. SPF teda zastupuje nezistených resp. neznámych vlastníkov až do času, kým nie sú v katastri nehnuteľností zapísané dostatočne určité údaje o vlastníkovi, pretože až zápisom dostatočne určitých údajov o vlastníkovi tento prestáva byť nezisteným, resp. neznámym vlastníkom. Iná situácia je pri oprávneniach SPF podľa § 17 a § 18 zákona č. 180/1995 Z. z., kedy zákonodarca moment zániku priamo upravil v § 20 zákona 180/1995 Z. z. a viaže ho na doručenie výpisu z KN. 28. Vychádzajúc z tohto záveru je potom pre posúdenie, či v konaní o oprave ROEP bol oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov SPF, alebo jeho oprávnenie zaniklo, rozhodujúci moment zápisu rozhodnutí o dedičstve, na ktoré žalobca poukazoval, teda moment zápisu dostatočne určitých údajov o vlastníkoch dotknutých pozemkov. Žalobca k žalobe priložil kópie výpisov z LV č. XXXX C. D. XXXX zo dňa 21.09.2018, z ktorých možno v súvislosti so zápisom vlastníkov, ktorých poradové čísla žalobca označil (a ktorých mená a ostatné údaje o nich boli žalobcom z tohto výpisu znečitateľnené – pozn. súdu), zistiť, že osvedčenie o dedičstve XXX XX/XXXX, D not 44/2017 zo dňa 06.02.2018 bolo zapísané v konaní Z-3621/18 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/327/2017, D not 87/2017, právoplatné dňa 17.01.2018 + oprava z 09.05.2018 v konaní Z-3693/2018. Z administratívneho spisu žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nie je možné zistiť, či vlastníci na základe týchto rozhodnutí o dedičstve boli zapísaní na predmetné listy vlastníctva ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia 01.06.2018, resp. pred týmto dátumom. Žalobca síce v podanej žalobe tvrdí, že najneskôr vo februári 2018 muselo byť žalovanému známe, že na základe uvedených rozhodnutí o dedičstve zaniklo oprávnenie SPF zastupovať nezistených vlastníkov, toto svoje tvrdenie však bližšie nekonkretizuje a ani ho nepodporil žiadnym dôkazom. 29. Správny súd poukazuje na to, že od vydania rozhodnutia o dedičstve trvá nejaký čas, kým sa nový vlastník na jeho základe zapíše na príslušný list vlastníctva do katastra nehnuteľností. Z údajov, ktoré
žalobca poskytol (LV č. XXXX C. D. XXXX pre k. ú A. B. vyhotovené dňa 21.09.2018) sa dá zistiť v tomto smere iba to, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. 65D 89/2017, D not 44/2017 bolo vydané dňa 06.02.2018, teda nie je uvedený deň jeho právoplatnosti, ani to kedy bola zmena vlastníka na základe tohto osvedčenia zapísaná na príslušných listoch vlastníctva. Obdobne tak je možné zo žalobcom predložených dokladov zistiť, že uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/327/2017, D not 87/2017, nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2018 a že v predmetnej veci bola vykonaná oprava z 09.05.2018. Nie je však možné ani v jednom prípade ustáliť, či uvedené zápisy vlastníkov na základe týchto rozhodnutí boli vykonané najneskôr 01.06.2018. Na tieto skutočnosti poukazoval aj žalovaný vo svojej argumentácií. Je na žalobcovi, aby ním uvedené tvrdenie, že je opomenutým účastníkom, preukázal. V tomto konkrétnom prípade bolo jeho povinnosťou preukázať, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia SPF už nebol oprávnený zastupovať vlastníkov pozemkov - členov žalobcu, ktorých označil poradovými číslami na príslušných listoch vlastníctva, pretože títo už v čase vydania napadnutého rozhodnutia neboli nezistenými vlastníkmi, resp. neznámymi vlastníkmi. 30. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1, ako aj v ďalších ustanoveniach upravujúcich náležitosti žaloby (návrhov) v osobitných typoch konania, ustanovuje obligatórne náležitosti žaloby, medzi ktoré patrí aj označenie dôkazov, za predpokladu, že ich žalobca navrhuje vykonať. Označenie dôkazov je spojené so žalobnými bodmi. Žalobca má v tomto prípade v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca spolu s navrhnutím vykonania dôkazov v žalobe je povinný špecifikovať, aké skutočnosti má dôkaz ozrejmiť. Žalobca však v tomto prípade nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by potvrdzoval, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli na príslušných listov vlastníctva zapísaní noví vlastníci na základe ním uvádzaných rozhodnutí v dedičských veciach. Správny súd podotýka, že žalobca ani nenavrhol v tomto smere súdu vykonať dôkaz, ktorý by sám nevedel obstarať. Skutočnosť, kedy boli uvedení vlastníci zapísaní na predmetných listoch vlastníctva, nevyplýva ani z predložených administratívnych spisov. Správny súd si uvedomuje, že vzhľadom na dátum vydania osvedčenie o dedičstve sp. zn. 65D 89/2017, D not 44/2017 dňa 06.02.2018 resp. právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 69D/327/2017, D not 87/2017 dňa 17.01.2018 a lehôt potrebných na vykonanie jednotlivých úkonov potrebných pre zápis týchto rozhodnutí do katastra nehnuteľností, v čase vydania napadnutého rozhodnutia mohol byť zápis už vykonaný. Pri posúdení žalobcovho postavenia ako účastníka konania však súd musí vychádzať z konkrétnych preukázaných skutočností, nie domnienok. Ako bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu. Nie je úlohou správneho súdu za žalobcu vyhľadávať dôkazy na podporu jeho tvrdení a týmto spôsobom v konaní nahrádzať jeho aktivitu. 31. Žalobca tiež poukazoval na svoje účastníctvo v pôvodnom konaní ROEP, čím argumentoval v prospech účastníctva aj v konaní o oprave ROEP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že konanie o oprave ROEP sa svojím rozsahom nestotožňuje s rozsahom pôvodného konania ROEP, a z tohto dôvodu nemožno ani dospieť k záveru, že všetci pôvodní účastníci konania ROEP sa automaticky stávajú aj účastníkmi konania o oprave ROEP. 32. V súvislosti s námietkou SPF o tom, že práva žalobcu budú napadnutým rozhodnutím dotknuté a má sa s ním konať ako s účastníkom, na ktorú poukazoval žalobca, správny súd upriamuje pozornosť na znenie tejto námietky v odvolaní SPF zo dňa 05.03.2018, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. V odvolaní SPF jednou vetou konštatoval, že zároveň je toho názoru, že v danom prípade budú dotknuté práva žalobcu, a preto má byť napadnuté rozhodnutie doručované aj žalobcovi ako účastníkovi konania. Uvedená námietka neobsahuje žiadne bližšie dôvody ani skutočnosti na podporu tohto záveru SPF, preto podľa názoru správneho súdu nebola v odvolacom konaní preskúmateľná. 33. Pokiaľ žalobca rozširoval žalobnú argumentáciu vo vyjadrení zo dňa 30.12.2025, keď uvádzal ďalšie dôvody, pre ktoré má byť evidentný dotyk na jeho právach v administratívnom konaní, správny súd poukazuje na to, že podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Ďalšie dôvody uvedené žalobcom sú charakteru právneho posúdenia, a teda ich žalobca mohol uviesť už v podanej žalobe. Zároveň v súvislosti s argumentom, že žalovaný prekročil právomoc, ak v konaní podľa § 59 katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodoval spor o vlastnícke právo, správny súd uvádza, že v danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie vydané v konaní podľa ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., nie v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona.
34. V nadväznosti na záver správneho súdu o nepreukázaní postavenia žalobcu ako účastníka administratívneho konania bolo nadbytočné zaoberať sa otázkou, či žalobca je oprávnený zastupovať svojich členov pred súdom v kontexte nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 425/2023 z 08.02.2024, na ktorý vo svojom uznesení sp. zn.: 8Svk/22/2023 z 26.03.2025 poukazoval NSS SR. 35. Na základe vyššie uvedených argumentov správny súd dospel k záveru, že žalobca správnemu súdu nepreukázal, že v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol účastníkom konania, teda sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, a preto nepostupoval podľa ust. § 179 ods. 1 SSP, ale podľa § 179 ods. 7 SSP. 36. Nestotožnenie sa s tvrdením žalobcu môže spočívať v tom, že správny súd usúdi, že žalobcovi nepatrilo v administratívnom konaní postavenie jeho účastníka. Právnym následkom takéhoto úsudku zo strany správneho súdu je potom pokračovanie v konaní v procesnom režime danom pre všeobecnú správnu žalobu. S veľkou mierou pravdepodobnosti bude pritom o takejto všeobecnej správnej žalobe zo strany správneho súdu rozhodnuté uznesením o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, pretože u osoby, ktorej nebolo v súlade s právnou úpravou doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy možno odôvodnene očakávať absenciu postavenia účastníka príslušného administratívneho konania a tým pádom i neunesenie aktívnej žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP (viď. Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, s. 883 - 891: M. Fečík). 37. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 98 ods. 1 písmeno e) SSP odmietol ako žalobu podanú neoprávnenou osobou, keďže žalobca na podanie žaloby nebol aktívne legitimovaný. 38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 39. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Žalobca celkovo nebol v konaní úspešný. Správny súd prihliadal na úspešnosť v novom rozhodnutí správneho súdu, nie na jeho úspech v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie, s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo 14. júla 2023. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.