Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/4/2022 1022200060 26. 04. 2023 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2023:1022200060.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: C. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX P., zastúpený Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. novembra 2021 vo veci invalidného dôchodku, takto rozhodol: I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. novembra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Správne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.11.2021, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „odvolací orgán“) podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“ alebo „zák. č. 461/2003 Z. z.“), v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2021, vo veci priznania invalidného dôchodku žalobcovi podľa ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx ZSP od 24.09.2020 v sume 119,90 eur mesačne, ktorý mu podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP zvýšila od 01.01. 2021 na sumu 124,30 eur mesačne. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „ústredie Sociálnej poisťovne“) o žiadosti o invalidný dôchodok, spísanej žalobcom dňa 27.01.2021, ktorou žiadal priznať invalidný dôchodok od 12.11.2017. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej aj „posudkový lekár pobočky“) zo dňa 27.01.2021, ktorým bol žalobca od 24.09.2020, podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP uznaný za invalidného, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) v rozsahu 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku 119,90 eur, ktorá bola v súlade s ust. § 82 a § 293dx ZSP od 01.01.2021 zvýšená na celkovú sumu 124,30 eur mesačne, bola určená podľa ust. § 73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (50%), priemerného osobného mzdového bodu (0,4796), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (35,3425 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 24.09.2020 (13,6361).
3. V odvolaní zo dňa 20.05.2021 žalobca uviedol, že o invalidný dôchodok žiadal už v roku 2016, a napriek tým istým zdravotným problémom ako pri podaní druhej žiadosti o invalidný dôchodok v septembri 2020, mu invalidný dôchodok v roku 2016 priznaný nebol. Bol mu priznaný až na základe druhej žiadosti, t.j. v tomto konaní, v ktorom mu bola priznaná invalidita v rozsahu 50%. Nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity dňa 24.09.2020 a za dátum jej vzniku žiadal určiť január 2016, teda dátum, ktorý požadoval prvýkrát. Nesúhlasil ani s výškou priznanej sumy invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie žiadal prehodnotiť. 4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu dňa 03.06.2021 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý zotrvávajúc na svojom odbornom posudku o invalidite, postúpil posudkový spis druhostupňovému posudkovému orgánu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, posúdil dňa 18.10.2021 zdravotný stav žalobcu na základe spisovej dokumentácie, bez jeho prítomnosti, s nasledovným posudkovým záverom: · Posúdenie invalidity 55-ročného muža so základným vzdelaním, vykonávajúceho pracovnú činnosť do júna 2014 formou samostatne zárobkovo činnej osoby, s ochorením podporného a pohybového aparátu, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave v januári 2021. Invalidita s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola uznaná s dátumom od 24.09.2020. Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku podal žalobca odvolanie, z dôvodu nesúhlasu s dátumom vzniku invalidity. K posúdeniu zdravotného stavu v januári 2021 bola predložená prepúšťacia správa z doliečovacieho oddelenia Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice, zo dňa 12.02.2018, neurologický nález z augusta 2018 a marca 2020 a výsledok vyšetrenia chrbtice magnetickou rezonanciou z júna 2020. · Pre recidivujúce lumbago s akcentáciou vo februári 2018, bol na odporúčanie ortopéda pre zhoršenie zdravotných problémov hospitalizovaný. Konzultovaný neurológ stav uzavrel ako lumboischialgický syndróm s iritáciou nervového koreňa L5 vpravo, s odporučením lokálneho obstreku driekovej časti chrbtice, infúznej analgetickej terapie a pokračovaním v rehabilitačnej liečbe. Po preliečení sa stav zlepšil. Kontrolné neurologické vyšetrenie v auguste 2018, zrealizované pre bolesti v hrudnej časti chrbta, doplnené CT vyšetrením s nálezom vyklenutia platničky v segmente L4/L5 a L5/S1, v ostatných častiach naznačené známky osteoporózy. Magnetickou rezonanciou v marci 2018 bola zistená počínajúca diskopatia L4/L5 a L5/S1 bez kompresie nervových štruktúr, klinicky chôdza v norme, na horných končatinách bola elektromyograficky zistená hraničná axonálna neuropatia mediálneho nervu vpravo, reziduálna neuropatia po operačnom riešení pronátorového syndrómu vľavo. · V marci 2020 neurológ po vyšetrení konštatoval lumboischialgický syndróm s iritáciou nervového koreňa L5 vpravo, cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, bolestivý syndróm v hrudnej časti chrbtice na podklade vyklenutia diskov vo viacerých úrovniach. Podľa objektívneho neurologického nálezu je svalová sila, reflexy a chôdza v norme, postoj na špičkách a pätách ustojí, poruchy citlivosti a motorický deficit na dolných končatinách bol neprítomný, chrbtica s poruchami statodynamiky, limitovaná hybnosť v krčnej a driekovej časti chrbtice. Stav žalobcu po zhodnotení lekárskych správ a neurologických nálezov zodpovedá medicínskym kritériám kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. - degeneratívne ochorenie chrbtice a medzistavcových platničiek, s iritáciou nervového koreňa, s miernym funkčným postihnutím, ktorému zodpovedá horná hranica percentuálneho rozpätia 20 - 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. 35 %, ktorá nepodmieňuje invaliditu. · Dňa 24.09.2020 absolvoval žalobca kontrolné neurologické vyšetrenie so záverom cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm, s iritáciou nervového koreňa C6 vľavo, s ľahkým motorickým deficitom, bolesti hrudnej chrbtice, lumboischialgický syndróm s iritáciou nervového koreňa L5, S1 vpravo, od neurologického nálezu s ľahkou progresiou, posúdený veľmi priaznivo, s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné zdravotné postihnutia sú svojím nezávažným štádiom posudkovo irelevantné. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, nezmenil posudkový záver posudkového lekára pobočky, z januára 2021.
· Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3, písm. c/ - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné ochorenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená nebola. · Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: EMG vyšetrenie z neurologickej ambulancie NEUROGRAM Bratislava zo dňa 13.03.2017, prepúšťacia správa z doliečovacieho oddelenia UNB, ŠGN Podunajské Biskupice, hospitalizácia od 12.02.2018 do 16.02.2018, neurologické vyšetrenie UNB, ŠGN Podunajské Biskupice zo dňa 08.08.2018, neurologické vyšetrenia Neuroill, s.r.o., Bratislava zo dňa 05.03.2020 a 24.09.2020, MR vyšetrenia LS chrbtice, Dr. Magnet - pracovisko Kramáre, Bratislava zo dňa 20.06.2020 a 23.06.2020. Žalobca bol v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, posudzovaný v jeho neprítomnosti. · Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, ponechal v posudku zo dňa 27.01.2021 naďalej pôvodný posudkový záver posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, a to celkovú mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, s dátumom vzniku invalidity od 24.09.2020, t. j. bez zmeny. Odvolací orgán uviedol, že zistenia posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, nakoľko ani novo doložené lekárske nálezy nepotvrdili zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a nepodmieňujú zmenu posudkového záveru. Tiež skonštatoval, že posudkové závery posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom nie je rozpor. S poukazom na ust. § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z., keď organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, uzavrel, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. II. Správna žaloba 5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 03.01.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.01.2022, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia zo dňa 08.11.2021, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.04.2021, č. XXX XXX XXXX X a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi vo veci konajúcich posudkových lekárov v predchádzajúcom správnom konaní, začatom podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku dňa 18.06.2016, v súvislosti s posúdením jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t.j. že nie je invalidný (konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho orgánu žalovanej zo dňa 17.10.2016 a na základe žaloby žalobcu preskúmané Krajským súdom v Bratislave, ktorú zamietol rozsudkom sp.zn. 4Sa/1/2017 zo dňa 24.10.2018, právoplatným dňa 23.11.2018). 6. V žalobe žalobca uviedol, že ďalšiu žiadosť o invalidný dôchodok podal opakovane, v septembri 2020, pričom jeho zdravotný stav je od poslednej podanej žiadosti v roku 2016 rovnaký a nezmenený a rovnaké a nezmenené sú aj jeho ochorenia a diagnózy. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.04.2021 bol uznaný za invalidného, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu bol jeho nárok na invalidný dôchodok v roku 2016 posúdený nesprávne a invalidný dôchodok mu mal byť priznaný už od roku 2016 a nie od 24.09.2020, tak ako uviedol v odvolaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že v predchádzajúcom období nesplnil podmienky na invalidný dôchodok v zmysle ust. § 71 ods. 1 až 8 ZSP, pretože z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom posudkový lekár pri stanovení dátumu poklesu schopnosti zárobkovej činnosti zohľadnil jeho predchádzajúce ochorenia od roku 2016. 7. Na základe uvedeného konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, nakoľko jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý by bol dostatočným podkladom pre kvalifikované a zákonné
posúdenie veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že úvahy správneho orgánu sa v tomto smere spravovali nesprávnym právnym posúdením skutkových okolností daného prípadu, čo spôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, čím bol ukrátený na svojich právach. Správnemu súdu navrhol, aby v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ SSP rozhodnutie žalovanej zo dňa 08.11.2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.04.2021 zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. III. Vyjadrenia 8. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2022 navrhla žalovaná žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SPP zamietnuť. Poukázala na odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2021, ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 08.11.2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ bola posudkovým lekárom určená na 50%, s dátumom vzniku invalidity od 24.09.2020. Podľa lekárskej správy, vypracovanej posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave dňa 18.07.2016, bol zdravotný stav žalobcu posúdený na základe predložených lekárskych nálezov a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené poškodenie mediálneho nervu na obidvoch rukách staršieho dátumu (február a jún 2008, január 2009) riešené operačne (dekompresiou nervu). Pooperačné, ako zvyškový funkčný nález, je uvádzaná ľahko znížená opozícia palca oproti ostatným prstom na pravej ruke, úchopová schopnosť plne zachovaná, invalidita nebola uznaná. Stav po chirurgickom dekompresívnom zákroku na mediálnom nerve, pooperačné s dobrým efektom, zachovanou úchopovou schopnosťou, nepodmieňuje invaliditu. Pri posúdení invalidity na základe konania o odvolaní v októbri 2016, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej, potvrdil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky. Neurologické nálezy od januára do apríla 2016 dokumentovali diagnostický proces bolestí chrbta, zistená bola osteopénia, denzitometriou je preukázané zníženie kostnej hustoty, bez klinických prejavov, svojou závažnosťou nedosahuje stupeň ochorenia osteoporózy, je liečbou zvrátiteľné. Bolesť chrbta v pokračovaní diagnostického riešenia, v liečbe subjektívnych ťažkostí a osteopénia, nebola posúdená ako dôvod zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 9. Posúdenie invalidity na základe novej žiadosti dňa 27.01.2021, bolo vykonané na podklade neurologického vyšetrenia zo dňa 24.09.2020, so záverom cervikokraniálny, cervikobrachiálny syndróm s radikulopatiou (poškodením) C6 vľavo, s ľahkým motorickým deficitom a lumboischialgický syndróm s iritáciou (dráždením) nervových koreňov L5, S1 vpravo. Invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, bola uznaná od dátumu predmetného neurologického vyšetrenia, teda od 24.09.2020. Posúdenie invalidity na základe konania o odvolaní, z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom vzniku invalidity, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, na základe lekárskych nálezov od februára 2018. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na doliečovacom oddelení od 12. do 18. februára 2018, bol zistený záver - polytopný vertebrogénny algický syndróm, akcentovaný v driekovo - krížovom úseku, s poruchou statodynamiky a dráždením nervových koreňov L5, S1 vpravo, na podklade incipientnej, počínajúcej diskopatie, s intaktnými, nepoškodenými koreňovými štruktúrami. V neurologickom vyšetrení z marca 2020, s identickým záverom ako predchádzajúce, je ako vedľajšia diagnóza uvádzaný stav po operácii mediálneho nervu obojstranne, bez poruchy funkcie. Degeneratívne ochorenie chrbtice od roku 2016 do septembra 2020, nepodmieňovalo uznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. Iné zdravotné postihnutia, stav po operácii poškodeného mediálneho nervu obojstranne, s dobrým funkčným efektom v roku 2008, 2009 a interné ochorenia: artériová hypertenzia a alergická rinitída, nedokumentované príslušným odborným vyšetrením, neboli dôvodom na zvýšenie MPSVZČ. 10. Na základe zhoršenia ochorenia chrbtice, je v závere neurologického nálezu zo dňa 24.09.2020, uvádzaný ľahký motorický deficit (ľahké poškodenie nervového koreňa). Zdravotný stav žalobcu bol posúdený s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 - 50 % príslušnej položky, t.j. priaznivo, s dátumom od preukázania zhoršenia zdravotného stavu. Dátum vzniku invalidity 24.09.2020, je daný dňom neurologického vyšetrenia, preukazujúceho zhoršenie jeho zdravotného stavu. Iné zdravotné postihnutia nemajú
vplyv na MPSVZČ. Žalovaná sa odvolala na konštatovanie posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek, ktorí po posúdení lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii dospeli k záveru, že z nevyplýva zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedajúce vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery lekárskych posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola určená posudkovými lekármi, posudky ktorých sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zák. č. 461/2003 Z. z.. 11. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 ust. § 71 zák. č. 461/2003 Z. z. možno v súlade s ods. 8 tohto ustanovenia zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii a ďalšie ochorenia, ktoré by boli posudkovo závažné a za ktoré by bolo možné žalobcovi zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zistené neboli. 12. V závere vyjadrenia žalovaná uviedla, že zák. č. 461/2003 Z. z. nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo na základe nových dôkazov napadnuté rozhodnutie zmenené. V preskúmavanej veci však neboli žalobcom v odvolacom konaní predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, zodpovedalo na základe riadneho zistenia skutočného stavu v čase jeho vydania, zákonu. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. 13. V replike zo dňa 20.03.2022, doručenej správnemu súdu k vyjadreniu žalovanej k žalobe, zotrval žalobca na svojej argumentácii uplatnenej v podanej žalobe, akcentoval, že jeho zdravotný stav a invalidita sú od roku 2016 posudzované nesprávne. Navrhol, aby súd preskúmal celú zaslanú spisovú dokumentáciu, keďže tak ako uvádzal už v podanej žalobe, skutkový stav tohto prípadu trvá od roku 2016, odkedy je jeho zdravotný stav rovnaký, avšak žalovanou bol posudzovaný rôzne. Zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu a vo veci žiadal nariadiť pojednávanie. IV. Právne posúdenie správneho súdu 14. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil. Vo veci rozhodol v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP na nariadenom pojednávaní, nakoľko o jeho nariadenie žiadal žalobca, ktorý neskôr, žiadosťou zo dňa 06.04.2023, súdu doručenou dňa 11.04.2023, požiadal o rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania. Listom zo dňa 17.04.2023 mu súd oznámil, že nariadeného pojednávania nie je povinný sa zúčastniť, o čom listom z toho istého dňa informoval aj žalovanú.
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ zák.č. 162/2015 Z.z., rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
18. Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 zák.č. 162/2015 Z.z., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 19. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 20. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s dôchodkovou dokumentáciou žalobcu a s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že prvýkrát žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 18.07.2016. Rozhodnutím zo dňa 17.10.2016 odvolací orgán zamietol jeho odvolanie podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 25.07.2016, ktorým zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok a rozhodnutie potvrdil. Na základe žaloby žalobcu bolo právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 17.10.2016 preskúmané správnym súdom, ktorý rozsudkom sp.zn. 4Sa/1/2017 zo dňa 24.10.2018, právoplatným dňa 23.11.2018, žalobu zamietol. 21. Druhou žiadosťou o invalidný dôchodok, spísanou dňa 27.01.2021, žiadal žalobca priznať invalidný dôchodok od 12.11.2017. V aktuálne súdom preskúmavanom správnom konaní, Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 15.04.2021 rozhodla o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, keďže podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava
zo dňa 27.01.2021, bol od 24.09.2020, podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP uznaný za invalidného, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku 119,90 Eur bola určená podľa ust. § 73 ods. 2 ZSP a v súlade s ust. § 82 a § 293dx ZSP bola od 01.01.2021 zvýšená na celkovú sumu 124,30 eur mesačne. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20.05.2021, v ktorom uviedol, že napriek tým istým zdravotným problémom ako pri podaní druhej žiadosti o invalidný dôchodok v septembri 2020, mu invalidný dôchodok v roku 2016 priznaný nebol. Bol mu priznaný až na základe druhej žiadosti t.j. v tomto konaní, v ktorom mu bola priznaná invalidita v rozsahu 50%. Nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity dňa 24.09.2020 a za dátum vzniku invalidity žiadal určiť január 2016 (ako požadoval prvýkrát). Nesúhlasil ani s výškou priznanej sumy invalidného dôchodku a žiadal jej prehodnotenie. Rozhodnutím odvolacieho orgánu žalovanej zo dňa 08.11.2021, bolo odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 15.04.2021 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. 22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.. 24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 29. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 30. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 31. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
32. Podľa § 213 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. 33. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 ZSP). 34. Podľa § 153 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a/ nemocenského poistenia, b/ dôchodkového poistenia, c/ úrazového poistenia. 35. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a / dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 36. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej aj „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 37. Z ust.§ 195 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 38. Podľa § 209 ods. 4 ZSP, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 39. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia a je zverené posudkovým lekárom. Podľa ust. § 153 ods. 5 ZSP, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia. 40. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b/ bod 1. ZSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v súlade s ust. § 196 a nasl. ZSP, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ ZSP). 41. V zmysle zákona o sociálnom poistení je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť založená na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, t. j. jednej diagnóze s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, pričom jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 ZSP). Možno ju navýšiť, najviac však o 10 %, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ovplyvňuje závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ako už bolo uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na vyslovovanie záveru o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný
dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). 42. V intenciách vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (pobočky Bratislava a ústredia), ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a aj rozhodnutia o odvolaní. 43. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 27.01.2021, v odvolacom konaní bol podkladom druhostupňového (preskúmavaného) rozhodnutia odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu sú v posudkoch určené degeneratívne zmeny celej chrbtice, bližšie neurčená osteochondróza (M42.9) zaradené v Kapitole XV prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Posudkový lekár konštatoval minimálny klinický nález, s prítomným len ľahkým obmedzením pohyblivosti v krčnej chrbtici a v oblasti váhonosných kĺbov, bez závažnej patológie. Vzhľadom k tomu, určil za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie v súlade s ust. § 71 ods. 6, 7 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia (od 20 % do 35 %), platného pre daný druh zdravotného postihnutia, zaradeného podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z.. Iné zdravotné postihnutia posudkový lekár označil za posudkovo nevýznamné, nemajúce vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti a neodôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v zmysle ust. § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 310/2006 Z.z. 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa 3 hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 45. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd žalobnú námietku, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom posudkový lekár pri stanovení dátumu vzniku invalidity žalobcu zohľadnil jeho zdravotný stav a ochorenie, ktoré malo podľa neho rovnaké parametre už v roku 2016 avšak pri nezmenenom zdravotnom stave určil jeho invaliditu až od 24.09.2020. Z vykonaného prieskumu veci je správny súd nútený konštatovať, že odborné lekárske posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok žalobcu, nie sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, keďže sa posudkoví lekári úplne opomenuli zaoberať a odôvodniť žalobcom namietaný dátumu vzniku invalidity, určený odo dňa 24.09.2020 a to aj vzhľadom k nálezom z odborných lekárskych vyšetrení žalobcu, predložených v konaní, ktoré môžu mať vplyv na určenie vzniku invalidity nie až v roku 2020 ale aj skôr, napr. v žalobcom požadovanom roku 2016. Obsah posudku je z tohto pohľadu nejasný a nezrozumiteľný, keďže jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na žalobcom vznesené námietky a tieto odpovede nedáva ani napadnuté rozhodnutie. Vyjadrenie zo dňa 15.02.2022 k žalobe, síce obsah odborného posudku žalovanej upresňuje avšak súd nemôže akceptovať v tejto forme chýbajúce odôvodnenie v odbornom posudku, ktorý je kľúčovým podkladom resp. dôkazom pre rozhodnutie vo veci.
46. NS SR v rozsudku sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015 konštatoval: „rovnako súd zdôrazňuje, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.“ 47. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 48. Z ustanovenia § 135 SSP vyplýva, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto konaní súd preskúmava rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.11.2021. Predchádzajúce konanie začaté v roku 2016 je právoplatne ukončené a skutkový stav z tohto konania nie je pre súčasné konanie, vrátane dôkazných prostriedkov, t.j. v tom čase predložených lekárskych správ o zdravotnom stave žalobcu, záväzný. V čase posudzovania posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných a žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov v správnom konaní. Ak žalobca mal za to, že nové dôkazy doložené v nasledujúcom správnom konaní začatom dňa 27.01.2021 na jeho druhú žiadosť o invalidný dôchodok (lekárske správy a nálezy), potvrdzujú zhoršenie jeho zdravotného stavu, mohol opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok to však neznamená zásah resp. zmenu už právoplatne rozhodnutej veci. 49. Ostatné žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žiadosť žalobcu v žalobe, aby bol súdom znovu preskúmavaný skutkový stav z predchádzajúceho, právoplatne ukončeného konania z roku 2016, vrátane k nemu doložených dôkazných prostriedkov, by založilo neodstrániteľnú vadu konania, prekážku res iudicata. Predchádzajúce konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho orgánu žalovanej zo dňa 17.10.2016 a na základe žaloby žalobcu preskúmané Krajským súdom v Bratislave, ktorú zamietol rozsudkom sp.zn. 4Sa/1/2017 zo dňa 24.10.2018, právoplatným dňa 23.11.2018. 50. Z ust. § 209 ods. 1 - 4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovanej, ktoré je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia zistených skutkových okolností (z nálezov a lekárskych vyšetrení) smerujúcich k objasneniu dátumu vzniku invalidity a teda k tomuto dátumu skutočného zdravotného stavu žalobcu, bez konkrétneho vecného a logického medicínskeho vyhodnotenia, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 51. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že konanie v preskúmavanej veci neprebehlo dôsledne sa riadiac ust. § 195 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zdravotný stav žalobcu nebol vo vzťahu k určenému dátumu vzniku invalidity posúdený objektívne, komplexne a
presvedčivo v súlade s ust. § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov musel krajský súd po preskúmaní veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie, vrátane prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovanej, rešpektujúc zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia aj z hľadiska jeho zdôvodnenia, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP a na základe argumentácie súdu v tomto rozsudku, doplniť odborné posudky tvoriace podklad k prvostupňovému i druhostupňovému rozhodnutiu vo veci o chýbajúce náležitosti, a toto riadne odôvodniť. 52. Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 08.11.2021 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi vrátane prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15.04.2021, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom vykoná opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu pre objektívne určenie dátumu vzniku jeho invalidity v zmysle záverov tohto rozsudku. 53. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má účastník, ktorý bol v konaní plne úspešný, právo na náhradu trov konania. 54. Žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).