Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/267/2022 z 18. 5. 2023

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/267/2022 1022201658 18. 05. 2023 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2023:1022201658.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobkyne: Mgr. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, E. Z. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1. Mgr. F. L., Na X. XXXX/XX, XXX XX B., 2. J. X., I. XX, XXX XX B., 3. P. X., K. X, XXX XX B., 4. X. X., K. X, XXX XX B., 5. J. P., K. XX, XXX XX B., 6. Mgr. E. A., K. XX, XXX XX B., 7. RNDr. Ing. F. A., K. XX, XXX XX B., 8. T. B., Na U. XXXXX/X, XXX XX B.-Z. F., 9. X. F., O. X, XXX XX B., 10. D. Š., O. XXXX/X XXX XX B.-J., 11. E. T., O. X, XXX XX B., 12. V. B., O. X, XXX XX B., 13. F. X.K., O. X, XXX XX B., 14. JUDr. F. R., X. V. XXX/F, XXX XX B., 15. Mgr. F. L., Q. XX, XXX XX B., 16. PhDr. P. X., PhD., A. X, XXX XX B., 17. doc. Ing. Arch. F. T., PhD., O. XX, XXX XX B., 18. Mgr. M. B., A. XX, XXX XX B., 19. J. B., A. XX, XXX XX B., 20. MUDr. X. A., O. X, XXX XX B., 21. F. F., A.Á. XX, XXX XX B., 22. F. F., A. XX, XXX XX B., 23. K. H., O. X, XXX XX B., 24. A. X., O. XXXX/X, B. XXX XX, 25. F. X., O. X/A, XXX XX B., 26. V. Š., Na X.C. XX, XXX XX B., 27. PharmDr. L. Q., V. XX, XXX XX B., 28. Bc. B. Q., V. XX, XXX XX B., 29. Bc. L. Q.Á., V. XX, XXX XX B., 30. PharmDr. B. Q., V. XX, XXX XX B., 31. T. Š., O. X, XXX XX B., 32. K. Š., F. Z.. XXXX/XX, XXX XX F. X. X., 33. P. B., O. X, XXX XX B., 34. E. B., O. X, XXX XX B., 35. Š. B., O. X, XXX XX B., 36. B. B., O. X, XXX XX B., 37. Ľ. B., O. X, XXX XX B., T. pre L.: XXX XX X. XXX, 38. F. B., O. X, XXX XX B., 39. A. B.A., O. X, XXX XX B., 40. A. O., O. X, XXX XX B., 41. Q. O., O. X, XXX XX B., 42. L. O., O. X, XXX XX B., 43. B. O., O. X, XXX XX B., 44. P. A.Á., O. X, XXX XX B., 45. A. E. I., O. X, XXX XX B., 46. K. E., O. X, XXX XX B., 47. L. F., O. X, XXX XX B., 48. Q. X., O. X, XXX XX B., 49. F. Š., O. X, XXX XX B., 50. F. Š., O. X, XXX XX B., 51. F. Š., O. X, XXX XX B., 52. F. Š., A. XXXX/XC, XXX XX J., 53. X. Š., O. X, XXX XX B., 54. T. Š., O. X, XXX XX B., 55. L. I., O. X, XXX XX B., 56. P. I.Á., O. X , XXX XX B., 57. K. I., O. X, XXX XX B., 58. T. B., O. X, XXX XX B., 59. F. U., O. X, XXX XX B., 60. P. O., O. X, XXX XX B., 61. K. O., O. X, XXX XX B., 62. Q. P., O. X, XXX XX B., 63. X. A., O. X, XXX XX B., 64. M. A., O. X, XXX XX B., 65. A. X., O.Á. X, XXX XX B., 66. T. Q., O. X, XXX XX B., 67. P. K., O. X, XXX XX B., 68. F. V., O. X, XXX XX B., 69. F. I., O. X, XXX XX B., 70. D.. X. Ž., K. XX, XXX XX B., 71. F.. A. Ž., K. XX, XXX XX B., 72. D.. F. Z., O. XX, XXX XX B., 73. D.. I. Z., O. XX, XXX XX B., 75. Mgr. F. Š., V. X, XXX XX B., 76. Ing. Ľ. Š., V. X, XXX XX B., 77. Ing. P. F., O. XXXXX/XXE, XXX XX B., 78. Dipl. Ing. Mag. D. F., O.Á. XX/F, XXX XX B., 79. Ing. X. V.Á., B. XX, XXX XX B., 80. Mgr. F. O., F. X, XXX XX B., 81. F. P., F. XXXXX/X, XXX XX B., všetci v zastúpení: JUDr. F. R., X. V. XXX/ F, XXX XX B., 82. Priatelia Rače, občianske združenie, so sídlom Závadská 7615/4, 831 06 BratislavaRača, IČO: 45 789 444, 83. Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, 84. Cyklokoalícia, občianske združenie, so sídlom Karadžičova 3968/6, 821 08 Bratislava, IČO: 31 800 394, 85. Mestská časť Bratislava-Rača, so sídlom Kubačova 21, 831 06 Bratislava, IČO: 00 304 557, 86. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava, IČO: 00 603 317, 87. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 88. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 89. Grunt, a. s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, IČO: 35 771 160, zastúpený: Dentos Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/89925/ KVJ zo dňa 26.10.2018, jednomyseľne, takto

rozhodol: Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Krajský súd v Bratislava žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Krajský súd v Bratislave účastníkovi konania spol. Grunt, a. s., Bratislava p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobkyni, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Krajský súd v Bratislave účastníkom konania v 1/ až 88/ rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.01.2019 došlou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 11.01.2019 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2018/89925/KVJ vydaného dňa 26.10.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie nároku na náhradu trov konania, alternatívne žiadala, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača (ďalej len stavebný úrad) č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a v spojení so záväzným stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OUIC 52925/16-648085 zo dňa 16.08.2017 a záväzným stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30.11.2016 a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa podaním zo dňa 14.01.2019 doplnila predmetnú žalobu a zároveň sa domáhala priznania odkladného účinku podanej správnej žaloby, o ktorom návrhu rozhodol správny súd uznesením č. k. 5S 4/2019-227 zo dňa 05.08.2019 a tento návrh zamietol. 2. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28.01.2020, pričom žalobu zamietol, žalovanému a účastníkom konania v 1/ až 88/ rade náhradu trov konania nepriznal a priznal náhradu trov konania účastníkovi v 89/ rade (spol. Grunt a. s., Bratislava). V dôsledku žalobkyňou a účastníkom konania v 83/ rade - Združenie domových samospráv podanou kasačnou sťažnosťou vo veci konal a rozhodol Najvyšší správny súd SR, ktorý svojim rozsudkom sp. zn. 6Svk/8/2021 zo dňa 25.10.2022 vyššie uvedený prvostupňový rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kasačnú sťažnosť účastníka konania v 83/ rade odmietol. Najvyšší správny súd vo svojom rozhodnutí vytkol správnemu súdu nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov jeho vo veci vydaného rozsudku, a to vo vzťahu 1/ k námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia ňou namietaného nesúladu stavby SO 206 - miestnej komunikácie s územným plánom obce, 2/ absenciu dôkladného vyhodnotenia žalobnej námietky vzťahujúcej sa k súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), 3/ nedostatočnú pozornosť správneho súdu pri otázke riešenia retencie dažďových vôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam, 4/ opomenutie správneho súdu vysporiadať sa so žalobnou námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu MČ Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017 a tiež 5/ nepreskúmateľnosť vo vzťahu k výroku prvostupňového rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania vo výške 100% účastníkovi konania v 89/ rade, z dôvodu absencie označenia subjektu, ktorému prináleží povinnosť tieto trovy konania tomuto účastníkovi konania nahradiť. I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a preskúmavané rozhodnutia

3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22.09.2017 bola stavebnému úradu Mestská časť Bratislava - Rača doručená žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Obytný súbor Dolný Slanec“, Bratislava - Rača na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, dotknuté pozemky - komunikácia: XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX, dotknuté pozemky - S0 205, S0 206: XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a dotknuté pozemky - trasovanie IS: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX/XX, XXXXX, ktorej navrhovateľom bola spoločnosť Grunt, a. s., Bratislava. Súčasťou žiadosti boli projektová dokumentácia a doklady. Návrh na vydanie územného rozhodnutia bol doplnený o ďalšie potrebné doklady dňa 18.10.2017, 04.12.2017 a 19.12.2017. 4. Dňa 19.12.2017 stavebný úrad listom č. 16538/3198/2017/UPSP-PR oznámil verejnou vyhláškou všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie územného konania na stavbu „Obytný súbor Dolný Slanec“, Bratislava Rača podľa § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Účastníkom konania stanovil lehotu 15 pracovných dní na uplatnenie námietok a pripomienok k oznámenému začatiu konania a poučil ich o následkoch ich neuplatnenia v stanovenej lehote. 5. Následne prichádzali stavebnému úradu od účastníkov konania námietky. Niektoré námietky smerovali voči obsahu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16.08.2017 a preto si stavebný úrad v zmysle § 140b ods. 5 stavebného zákona vyžiadal stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k námietkam účastníkov konania a súčasne konanie rozhodnutím zo dňa 28.02.2018 prerušil. 6. Návrh na vydanie územného rozhodnutia navrhovateľ doplnil o ďalšie podklady, o doplnení ktorých stavebný úrad účastníkov konania oboznámil a dal im lehotu na vyjadrenie sa k doplneným podkladom. Niektorí účastníci konania sa vyjadrili a vzniesli námietky, ktoré boli väčšinou totožné. Žiadali napríklad, aby stavebný úrad ako povoľujúci orgán posúdil súlad navrhovanej komunikácie s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, žiadali preukázať dodržanie zákonom chránených záujmov zachovania vodnej bilancie podľa § 65 vodného zákona, nezhoršovania odtokových pomerov podľa § 18 ods. 5 vodného zákona, žiadali o doplnenie oddeleného cyklochodníka po celej dĺžke komunikácie Horská, požadovali zreálnenie počtu parkovacích miest. 7. Dňa 30.04.2018 bolo stavebnému úradu doručené stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy ako dotknutého orgánu č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 k námietkam účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že hlavné mesto potvrdzuje vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti zo dňa 16.08.2017. 8. Dňa 02.07.2018 stavebný úrad na podklade vykonaného konania vedeného podľa § 34-37 stavebného zákona vydal prvostupňové rozhodnutie Č. j. 10957/19/2018/UPSP-PR, ktorým podľa § 39 a 39a stavebného zákona umiestnil stavbu „Obytný súbor Dolný Slanec“. Toto rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podali niektorí účastníci administratívneho konania odvolania, v ktorých uviedli námietky totožné s námietkami, ktoré podali ešte počas správneho konania. 9. O odvolaní účastníkov správneho konania rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BAOVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26.10.2018, ktorým zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018. II. Žaloba 10. Žalobkyňa pokladala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, mala za to, že tieto rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Žalobkyňa videla nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k posudzovaniu súladu s územným plánom obce. Bola názoru, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že v danom územnom konaní je oprávnené posudzovať súlad s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava výlučne Hlavné mesto SR Bratislava v jeho záväznom stanovisku, pričom od jeho záverov sa stavebný úrad nemôže odchýliť. S týmto názorom žalovaného žalobkyňa nesúhlasila a mala za to, že z § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 stavebného zákona vyplýva, že len stavebný úrad je oprávnený preskúmavať súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s územným plánom obce. Ak stavebný úrad dospeje k záveru, že návrh je v rozpore s územným plánom obce, návrh zamietne. Mala za to, že orgány verejnej správy neposudzovali súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s príslušným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 12. Ďalej žalobkyňa napádala nesprávne právne posúdenie platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017. V danom prípade stavba S0 206 Miestna komunikácia - Horská - Račianska ulica zasahuje do pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. J., ktorý je vo vlastníctve F. Č. B. - J.. Uvedeným súhlasom starosta Mestskej časti Bratislava - Rača súhlasil s umiestnením predmetnej stavby na tomto pozemku, avšak žalobkyňa bola názoru, že súhlas je neplatný a nemožno naň prihliadať. 13. Žalobkyňa napádala nesprávne právne posúdenie súladu umiestnenia stavby S0 206 Miestna komunikácia, smer Horská - Račianska ulica s územným plánom Hl. mesta SR Bratislava. Uvedená stavba má byť situovaná v území definovanom v územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislava ako vinice, č. funkcie 1202, stabilizované územie. V tomto území je podľa záväznej časti územného plánu Hlavného mesta SR Bratislava prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Funkčná plocha daného územia je 1202, vinice, teda dopravná či iná infraštruktúra má byť umiestňovaná len pre potreby obsluhy viníc. Je názoru, že funkčným využitím územia č. 1202, vinice nemožno podľa záväznej časti územného plánu Hl. mesta SR Bratislava viesť komunikáciu, ktorej umiestnenie bolo odsúhlasené napádaným rozhodnutím. 14. Žalobkyňa ďalej namietala, že navrhovateľ (účastník 89) nedisponoval súhlasom vlastníka pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. J., do ktorého zasahuje stavba S0 206 Miestna komunikácia Horská - Račianska ulica. Vlastníkom predmetného pozemku je Mestská časť Bratislava - Rača. Žalobkyňa uviedla, že súhlas Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017 udelený starostom bol neplatný, keďže o majetku obce je oprávnené rozhodovať len obecné zastupiteľstvo. 15. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k časti S0 410 Verejná kanalizácia dažďová ohľadom zabezpečenia zadržiavania dažďovej vody, čo predstavuje vážny problém, keďže v danom území dochádza počas intenzívnych dažďov k vytápaniu alebo lokálnym povodniam. Stavebník vo svojej projektovej dokumentácii predpokladal také riešenie zadržiavania dažďovej vody, ktoré obsahuje nielen opatrenia v rámci umiestňovanej stavby, ale taktiež opatrenia v budúcich projektoch, pričom výlučne súhrnne mali tieto opatrenia zabezpečiť dostatočné zadržiavanie dažďových vôd. Konkrétne navrhovateľ počíta s vybudovaním retenčnej nádrže pre riešenú stavbu s objemom 270 m3 a s vybudovaním retenčnej nádrže pre každý z rodinných domov v objeme 8 m3. Rodinné domy však neboli predmetom územného konania a napadnutého rozhodnutia. 16. Žalobkyňa poukázala na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti posúdenia súladu stavby S0 206 Miestna komunikácia - Horská - Račianska ulica s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predmetná komunikácia by mohla byť predmetom riešenia v rámci zonálnej územno-plánovacej komunikácie, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Aktuálne však neexistuje územný plán zóny územia, na ktorom je plánovaná daná komunikácia. Má za to, že ak v danej obci neexistuje zonálny územný plán pre dané územie, obec - stavebný úrad je povinný s osobitnou starostlivosťou pristúpiť k námietkam týkajúcich sa súladu s územným plánom a tieto riadne a zrozumiteľne odôvodniť. V danom prípade nie je zrejmé, čím odôvodňuje stavebný úrad správnosť riešenia stavebníkom navrhovanej dopravnej komunikácie.

17. Žalobkyňa upozornila, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a odvolací orgán (žalovaný) neumožnil žalobkyni sa s nimi oboznámiť pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Poukázala na podanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „Predloženie odvolania proti rozhodnutiu č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018.“ V tomto podaní prvostupňový orgán neuvádzal len informácie o podaných odvolaniach, ale súčasne sa aj nad rámec odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyjadril k odvolacím námietkam odvolateľov. Taktiež jej nebolo doručené vyjadrenie účastníka konania spol. Grunt, a. s. zo dňa 02.07.2018 a nebolo jej umožnené s nimi sa oboznámiť a vyjadriť sa k nim. 18. Žalobkyňa tvrdila, že druhostupňové rozhodnutie bolo predčasné, keďže bolo vydané skôr, ako bolo doručené prvostupňové rozhodnutie. Poukázala na to, že nedošlo k riadnemu zverejneniu prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle prvostupňového orgánu. Uviedla, že nakoľko prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu nebolo po dobu 15 dní vyvesené na webovom sídle prvostupňového orgánu, hoci ho tento mal zriadený, nemôže sa považovať za doručené v súlade s § 42 ods. 2 a ods. 6 stavebného zákona. 19. V podaní zo dňa 14.01.2019 - doplnenie žaloby žalobkyňa doplnila argumentáciu k neplatnosti/ nulite súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača, nezákonnosti záväzného stanoviska hlavného mesta, naliehavosti námietky týkajúcej sa zadržiavania dažďových vôd a k neoboznámeniu sa s novým podkladom v odvolacom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 04.07.2019, v prvej časti svojho vyjadrenia zhrnul žalobné dôvody žalobkyne, v ďalšej časti poukázal na ustanovenia stavebného zákona a v poslednej časti zhrnul samotné vyjadrenie k žalobe. 21. Žalovaný k tvrdeniam žalobkyne o tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza aj z podkladov, o ktorých nemala vedomosť, keďže jej neboli doručené a nemohla sa k nim vyjadriť, uviedol, že tieto tvrdenia nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ide o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil spisový materiál na odvolacie konanie žalovanému v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku, pričom je potrebné uviesť, že stavebný úrad síce o tejto skutočnosti účastníkov konania neupovedomil, avšak dané pochybenie stavebného úradu nemalo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko účelom tejto povinnosti je informovanie účastníkov konania o tom, že o odvolaní bude rozhodovať odvolací orgán, pričom nejde o záväzný podklad pre rozhodovanie žalovaného. Stavebný úrad v ňom síce vyjadril svoj názor k podaným odvolaniam, avšak žalovaný nebol povinný na tieto skutočnosti prihliadať. 22. Stavebný úrad po podaní odvolaní postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva, že stavebný úrad je povinný informovať ostatných účastníkov konania o vyjadreniach k podaným odvolaniam. To znamená, že stavebný úrad upovedomí účastníkov konania o podaných odvolaniach a poskytne im lehotu na vyjadrenie sa k nim. Ide o právo účastníkov konania a nie povinnosť. Následne je stavebný úrad povinný postupovať v odvolacom konaní, pričom z predmetného ustanovenia nevyplýva stavebnému úradu povinnosť informovať o vyjadreniach účastníkov konania k podaným odvolaniam opätovne všetkých účastníkov konania, ale je povinný aplikovať postup upravený ustanovením § 57 Správneho poriadku. 23. K doručeniu rozhodnutia stavebného úradu uviedol, že toto bolo doručené v súlade s ustanovením § 26 Správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu a to, že stavebný úrad ho opomenul zverejniť na webovom sídle, nemá vplyv na doručenie, nakoľko zverejnenie na webovom sídle sa nepovažuje za doručenie rozhodnutia, ale ide o jeho zverejnenie z hľadiska informovanosti verejnosti. Navyše žalobkynine práva neboli uvedeným pochybením stavebného úradu nijakým spôsobom dotknuté. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný tieto tvrdenia za neopodstatnené a nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Žalovaný uviedol, že dôvody žaloby boli v podstate rovnaké, ako boli uplatnené zo strany odvolateľov v odvolacom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa dostatočným a kvalifikovaným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukázal a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a správnej právnej úvahy, v dôsledku čoho bolo napadnuté rozhodnutie zákonné a preskúmateľné v celom rozsahu. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Vyjadrenie účastníka konania spol. Grunt, a. s. Bratislava 25. K žalobe sa vyjadril účastník konania spol. Grunt, a. s., vyjadrením zo dňa 23.09.2019 (ďalej aj len účastník konania v 89/ rade). K námietke žalobkyne - nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k posudzovaniu súladu s územným plánom obce uviedol, že prvostupňový správny orgán na viacerých miestach v územnom rozhodnutí konštatoval, že umiestnenie projektu je v súlade s územným plánom a vyjadril svoju správnu úvahu o súlade projektu s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Je pravdou, že sa pri uvedenej správnej úvahe stotožnil so záväznými stanoviskami Hlavného mesta SR Bratislavy, neznamenalo to však, že postupoval nezákonne, resp. že nesprávne právne vec posúdil. Bolo zrejmé, že prvostupňový orgán sa musel vysporiadať so záväznými stanoviskami Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v súlade s § 140a a § 140b stavebného zákona, najmä ustanovením § 140a ods. 4, podľa ktorého obec, v tomto prípade Hlavné mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán, uplatňuje v konaní obsah územného plánu a ustanovenie § 140b ods. 1, podľa ktorého obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán záväzný. 26. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 06.12.2017 a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, účastník konania 89/ uviedol, že argumentácia žalobkyne § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb., resp. zákon o obecnom zriadení) neobstojí, pretože podľa uvedeného ustanovenia obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. V tomto prípade však nešlo ani o jeden dôvod, prečo by malo o danej záležitosti rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Súhlas vonkoncom nie je jedným z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, ktorý by musel byť schválený miestnym zastupiteľstvom Rače. Kompetencia starostu Rače pri vydávaní súhlasu bola daná ustanovením § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný súhlas je podmienený. Priamo v ňom sa uvádza, že stavebník pred vydaním stavebného povolenia bude musieť s Mestskou časťou Bratislava - Rača uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá ho bude oprávňovať uskutočniť navrhované umiestnenie a výstavbu komunikácie. 27. K námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení súladu umiestnenia komunikácie s územným plánom uviedol, že Hlavné mesto SR Bratislava ako tvorca a vykladač územného plánu vo svojom druhom záväznom stanovisku zo dňa 06.04.2018 k námietkam účastníkov konania podrobne a jasne zdôvodnilo a vyjadrilo svoju správnu úvahu, prečo komunikácia môže byť umiestnená aj v území s funkčným využitím vinice a prečo nie je v grafickej časti územného plánu komunikácia zakreslená. Stotožňuje sa s argumentáciou hlavného mesta vyjadrenou v jeho záväzných stanoviskách. Je logické a žiaduce, aby v prípade realizácie stavebného zámeru väčšieho rozsahu, ktorý je územno-plánovacou dokumentáciou povolený, bolo možné komplexne vyriešiť aj súvisiace záležitosti, najmä technické a dopravné napojenie zámeru. 28. Komunikácia je umiestnená na plochách s viacerými funkciami, t. j. nielen na plochách s funkciou vinice. Viac ako 1/3 komunikácie je umiestnená na plochách s funkciou zmiešaného územia obchodu a služieb. Realita je taká, že na ploche, na ktorej je komunikácia v zmysle územného rozhodnutia umiestnená, sa už vinič nepestuje a v katastri nehnuteľností je ako druh pozemku uvedený ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, resp. trvalý trávny porast. 29. K námietke nedostatočného odôvodnenia v časti S0 410 - verejná kanalizácia, dažďová a súvisiace nedostatočné zistenie skutkového stavu účastník konania uviedol, že orgány verejnej správy vo

svojich vyjadreniach jasne uvádzajú, aké je v rámci projektu požadované riešenie retencie dažďových vôd, aké opatrenia musí navrhovateľ v tomto smere vykonať, resp. aké podmienky musí splniť. Z vyjadrenia SVP vyplýva, že navrhovateľ - účastník konania 89/ musí v rámci projektu vybudovať retenčnú nádrž s objemom 270 m3, pričom retenčný objem bude ďalej zväčšený o objem hlavnej vetvy dažďovej kanalizácie. To, že vo vyjadrení SVP, ako aj v projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie je uvedená problematika riešená komplexnejšie (vrátane priľahlého územia s potenciálom výstavby rodinných domov) je len na dobro veci s cieľom komplexne vyriešiť celý územný celok. Neznamená to však, že by územné rozhodnutie, či napadnuté rozhodnutie zaväzovalo tretie osoby budúcich stavebníkov rodinných domoch. Tieto osoby budú viazané svojimi povoleniami a vyjadreniami dotknutých orgánov. 30. Účastník konania 89/ nesúhlasil s názorom žalobkyne, že by žalovaný podstatne porušil procesné práva, významne procesne pochybil a tým konal nezákonne. Stotožňuje sa s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 04.07.2019. Účastníci územného konania boli upovedomení o podaných odvolaniach. Mali tak vedomosť, že po vydaní územného rozhodnutia bude konanie pokračovať a mohli preto nahliadnuť do administratívneho spisu a vyjadriť sa k podaným odvolaniam. Účastník konania 89/ - navrhovateľ využil svoje právo a vyjadril sa k odvolaniam, tak mohla urobiť aj žalobkyňa. Čo sa týka vyjadrenia prvostupňového orgánu k niektorým odvolaniam, uviedol, že nešlo o nové dôkazy a ako správne uviedol žalovaný, tento nebol uvedeným vyjadrením prvostupňového orgánu nijako viazaný. 31. Čo sa týka doručenia prvostupňového rozhodnutia účastník konania 89/ mal za to, že územné rozhodnutie bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu. Taktiež bolo zverejnené (s menším technickým problémom) na jeho webovom sídle. Účastníci konania teda mali k dispozícií dostatočnú informáciu o vydaní a obsahu územného rozhodnutia. Poukázal na ust. § 26 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré má dve roviny a to rovinu vyvesenia doručovanej písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu a rovinu zverejnenia písomnosti najmä na webovom sídle správneho orgánu. Doručovanie písomnosti sa viaže len na vyvesenie písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu. Zverejnenie písomnosti je naplnením zásady informovanosti účastníkov správneho konania vyjadrené v § 3 ods. 6 Správneho poriadku, pričom porušenie uvedenej informačnej povinnosti nemá vplyv na doručenie písomnosti. Ustanovenie § 42 ods. 2 stavebného zákona ako lex specialis k správnemu poriadku jasne stanovuje doručenie územného rozhodnutia: „doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.“ Na základe uvedených skutočností účastník konania spol. Grunt, a. s., Bratislava žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 32. K vyjadreniu účastníka konania spol. Grunt, a. s., sa vyjadrila žalobkyňa vyjadrením zo dňa 30.12.2019, v ktorom bližšie poukázala na posudzovanie súladu stavby s územno-plánovacou dokumentáciou, rozviedla svoju právnu úvahu a uviedla, že podstata problému tkvie v tom, že plánovaná prístupová komunikácia má prechádzať územím viníc, t. j. územím, v ktorom sú prísne stanovené regulatívy, čo sa v ňom môže stavať a čo nie. Zo širšieho hľadiska ide o urbanistickú, ako aj enviromentálnu otázku. V. Vyjadrenie účastníka konania Združenia domových samospráv 33. K žalobe a k stanovisku žalovaného a účastníka konania 89/, sa vyjadril ďalší účastník konania Združenie domových samospráv, ktorý považoval bod III.1. žaloby za dôvodný. Z textu príslušných ustanovení jednoznačne vyplýva, že súlad s územným plánom overuje stavebný úrad sám na základe vlastnej činnosti. Okrem argumentov uvedených žalobcom je možné si pomôcť aj § 126 stavebného zákona, ktorý vypočítava situácie, pri ktorých stavebný úrad rozhoduje na základe záväzného stanoviska. Súlad s územným plánom nie je podľa § 126 stavebného zákona okolnosť, o ktorej stavebný úrad rozhodne na základe záväzného stanoviska, ale je to okolnosť, o ktorej musí rozhodnúť úrad sám na základe ním zabezpečených podkladov, pričom záväzné stanovisko mesta Bratislavy nie je stanoviskom podľa § 140a stavebného zákona, ale stanovisko mesta Bratislavy je rovnocenným vyjadrením k vyjadreniam a stanoviskám účastníkov konania. So žalobným dôvodom uvedeným v bode III.2. žaloby sa stotožnil v plnom rozsahu, keďže jeho podstatou bola námietka iného rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o

žalobnej veci, navrhol túto okolnosť preskúmať postupom podľa § 27 ods. 1 SSP. So žalobným dôvodom uvedeným v bode III.3 sa tiež stotožnil, žalobu pokladal v tomto bode za dôvodnú, taktiež sa stotožnil so žalobným dôvodom uvedeným v bode III.4. a v bode III.5.1. 34. K vyjadreniu žalovaného Združenie domových samospráv poukázalo na § 126 stavebného zákona, ktorý uvádza ako okolnosť, o ktorej sa rozhoduje na základe záväzného stanoviska, aj otázky súvisiace s ochranou prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., kde je príslušným úradom obec. Ďalej poukázal na § 140a ods. 2 stavebného zákona, ktorý rieši postavenie mesta Bratislavy a mesta Košíc z hľadiska ústavnej zásady rovnosti pred zákonom, pričom nie je možné týmto dvom konkrétnym územným samosprávam priznať väčší rozsah oprávnení ako ostatným mestám a obciam. Uvedené ustanovenie je nutné vysvetľovať iba ako kompetenčné ustanovenie upravujúce, kto je stavebným úradom a kto dotknutým orgánom, keďže výkon štátnej správy musí byť podľa článku 2 ods. 2 ústavy vždy v súlade so zákonom a nemôže byť naviazané na síce všeobecne záväzný právny predpis, ale s teritoriálnou obmedzenosťou ako je tomu v prípade územných samospráv. 35. K vyjadreniu ďalšieho účastníka spol. Grunt, a. s., Združenie domových samospráv poukázalo na v žalobe uvedenú problematiku verejného záujmu ochrany životného prostredia. Za podstatné považuje skutočnosť, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha len ochrany verejných záujmov životného prostredia ako jeden zo subjektov zainteresovanej verejnosti, ktoré mu vyplýva z procesu EIA, ale aj ochrany subjektívnych procesných práv ako účastníka konania, preto si zvolila aktívnu žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP. Ďalej sa združenie vyjadrilo k eliminácii povodňových vĺn v dôsledku prívalových dažďov. Podľa neho je najlepším opatrením proti prívalovým dažďom prírodná nezastavaná plocha upravená ako dažďové záhrady, prípadne poľnohospodárska pôda. Umiestnením zámeru teda celkom určite došlo k zhoršeniu prirodzenej infiltračnej schopnosti územia a riziko povodňových vĺn sa zvýšilo a to v priamej súvislosti s umiestnením predmetného projektu. Nulový variant - súčasný stav znamená, že pasívna protizáplavová ochrana bola na lepšej úrovni ako vo variante realizačnom. Spoločnosť Grunt, a. s., bola teda povinná nielen obnoviť prirodzenú infiltračnú funkcionalitu územia, akoby tam zámer umiestnený nebol, ale aj vykonať ďalšie opatrenia na zníženie tohto rizika. 36. Žalobkyňa spochybnila splnenie podmienok záverečného stanoviska, ktorých preukázanie je podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona povinným podkladom územného rozhodnutia a povinnosť spracovať ho bola v územnom konaní na spoločnosti Grunt, a. s. Je potrebné v rámci súdneho prieskumu zistiť, či bola uvedená povinnosť splnená a či dostatočne preukazuje splnenie podmienky záverečného stanoviska eliminácie povodňových vĺn v dôsledku prívalových dažďov naznačených v kontextoch a v súvislostiach. Vzhľadom na uvedené Združenie domových samospráv žiadalo, aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. VI. Vyjadrenie účastníka konania Mgr. F. L. 37. K žalobe sa vyjadril Mgr. F. L. vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 16.09.2019. Poukázal na ust. § 140b ods. 1 prvá veta stavebného zákona, na ust. § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. a v súvislosti na uvedené ustanovenia zdôraznil, že v súlade s právnou normou vyjadrenou v § 140b ods. 2 stavebného zákona, obec ako dotknutý orgán, nesmie v záväznom stanovisku k investičnej činnosti uplatňovať požiadavky, ktoré by presahovali rámec jej pôsobnosti podľa osobitného predpisu alebo by nemali oporu v zákone, alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Skonštatoval, že za právnu oporu pre posudzovanie súladu návrhu s územno-plánovacou dokumentáciou v záväznom stanovisku vydanom obcou ako záväzné stanovisko k investičnej činnosti nemožno pokladať ani znenie § 140a ods. 4 stavebného zákona. Jeho pripomienka ohľadne nesúladu s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislava smerovala voči územiu, ktorým má v zmysle návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby viesť novo navrhnutá komunikácia S0 206 Miestna komunikácia, smer Horská Račianska ulica a je vedená v územnom pláne ako vinice, č. funkcie 1202, stabilizované územie. V území je prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Ako je uvedené, funkčná plocha je 1202 vinice, teda aj dopravná či iná infraštruktúra musí byť umiestňovaná výlučne pre obsluhu územia funkčnej plochy. Záväzné stanovisko pokladal za neúplné, keďže vôbec neposúdilo stavbu S0 206 vo vzťahu k územnému plánu, nakoľko obsahom stanoviska je iba výklad malopodlažnej zástavby obytného územia,

č. funkcie 102, rozvojové územie, regulačný kód C, avšak nemožno si nevšimnúť, že výklad k číslu funkcie 1202 nebol uvedený. 38. Mgr. F. L. ďalej poukázal na problém doriešenia cyklotrasy. V prípade schválenia zámeru Dolný Slanec je potrebné doriešiť cyklotrasu ako segregovanú o šírke minimálne 3m. V územnom rozhodnutí zo dňa 02.07.2018 „Obytný súbor Dolný Slanec“, Bratislava - Rača je však objekt S0 205 predĺženie komunikácie na Horskej ulici umiestnené bez segregovanej cyklotrasy o šírke minimálne 3m. Súčasne umiestnená stavba S0 205 predĺženie komunikácie na Horskej ulici neumožňuje umiestniť segregovanú cyklotrasu o šírke minimálne 3m a nie je možné ju umiestniť ani bez zmeny predmetného prvostupňového územného rozhodnutia, keďže ide o zásadnú požiadavku a zmenu. 39. Ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť druhostupňového rozhodnutia, keďže odvolací orgán vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré odvolateľ 2 v odvolaní zadefinoval, neuviedol dôsledne, ktoré skutočnosti boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie, na základe akých právnych predpisov rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami k podkladu rozhodnutia o odvolaní a vo svojom vyjadrení podrobnejšie zdôvodnil nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia. VII. Vyjadrenie účastníka konania Hlavné mesto SR - Bratislava 40. Písomným podaním zo dňa 27.01.2020 sa k žalobe vyjadril účastník konania v 87/ rade a uviedol, že hlavné mesto ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona č. 369/1990 Zb., ako aj podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona a potom posudzuje a vyjadruje sa k predloženým dokumentáciám navrhovaných stavieb vo vzťahu k platnej územnoplánovacej dokumentácii, ktorá bola schválená na území mesta a jej záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením. Podanú žalobu navrhol zamietnuť. VIII. Právne posúdenie veci a relevantné právne predpisy 41. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) na nariadenom pojednávaní konanom v zmysle § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného a účastníkov konania 1/ až 88/, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 45. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona, územno-plánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady. 46. Podľa § 18 ods. 4 stavebného zákona, územno-plánovaciu dokumentáciu obcí a zón obstarávajú obce.

47. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka konania, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4) a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. K návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 48. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 49. Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorí z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehoty pred jej uplynutím primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámil v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. 50. Podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známe. 51. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 52. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 53. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviska dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou dokumentáciou. 54. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až ods. 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne. 55. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

56. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 57. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväznosť alebo s ním súvisí. 58. Podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona, na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. 59. Podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona, obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov. 60. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 61. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcimi zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie vo veci stavebným úradom. 62. Podľa § 4 ods. 3 písm. d), písm. j) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviska k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územno-plánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja a bývania a spôsoby pri utváraní vhodných podmienok a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. 63. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. 64. Podľa Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy v jeho 4. časti - úlohy samosprávy Bratislavy a mestských častí, článku 28 - Úlohy Bratislavy podľa odseku 1, Bratislave je podľa osobitného predpisu vyhradené d/ zabezpečovať obstarávanie územno-plánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územno-plánovacej dokumentácie Bratislavy, podľa odseku 2 Bratislava pri plnení úlohy samosprávy celomestského charakteru podľa osobitného predpisu vykonáva najmä tieto pôsobnosti, d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v Bratislave v oblasti zverenej do pôsobnosti, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území Bratislavy, ak tak ustanovuje osobitný predpis; vydáva záväzné stanoviska k investičnej činnosti v Bratislave ako podklad pre rozhodovanie stavebných úradov v územných konaniach a v konaniach o dodatočnom povolení stavby.

65. Povinnosťou správneho súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-BA_OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26.10.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018 v rozsahu vznesených žalobných námietok. Žalobkyňa žiadala preskúmať aj záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OUIC 52925/16-648085 zo dňa 16.08.2017, stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018 a záväzné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30.11.2016. 66. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 67. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 68. Orgány aplikujúce právo - stavebné úrady ako aj súdy, musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto tak pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv. Rozhodnutia vo veci konajúcich správnych orgánov sú konzistentné a ich argumenty podporujú príslušný záver. Dokazovanie v práve všeobecne vychádza zo zásady tzv. materiálnej pravdy; zo zásady formálnej pravdy je prípustné vychádzať len vtedy, ak je tak výslovne stanovené na základe nejakého rozumného dôvodu. 69. SSP je svojou povahou obrannou normou. Nie je normou kontrolnou, ktorá by umožňovala komukoľvek iniciovať prostredníctvom podania žaloby v správnom súdnictve kontrolu akéhokoľvek úkonu orgánu verejnej správy. Má iba zabezpečiť poskytovanie právnej ochrany v prípadoch, keď verejná správa vstupuje do právnej sféry fyzických alebo právnických osôb. Hraničným kritériom pre žalobnú legitimáciu je práve tvrdený zásah do verejných subjektívnych práv. Nie všetka činnosť (prípadne všetky pochybenia) verejnej správy je podrobená súdnej kontrole zo strany fyzických a právnických osôb, ale len tá, kedy činnosť správy zasiahne do ich verejných subjektívnych práv. 70. Po zrušení a vrátení veci najvyšším správnym súdom v intenciách tohto jeho rozhodnutia správny súd opätovne posúdil vec - obe preskúmavané rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok. Zároveň správny súd týmto rozsudkom opravil výrok rozsudku v bode III. v časti priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi v 89/ rade spol. Grunt, a. s., a to v časti uloženej povinnosti správnym súdom tomuto účastníkovi, voči v konaní neúspešnej žalobkyni, nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby, pričom o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 71. Správny súd ďalej uvádza, že s poukazom na odôvodnenie rozsudku najvyššieho správneho súdu (sp. zn. 6Svk/8/2021) a v ňom vyslovenom právnom závere o nepreskúmateľnosti prvého vo veci vydaného rozsudku správneho súdu (č. k. 5S/4/2019-396) v tomto svojom rozhodnutí upriamil pozornosť najmä na v prvom vo veci vydanom rozsudku vytýkané nedostatočne odôvodnené skutočnosti: 1/ nesúlad stavby SO 206 - miestnej komunikácie s územným plánom obce a nedostatočne zistený skutkový stav veci v tejto časti, 2/ absencia dôkladného vyhodnotenia žalobnej námietky vzťahujúcej sa k súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2 stavebného zákona, 3/ nedostatočná pozornosť pri otázke riešenia retencie dažďových vôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam, 4/ opomenutie vysporiadať sa so žalobnou námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu MČ Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06.12.2017. 72. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, uvádza, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia bol návrh navrhovateľa (účastník v 89/ rade) spolu so všetkými dotknutými dokladmi a projektovou dokumentáciou v súlade s ust. § 37, § 38, § 39, 39a stavebného zákona. 73. Námietka žalobkyne, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec vo vzťahu k posudzovaniu súladu s územným plánom obce neobstojí. Správny súd má za to, že umiestnenie predmetnej stavby je v súlade s územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy s poukazom na ust. § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 stavebného zákona, pričom treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o náročný a rozsiahly projekt, a to nielen samotnej stavby bytových domov, ale aj nadväzujúcej infraštruktúry - komunikácii. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že predmetná stavba Obytný súbor Dolný Slanec (ďalej len stavba, resp. projekt) bol komplexne posudzovaný aj z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie - bola vypracovaná štúdia - Zámer EIA v apríli 2016 (EKOJET s. r. o., Bratislava). Taktiež všetky vo veci vydané záväzné stanoviská dotknutých orgánov (Hlavné mesto SR Bratislava, Slovenský vodohospodársky podnik š. p.) boli kladné. 74. Hlavné mesto SR Bratislava ako vecne príslušný orgán vydalo záväzné stanovisko k investičnej činnosti dňa 16.08.2017, č. MAGS OUIC 52925/16-348085, v ktorom vyslovilo súhlas s umiestnením predmetnej stavby „Obytný súbor Dolný Slanec“, v ktorom posúdilo stavbu vo vzťahu k územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislavy a stanovilo podmienky pre jej realizáciu. Hlavné mesto ako dotknutý orgán podľa ust. § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d) a j) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb., ako aj podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona. V tomto záväznom stanovisku hlavné mesto zároveň výslovne uviedlo odporúčanie v kontexte navrhovaného umiestnenia stavby s tým, že je vo verejnom záujme, aby pre realizáciu projektu bola zrealizovaná podmieňujúca investícia v podobe dopravného napojenia územia na Horská ul. SO 205 predĺženie komunikácie na Horskej ulici a SO 206 miestna komunikácia smer Horská - Račianska. 75. V zmysle ust. § 7b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej aj len „zákon o Bratislave“) základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov je Štatút hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „Štatút“) . 76. Podľa čl. 28 ods. 2 písm. d) Štatútu, cit.: Bratislava pri plnení úloh samosprávy celomestského charakteru podľa osobitného predpisu vykonáva najmä tieto pôsobnosti - usmerňuje ekonomickú činnosť v Bratislave, v oblasti zverenej do jej pôsobnosti vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej činnosti a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území Bratislavy, ak tak ustanovuje osobitný predpis; vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v Bratislave ako podklad pre rozhodovanie stavebných úradov v územných konaniach a v konaniach o dodatočnom povolení stavby. 77. Na rozdiel od ostatných miest a obcí v zmysle § 5 písm. a) a b) zákona o Bratislave samosprávu Bratislavy vykonávajú obyvatelia na dvoch úrovniach samosprávy, tzn. orgánmi Bratislavy (ďalej len

"mestské orgány") a orgánmi mestských častí (ďalej len miestne orgány), pričom pri plnení niektorých úloh môžu mať postavenie obce aj miestne orgány. 78. V zmysle ust. § 1a ods. 1 zákona o Bratislave, cit.: Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len "obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len "prenesená pôsobnosť"). 79. V zmysle ust. § 1a ods. 2 zákona o Bratislave, cit.: Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy; v tomto rozsahu má postavenie obce. 80. V zmysle ust. § 14a ods. 2 písm. d) zákona o Bratislave, cit.: Hlavný architekt zabezpečuje vypracovanie záväzných stanovísk Bratislavy k investičnej činnosti. 81. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vo veciach územného konania obec vystupuje ako orgán verejnej moci a vykonáva činnosť jednak ako orgán samosprávy a jednak ako orgán preneseného výkonu štátnej správy. Na území Bratislavy v konaniach podľa stavebného zákona majú obidve úrovne orgánov územnej samosprávy jedinečné a nezastupiteľné postavenie, hlavné mesto Bratislava v postavení účastníka konania alebo dotknutého orgánu a mestská časť s pôsobnosťou stavebného úradu. 82. Z ustanovení stavebného zákona vyplýva, že územným rozhodnutím sa stavba umiestňuje na pozemku, určujú sa podmienky pre jej umiestnenie, určujú sa podmienky na obsah projektovej dokumentácie, ako aj čas platnosti územného rozhodnutia. Záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je územný plán obce alebo územný plán zóny. Stanoviská dotknutých orgánov k navrhovanej stavbe boli kladné. Hlavné mesto SR Bratislava listom zo dňa 06.04.2018 potvrdilo už skôr vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti (zo dňa 16.08.2017). 83. Hlavné mesto ako dotknutý orgán podľa ust. § 140a ods. 2 stavebného zákona vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti podľa ust. § 4 ods. 3 písm. d), písm. j) zákona č. 369/1990 Zb., ako aj podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona. To znamená, že hlavné mesto posudzuje a vyjadruje sa k predloženým dokumentáciám navrhovaných stavieb vo vzťahu k platnej územno-plánovacej dokumentácii, ktorá bola schválená na území mesta a jej záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením, ktoré bolo schválené zastupiteľským zborom. Prvostupňový orgán v územnom rozhodnutí opakovane skonštatoval, že umiestnenie projektu je v súlade s územným plánom, čiže sám vyjadril svoju správnu úvahu o súlade stavby s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Postupoval tak v súlade s § 37 ods. 2 stavebného zákona, pričom je zrejmé, že sa musel vysporiadať so záväznými stanoviskami hlavného mesta, a to v súlade s § 140a a 140b stavebného zákona. Hlavné mesto Bratislava ako dotknutý orgán, uplatňuje v konaní obsah územného plánu a obsah jeho vydaného záväzného stanoviska je pre v územnom konaní konajúci správny orgán (stavebný úrad) záväzný. 84. Správny súd k obom záväzným stanoviskám hlavného mesta (zo dňa 16.08.2017 a 06.04.2018) dodáva, že v procese územného plánovania dochádza k váženiu celého radu záujmov súkromných i verejných a výsledkom potom musí byť rozhodnutie o uprednostnení niektorých záujmov pred inými pri súčasnom zachovaní právom predvídanej proporcionality a ochrany základných práv pred svojvoľnými a excesívnymi zásahmi. Všeobecné rozhodnutie o distribúcii záťaže v rámci určitého územia pri zachovaní vyššie uvedených zásad je politickou diskréciou - slobodným uvážením konkrétneho zastupiteľského orgánu územnej samosprávy a vyjadruje realizáciu práva na samosprávu konkrétneho územného celku. Neprimerané zásahy súdnej moci do konkrétnych odôvodnených a zákonných vecných rozhodnutí územnej samosprávy by boli porušením ústavných princípov o deľbe moci a preto je potrebné, aby sa pri hodnotení zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie súd riadil zásadou zdržanlivosti. 85. Voľba konkrétnej podoby využitia určitého územia nie je výsledkom ničoho iného, než určitej politickej procedúry v podobe schvaľovania územného plánu, v ktorej je vôľa politickej jednotky, ktorá o ňom rozhoduje, obmedzená, a to nie nevýznamne, požiadavkou nevybočenia z určitých vecných (urbanistických, ekologických, ekonomických a ďalších) mantinelov daných zákonnými pravidlami územného plánovania. Vnútri týchto mantinelov však zostáva vcelku široký priestor pre autonómne

rozhodovanie príslušnej politickej jednotky, v danom prípade Hlavného mesta SR Bratislavy. Treba si uvedomiť, že nie je nikdy možné zaistiť rozvoj v prospech všetkých za súčasnej záruky doterajších štandardov života pre všetkých, ktorých sa územné plány týkajú. Ochota vyvážene a spravodlivo vnímať realitu je pomerne vzácna. Vždy je pritom potrebné vnímať práva účastníkov konania, ale aj právo stavebníka realizovať svoj investičný zámer a nepochybne aj potrebu bývania mnohých ľudí a teda verejný záujem. Veľa ľudí totiž vníma svoje bývanie tak, že po jeho vybudovaní, hoci aj na miestach, kde napríklad v nedávnej dobe boli vinice, sa už nič v jeho okolí nesmie postaviť a argumentuje sa napríklad potrebou zachovania viníc, o ktoré však väčšinou nemá nikto záujem sa starať. Verejnosť sa na jednej strane domáha bývania a to najmä vo väčších mestách, no na druhej strane sa už bývajúca verejnosť snaží výstavbe zabrániť, pretože to zhorší ich životné prostredie, výhľad, na ktorý sú zvyknutí a podobne. Ľudia vo všeobecnosti neradi vnímajú skutočnosť, že aj v ich susedstve je v zmysle územného plánu možné realizovať ďalšiu výstavbu. Aby spoločnosť nebola jednoduchým súhrnom autonómnych indivíduí, sledujúcich výlučne svoje vlastné záujmy, potreby a iba svoj prospech, a nerešpektujúce záujmy, potreby a prospech ostatných, resp. celku, musí v spoločnosti existovať aj určitá dohoda na hlavných hodnotách a pravidlách vzájomného spolužitia. Z tohto pohľadu je evidentné, že právny poriadok nemôže byť hodnotovo neutrálny, ale musí obsahovať, chrániť a presadzovať aspoň hodnoty, ktoré umožňujú bezporuchové spolužitie jedného človeka s ľuďmi ďalšími, teda život človeka ako člena spoločnosti. 86. Správny súd poznamenáva, že inštitút zákazu zneužitia subjektívnych práv (k ničím neodôvodnenej ujme iného či k ničím neodôvodnenej ujme spoločnosti, t. j. koniec koncov všetkých jej členov) predstavuje materiálny korektív formálneho vnímania práva, prostredníctvom ktorého sa do právneho poriadku vnáša hľadisko ekvity (spravodlivosti). Zákon, ktorý je zo svojej povahy všeobecný, nemôže pojmovo pamätať na všetky mysliteľné životné situácie, ktoré môžu za jeho účinnosti nastať. V dôsledku toho sa môže prihodiť, že určité správanie formálne vzaté - v skutočnosti však iba zdanlivo, zodpovedá právnej norme (či lepšie povedané dikcii právneho predpisu), avšak je zároveň pociťované ako zjavne nespravodlivé, pretože v rozpore s určitými základnými hodnotami a s rozumným usporiadaním spoločenských vzťahov, pôsobí iným ujmu. Takéto správanie má potom charakter nie výkonu subjektívneho práva, ale jeho (právom reprobovaného) zneužitia. 87. K vyššie uvedenému sa žiada ešte uviesť, že právo je jedným zo spoločenských normatívnych systémov; je teda nerozlučne späté s existenciou spoločnosti, ktorú svojim regulačným pôsobením významne ovplyvňuje. V tomto svojom regulačnom pôsobení musí právo predkladať svojim adresátom racionálne vzorce správania, teda také vzorce, ktoré slúžia k rozumnému usporiadaniu spoločenských vzťahov. To je príkaz nielen pre zákonodarcu, ale aj pre adresátov právnych noriem a orgány, ktoré tieto právne normy autoritatívne interpretujú a aplikujú; zmyslu práva ako takého zodpovedá iba taký výklad textu právneho predpisu, ktorý také usporiadanie vzťahov v spoločnosti rešpektuje. Výklad, ktorý by - pri existencii niekoľkých rôznych interpretačných alternatív - racionalitu usporiadania spoločenských vzťahov nevnímal, nemožno považovať za správny a záver, ku ktorému dospieva, potom nemožno považovať ani za existujúce právo, a to z toho dôvodu, že sa prieči základnému zmyslu práva. Ostatne oddávna platí, že poznať zákony neznamená poznať len ich text, ale predovšetkým pochopiť ich zmysel a pôsobenie; obdobné platí o práve samom. Pri existencii niekoľkých interpretačných alternatív teda také správanie, ktoré nie je v súlade s požiadavkou rozumného usporiadania spoločenských vzťahov, je správaním protiprávnym; takéto správanie môže mať zároveň povahu zneužitia práva. 88. Správny súd uvádza, že postup podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona ukladá povinnosť konajúcemu stavebnému úradu posudzovať návrh stavebnej činnosti predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie ako aj potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, za ktorým účelom má stavebný úrad povinnosť posúdiť súlad posudzovaného návrhu stavebnej činnosti a jeho podkladov s územným plánom obce a zóny (§ 37 ods. 1 stavebného zákona). Stavebný úrad pri posudzovaní každého stavebného projektu v zmysle § 140b ods. 1 Stavebného zákona musí brať do úvahy príslušnými orgánmi vydané záväzné stanoviská, ktorých obsah je pre stavebný úrad záväzný. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konajúce orgány verejnej správy (stavebný úrad a žalovaný) pri svojom rozhodovaní o návrhu posudzovaného projektu navrhovateľa (účastník 89/) aj takto postupovali, keďže pri posudzovaní návrhu projektu vychádzali z obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov hlavné mesto Bratislava a Slovenský vodohospodársky podnik š. p. (ďalej len SVP), pričom konštatovali súladnosť navrhovaného stavebného projektu s platným územným plánom.

89. Čo sa týka námietky neplatnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/ SM1/RAK zo dňa 06.12.2017 s umiestnením posudzovanej komunikácie SO 206, ktorý bol realizovaný prostredníctvom starostu tejto mestskej časti, správny súd má za to, že starosta Mestskej časti Bratislava - Rača nijako nepochybil pri vydávaní tohto súhlasu. V danom prípade kompetencia starostu MČ Bratislava - Rača pri vydávaní súhlasu vyplýva z ust. § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. Udelený vyššie citovaný súhlas je dostatočným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Samotný súhlas je pritom podmienený - je v ňom uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia bude musieť s Mestskou časťou Bratislava-Rača navrhovateľ (účastník 89/) uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá ho bude oprávňovať uskutočniť navrhované umiestnenie a výstavbu komunikácie. Kompetencia obecného zastupiteľstva je v zmysle zákona o obecnom zriadení (§ 11 ods. 4) vymedzená tak, že mu prináleží určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý obec užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. V tejto veci nebol dôvod, aby malo o danej záležitosti rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Súhlas s umiestnením komunikácie nie je možné označiť ako jeden z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, pre ktorého platnosť by sa vyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom. Súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť plánovanou stavbou dotknutá, je ako inštitút pre účely územného konania upravený v § 38 stavebného zákona. Súhlas je právom dovolený a postačujúci pre územné konanie a rozhodnutie. Súhlas obce pre účely územného konania (stavba komunikácie, realizovaná bez vynaloženia financií obce) nie je možné považovať za nakladanie s majetkom obce v pravom zmysle slova. Jedná sa iba o predbežný úkon, z ktorého pre subjekt, ktorému bol súhlas daný, nevyplýva právo užívať uvedený majetok obce ani žiadne iné právo. Iba úkon obce, ktorý by zakladal napr. právo stavby na majetku obce, by bol nakladaním s majetkom obce. Až v stavebnom konaní ide o tzv. iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ktorým musí stavebník v stavebnom konaní preukázať vzťah k pozemku, na ktorom má byť povolená stavba. Ustanovenia smernice m. č. Rače č. 5/2009 o zásadách hospodárenia nedeklarujú nič o úkonoch rovnakých či obdobných ako je táto (čl. 7 ods. 4 smernice upravuje predaj obecného majetku a ods. 9 nájom obecného majetku). V danom prípade konajúci stavebný úrad bol povinný skúmať iba to, či bola splnená podmienka v zmysle § 38 stavebného zákona, t. j. či bol udelený súhlas vlastníka pozemku, na ktorom sa má stavba umiestniť. Mestská časť Bratislava - Rača je pritom vlastníkom pozemku vo výmere 8 m2, na ktorom sa má nachádzať dotknutá komunikácia, čo predstavuje iba zanedbateľnú časť celej tejto komunikácie. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny súd názoru, že udelený súhlas Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 06.12.2017 prostredníctvom starostu tejto mestskej časti (štatutára mestskej časti oprávneného konať za ňu) s umiestnením posudzovanej komunikácie nie je možné považovať za neplatný a už vôbec nie nulitný úkon. Starosta bol plne kompetentný na takýto úkon a pre jeho platnosť sa nevyžadovalo jeho schválenie obecným zastupiteľstvom ako sa domnieva žalobkyňa. Zároveň správny súd v tomto súdnom konaní a ani stavebný úrad, resp. žalovaný v správnom konaní neboli oprávnení posudzovať platnosť súhlasu mestskej časti udelenú prostredníctvom starostu, t. j. skúmať či boli dodržané všetky zákonné a procesné podmienky pre takýto postup starostu MČ. V prípade, ak mala žalobkyňa pochybnosť o dodržaní podmienok pre takýto postup a teda platnosť udeleného súhlasu mala možnosť domáhať sa jeho prieskumu v samostatnom konaní, ale nie v predmetnom územnom konaní. Žalobkyňa však takýto postup nevyužila. 90. Žalobkyňou v žalobe namietaná nepreskúmateľnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu k SO 410 - verejná kanalizácia a v časti posúdenia súladu stavby SO 206 - miestna komunikácia Horská - Račianska ulica s územným plánom obce a s tým súvisiaci nedostatočne zistený skutkový stav veci, podľa správneho súdu nie je dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na kladné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16.08.2017 ako aj záväzné následné stanovisko č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06.04.2018, pričom je nesporné, že hlavné mesto vystupuje ako tvorca a „vykladač“ územného plánu chrániaci verejný záujem. Práve hlavné mesto má na zreteli záujem všetkých obyvateľov Bratislavy, a nielen záujem určitej skupiny domáhajúcej sa svojich záujmov a to či už sa jedná o developerov alebo občianske združenia hlásiace sa k ochrane životného prostredia. Vyššie uvedenými stanoviskami hlavného mesta bol preukázaný súlad navrhovanej stavby s príslušnou územno-plánovacou dokumentáciou a nič na tom nemení ani žalobkyňou na súdnom pojednávaní predložená aktuálna Územnoplánovacia informácia MČ BratislavaRača (zo dňa 14.03.2023) o funkčnom využití plôch - vinice. Správny súd má za to, že tak stavebný úrad ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne a jasne zdôvodnil a vyjadril svoju správnu úvahu, prečo predmetná komunikácia SO 206 môže byť umiestnená aj v území s funkčným využitím vinice a prečo nie je v grafickej časti územného plánu zakreslená. Riešenie umiestnenia komunikácie

SO 206 bolo predmetom odvolania viacerých účastníkov územného konania (žalobkyňa, Mgr. F. L. a ďalší), pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na záväzné stanovisko hlavného mesta ako príslušného dotknutého orgánu na posúdenie súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, kde uviedol, že nová komunikácia SO 206 nie je v Územnom pláne Hl. mesta SR Bratislavy zakreslená, nakoľko návrh komunikačnej siete pozostáva najmä zo siete diaľnic a z vybranej komunikačnej siete, ktorej súčasťou sú cesty I, II, III triedy, pričom sa jedná o rýchlostné, zberné a obslužné komunikácie C1 a komunikácie s vedením MHD. Návrh neobsahuje rozvoj miestnych komunikácii III a IV triedy, t. j. obslužných a prístupových komunikácii vo vnútri zón. Predmetný obytný súbor sa nachádza v rozvojovom území, kde sa v zmysle Územného plánu navrhuje nová výstavba na doteraz nezastavaných plochách, pričom sa jedná o zásadnú zmenu funkčného využitia územia a zmenu spôsobu zástavby veľkého rozsahu a pre zabezpečenie týchto potrieb ako je dopravné a technické vybavenie územia, musí byť zaistená efektívna dostupnosť územia sieťou účelových komunikácii aj mimo zastavaných miest a spravidla sa jedná o komunikácie, ktoré dopĺňajú systém významných ulíc s napojením sa na mestské triedy. Pritom sa nespochybňuje dopravná vybavenosť pre obsluhu územia vo funkčnej triede vinice (aj to len v určitej časti). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil, že riešenie komunikácie SO 206 vyplynulo aj z procesu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (EIA), v ktorom boli rešpektované požiadavky hlavného mesta. Potom je zrejmé, že stanovisko hlavného mesta s poukazom na Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy jednoznačne potvrdilo, že sa navrhuje nová výstavba na doteraz nezastavaných plochách, pričom sa jedná o zásadnú zmenu funkčného využitia územia a zmenu spôsobu zástavby veľkého rozsahu a preto pre zabezpečenie týchto potrieb ako je dopravné a technické vybavenie územia alebo cyklistická doprava, musí byť zaistená efektívna dostupnosť územia a to v prvom rade sieťou účelových komunikácií aj mimo zastavaných miest, pričom tieto komunikácie sa považujú za významnú súčasť krajiny, spravidla sa jedná o komunikácie, ktoré dopĺňajú systém významných ulíc s napojením sa na mestské triedy. Výstavba dotknutej komunikácie SO 206 je v zmysle vyššie uvedených záväzných stanovísk hlavného mesta podmieňujúcou investíciou realizácie celého projektu. Bez jej realizovania nemôže byť realizovaný ani samotný projekt. Táto komunikácia pritom nespochybňuje možnosť jej využitia pre dopravnú vybavenosť za účelom obsluhy v danom území existujúcich viníc. Všetky dokumenty vrátane stanovísk, vyjadrení či súhlasov dotknutých orgánov sú v prípade tejto komunikácie kladné. Projekt taktiež prešiel procesom posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie (bod 72 tohto rozsudku), pričom predmetom posúdenia tejto štúdie boli aj predpokladané vplyvy projektu (navrhovanej činnosti) na životné prostredie ako aj možnosti opatrení na ich zmiernenie. Štúdia EIA sa zaoberala aj vplyvom na dopravu napojenie na Horskú ulicu s pokračovaním na Peknú cestu s vyústením na Račiansku ulicu, ale aj vplyvom na cyklistickú dopravu a peších. Samotná komunikácia je umiestnená na plochách s viacerými funkciami, t. j. nielen na plochách s funkciou vinice, pritom na dotknutých plochách sa vinič už nepestuje. Viac ako jedna tretina komunikácie je umiestnená na plochách s funkciou zmiešaného územia obchodu a služieb a v katastri nehnuteľností je ako druh pozemku uvedený - ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, resp. trvalý trávny porast. Hlavné mesto vo svojom druhom záväznom stanovisku konštatuje, že komunikácie takéhoto druhu sa do územného plánu (t. j. do územného plánu na úrovni obce či mesta) nezaznamenávajú. Uvedené však neznamená, že sú s ním v rozpore. Predmetné územie má charakter rozvojového územia s navrhovanou novou výstavbou aj na doteraz nezastavaných plochách. Potom na zabezpečenie riadneho fungovania takéhoto územia musí byť zaistené efektívne dopravné napojenie, ktoré by zabezpečilo primeranú dostupnosť územia a jeho obyvateľov. Výstavbou predmetnej komunikácie nebude nijako obmedzená alebo dokonca znemožnená dopravná obsluha susediacich viníc, čo je jednoznačne preukázané z vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva Bratislava - Vinohrady zo dňa 18.09.2019, ktoré obhospodaruje vinice v dotknutom území a ktoré uviedlo, že takáto komunikácia bude aj v ich prospech. Správny súd má za to, že v tomto smere bol v administratívnom konaní skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie stavby danej komunikácie s územným plánom obce. Záver prijatý v napadnutom rozhodnutí o súlade komunikácie SO 206 s územným plánom je podložený v zmysle vyjadrenia účastníka 89/ predloženým rozhodnutím - stavebným povolením zo dňa 16.02.2022, právoplatným dňa 24.07.2022, ktorým bola výstavba aj tejto stavby - komunikácia SO 206 smer Horská - Račianska riadne povolená. Pritom stavebníkom tejto komunikácie v zmysle stavebného povolenia je hlavné mesto Bratislava, z čoho je možné jednoznačne vyvodiť, že táto komunikácia je budovaná v súlade so schváleným územným plánom. Komunikácia je v súčasnosti už v štádiu výstavby. Je nepochybné, že konajúci stavebný úrad v tomto stavebnom konaní musel náležite posúdiť aj žalobkyňou namietaný nesúlad s územným plánom obce. A keďže stavebné povolenie vydal, zrejme namietaný nesúlad tak isto ako správny súd v tomto konaní nezistil. Posudzovaná komunikácia podľa správneho súdu jednoznačne prispeje aj k zvýšeniu úrovne obsluhy viníc v dotknutom území z hľadiska ich obhospodarovania

mechanizmami, čo potvrdilo stanovisko Poľnohospodárskeho družstva Bratislava - Vinohrady, ktoré túto činnosť uskutočňuje a zrejme najlepšie dokáže posúdiť vhodnosť a prínos takejto komunikácie pre výkon svojej poľnohospodárskej činnosti a lepšieho využitia - obhospodarovania viníc v danom území. Zároveň predmetná komunikácia bude predstavovať pridanú hodnotu pre obyvateľov bývajúcich v priľahlej spádovej oblasti, nakoľko zlepší dostupnosť a kvalitu prepravy, a to či už motorovými vozidlami alebo aj ako novo vybudovaná cyklotrasa. Správny súd musí konštatovať, že nezistil žiadny nesúlad komunikácie SO 206 s územným plánom obce a potom nie je možné tejto námietke prisvedčiť. 91. Čo sa týka verejnej kanalizácie a dažďových vôd, aj s touto námietkou, ktorú uplatnili viacerí odvolatelia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza stanovisko Hydromeliorácie š. p. Bratislava č. 6082-2/120/2017 zo dňa 04.12.2017 k existencii hydromelioračných zariadení na jednotlivých parcelách a toto stanovisko bolo podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Podmienky uvedené v predmetnom vyjadrení hydromeliorizačného úradu stavebný úrad zapracoval do územného rozhodnutia a stavebník - navrhovateľ (účastník 89/) ich bude musieť rešpektovať pri príprave podkladov pre stavebné povolenie a stavebný úrad bude povinný ich skúmať v stavebnom konaní. Ďalej správny súd poukazuje aj na záverečné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, č. OU-BA-OSZP3-2017/010966/LUP zo dňa 02.03.2017, ako aj na hydrogeologické posudky vypracované spoločnosťou DRILL s. r. o., na uvedený projekt, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Na základe týchto dokumentov boli vo výroku územného rozhodnutia uvedené podmienky, ktoré bude musieť splniť navrhovateľ - stavebník v ďalších povoľovacích konaniach. Správny súd poukazuje na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., (SVP) č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30.11.2016, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ spol. Grunt, a. s., musí v rámci posudzovaného projektu vybudovať retenčnú nádrž s objemom 270 m3, pričom retenčný objem bude ďalej zväčšený o objem hlavnej vetvy dažďovej kanalizácie DN 600 o 55 m3. Skutočnosť, že vo vyjadrení SVP ako aj v projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie je táto problematika riešená komplexnejšie (vrátane priľahlého územia s potenciálom výstavby rodinných domov), je potrebné len privítať, keďže má za cieľ komplexne vyriešiť celý územný celok. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňou napadnuté územné rozhodnutie stavebného úradu sa týka výlučne navrhovanej stavby, ktorej predmetom nie je ďalšie územie, na ktorom v budúcnosti by mohlo dôjsť k inej výstavbe (viacerých rodinných domov) a preto nie je možné vyžadovať, aby parametre pre dotknutú posudzovanú stavbu boli v akomkoľvek rozsahu zaväzujúce vlastníka iných pozemkov, tretie osoby - budúcich stavebníkov rodinných domov, ktoré by mali disponovať vlastnými retenčnými nádržami o objeme 8 m3. Takáto podmienka bola v stanovisku SVP š. p., stanovená iba v prípade uskutočnenia budúcej výstavby rodinných domov na týchto pozemkoch, keďže SVP sa vyjadroval vo svojom stanovisku ku komplexnému riešeniu väčšieho územia ako predstavoval navrhovaný projekt stavby účastníka 89/ rade. V administratívnom konaní predložené Stanovisko SVP nepodmieňovalo výstavbu v zmysle návrhu stavebníka (účastník 89/) súčasným splnením podmienky prípadnej výstavby na inom pozemku (rodinných domov), ktorých výstavba je podmienená vybudovaním retenčných nádrží objemu 8 m3 a preto kumulatívne splnenie podmienky výstavby retenčných nádrží pri výstavbe rodinných domov nie je namieste. Nie je možné dotknuté stanovisko posúdiť tak, že podmienkou projektu je zároveň vybudovanie aj takýchto v budúcnosti plánovaných rodinných domov s retenčnými nádržami na iných pozemkoch v súčasnosti nezastavaných. 92. Čo sa týka námietky žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a poukázala na podanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „predloženie odvolania proti rozhodnutiu č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018, táto námietka žalobkyne neobstojí a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedná sa totiž o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil spisový materiál na odvolacie konanie odvolaciemu orgánu. S takouto písomnosťou stavebný orgán nemusí účastníkov správneho konania oboznamovať. Stavebný úrad vyjadril v podklade svoj názor k podaným odvolaniam, avšak odvolací orgán nie je povinný na tieto skutočnosti uvedené v tomto podklade prihliadať. Nešlo pritom o nové dôkazy alebo novoty dôležité pre ďalšie konanie. Nedošlo k negatívnemu zásahu do práv žalobkyne, ktoré by bolo potrebné naprávať. Prvostupňový orgán neporušil § 56 a 57 Správneho poriadku. V zmysle § 56 Správneho poriadku upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov. Stavebný úrad si túto povinnosť splnil a upovedomil účastníkov

konania o podanom odvolaní a poskytol im lehotu na vyjadrenie. Ide o právo účastníka vyjadriť sa k odvolaniu a nie povinnosť. 93. Čo sa týka ďalšej námietky a to doručovania prvostupňového rozhodnutia, súd má za to, že bolo doručené správne v súlade s ust. § 26 Správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu. V zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade osobitný zákon umožňuje zverejniť územné rozhodnutie verejnou vyhláškou, nakoľko je to konanie s veľkým počtom účastníkov. Námietka žalobkyne, že územné rozhodnutie nebolo zverejnené na webovom sídle, nemá vplyv na doručenie. Je to chyba stavebného úradu, ale práva žalobkyne týmto pochybením neboli nijakým spôsobom dotknuté. Zverejňovanie na webovom sídle orgánu sa vníma tak, že ide o zverejnenie z hľadiska informovanosti verejnosti podľa § 3 ods. 6 Správneho poriadku, pričom porušenie informačnej povinnosti nemá vplyv na doručenie písomnosti. Navyše § 42 ods. 2 Stavebného zákona ako lex specialis k Správnemu poriadku stanovuje doručenie územného rozhodnutia: „Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.“ Navyše nebola zverejnená len grafická príloha územného rozhodnutia a prvostupňový orgán vysvetlil dôvody, prečo sa tak stalo. Uvedené pochybenie však neznamená, že žalobkyni bola odňatá možnosť uplatniť si svoje procesné práva v konaní. Územné rozhodnutie bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu a tiež bolo zverejnené bez grafickej prílohy na jeho webovom sídle. Účastníci konania mali k dispozícii dostatočnú informáciu o vydaní a obsahu územného rozhodnutia a náležite využili svoje práva podaním odvolaní. 94. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe, ako aj dôvody uvedené vo vyjadreniach ďalších účastníkov konania, a to Združenie domových samospráv, Mgr. F. L. sú neopodstatnené a nemajú oporu v príslušných zákonných ustanoveniach. Žalovaný sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí so všetkými relevantnými námietkami uvedenými účastníkmi administratívneho konania v ich odvolaniach a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa správne postupovali a svoje preskúmavané rozhodnutia vydali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vo svojich rozhodnutiach uviedli relevantné právne predpisy a tiež rozvili svoju správnu úvahu. 95. Viaceré námietky boli pritom čisto formálne, avšak právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. 96. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie boli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 97. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, ide o orgán štátnej správy. Účastníkovi konania 89/ spol. Grunt, a. s., Bratislava správny súd priznal právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnej žalobkyni, a to v súlade s § 169 SSP vo výške 100%, v časti správnym súdom uloženej povinnosti tomuto účastníkovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Účastníkom konania v 1. až 88. rade správny súd náhradu trov konania nepriznal (§ 169 SSP), nakoľko týmto účastníkom konania žiadne trovy konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili. 98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 139 ods. 4 SSP).

(§

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.