Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/122/2023 1109231124 18. 12. 2023 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2023:1109231124.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Z.. U.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, S.Á. I.. Č.. X, XXX XX, S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, so sídlom Malacká 2/B, Pezinok, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, 811 01 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. decembra 2018, č. k. 18C 224/2009-311, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu ďalšie konanie.
v r a c i a na
odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.1 písm. b), § 5 ods.1, § 9 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je oprávnený z dôvodu absencie základu právneho nároku, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou. Prisvedčil argumentácii žalovaného, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a bližšie rozviedol dôvody zamietnutia žaloby s ohľadom na jednotlivé skutkové okolnosti podľa žalobcu relevantné vo vzťahu k tvrdenej škode. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie, práva na prístup k súdu, práva na súdnu a inú právnu ochranu a bola mu postupom okresného súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval skutočnosť, že 4. 9. 2016 udelil splnomocnenie k jeho zastupovaniu zvolenej advokátke JUDr. Korčekovej, ktorú súd prvej inštancie riadne nepredvolával na jednotlivé pojednávania, písomnosti a ani rozsudok mu riadne nedoručoval cestou advokátky podľa platných ustanovení civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie neinformovanej advokátke znemožnil, aby sa v čase jeho hospitalizácie v nemocnici mohla osobne zúčastniť verejného vyhlásenia rozsudku dňa 4. 12. 2018 a vypočuť si tak odôvodnenie rozsudku a poznať myšlienkové pochody súdu vedúce k nezákonnému a v svojvoľnému rozsudku na podklade nedostatočne a nepresvedčivo zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Namietal vyznačenie právoplatnosti na rozsudku. Namietal rozkradnutie spisu a v tejto súvislosti uviedol, že nenastala fikcia doručenia rozsudku, pretože nie je riadne a presvedčivo osvedčená obsahom spisu, keďže v ňom absentuje obálka s doručovaným rozsudkom, ktorá sa údajne vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Napadnutý rozsudok považoval za vydaný predčasne, keďže súd prvej inštancie riadne
nekonal a nerozhodol o jeho dvoch návrhoch na zastavenie konania. Namietal, znemožnenie vypočutia svedkyne. Mal za to, že preukázal svoj nárok na zaplatenie ušlého zisku listinnými dôkazmi. 3. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/263/2019 zo dňa 11.júna 2020 odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané s poukazom na § 92 od. 2 C.s.p. 4. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.mája 2023 sp.zn. 9Cdo/155/2021 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia bude spravidla postačujúcim opatrením súdu výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako aj v prípade, že bolo predložené s nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Je treba mať však na pamäti, že ak by súd prvého stupňa nevyzval účastníka na odstránenie nedostatku plnomocenstva - nepostačuje, ak neúspešné opatrenie (výzva na odstránenie tohto nedostatku) smerovalo len voči advokátovi, ktorý sa označil za zástupcu účastníka - a odvolací súd bez nápravy tohto pochybenia by odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, išlo by o nesprávny postup, ktorým by sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2011, sp. zn. 1Cdo/152/2010). Konštatoval, že žalobca v základom konaní doručil súdu prvej inštancie plnomocenstvo (č. l. 233 a 237) na jeho zastupovanie, v ktorom prejavil vôľu byť zastúpený advokátkou, a to v časti základného konania, ktoré však malo vady (nebolo udelené na celé konanie), keďže plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie strany v súdnom konaní nemožno obmedziť. Záver odvolacieho súdu, že uvedené plnomocenstvo predložené žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie je bez právnych účinkov, považoval za nesprávny, nakoľko v prípade, ak strana sporu/advokát strany predloží vadné plnomocenstvo, je povinnosťou súdu odstrániť jeho nedostatky, a to za účelom ustálenia si skutočnosti, či je strana sporu v konaní zastúpená zástupcom (v danom prípade advokátkou). K odstráneniu vady plnomocenstva došlo až v priebehu odvolacieho konania odvolacím súdom, ktorý vyzval (č. l. 337) právnu zástupkyňu žalobcu na oznámenie, či zastupuje žalobcu na základe v prílohe pripojeného splnomocnenia z 05. septembra 2016 založeného v súdnom spise a v prípade, ak ho zastupuje, aby založila do spisu riadnu plnú moc na celé konanie. Považoval za nesprávny záver, že plnomocenstvom na celé konanie (predloženým v priebehu odvolacieho konania) je odvolací súd viazaný až doručením plnomocenstva na zastupovanie na celé konanie odvolaciemu súdu, keďže je zrejmé (a to ako aj z výzvy odvolacieho súdu právnej zástupkyni žalobcu), že strana sporu odstraňovala vady ňou udeleného plnomocenstva zo septembra 2016 (založeného do súdneho spisu v priebehu konania na súde prvej inštancie). Je zrejmé, že v konaní na súde prvej inštancie (a to aj v čase doručovania rozhodnutia súdu prvej inštancie), sa v spise nachádzalo vadné plnomocenstvo. Keďže súd prvej inštancie nemal ustálenú skutočnosť, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom, a to keď neodstraňoval vady predloženého plnomocenstva, nemožno akceptovať záver odvolacieho súdu o účinnom doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie fikciou doručenia priamo žalobcovi a začatia plynutia lehoty na podanie odvolania počnúc týmto dňom, navyše v prípade, keď v odvolacom konaní došlo k odstráneniu vady v súdnom spise založeného plnomocenstva priamo na základe výzvy odvolacieho súdu, ako aj k ustáleniu skutočnosti o zastúpení žalobcu právnym zástupcom. Uzavrel, že žalobca podal odvolanie pred uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania (keď ho podal ešte pred účinným doručením rozsudku súdu prvej inštancie), teda včas. 5. Odvolací súd opätovne vec prejednal a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie založil do spisu plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú na zastupovanie vo veci vypracovania a podania návrhu na zastavenie konania o uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a O.s.p. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konal priamo s osobou žalobcu, ktorému doručoval písomnosti a predvolával ho na pojednávania. Plnomocenstvo udelené advokátke na určité úkony malo však vady, pretože ho nebolo možné obmedziť a mohlo byť tak udelené len na celé konanie. Nedostatok preukázania plnomocenstva sa považuje za nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, pokiaľ neodstraňoval vady plnomocenstva za účelom ustálenia skutočnosti, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom. Túto vadu odstránil až odvolací súd, ktorý vyzval advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú na oznámenie, či zastupuje žalobcu v súdnom konaní a vyzval ju na založenie riadnej plnej moci - na celé konanie. Žalobca, ako aj splnomocnená zástupkyňa na výzvu reagovali a oznámili súdu, že advokátka zastupuje žalobcu v celom konaní, pričom odvolaciemu súdu doručili plnomocenstvo udelené na zastupovanie na celé konanie. 7. Vzhľadom na to, že v konaní na súde prvej inštancie pre uvedené pochybenie neboli splnené podmienky konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná tak, že v konaní bude pokračovať so žalobcom zastúpeným advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou ako právnou zástupkyňou s plnou mocou udelenou jej žalobcom na celé konanie a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).