Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/197/2020 1211219987 11. 07. 2023 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2023:1211219987.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: EUBIRAC, a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpenému: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/180/2011 - 527 zo dňa 25.10.2017 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/180/2011 - 527 zo dňa 25.10.2017 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II výrokom rozsudku č. k. 26Cb/l80/2011 - 527 zo dňa 25. 10. 2017 konanie v časti o zaplatenie istiny 67.501,02 Eur zastavil, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 30. júla 2010 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu č. 01501002, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných prác na viacerých objektoch materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Uvedenú zmluvu vzhľadom na jej obsah posúdil ako zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a uvedenú skutočnosť označil medzi účastníkmi konania za nespornú. Konštatoval, že splnenie povinnosti vykonať dielo je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Prejudiciálne prvostupňový súd riešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03. júna 2011, ktorého platnosť žalobca v priebehu konania namietal najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal od zmluvy odstúpiť pred protokolárnym odovzdaním, vo fáze kedy dielo malo byť dokončené. Konštatoval, že pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda ako právo zodpovednostné. Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka však nevylučuje, aby si účastníci zmluvy dohodli právo odstúpiť od zmluvy aj na základe iných dôvodov. Z
uvedeného je zrejmé, že v zmysle § 344 Obchodného zákonníka pre účinné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné, prípadne zmluvné oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok. Pri posudzovaní zmluvných ustanovení, ktoré žalovaného oprávňovali na odstúpenie od zmluvy súd vychádzal zo znenia prekladu zmluvy do slovenského jazyka, ktoré boli v tomto konaní predložené žalovanou stranou a to s ohľadom na zhodné skutkové tvrdenie oboch strán sporu, ktoré tento preklad považovali za autentický preklad originálu zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 59, podľa ktorého boli zmluvné strany oprávnené od zmluvy odstúpiť v prípade, ak sa druhá strana dopustí podstatného porušenia zmluvy. V ustanovení čl. 59 bod 59.2 zmluvy si účastníci zmluvného vzťahu vymedzili, čo sa bude v ich zmluvnom vzťahu považovať za podstatné porušenie zmluvy. Toto ustanovenie označil za súladné s ustanovením § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, vychádzajúceho z koncepcie, že aj v prípade ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po márnom uplynutí tejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Konštatoval ďalej, že predmetné ustanovenie zmluvy teda obsahovalo úpravu odstúpenia od zmluvy, odchylnú od ustanovení Obchodného zákonníka, pričom táto úprava má samozrejme prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd zdôraznil, že uvedená zmluvná úprava sa však týkala iba nároku na odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia povinností druhou zmluvnou stranou. Následky vznikajúce v dôsledku nepodstatného porušenia zmluvy, predmetnými zmluvnými ustanoveniami nijako dotknuté neboli, to znamená, že dôsledky nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti sa spravujú ustanovením § 346 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (a to najmä zo znaleckých posudkov predložených žalovanou stranou), že žalobcom vykonané dielo vykazovalo viaceré nedostatky, ktoré boli žalobcovi riadne zo strany žalovaného oznámené s dodatočnou lehotou na ich odstránenie. Žalobca však v priebehu konania súdu nepreukázal, že by tieto vytýkané nedostatky v určenej lehote odstránil. Vyslovil názor, že v takomto prípade mal žalovaný jednoznačne právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko žalobca, ktorý bol v omeškaní, nesplnil svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením vád vytknutých žalovaným, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve žalovaného zo dňa 02. marca 2011. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dielo vykonané žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie nedostatkov (vád diela). Uvedené jednoznačne potvrdzujú závery predložených znaleckých posudkov zo dňa 02. augusta 2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný, z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v stanovenej lehote, dňa 01. júna 2011 odstúpil od zmluvy uzatvorenej so žalobcom a to z dôvodu, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentáciu a ani projekt skutočného vyhotovenia diela. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 01. júna 2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03. júna 2011. 3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v tomto konaní si uplatňoval nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré mal na diele podľa zmluvy vykonať. Tieto práce fakturoval žalovanému faktúrou č. 200100160 na sumu 73.082,53 EUR za práce vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Pri posúdení tohto nároku súd vychádzal primárne zo skutočnosti, že dňom 03. júna 2011 nastali účinky odstúpenia od zmluvy a týmto momentom aj samotná zmluva zanikla. Vyslovil názor, že cena diela, resp. cena jeho jednotlivých častí, dohodnutá v zmluve o dielo, ktorá zanikla odstúpením je právne bez významu pre zistenie o čo sa objednávateľ obohatil. Zákonné ustanovenia upravujúce vysporiadanie účastníkov zmluvy sú ustanoveniami dispozitívnymi, ktoré je možné dohodou účastníkov v zmluve zmeniť. Poukázal na to, že aj zmluva o dielo, uzatvorená medzi stranami sporu, obsahovala ustanovenia, ktoré práva a povinnosti jej účastníkov po zániku zmluvy na základe odstúpenia modifikovali. Za takéto ustanovenie považoval nepochybne čl. 60.1 zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení zmluvy. Toto ustanovenie zmluvy označil za také ustanovenie, ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy. Podľa už uvedeného čl. 60.1 zmluvy č. 01501002 mal žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenia zmluvy zhotoviteľom, vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd mal za
to, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „Payment upon termination of Contract No. 01501002” zo dňa 21. decembra 2011, touto listinou vykonal vyporiadanie svojich záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované práce fakturované faktúrou č. 200100160 v sume 56.250,85 Eur bez DPEL Za nespornú označil skutočnosť, že žalovaný na základe tohto dokumentu „Payment upon termination“ uhradil dňa 20. januára 2012 (t. j. po podaní žaloby) sumu 235.605,32 Eur bez DPH a dňa 17. februára 2012 sumu 47.121,06 Eur. 4. Uviedol, že v prílohe č. 1 predmetného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania po ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. Práce sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné od iných druhov výdavkov. Uviedol, že z predmetného certifikátu je teda jednoznačne zrejmé na úhradu akých záväzkov a v akej výške malo peňažné plnenie žalovaného slúžiť. Vyslovil názor, že žalobcovi pri pripísaní platby na jeho účet, vzhľadom na obsah osvedčenia („Payment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého záväzku žalovaného sa predmetná platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235.606,32 Eur bez DPH sa vzťahuje k prácam fakturovaným faktúrou č. 200100160. V dôsledku toho mal za splnenú základnú podmienku pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka. Vyslovil názor, že z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť (a to aj vo vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. V danom prípade, aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovania si záväzkov po ukončení zmluvy, s poukazom na toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („Payment upon termination“) konštatoval, že muselo byť žalobcovi jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Uzavrel, že žalobca nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu na iné záväzky (ktoré navyše boli sporné). Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že žalovaný si svoju povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce fakturované faktúrou č. 200100160 a to vo výške a spôsobom určeným čl. 60 zmluvy. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. 6. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol zmeniť rozhodnutie tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie 5.581,51 Eur spolu s úrokom z omeškania od 20.6.2011 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu, že ak vychádzal z predpokladu, že zmluva nebola účinná, bolo potrebné sa zaoberať zjavnou existenciou inej zmluvy a to zmluvy ústnej. Predovšetkým súd nezohľadnil skutočnosť, že predmetná zmluva uzavretá sporovými stranami nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola doplnená o požadovanú zábezpeku. Tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď sa nevysporiadal so všetkými argumentami v konaní produkovanými žalobcom. Poukázal na osvedčenie, v ktorom sú odpočítané položky, na ktoré nemal žalovaný nárok, avšak v ňom uznal vykonanie fakturovaných prác až na tie, ktoré zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi uznanými a zaplatenými prácami podľa osvedčenia. Žalovaný uznal práce v sume 290.083,43 Eur, ale uhradil iba 235.605,32 Eur. Nesúhlasil so záverom súdu, že žalovaný mal právo platbu ponížiť o 10% v zmysle zmluvy, keďže táto nenadobudla účinnosť. Tiež nesúhlasil s názorom súdu, že žalobca podal žalobu predčasne, nakoľko je nesporné, že odloženie splatnosti je na prospech žalovaného, pričom sa súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či bol odklad primeraný a či žalovaný úmyselne nepredlžoval splatnosť záväzku. Poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné trvať na tom, že záväzok sa stal splatný momentom zániku zmluvy. Preto je toho názoru, že žaloba v zastavujúcej časti bola podaná dôvodne.
7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok, ktorý považuje za zákonný a i správne odôvodnený, potvrdiť. Tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo nikdy nenadobudla účinnosť žalobca v konaní uviedol prvý krát až v podanom odvolaní. Poukázal na ust. § 366 písm. d/ C.s.p. s tvrdením, že nejde o taký útok procesnej obrany, ktorý by nebol mohol žalobca použiť až do podaného odvolania a preto ho nemôže uplatniť ako dôvod v odvolaní. Naviac uviedol, že platná zábezpeka bola riadne predložená žalovanému listom zo dňa 5.8.2010 a staveniská boli žalobcovi odovzdané až po predložení tejto bankovej záruky. Taktiež nesúhlasí so žalobcom, že sa súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal s platnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo, keďže to podrobne analyzoval v odsekoch 47 až 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že v bode 59.2 predmetnej zmluvy si zmluvné strany jasne vymedzili čo považujú za podstatné porušenie zmluvy. V konaní nebolo nepochybne preukázané, že dielo nebolo odovzdané v zmluvne dohodnutej lehote a vykazovalo vady, ktoré boli žalobcovi riadne oznámené spolu s určením dodatočnej lehoty na ich odstránenie. Keďže bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela ako i s odstránením vád a nedorobkov, došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností. Ako vyplýva z odseku 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v konaní nebolo preukázané, že by žalobca dielo riadne a včas odovzdal, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Obšírne sa vyjadroval k ďalším tvrdeniam žalobcu uvedených v odvolaní tak ako i pred súdom prvej inštancie. K odvolaniu pripojil bankovú záruku s prípismi žalobcu s ňou súvisiacimi. 8. Následne sporové strany zaslali súdu svoje vyjadrenia, v ktorých zotrvali v podstate na svojich doterajších argumentoch. K vyjadreniu žalovaného podal i písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom v podstate nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a zotrval na obsahu podaného odvolania. 9. Na základe žalobcom podaného odvolania vo veci ďalej konal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, ktorý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/180/2011 - 527 zo dňa 25. októbra 2017 v napadnutom zamietajúcom výroku a závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 10. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 3Cob/26/2018 - 608 zo dňa 12.6.2019 uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nepochybne zistil, že žalobca nedodržal zmluvné podmienky ukončenia a odovzdania diela a tiež, že neodstránil vady diela v lehote určenej žalovaným. V súvislosti s námietkou žalobcu o neúčinnosti zmluvy a v dôsledku toho i neplatnosti odstúpenia od nej, odvolací súd poukázal na ust. § 366 písm. d) C.s.p. v dôsledku čoho nebolo možné na túto námietku v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko ju žalobca neuplatnil pred súdom prvej inštancie a niet dôvodu, pre ktorý ju nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasil s tvrdením žalovaného, že platnosť odstúpenia od zmluvy je správne odôvodnená v napadnutom rozsudku a to v odsekoch 47 až 53 jeho odôvodnenia. 11. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) navrhujúc napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. e/ a f/ C.s.p. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 C.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 7. novembra 2017 požiadal odvolací súd, aby ho v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p elektronicky informoval o dátume verejného vyhlásenia rozsudku a to na e-mailovú adresu uvedenú v hlavičke tohto podania. Odvolací súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v danej veci na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením dňa 5. júna 2019, avšak v spise sa nenachádza dôkaz o tom, že toto oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu odoslané aj elektronickými prostriedkami na určenú e-mailovú adresu. Za tejto situácie je možné konštatovať, že si odvolací súd vo vzťahu k žalobcovi nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 219 ods. 3 C.s.p. 13. Dovolací súd sa ďalej nestotožnil s námietkou, že vo veci na odvolacom súde rozhodoval nesprávne obsadený súd. Uviedol síce, že v prejednávanej právnej veci bola vec nepochybne zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra (podľa článku IV. ods. 4 všeobecných zásad mala byť zapísaná do registra 1 Cob) avšak keďže nebola včas prevedená do správne určeného súdneho registra, vec
dokončil a v nej rozhodol senát 3Cob v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2019. 14. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu dovolací súd uviedol, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že sa odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 366 písm. d) C.s.p. nezaoberal s jeho námietkou, že súd nemal za preukázané, že zmluva je platná a napriek tomu z nej a jej ustanovení vychádzal, hoci je povinnosťou súdu skúmať jej platnosť resp. neplatnosť ex offo, dovolací súd poukazuje na čl. I. veta prvá jeho odvolania, v ktorom sám dovolateľ uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi sebou platne uzavreli zmluvu o dielo č. 01501002, čo konštatoval aj súd. So zreteľom na uvedené ani túto námietku nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. 15. Keďže postupom odvolacieho súdu došlo k vade v zmysle § 420 písm. f) C.s.p., ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 C.s.p. na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanou vadou, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. 16. Krajský súd v Bratislave opätovne vec prejednal ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), pričom bol v zmysle ustanovenia § 455 C.s.p. viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli v čase od 26.6.2023 do 11.7.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave a zároveň bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami dňa 26.6.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním, dovolaním a rozhodnutím dovolacieho súdu dospel odvolací súd opätovne k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 17. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd opätovne konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. 19. Vo veci odvolací súd postupoval v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorý vytkol v postupe odvolaciemu súdu iba tú skutočnosť, že napriek žiadosti žalobcu o elektronickú informáciu o dátume verejného vyhlásenia rozsudku na e-mailovú adresu sa v spise nenachádzal dôkaz o tom, že toto oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu odoslané. Odvolací súd preto nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v danej veci na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a to dňa 26. júna 2023 a zároveň bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na mailovú adresu dňa 26.6.2023, čím si odvolací súd vo vzťahu k žalobcovi splnil povinnosť vyplývajúcu z § 219 ods. 3 C.s.p. 20. Po opätovnom preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.
21. Súd prvej inštancie prijal správny záver, ak vychádzal zo skutočnosti, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi sebou platne uzavreli zmluvu o dielo (zmluva č. 01501002), pričom žalobca nedodržal zmluvné podmienky ukončenia a odovzdania diela a tiež, že neodstránil vady diela v lehote určenej žalovaným. V súvislosti s námietkou žalobcu o neúčinnosti zmluvy a v dôsledku toho i neplatnosti odstúpenia od nej, odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na ust. § 366 písm. d) C.s.p., v dôsledku čoho nebolo možné na túto námietku v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko ju žalobca neuplatnil pred súdom prvej inštancie a niet dôvodu, pre ktorý ju nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že platnosť odstúpenia od zmluvy je správne odôvodnená v napadnutom rozsudku a to v odsekoch 47 až 53 jeho odôvodnenia. 22. Z vykonaného dokazovania a to najmä zo znaleckých posudkov predložených žalovanou stranou vyplynulo, že žalobcom vykonané dielo vykazovalo viaceré nedostatky, ktoré boli žalobcovi riadne zo strany žalovaného oznámené s dodatočnou lehotou na ich odstránenie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by tieto vytýkané nedostatky v určenej lehote odstránil a preto žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy, teda žalobca v konaní v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno a preto si z existencie takto tvrdených skutočností nemôže vyvodzovať pre seba priaznivé právne dôsledky (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Žalobca neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentáciu a ani projekt skutočného vyhotovenia diela. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 01. júna 2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03. júna 2011. 23. Tak ako už uviedol prvostupňový súd, podľa čl. 60.1 zmluvy č. 01501002 mal žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenia zmluvy zhotoviteľom, vystaviť prostredníctvom projektového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu bol žalovaný oprávnený znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Žalovaný si túto svoju povinnosť splnil, vystavil listinu označenú ako: „Payment upon termination of Contract No. 01501002” zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vyporiadanie svojich záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované práce fakturované faktúrou č. 200100160 v sume 56.250,85 Eur bez DPH. Žalovaný na základe tohto dokumentu uhradil dňa 20.1. 2012 (t. j. po podaní žaloby) sumu 235.605,32 Eur bez DPH a dňa 17.2.2012 sumu 47.121,06 Eur. Žalobca nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu na iné záväzky (ktoré navyše boli sporné) s poukazom na zmluvu, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovania si záväzkov po ukončení zmluvy. Vzhľadom na uvedené, si žalovaný svoju povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce fakturované faktúrou č. 200100160 a to vo výške a spôsobom určeným čl. 60 zmluvy. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 453 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že po vrátení veci dovolacím súdom z procesných dôvodov odvolaciemu súdu mal v konečnom dôsledku v odvolacom konaní vo veci plný úspech žalovaný, preto mu bol priznaný nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 26. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).