Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Co/49/2024 1024200244 31. 05. 2024 JUDr. Anna Kašajová ECLI:SK:KSBA:2024:1024200244.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: V.. N. H. Z. U. J. G., s miestom podnikania I., Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanej: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, H., právne zastúpená: HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 2, Bratislava, IČO: 36 364 606, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.02.2024, sp.zn. 12C/6/2024, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, Okres H. V., obec H. - G. I., katastrálne územie G. I. a to byt č. X nachádzajúci sa v stavbe súpisné číslo XXX postavený na pozemku par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, vchod K. X, X. poschodie a ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o veľkosti 14854/149618, vrátane ich prevodu v prospech inej osoby, zaťaženia v prospech inej osoby, prenájmu v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že podanou žalobou sa domáhal určenia, že právny úkon I.. K. I., ktorá bola vlastníčkou bytu zapísaného na LV č. XXXX, okres H. V., obec H. - G. I., katastrálne územie G. I. nachádzajúceho sa v stavbe súpisné číslo XXX postavenej na pozemku par. č. XXXX, chod K.B. X, X. poschodie, číslo bytu X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o veľkosti 14854/149618 (ďalej len „byt“), a ktorá na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. D.XXXXX/XXXX zo dňa 26.05.2021 previedla byt na žalovanú, ktorá je dcérou dlžníčky, je voči žalobcovi právne neúčinný. Tvrdil, že má proti I.. K. I. pohľadávku vo výške minimálne 358.973,76 eur, ktorú si uplatnil v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, pozostávajúcu z istiny 8.885,89 eur a úrokov z omeškania od 12.10.1997 do 17.01.2024 vo výške 350.087,87 eur. Uviedol, že predmetná pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX pôvodne uzatvorenej s S.. V. I., zosnulým manželom I.. K. I.. V predmetnej veci bola po zamietnutí žaloby súdom prvej inštancie vec zrušená odvolacím súdom a vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že medzi ním ako žalobcom a I.. K. I. ako dlžníčkou prebiehali mimosúdne rokovania, avšak skončili neúspešne. Z vyššie uvedeného dôvodil, že je zrejmé, že dlžníčka nemá záujem uspokojiť pohľadávku žalobcu, žalovaná má vedomosť o prebiehajúcom spore vzhľadom na to, že žalobcu kontaktoval manžel žalovanej, ako aj to, že dlžníčka nedisponovala inou majetkovou hodnotou, z ktorej by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Mal za to, že sa darovacou zmluvou sa dlžníčka I.. K. I. zbavila svojho majetku, čím došlo k ukráteniu žalobcu, keď v prípade exekúcie nebude mať možnosť
uspokojiť sa z predaja majetku dlžníčky. Žalobca poukázal aj na to, že k darovaniu došlo v období neúspešných mimosúdnych rokovaní. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou zamedzenia ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou, čím by došlo k ďalšiemu zhoršeniu postavenia žalobcu ako veriteľa a ohrozeniu prípadnej exekúcie a to aj využitím inštitútu odporovateľnosti právnemu úkonu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení, v ktorom mu súd prvej inštancie návrhu vyhovel. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy: žalobu vo veci sp. zn. 22C/53/1999, emailovú správu Petra Hlaváča zo dňa 23.08.2021, emailovú správu právneho zástupcu dlžníčky zo dňa 14.12.2020, emailovú správu žalobcu zo dňa 21.10.2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.10.2017, sp. zn. 22C/53/1999, uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 31.05.2019, sp. zn. 3Co/209/2018; súd prvej inštancie vychádzal zároveň z listu vlastníctva č. XXXX. 4. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). 5. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil zmysel inštitútu neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Skonštatoval, že je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym procesným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Uviedol, že cieľom neodkladného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej, alebo môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu. Konštatoval, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti neodkladného opatrenia. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Dodal, že okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje rovnako osvedčenie nároku alebo práva, ktoré je ohrozované resp. porušované. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. 6. Vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých mal osvedčené, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku proti dlžníčke I.. K. I., čo vyplýva z predloženej žaloby a rozhodnutí v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999. Uviedol, že uvedená pohľadávka je v súčasnej dobe síce značne sporná, avšak podľa jeho názoru ide o vymáhateľnú pohľadávku tak, ako ju predpokladá ustanovenie § 42a ods. 1 OZ. Zdôraznil, že vychádzal iba z predložených listín, z ktorých vyplýva, že táto pohľadávka je už predmetom iného súdneho konania a z ktorých nevyplýva záver o zrejmej bezúspešnosti uplatneného nároku, ktorý by prípadne bol relevantný pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z listu vlastníctva č. XXXX mal tiež za dostatočne osvedčené, že na základe zmluvy zo dňa 26.05.2021 došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva bytu. Poukázal na to, že k uvedenému úkonu došlo v lehote 3 rokov pred podaním žaloby, teda dobe relevantnej z hľadiska § 42a ods. 2 OZ a § 42 ods. 3 písm. a) OZ a zároveň k právnemu úkonu došlo v dobe prebiehajúceho sporu B1-22C/53/1999. Z uvedeného vyvodil, že ide o úkon, ktorý bol spôsobilý ukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z predloženej emailovej komunikácie sa javil súdu aj dostatočne osvedčený predpoklad, že strany sporu majú vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní B1-22C/53/1999, tak ako to uvádza žalobca, naviac vzhľadom na to, že ide o prevod medzi
blízkymi osobami sa podľa názoru súdu prvej inštancie táto vedomosť prezumuje. Taktiež zo spomínanej emailovej komunikácie vyvodil, že táto nasvedčuje skutočnosti, že majetok dlžníčky nemusí postačovať na prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dostatočne osvedčil právny základ žaloby podanej vo veci samej s prihliadnutím na štádium konania, pričom tieto skutočnosti budú naďalej predmetom dokazovania vo veci samej a súd prvej inštancie osvedčenie týchto skutočností skúmal iba v rozsahu potrebných pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení a dôvodnosti takejto úpravy pomerov strán konania. Bol tiež názoru, že žalobca dostatočne osvedčil možné ohrozenie exekúcie žalovanej pohľadávky voči dlžníčke. Dodal, že nepovažuje v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia za neproporcionálne a to nielen z dôvodu, že prevodom predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej by došlo k reálnemu zmareniu žalobcu domáhať sa podanou žalobou odporovateľného právneho úkonu, ale taktiež z dôvodu, že obmedzenie navrhovaných oprávnení vlastníka trvá iba dočasne, najdlhšie do skončenia konania vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je tu obava, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým obmedzí dispozíciu s nehnuteľnosťou, môže byť ohrozený zmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci, ako aj prípadná následná exekúcia. Záverom uviedol, že neodkladné opatrenie je prostriedkom dočasným a môže byť zrušené aj pred skončením konania vo veci samej. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP: f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Uznesenie súdu prvej inštancie je podľa žalovanej nesprávne v tom, že súd prvej inštancie dospel k záveru iba na základe návrhu žalobcu bez toho, aby bližšie skúmal okolnosti a pomery, aké medzi stranami sporu existujú. Uviedla, že už v konaní pod sp. zn. B1-22C/53/1999 spochybnili dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky, keď mali za to, že zmluva v spomínanom konaní bola uzavretá s nebohým manželom I.. K. I. v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, pani I. nedala súhlas na uzavretie tejto zmluvy, nebola jej zmluvnou stranou. Mala za to, že predmetná nehnuteľnosť nepatrila do BSM pani I. a jej nebohého manžela, pričom akýkoľvek záväzok nebohého manžela pani I. počas trvania BSM nie je záväzkom patriacim do BSM, ale môže byť uspokojený iba z majetku patriaceho do BSM pani I. a jej nebohého manžela. Podotkla, že dedič zodpovedá iba za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pričom pasíva dedičstva (1.021.269,- Sk) prevyšovali aktíva dedičstva (118.337,- Sk) dedičky pani I. po jej nebohom manželovi. Tvrdila, že Osvedčenie o dedičstve bolo spôsobilým exekučným titulom, preto mal žalobca podať návrh na výkon exekúcie do 10 rokov odo dňa právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve, t.j. do 17.09.2008. Upriamila pozornosť na to, že pani I. nebola zmluvnou stranou zmluvy (pozn. z konania pod sp.zn. B1-22C/53/1999), v Osvedčení o dedičstve nebola táto zmluva zahrnutá, preto nebolo jasné o akú pohľadávku prihlásenú do dedičského konania išlo. V danom konaní namietala aj úroky z omeškania. Bola názoru, že neodkladné opatrenie v tomto prípade zabezpečilo zjavne neopodstatnenú pohľadávku, pretože úspech žalobcu v konaní pod sp. zn. B1-22C/53/1999 vedenom na Mestskom súdu Bratislava IV je zjavne otázny nielen s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ale aj s ohľadom na samotný fakt, že konkrétne dielo vykonané žalobcom má pretrvávajúce vady spočívajúce v zlom vyhotovení klampiarskych prác, a preto nemá nárok na plnú cenu diela, teda nemá právo ani na doplatok na cenu diela, ktorý si uplatňuje v konaní vedenom pod sp. zn. B1-22C/53/1999 na Mestskom súdu Bratislava IV. Argumentovala zároveň tým, že z predložených listinných dokumentov žalobcu nie je možné spoľahlivo vyvodiť, že by dlžníčka I.. K. I. bola bezmajetná alebo bola osobou, ktorá vykazuje znaky predlženia alebo osobného bankrotu v zmysle príslušných platných právnych predpisov. K dôvodom prečo boli mimosúdne riešenia sporu neúspešné uviedla, že jediným dôvodom prečo tieto zlyhali bola skutočnosť, že žalobca podmieňoval ukončenie súdneho sporu na strane jednej nielen úhradou istiny, ale aj jej príslušenstva, pričom pretrvávajúce vady diela, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca sám neodstránil. K otázke primeranosti daného neodkladného opatrenia uviedla, že treba skúmať väzbu na predmet súdneho konania vo veci samej, nakoľko iba v súvislosti s nárokom uplatniteľným v meritórnom konaní je možné posudzovať, či je vhodne zvolený druh procesného opatrenia akým je neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie a efektívne naformulovaný jeho obsah ako aj celkovú opodstatnenosť nariadenia navrhovaného procesného opatrenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Dodala, že v porovnaní s výškou žalobcom uplatňovanej istiny pohľadávky v konaní vedenom pod sp. zn. B1-22C/53/1999 oproti hodnote nehnuteľnosti, ktorej neúčinnosti prevodu sa žalobca domáha v konaní vo veci samej je zjavné, že ide o neproporčný zásah do vlastníctva žalovanej. Mala za to, že súd
prvej inštancie pochybil pri vyhodnotení skutočností uvedených žalobcom, keď ním pripojené dôkazy boli zámerne selektívne a účelovo vybrané a tiež, že spis sp. zn. B1-22C/53/1999 súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu k návrhu nepripojil. Ďalej tvrdila, že nie je zrejmé z napadnutého uznesenia na základe akých relevantných skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca dostatočne osvedčil svoju obavu, že mu vymáhaná čiastka nebude doplatená dlžníčkou I.. K. I., najmä s porovnaním výšky istiny vymáhanej pohľadávky voči I.. K. I. a hodnote prevedenej nehnuteľnosti, ktorého neúčinnosti prevodu sa domáha vo veci samej. Z uvedeného dôvodu považovala nariadenie neodkladného opatrenia za neproporcionálne. Bola názoru, že aj bez nariadenia neodkladného opatrenia bude možné zabezpečiť zmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci samej, pričom výška istiny súdne vymáhanej pohľadávky žalobcu voči I.. K. I. je zjavne neproporčná vo vzťahu k hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Dodala, že I.. K. I. je do dnešného dňa aktívna všeobecná lekárka, t.j. nie je osoba vykazujúca znaky bezmajetnosti, resp. vykazujúca znaky osobného bankrotu, v dôsledku vedených iných pasívnych súdnych sporov či exekúcií. Z vyššie uvedených dôvodov preto považovala napadnuté uznesenie za neproporčný zásah do práv a povinností žalovanej bez adekvátneho zdôvodnenia súdu prvej inštancie. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podstata žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je predmetom súdneho konania od roku 1999, pričom nárok žalobcu bol v minulosti zamietnutý, a to z dôvodov tvrdiacich údajné vadné vykonanie diela, neodstránenie jeho vád a neexistenciu predpokladov pre uplatnenie nároku na úhradu odmeny za vykonanie diela. Odvolací súd zamietajúci rozsudok zrušil a uložil I.. K. I.Y. preukázať, že vada na ktorú poukazuje je vadou diela, že nároky súvisiace s touto vadou boli reklamované po 10.09.1997, čo do dnešného dňa nepreukázala. Údajná prekážka res iudicata nebola konštatovaná súdom prvej ani druhej inštancie. Tvrdenie o absencii súhlasu I.. K. I. s uzavretím zmluvy sa podľa žalobcu objavilo po 25 rokoch trvania súdneho sporu a prehliada skutočnosť, že I.. K. I.Š. sa vykonávania diela riadne zúčastňovala, podpisovala rozhodujúce dokumenty, pohľadávku akceptovala v dedičskom konaní a platnosť zmluvy nikdy nespochybnila vo vzťahu k svojej osobe. Mal za to, že vo veci je zrejmé, že pohľadávka medzi žalobcom a I.. K. I. existuje, je predmetom súdneho konania, hoci sa jedná o spornú pohľadávku. Dodal, že podmienkou neúčinnosti právneho úkonu a neodkladného opatrenia nie je pohľadávka, ktorá je priznaná súdnym rozhodnutím a teda nepochybná, ale podmienkou, je aby takáto pohľadávka existovala, pričom táto skutočnosť nie je sporná. Tvrdenia žalovanej o majetkových pomeroch I.. K. I. považoval žalovaný za nepreukázané. Poukázal na to, že prílohou preukázal, že I.. K. I. vlastným vyjadrením potvrdila, že vzhľadom na svoj vek a finančné možnosti je spôsobilá uhradiť 15.000,- eur, aj ingerenciou rodinného príslušníka I.. C. R. bola spôsobilá poskytnúť len plnenie vo výške 18.000,- eur. Dodal, že predĺženie, bankrot, či bezmajetnosť nie sú zároveň podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobca naďalej tvrdí, že majetkové pomery dlžníčky na splnenie dlžnej sumy nepostačujú. Žalobca tiež uviedol, že sporná pohľadávka je výrazne vyššia ako uvádza žalovaná, keďže zahŕňa istinu, úroky z omeškania ako aj potrebu zohľadnenia trov konania z dôvodu súdneho sporu trvajúceho viac ako 25 rokov a teda presahuje finančné možnosti dlžníčky. Tvrdil, že žalovaná nespochybnila podstatu ukracovacieho charakteru vykonaného právneho úkonu a argumentovala len spornosťou pohľadávky a neproporčnosťou prijatého neodkladného opatrenia, pričom žiadne z týchto tvrdení nebolo žalovanou preukázané. Podľa názoru žalobcu, za situácie kedy dlžníčka I.. K. I. previedla byt na žalovanú, ktorá je jej dcérou, a to za trvania súdneho sporu o zaplatenie sumy vo výške 358.973,76 eur, je neodkladné opatrenie primerané vzhľadom na konanie dlžníčky, výšku pohľadávky a nemožno hovoriť o neproporčnom zásahu do vlastníctva žalovanej. Dodal, že pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel má, jeho nariadenie je tak dôvodné. Záverom uviedol, že je zrejmé, že sa dlžníčka zbavila svojho majetku, čím došlo k ukráteniu žalobcu, keď v prípade exekúcie nebude mať možnosť uspokojiť sa z predaja majetku dlžníčky a nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné z dôvodu zamedzenia ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou. 10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalovanej predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, Okres H. V., obec H. - G. I., katastrálne územie G. I. a to byt č. X nachádzajúci sa v stavbe súpisné číslo XXX postavený na pozemku par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 578 m2, vchod K. X, X. poschodie a ním súvisiaci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku, to všetko o veľkosti 14854/149618, vrátane ich prevodu v prospech inej osoby, zaťaženia v prospech inej osoby, prenájmu v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. 13. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 19. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod
pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 20. V rámci prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené z obsahu spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, navrhované navrhovateľom (žalobcom). 21. V danom prípade sa žalobca domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou v zmysle vyššie uvedeného petitu. Súd prvej inštancie vyvodil ako jeden z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia právny vzťah medzi stranami, keď mal za osvedčené z rozhodnutí z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči I.. K. I. a z listu vlastníctva č. 5803, že na základe zmluvy zo dňa 26.06.2021 došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva bytu I.. K. I. na žalovanú, t.j. na jej dcéru (uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná). Z uvedeného vyvodil, že keďže došlo k právnemu úkonu v rámci prebiehajúceho sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999, ide o úkon, ktorý bol spôsobilý ukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z mailovej komunikácie, ktorá bola prílohou k návrhu, vyvodil, že majetok nemusí postačovať na prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodil tiež zo skutočnosti, že žalobca podľa jeho názoru dostatočne osvedčil možné ohrozenie exekúcie žalovanej pohľadávky voči dlžníčke. Po zhodnotení relevantných skutočností sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej veci sú dané zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, žalobca osvedčil dôvodnosť obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, keď hodnoverne osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku. Z predložených listinných dôkazov, a to z rozhodnutí v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999 žalobca osvedčil, že sa podanou žalobou domáhal voči I.. K. I. zaplatenia pohľadávky zo zmluvy č. XX/XXXX, ktorú uzatvoril s jej nebohým manželom. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto konaní a vrátil vec na ďalšie konanie, je zrejmé, že ide o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu voči I.. K. I. v zmysle ust. § 42a ods. 1 OZ (žalovaná nesporovala skutočnosť o prebiehajúcom konaní). Žalovaná v odvolaní namietala skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že v konaní o neodkladnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie. Vzhľadom na rýchlosť konania nie je potrebné preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, pre konanie o neodkladnom opatrení však postačuje osvedčenie uplatneného nároku, a to v tomto prípade žalobca osvedčil podaním samotnej žaloby. Osvedčená bola tiež skutočnosť, že I.. K. I.Š. na základe zmluvy zo dňa 26.05.2021 bezodplatne previedla vlastnícke právo k bytu (ktorý bol predmetom neodkladného opatrenia) na žalovanú, t.j. na jej dcéru, a to v dobe prebiehajúceho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z pripojených príloh nemožno preukázať majetkovú situáciu I.. K. I., avšak uvedené nie je pre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení smerodajné. Zo skutočnosti, že I.. K. I. podnikala kroky k zmenšeniu jej vlastníckych práv, vyvodzuje odvolací súd v danej veci dôvodné podozrenie, že tak môže konať aj v budúcnosti, a teda je na mieste možná obava z ohrozenia exekúcie žalovanej pohľadávky voči I.. K. I., ktorú žalobca uplatnil v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/53/1999. Zároveň ako aj uviedol súd prvej inštancie, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ide o dočasné obmedzenie vlastníckych práv, a to do rozhodnutia vo veci samej, pričom bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzí dispozícia s nehnuteľnosťou, by mohol byť ohrozený zmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci samej, ako aj prípadná následná exekúcia. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 1 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).