Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/119/2022 1106227845 26. 09. 2024 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2024:1106227845.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Radoslav Hajdúch, Zelená 2, 811 01 Bratislava, značka správcu S1441, IČO: 32 108 401, správca konkurznej podstaty úpadcu Kochman Information Systems & Services, s.r.o., Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 337 741, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 2899/1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513, o zaplatenie 15.933.081,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022 potvrdzuje. Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na §§ 516 ods. 1, § 517 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 153 ods. 3, § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 31.08.2006 žiadal úpadca, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 480.000.000 Sk s príslušenstvom titulom neuhradenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 08.03.2022 v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný pričom predvolanie prevzal. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd na návrh žalovaného prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, z ktorých ustálil nasledujúci skutkový stav: Zo zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 súd zistil, že žalovaný ako opatrovateľ a úpadca ako uložiteľ uzatvorili zmluvu o uložení veci - Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 vrátane jej príloh. Zmluva bola uzatvorená ako bezodplatná s povinnosťou úpadcu uhradiť žalovanému náklady spojené s opatrovaním uložených vecí najviac do výšky 10.000 Sk ročne. Podľa ust. čl. 2.4 zmluvy ak opatrovateľ nevydá uložiteľovi uložené veci podľa tejto zmluvy, alebo ak bude akokoľvek mariť prístup uložiteľa k uloženým veciam, alebo ak sa uložené veci alebo ich časti stratia, odcudzia, poškodia, znehodnotia alebo neplnenia či zrušenia zmluvy zo strany žalovaného do 30.08.2002 opatrovateľ sa zaväzuje zaplatiť uložiteľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % hodnoty diela (zo sumy 2,4 mld. Sk), ktorá je predmetom uložených dokumentov (zmlúv), do 5 dní od uplatnenia tejto pokuty uložiteľom.
Z Vypovedania zmluvy zo dňa 02.09.2002 súd zistil, že žalovaný odstúpil od zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 z dôvodu, že úpadca porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu utajovaných skutočností. Z faktúry č. 50500001 zo dňa 04.03.2005 súd zistil, že úpadca vystavil žalovanému faktúru na sumu 480.000.000 Sk so splatnosťou 09.03.2005 na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 2.4 zmluvy o uložení zo dňa 23.01.2002. Z faktúry č. 10240003 zo dňa 05.09.2002 súd zistil, že úpadca vystavil žalovanému faktúru na sumu 480.000.000 Sk so splatnosťou 12.09.2002 na úhradu zmluvnej pokuty podľa čl. 2.4 zmluvy o uložení zo dňa 23.01.2002. Z Prvého pokusu o zmier zo dňa 13.09.2002 súd zistil, že úpadca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v snahe predísť súdnemu sporu. Z Druhého pokusu o zmier zo dňa 23.09.2002 súd zistil, že úpadca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v snahe predísť súdnemu sporu. Súd poukázal na to, že úpadca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.05.1998 Zmluvu č. 1611805001, ktorej predmetom bolo vybudovanie siete GOVNET a AIS v SR. Vzhľadom na jej obsah ako aj na skutočnosť, že zmluva podliehala režimu utajenia „Tajné“, uzatvorili úpadca a žalovaný zmluvu o uložení veci, na základe ktorej žalovaný opatruje všetky originály Zmluvy č. 1611805001 a príloh a dodatkov. Žalovaný listom zo dňa 02.09.2002 odstúpil od Zmluvy č. 1611805001. Úpadca uviedol, že žalovaný svojím konaním spôsobil to, že úpadcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. 2.4 zmluvy o uložení, a preto mu vystavil faktúry č. 10240003 a keďže ju neuhradil, tak mu vystavil faktúru č. 50500001. Z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry úpadca dvakrát vyzval žalovaného na úhradu. Z dôvodu, že úpadca označil svoj nárok na úhradu zmluvnej pokuty ako nesporný, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu 09.03.2007. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatňuje údajný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4K/58/2014 zo dňa 19.03.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uznesením sp. zn. 4K/58//2014 zo dňa 07.10.2015 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu stanovený žalobca. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu 25.09.2020. Uviedol, že v konaní č. 17C/177/2002 vedenom na Okresnom súde Bratislava I bol právoplatne zamietnutý návrh úpadcu na určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy č. 1611805001, a teda odstúpenie je platným právnym úkonom. Uviedol tiež, že odstúpením zanikla iba zmluva č. 1611805001 a nie zmluva o uložení veci. Označil procesný útok žalobcu spočívajúci v tvrdení, že k porušeniu povinností žalovaného zo zmluvy o uložení prišlo z dôvodu, že žalovaný realizoval svoje právo na odstúpenie od zmluvy č. 1611805001 a prestal plniť povinnosti zo zmluvy č. 1611805001 ako nesprávne a bez opory v zmluve o uložení veci. Uviedol, že zmluvná pokuta podľa ust. čl. 2.4 nebola dojednaná pre prípad odstúpenia žalovaného od zmluvy č. 1611805001. Súd na základe vyjadrení strán sporu ustálil, že spornými v konaní sú porušenie zmluvy o uložení žalovaným, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd teda na základe vyjadrenia strán sporu skonštatoval, že sporným je len právne posúdenie ust. čl. 2.4 zmluvy o uložení veci. Konštatoval, že Zmluva č. 1611805001 je preukázateľne len predmetom úschovy, a preto odstúpenie žalovaného od zmluvy č. 1611805001 je irelevantné pre posudzovanie dodržania zmluvných povinností žalovaného zo zmluvy o uložení veci. Je nesporné, že ustanovenie čl. 2.4 zmluvy o uložení veci sa vzťahuje len na porušenie povinností žalovaného zo zmluvy o uložení veci. Podľa čl. 2.4 zmluvy o uložení veci sa úpadca a žalovaný dohodli, že povinnosťami žalovaného, porušenie ktorých zakladá nárok úpadcu na zmluvnú pokutu podľa tohto článku sú: - povinnosť vydať uložené veci - marenie prístupu uložiteľa k uloženým veciam - strata uložených vecí alebo ich časti - odcudzenie, poškodenie alebo znehodnotenie uložených vecí - neplnenie alebo zrušenie zmluvy zo strany žalovaného do 30.8.2002 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal a v konaní ani netvrdil iné porušenie zmluvy o uložení žalovaný súd (vzhľadom na neurčitosť odôvodnenia žaloby) len predpokladal, že dôvodom vzniku tvrdeného nároku žalobcu na zmluvnú pokutu je neplnenie alebo zrušenie zmluvy žalovaným. V tejto súvislosti však súd konštatoval, že neplnenie alebo zrušenie zmluvy sa môže vzťahovať len a výhradne
na neplnenie alebo zrušenie zmluvy o uložení, a v žiadnom prípade nie na neplnenie alebo zrušenie zmluvy tvoriacej predmet uloženia. Neplnenie zmluvy o uložení žalobca nepreukázal. Naopak, žalovaný deklarovanou pripravenosťou predložiť do konania predmet uloženia preukázal dodržovanie svojich povinností opatrovateľa zo zmluvy o uložení veci a súčasne aj skutočnosť, že zmluva o uložení nebola do dňa vyhlásenia rozsudku zrušená žiadnym spôsobom. V tejto súvislosti súd tiež poukázal na skutočnosť, že právo žalobcu na zmluvnú pokutu podľa čl. 2.4. zmluvy o uložení veci sa vzťahuje len na porušenia povinností žalovaným do 30.08.2002 a k odstúpeniu od predmetu uloženia došlo až výpoveďou z 02.08.2002 (pozn. správne má byť 02.09.2002). Súd súčasne prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval neplatnosť dohody úpadcu a žalovaného o zmluvnej pokute pre prípad zrušenia zmluvy žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2002 a sp. zn. 32Cdo/815/2007. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinností žalovaného zakladajúce nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Súd na základe uvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca uviedol, že na základe doručeného predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 08.03.2022 o 10:30 hod. sa ako správca úpadcu Kochman Information Systems & Services, s.r.o. dostavil riadne a včas pred pojednávaciu miestnosť č. dverí 106 na 1. poschodí na Okresnom súde Bratislava I na Medenej ulici č. 22 v Bratislave, kde postupoval v zmysle všetkých povinností účastníka konania a riadne čakal pred pojednávacou miestnosťou na vyvolanie veci. Nakoľko bol z predchádzajúceho pojednávania konanom v tejto veci zaviazaný zabezpečiť účasť svedka p. R. Ď., ktorý mal objasniť pred súdom skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, nachádzal sa s ním pred pojednávacou miestnosťou aj pán R. Ď.G. (ďalej aj „svedok“), nakoľko jeho účasť v zmysle svojej povinnosti zabezpečil. Už pri príchode žalobcu (túto skutočnosť vie dosvedčiť svedok a ďalšie dve osoby, ktoré boli v rozhodnom čase tiež fyzicky prítomné pred pojednávacou miestnosťou) sa v miestnosti č. 106 na 1. poschodí pojednávalo. Tvrdil, že nakoľko sa žalobca dostavil riadne a včas v zmysle predvolania a v čase vytýčenom na začatie pojednávania, vo veci nedošlo zo strany súdu k vyvolaniu veci, odôvodnene a domnieval, že v pojednávacej miestnosti prebieha pojednávanie, ktoré v rozvrhu pojednávaní predchádzalo. V prípade, ak by mal spolu s predvolaným svedkom meškanie, tak by z týchto logických dôvodov zaklopal na pojednávaciu miestnosť a nečakal pred pojednávacou miestnosťou. Avšak ako je zrejmé z kamerového záznamu spred pojednávacej miestnosti, svedkovi a ďalším dvom osobám žalobca ukazoval čas na mobilnom telefóne, ktorý je presný a z technického hľadiska zosúladený so stredoeurópskym časom GMT, že pojednávanie sa ešte nemohlo začať a prebieha predchádzajúce pojednávanie. Ďalší vývoj situácie po tom, ako sa aj so svedkom dostavili pred pojednávaciu miestnosť bol taký, že po chvíľke opustila pojednávaciu miestnosť osoba (žalobcovi neznáma žena, s najväčšou pravdepodobnosťou zástupca žalovaného v právnej veci, čo mu vyplynulo až z ďalšieho priebehu udalostí) a čakala v ich prítomnosti pred pojednávacou miestnosťou. Po pár minútach bola asistentkou sudcu zavolaná späť do pojednávacej miestnosti. Následne vyšla von z pojednávacej miestnosti. Po nejakom čase po nej z pojednávacej miestnosti vyšiel aj konajúci sudca spolu s asistentkou (približne v čase od 10:45 až 10:50 hod). Pred pojednávacou miestnosťou žalobca čakal aj s ďalšími osobami (okrem iného aj so svedkom, ktorého prítomnosť na predmetnom pojednávaní mal ako žalobca riadne zabezpečiť). Nakoľko sudca po dlhšej dobe nechodil, tak následne opustil priestory pred pojednávacou miestnosťou a išiel zisťovať telefonicky na mieste justičnej stráže u asistentky sudcu, či predmetné pojednávanie nie je zrušené (ako to je aktuálne veľmi bežné z dôvodu prebiehajúcej pandémie). Od asistentky sudcu sa po jeho dopytovaní dozvedel, že súd v predmetnej právnej veci rozhodol údajne v čase vytýčeného pojednávania a pojednávanie riadne prebehlo bez jeho účasti a taktiež bez účasti svedka. Nakoľko sa konalo vo veci bez prítomnosti žalobcu, dňa 16.03.2022 bol žalobca osobne nahliadnuť do súdneho spisu a uvedenú skutočnosť si potvrdil. V súvislosti s uvedeným mal žalobca za to, že súd mu svojím postupom ako procesnej strane znemožnil, aby uskutočnil procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd porušil ust. § 40 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., nakoľko asistent súdu žiadnym spôsobom v čase vytýčeného pojednávania vec nevyvolal, teda ani prostredníctvom technického zariadenia a ani vyvolaním predo dvermi pojednávacej miestnosti č. 106 na 1. poschodí v čase 10:30 hod. vec, v ktorej súd konal; v opačnom prípade by žalobca vošiel do pojednávacej miestnosti a daného pojednávania sa zúčastnil. Žalobca uviedol, že svoju riadnu a včasnú prítomnosť na danom pojednávaní vie jasne preukázať na základe kamerového záznamu poskytnutého na základe jeho žiadosti zo strany súdu, ktorý prevzal dňa 16.03.2022. Z kamerového záznamu je zrejmé (začiatok záznamu v zmysle žiadosti 10:15 hod., že časový rozdiel medzi vstupom právneho zástupcu žalovaného do pojednávacej miestnosti č. 106 na 1. poschodí (na kamerovom zázname čas 14:47 minúta od začiatku záznamu) a čas príchodu žalobcu a dvoch ďalších osôb pred pojednávaciu miestnosť č. 106 na 1. poschodí (na kamerovom zázname čas 14:59 minúta od začiatku záznamu) je 12 sekúnd, analogicky z uvedeného vyplýva, že pojednávanie muselo byť zahájené pred 10:30 hod. Ďalej mal žalobca za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo odôvodnil tým, že súd porušil ust. § 46 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., nakoľko sa žiadnym spôsobom nepresvedčil, či sa pred pojednávacou miestnosťou č. 106 na 1. poschodí nachádza svedok (ktorého výsluch navrhol na predchádzajúcom pojednávaní v tejto právnej veci žalobca, čiže súd mal vedomosť, že tento svedok sa mal pojednávania zúčastniť), ktorý sa dostavil riadne a včas, a teda súd ho v právnej veci nevypočul aj napriek jeho navrhnutiu a zabezpečeniu jeho prítomnosti žalobcom. Následkom skutočnosti, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, a teda nevypočul svedka, ktorého účasť na pojednávaní žalobca riadne zabezpečil, ktorý mal svojou výpoveďou objasniť skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia v tejto právnej veci, nemohol súd vykonať dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, a teda riadne a spravodlivo rozhodnúť. Svedok mal byť v tejto veci vypočutý na okolnosti uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, a to konkrétne na okolnosti vytvárania článku 2.4 tejto zmluvy (z dôvodu jeho fyzickej prítomnosti na jednaniach týkajúcich sa kreovania Zmluvy). Cieľ úpravy znenia článku 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 bol vyústením rokovaní zmluvných strán zabezpečiť realizáciu zákazky s obrovskou cenou vyplývajúcej zo Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 a reflektoval skutočnosť, že do času uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 boli žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté na základe Zmluvy č. 1611805001 práce v sume niekoľko miliónov Sk. Z článku 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 mala byť teda zrejmá jasná vôľa oboch zmluvných strán na zabezpečení realizácie enormne drahej zákazky s tým, že zmluvné strany si v tomto článku výslovne dohodli, že odstúpenie od pôvodnej Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 bude považované za porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, nakoľko Zmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 by bez existencie pôvodnej Zmluvy č. 1611805001 zo dňa 22.05.1998 absolútne postrádala akýkoľvek zmysel, a teda je tieto zmluvy potrebné považovať za na seba naviazané. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nakoľko si zmluvné strany v Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 jasne vymienili, že porušením zmluvnej povinnosti bude aj odstúpenie žalovaného od Zmluvy č. 1611805001, došlo k uplatneniu zmluvnej pokuty žalobcom z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného oprávnene. K uvedeným skutočnostiam sa mal vyjadriť práve žalobcom navrhovaný svedok, ktorého prítomnosť na pojednávaní žalobca zabezpečil. Z uvedeného dôvodu opätovne navrhol jeho vypočutie ako dôkaz potrebný pre vydanie rozhodnutia v tejto veci. Nakoľko Zmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 nebola dojednaná v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, či pod iným nátlakom, mal odvolateľ za to, že odrážala ničím neovplyvnenú slobodnú vôľu zmluvných strán dohodnúť uvedené ustanovenie zrejme s ohľadom na predchádzajúci vývoj zmluvného vzťahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Zmluva č. 1611805001 aj Zmluva o uložení veci zo dňa 23.01.2002 boli uzavreté platne, odzrkadľovali skutočnú vôľu zmluvných strán, bola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute a bola dohodnutá aj výška tejto pokuty v spojení s faktom, že zo strany žalovaného prišlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, teda k zrušeniu zmluvy, a to dokonca v čase, kedy už boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému práce vo vysokej finančnej hodnote, zakladajú žalobcovi ako veriteľovi jasný nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovanému a jej úhradu zo strany žalovaného. Záverom uviedol, že súd svojím konaním porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko odoprel žalovanému, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a zároveň, aby sa vyjadril ku všetkým vykonaným dôkazom, nakoľko ani len nevykonal dôkaz - výsluch predvolaného svedka. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.05.2022. Žalovaný mal za to, že ak by zo strany súdu nedošlo k vyvolaniu veci, žalovaný by do pojednávacej miestnosti ani
nemohol vstúpiť a pojednávanie by sa ani nezačalo. Zároveň, ak rozdiel medzi vstupom žalovaného do pojednávacej miestnosti a príchodom žalobcu je 12 sekúnd a žalobca (podľa jeho tvrdení) sa dostavil na pojednávanie včas, tak aj pojednávanie bolo vyvolané, resp. začalo včas, vo vytýčenom čase. Zároveň uviedol, že argumentácia žalobcu, resp. snaha žalobcu preniesť zodpovednosť na konajúci súd za vzniknutú situáciu s vyzdvihnutím, že ide o spor s mimoriadne vysokou hodnotou, vyznieva absurdne. Žalobca je stranou sporu, ktorá sa domáha priznania uplatneného nároku a pri každom úkone má postupovať s odbornou starostlivosťou, t.j. vziať do úvahy všetky možné vplývajúce okolnosti, napr. aj žalobcom uvádzaná problematická dopravná situácia, a nebrať to ako argument odôvodňujúci žalobcovo pochybenie, že sa na pojednávanie nedostavil včas. Čo sa týka vykonania dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutého svedka, žalovaný poukázal na to, že je na uvážení súdu, s ohľadom na prínos navrhnutého dôkazného prostriedku k prejednávanej veci, či takýto dôkaz vykoná. Súd musel usúdiť, že výpoveď svedka nie je potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže tie nepochybne vyplývali z listinných dôkazov - zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 a z vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.09.2020. Okolnosti uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ku ktorým sa mal svedok vyjadriť, sú podľa názoru žalovaného pre rozhodnutie irelevantné. Závery predzmluvných rokovaní boli premietnuté do znenia samotnej Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ktorá je síce stručná, ale obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadujúce jej platnosť a účinnosť, a z ktorej je zrejmý úmysel strán čo mienili zabezpečiť zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k zneniu odseku 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 a Zmluvy č. 1611805001 o vybudovaní siete GOVNET a AIS v SR (ďalej aj „Zmluva Govnet“) sa žalovaný pridržal argumentácie, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2020. Zmluva Govnet bola predmetom úschovy Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 a odsek 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 sankcionoval porušenie povinností žalovaného zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, a nie zo Zmluvy Govnet. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca síce argumentuje o dôležitosti zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ako aj o odstúpení, avšak žiadnym spôsobom nerozporoval ani sa nevyjadril ku skutočnostiam, že zmluvná pokuta sa viaže na porušenie povinnosti žalovaným do 30.08.2002, a k odstúpeniu od Zmluvy Govnet došlo až 02.09.2002, čiže po zmluvnom termíne a zároveň, že v zmysle judikatúry Slovenskej republiky rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2002 a 32Cdo/815/2007, odstúpenie od zmluvy nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva a je neplatné také zmluvné ustanovenie, ktorým sa sankcionuje využitie práva, a nie nesplnenie určitej zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že procesným postupom súdu nebolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva; súd v čase vytýčeného pojednávania vec riadne vyvolal; okolnosti o uzavretí Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ohľadom ktorých mal byť svedok navrhnutý žalobcom vypočutý, nemožno považovať za skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia v tejto právnej veci; Zmluva o uložení veci explicitne ustanovuje, že zmluvná pokuta sa vzťahuje na porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, a nie zo Zmluvy GOVNET; odstúpenie od Zmluvy GOVNET bolo vykonané až 02.09.2002; zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute v čl. II ods. 2.4 Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002 je v zmysle judikatúry Slovenskej republiky neplatné. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.06.2022. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného je koncipované značne všeobecne, pričom sa obmedzuje len na v zásade ničím nepodložené konštatovania žalovaného. Zároveň sa pridržal argumentácie uvedenej v podanom odvolaní. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.06.2022. Mal za to, že argumentácia žalobcu v jeho vyjadrení len preukazuje, že nemá, resp. nevie vyvrátiť tvrdenia žalovaného opierajúce sa o Zmluvu o uložení veci a skutočnosti z nej vyplývajúce. Zároveň zotrval na svojich predošlých vyjadreniach. 6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 15.933.081,05 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia zmluvnej pokuty zo Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002. Súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP. 12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že pojednávanie vytýčené na deň 08.03.2022 o 10:30 hod. prebehlo bez účasti žalobcu. Opísal situáciu pred pojednávacou miestnosťou v čase konania predmetného pojednávania dňa 08.03.2022. Namietal, že asistent súdu žiadnym spôsobom v čase vytýčeného pojednávania vec nevyvolal, v opačnom prípade by sa pojednávania zúčastnil, nakoľko žalobca sa na uvedené pojednávanie dostavil riadne a včas, čo má preukazovať kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že časový rozdiel medzi vstupom právneho zástupcu žalovaného do pojednávancej miestnosti č. 106 na 1. poschodí a čas príchodu žalobcu a dvoch ďalších osôb pred pojednávaciu miestnosť č. 106 na 1. poschodí je 12 sekúnd, z čoho podľa názoru odvolateľa analogicky vyplýva, že pojednávanie muselo byť zahájené pred 10:30 hod. 13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca podal na vyššie uvedený postup súdu sťažnosť, o spôsobe vybavenia ktorej bol upovedomený prípisom zo dňa 07.04.2022 (č.l. 277a 277b súdneho spisu), v ktorom podpredseda Okresného súdu Bratislava I dospel k záveru, že predmetná sťažnosť je nedôvodná, nakoľko zákonný sudca a rovnako aj asistentka postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 543/2005 Z. z., týkajúcimi sa vedenia pojednávania a prejednávanú vec pred začatím pojednávania riadne na chodbe pred pojednávacou miestnosťou vyvolali. Na žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predseda Krajského súdu v Bratislave odpovedal prípisom zo dňa 20.06.2022 (č.l. 317 - 318 súdneho spisu) konštatujúc, že žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti v časti týkajúcej sa postupu sudcu a asistentky vedenia pojednávania a prejednávania veci pred začatím pojednávania riadne v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. nie je opodstatnená. Na základe skutočností vyplývajúcich zo sťažnostného spisu okresného súdu konštatoval, že s odpoveďou zo dňa 07.04.2022 podpredsedu okresného súdu sa stotožňuje. Predseda Krajského súdu v Bratislave po prešetrení dospel k záveru, že predmetná žiadosť žalobcu je nedôvodná. 14. Z vyššie uvedeného upovedomia o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že asistentka príslušného súdneho oddelenia urobila opatrenia, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých bolo nariadené súdne pojednávanie na deň 08.03.2022 (vrátane veci sp. zn. 33Cb/147/2006 so začiatkom pojednávania o 10:30 hod.), bol vyvesený vedľa dverí pojednávacej miestnosti č. 106. Žalobca tak mal možnosť pred pojednávaním presvedčiť sa, že pojednávanie nariadené na deň 08.03.2022 so začiatkom o 10:30 hod. sa skutočne uskutoční. Na č.l. 270 - 271 súdneho spisu je žurnalizovaný úradný záznam datovaný 22.03.2022 a podpísaný zákonným sudcom, ktorý popisuje časovú postupnosť podľa kamerového záznamu z chodby pred pojednávacou miestnosťou č. 106 na Medenej ulici. Z tohto úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca vyvolal vec o 10:30:15 hod., o 10:30:18
hod. poverený zástupca žalovaného vstúpil do pojednávacej miestnosti, 10:30:25 zákonný sudca vizuálne skontroloval, či sa na chodbe nenachádza žalobca a 10:30:26 zákonný sudca zatvoril dvere na pojednávacej miestnosti. Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku odvolateľa, že zo strany súdu nedošlo k vyvolaniu veci. V danom prípade teda postupom súdu nedošlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., ako nedôvodne namietal odvolateľ. Rovnako nedôvodná je potom námietka žalobcu, že predmetné pojednávanie muselo byť zahájené pred 10:30 hod., nakoľko aj z vyššie uvedenej časovej postupnosti je zrejmé, že sudca dodržal stanovený termín začiatku pojednávania o 10:30 hod. Ako je zrejmé z úradného záznamu zo dňa 22.03.2022 popisujúceho časovú postupnosť podľa kamerového záznamu z chodby pred pojednávacou miestnosťou č. 106 na Medenej ulici, žalobca a ďalšie tri neznáme osoby do chodby pred pojednávacou miestnosťou vstúpili o 10:30:36 hod., teda po tom, ako zákonný sudca zatvoril dvere na pojednávacej miestnosti. Žalobca sa teda pred pojedávaciu miestnosť dostavil v čase, kedy už pojedávanie malo byť zahájené. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s konštatovaním podpredsedu súdu prvej inštancie v spomínanom upovedomení o vybavení sťažnosti, v ktorom uviedol, že žalobca mal počas konania pojednávania, kedy čakal pred pojednávacou miestnosťou a počul, že vnútri sa vedie pojednávanie, možnosť do pojednávacej miestnosti vojsť a z opatrnosti sa informovať, v akej veci sa dané pojednávanie vedie. Rovnako sa žalobca o prebiehajúcom pojednávaní mohol informovať od osoby, ktorá z pojednávacej miestnosti na čas vyšla, t.j. povereného zástupcu žalovaného, alebo od asistentky, keď vyzvala na vstup do pojednávacej miestnosti na vyhlásenie rozsudku. Zároveň dôvodne konštatoval, že zákonný sudca na predmetnom pojednávaní postupoval primerane procesnej situácii, pričom nakoľko sa žalobca žiadnym spôsobom počas konania pojednávania nedopytoval na konanie v jeho veci, neinformoval sa v pojednávacej miestnosti ani od osôb, ktoré ju v danom čase opustili, nemohol mať zákonný sudca, ktorý pojednávaciu miestnosť do času skončenia pojednávania neopustil, žiadnu vedomosť o prítomnosti žalobcu pred pojednávacou miestnosťou. Odvolací súd podotýka, že žalobca mal v danom prípade zvoliť primeranú mieru procesnej opatrnosti a postupovať obozretnejšie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že popísaným procesným postupom súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca namietal, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedka R. Ď., ktorý mal byť vypočutý k okolnostiam uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, konkrétne na okolnosti vytvárania článku 2.4 tejto zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 12.10.2021 vyplýva, že žalobca na doplnenie dokazovania navrhol výsluch štatutára úpadcu R.Á. Ď. s tým, že jeho účasť zabezpečí (č.l. 235 súdneho spisu). Na nasledujúcom pojednávaní dňa 08.03.2022, na ktoré boli obe sporové strany riadne predvolané, sa však žalobca nezúčastnil, ale ako sám tvrdil, nachádzal sa spolu s navrhnutým svedkom pred pojednávacou miestnosťou, a teda súd uvedeného svedka na tomto pojednávaní vyslúchnuť ani nemohol, nakoľko o jeho prítomnosti nemal vedomosť. Odvolací súd zároveň podotýka, že v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Na základe zisteného skutkového stavu, by bol výsluch tohto svedka v prejednávanej veci neúčelným a nehospodárnym, nakoľko odvolací súd dal žalovanému za pravdu v tom, že okolnosti uzavretia Zmluvy o uložení veci zo dňa 23.01.2002, ku ktorým sa mal podľa tvrdení žalobcu svedok vyjadriť, sú pre posúdenie dôvodnosti žaloby irelevantné. Žalobca v odvolaní dôvodil, že svedok sa mal vyjadriť práve k tomu, že zmluvné strany si v Zmluve o uložení veci zo dňa 23.01.2002 vymienili, že porušením zmluvnej povinnosti bude aj odstúpenie od Zmluvy č. 1611805001, čím došlo k uplatneniu zmluvnej pokuty žalobcom z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného oprávnene. Súd však v tejto súvislosti správne prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval neplatnosť dohody úpadcu a žalovaného o zmluvnej pokute pre prípad zrušenia zmluvy žalovaným. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/5/2000 totiž vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 32Cdo/815/2007 vyplýva, že neplatným je také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodné odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov, nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba vykonala právo, ktoré jej patrilo. Výkon práva nemôže podliehať sankcii v podobe zmluvnej pokuty. Súd ďalej dôvodne konštatoval, že neplnenie alebo zrušenie zmluvy sa môže vzťahovať len a výhradne na neplnenie alebo zrušenie zmluvy o uložení a v žiadnom prípade nie na neplnenie alebo zrušenie zmluvy tvoriacej predmet uloženia. Neplnenie zmluvy o uložení žalobca v
konaní nepreukázal. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že právo žalobcu na zmluvnú pokutu podľa čl. 2.4. zmluvy o uložení veci sa vzťahuje len na porušenie povinností žalovaným do 30.08.2002 a k odstúpeniu od predmetu uloženia došlo až listom zo dňa 02.09.2002. Uvedenú skutočnosť odvolateľ pri svojej argumentácii opomína rovnako ako vyššie spomínanú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného je zrejmé, že súd nevykonaním výsluchu žalobcom navrhnutého svedka R. Ď. žiadnym spôsobom nepochybil, keďže výsluch daného svedka nebol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať v priebehu odvolacieho konania výsluch tohto svedka, nakoľko to nepovažoval za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zastáva názor, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. 16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 17. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/147/2006-272 zo dňa 8.3.2022 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).