Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/81/2024 1111201447 24. 09. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1111201447.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom kancelárie Pribinova 20, 811 09 Bratislava, správca úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, proti žalovanému: AIG Europe SA, sociéte anonyme, so sídlom: 35D avenue John F. Kennedy, L-1855 Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO 36 863 360, v konaní o plnenie z poistnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/18/2011 - 868 zo dňa 25.1.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cb/18/2011 - 868 zo dňa 25.1.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B1-31Cb/18/2011 - 868 zo dňa 25.1.2024 rozhodol vo výroku I. tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-29Cb/200/2013 a sp. zn. B5- 23Cb/197/2010 zamietol, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že dňa 12.11.2008 žalovaný ako poisťovateľ a spoločnosť CI HOLDING, akciová spoločnosť, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 36 020 095 (ďalej len „CI HOLDING“) ako poistník uzatvorili poistnú zmluvu č. 7717031808, ktorej súčasťou boli Osobitné zmluvné dojednania (ďalej len „OZD“), príloha č. 1 - Zoznam dcérskych spoločností, príloha č. 2 - Zoznam spoločností s podstatným vplyvom poistníka a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti (ďalej len „VPP“). Poistná zmluva bola uzatvorená na poistenie zodpovednosti za škodu a na jej základe sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal poskytovať poistenému/poisteným poistnú ochranu v súlade s podmienkami poistnej zmluvy a poistník sa zaviazal zaplatiť poistiteľovi dohodnuté poistné. Poistenými boli všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností vymenovaných v Zozname 1 a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka vymenovaných v Zozname 2. Žalobca je družstvo, ktoré v súlade s platnou legislatívou združuje členov a ich finančné prostriedky a mal za cieľ zabezpečiť pre svojich členov bezpečné a výhodné zhodnocovanie ich
členských vkladov do majetkových hodnôt, a robí tak v súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len “ZoCP”). Do dňa 30.4.2010 zabezpečoval žalobca zhodnocovanie členských vkladov svojich členov a následnú správu majetkových hodnôt prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., (ďalej len “Obchodník s CP”). Limit poistného plnenia bol v poistnej zmluve dohodnutý vo výške 250 miliónov SK (8.298.479,- Eur). Limit poistného plnenia vo výške 8.298.479,- Eur je podľa poistnej zmluvy dohodnutý ako limit na jednu a spolu na všetky poistné udalosti počas doby trvania poistenia. V OZD v čl. 1 bolo dojednané, že ak sa kdekoľvek v rámci týchto VPP alebo poistnej zmluvy odkazuje na “poistenie členov predstavenstva, dozornej rady, konateľov spoločnosti“, tento termín treba vykladať tak, že zahŕňa poistenie členov predstavenstva, dozornej rady, konateľov, prokuristov a vedúcich zamestnancov spoločnosti. Ak sa kdekoľvek v rámci týchto VPP alebo poistnej zmluvy odkazuje na spoločnosť, za spoločnosť sa považuje poistník, jeho dcérske spoločnosti a spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka. Z ustanovení čl. 1 a 2 OZD nepochybne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože je dcérskou spoločnosťou, ktorej ako poškodenému vyplýva právo na poskytnutie poistného plnenia od poistiteľa z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikne z poistnej udalosti, ktorú zapríčinili poistené osoby zo spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje rozsah poistenia podľa poistnej zmluvy, t.j. poistené osoby Obchodníka s CP, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poistenými zo zodpovednosti za škodu. Doba trvania poistenia bola v poistnej zmluve dojednaná od 1.11.2008 do 31.10.2009, oba dni vrátane, pričom podľa čl. 20 ODZ bola zároveň dojednaná ochranná lehota poistenia. Poistenie v zmysle poistnej zmluvy zaniklo uplynutím dňa 31.10.2009, a teda ochranná lehota v dĺžke 365 kalendárnych dní začala plynúť dňa 1.11.2009 a trvala do 31.10.2010; v tejto dobe žalobca a iné oprávnené osoby mali možnosť oznámiť nárok na poistné plnenie t.j. vzniesť ho v tejto lehote spôsobom podľa poistnej zmluvy. Žalobca oznámil poistiteľovi uplatnenie nároku na poistné plnenie listom zo dňa 28.6.2010 a tiež listom zo dňa 28.10.2010. Uvedeným listom predchádzala žaloba podaná na Okresný súd Bratislava V, ktorou si žalobca uplatnil voči Obchodníkovi s CP ako žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 26.179.149,64 Eur. Žalobca je preto aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na poistné plnenie z titulu náhrady škody voči žalovanému ako poistiteľovi, na ktorú sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal voči žalobcom podľa poistnej zmluvy ako možným poškodeným, a na ktorú má nárok z dojednaného poistenia zodpovednosti za škodu dohodnutých osôb Obchodníka s CP a tento svoj nárok žalobca uplatnil riadne a včas. 3. Žalobca ďalej uviedol, že zhodnocovanie sa uskutočňovalo na základe Zmluvy o správe portfólia cenných papierov uzatvorenej medzi žalobcom a Obchodníkom s CP, neskôr nahradenou Zmluvou o poradenskej činnosti a od 2.6.2008 Zmluvou o riadení portfólia (ďalej len „zmluva o riadení portfólia“). Žalobca takto postupoval z dôvodu, že sám ako družstvo nemohol vykonávať investičnú činnosť. Obchodník s CP na základe zmluvy o riadení portfólia preberal finančné prostriedky prijaté od členov žalobcov vo forme členských vkladov a odplát (kúpnych cien) za vystavené krátkodobé a dlhodobé vlastné zmenky žalobcov, a to za účelom zhodnocovania podľa prospektov, s povinnosťou konať pri riadení portfólia s odbornou starostlivosťou podľa ZoCP. Zmluvy o riadení portfólia boli uzavreté v súlade s ustanovením § 43 a nasl. ZoCP a ich predmetom bol záväzok Obchodníka s CP ako obhospodarovateľa riadiť portfólio žalobcu podľa prospektu. Žalobca sa po dobu platnosti zmluvy o riadení portfólia zaviazal akokoľvek nenakladať s finančnými nástrojmi tvoriacimi ich portfólio a toto právo realizoval vždy priamo Obchodník s CP. Obchodník s CP mal tiež povinnosť pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio žalobcu. Žalobca na základe predkladaných vyúčtovaní bol zo strany Obchodníka s CP trvale uvádzaný do stavu, že nemal pochybnosti o tom, že Obchodník s CP vykonáva svoje povinnosti pri riadení portfólia, na ktoré sa zaviazal a ktoré mal vykonávať v súlade s jeho povinnosťami podľa zmluvy o riadení portfólia, a že ich vykonáva riadne. Dňa 31.3.2010 žalobca obdržal od Obchodníka s CP výpoveď zmluvy o riadení portfólia, v dôsledku ktorej s účinnosťou k 30.4.2010 zanikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a Obchodníkom s CP. Žalobca ho pred touto výpoveďou konfrontoval s hodnotami deklarovanými žalovaným vo vyúčtovaniach a písomne listom zo dňa 19.3.2010 upozornil na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia žalobcu oproti výsledkom prezentovaným zo strany žalovaného. Žalobca písomnými podaniami vyzval Obchodníka s CP, aby po skončení zmluvy o riadení portfólia doručil správu o zhodnotení finančných prostriedkov za obdobia, za ktoré si túto povinnosť nesplnil (4. štvrťrok 2009, a aj za 1. štvrťrok 2010), a tiež, aby Obchodník s CP určil hodnotu portfólia, a aby zabezpečil určenú úroveň likvidity portfólia. Obchodník s CP neodovzdal žalobcovi dokumentáciu k jeho portfóliu v celom rozsahu a tiež nevrátil žalobcovi zverené peňažné prostriedky a to ani v časti. Z tohto dôvodu žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z poistenia členov predstavenstva Obchodníka s CP u členov predstavenstva dňa 16.4.2010 listom žalobcu. Vo veci plnenia z poistnej zmluvy z titulu poistenia zodpovednosti za škodu členov predstavenstva Obchodníka
s CP, vyzval žalobca priamo žalovaného listom zo dňa 28.10.2010 na poskytnutie poistného plnenia tak, že si uplatnil nárok vo výške 8.298.479,- Eur. Žalovaný odpovedal žalobcovi listom zo dňa 3.11.2010, v ktorom uviedol, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si nárok na poistné plnenie priamo voči žalovanému; žalovanému ku dňu 3.11.2010 nevznikla povinnosť poskytnúť z poistnej zmluvy poistné plnenie. Podľa žalobcu, členovia predstavenstva Obchodníka s CP, Ing. Libor Červenka a Ing. Peter Nosáľ, ktorí sú poistenými osobami podľa poistnej zmluvy zodpovedali za to, že sa činnosť zo strany Obchodníka s CP neuskutočňovala podľa zmluvy o riadení portfólia Predstavenstvo Obchodníka s CP bolo zodpovedné za to, aby Obchodník s CP vykonával dohodnutú činnosť pri riadení portfólia žalobcov najmä, nie však výlučne, v súlade so zmluvou o riadení portfólia a v súlade so ZoCP. Po zániku zmluvy o riadení portfólia žalobcovi Obchodník s CP neodovzdal ani portfólio a neurobil tak ani potom, ako ho na splnenie povinností vyzval žalobca listom označeným ako výzva na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev zo dňa 3.5.2010 a výzva na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev - urgencia zo dňa 17.5.2010. Členovia predstavenstva Obchodníka s CP vedeli a museli teda vedieť o tom, že žalobca vzniesol oprávnené nároky voči Obchodníkovi s CP, ale nezabezpečili žiadnu nápravu a postupovali v rozpore s § 194 ods. 5 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len “ObZ”) a zapríčinili, že nekonaním Obchodníka s CP, resp. konaním v rozopre so zmluvami o riadení portfólia a ZoCP vznikla žalobcovi škoda, a to tým, že žalovaný neodovzdal žalobcom portfólio, ktoré mal vytvoriť a obhospodarovať podľa zmluvy o riadení portfólia, a ktoré mali žalobcovia nadobudnúť v hodnote investovaných peňažných prostriedkov žalobcov s mierou ich zhodnotenia 8% p.a. a ani iným vierohodným spôsobom nepreukázal, že žalobca má portfólio s takouto hodnotou na základe činnosti Obchodníka s CP pre žalobcu. Vychádzajúc z právnej úpravy zodpovednosti za škodu si žalobca oprávnene a v súlade s poistnou zmluvou ako poškodený a súčasne oprávnený na poistné plnenie poistné plnenie voči žalovanému uplatnil, a to z titulu zodpovednosti poistených členov predstavenstva Obchodníka s CP za škodu. Žalobca má nárok na poistné plnenie ako výslovne určený subjekt - dcérska spoločnosť poistníka uvedená v Zozname 1 a v čl. 1 OZD. Žalobca navrhol vydať rozsudok, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 7.182.314,- Eur s 9% p.a. úrokom z omeškania z predmetnej sumy od 22.6.2010 až do zaplatenia. 4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.10.2013, č.k. 31Cb/18/2011-297 pripustil, aby z konania na strane žalovaného vystúpila: Chartis Európe S.A., Tour Chartis Paríž La Defense, Place des Corolles 34, Corbevoie 92400, Francúzsko, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Chartis Európe S.A. (slovenská pobočka poisťovne z iného členského štátu), so sídlom organizačnej zložky AC Diplomat, Palisády 29, 811 06 Bratislava, IČO: 36 747 912 a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť: AIG Europe Limited, so sídlom The AIG Building, 58 Fenchurch Street, Londýn EC3M 4AB, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky AIG Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom AC Diplomat, Palisády 29, 811 06 Bratislava, IČO: 47 241 128. Ďalším uznesením zo dňa 10.9.2014, č.k. 31Cb/18/2011-305 vylúčil súd prvej inštancie na samostatné konanie návrh žalobcu 4 a uznesením zo dňa 10.10.2014, č.k. 31Cb/18/2011-313 zastavil konanie o nároku žalobcov 2 a 3. 5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25.3.2015, v ktorom uviedol, že predmetné poistenie je špeciálnym poistným produktom poistenia zodpovednosti za škodu vykazujúci špecifiká, ktoré majú svoj základ v právnej úprave z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ”) a ObZ, Poistnou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe, vrátane spoločnosti (poistníka), tiež dcérskych spoločností, alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti alebo vedúci zamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. Poistné krytie podľa poistnej zmluvy sa automaticky vzťahuje na všetkých nových členov predstavenstva, dozornej rady alebo prokuristov spoločnosti zvolených alebo menovaných po dátume uzatvorenia poistnej zmluvy. Podmienkou je, že nárok poškodeného bol vznesený voči poistenému po prvýkrát počas doby trvania poistenia uvedenej v poistnej zmluve. Žalovaný uviedol, že z povahy veci je zrejmé, že existujú dve základné podmienky pre vznik nároku na plnenie podľa poistnej zmluvy, a to povinnosť štatutárneho zástupcu nahradiť škodu spôsobenú výkonom funkcie a povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ďalej upozornil, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/197/2010, je zrejmé, že predmetom konania voči Obchodníkovi s CP je nárok žalobcu voči Obchodníkovi s CP a nie nárok spoločnosti Obchodníka s CP voči jej štatutárnym zástupcom uplatňovaný cestou žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že pre vznik povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou musí byť splnená povinnosť poisteného nahradiť škodu spôsobenú výkonom funkcie štatutárneho orgánu podľa právoplatného rozsudku alebo iného konečného rozhodnutia, včasné uplatnenie nároku na poskytnutie poistného plnenia v súlade s OZ, uplatnenie nároku na poskytnutie poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou a neuplatnenie výluk dojednaných v poistnej zmluve. Dôkazné bremeno o uvedených predpokladoch s výnimkou preukázania výluk z poistného plnenia podľa poistnej zmluvy zaťažuje žalobcu, ktorý podľa žalovaného svoje dôkazné bremeno neuniesol. Ku skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zmluva o riadení portfólia vymedzovala vzájomné práva a povinnosti medzi spoločnosťou Obchodníkom s CP a žalobcom. Žalobca ničím nepreukázal porušenie záväzku Obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia. Žalobca nepreukázal porušenie povinnosti štatutárneho zástupcu Obchodníka s CP, či Obchodníka s CP, nepreukázal ani výšku a vznik škody. Žalobca nie je v zmysle poistnej zmluvy považovaný za poisteného, ale za tretiu osobu, ktorej môže vzniknúť škoda činnosťou poisteného (štatutárneho orgánu). Žalovaný uviedol, že je sporné, či došlo k vzniku škody na majetku spoločnosti Obchodníka s CP, resp. na majetku žalobcu, v akej výške škoda vznikla a kto za škodu zodpovedá. K uplatneniu priameho nároku žalobcu podľa čl. 1 OZD žalovaný upozornil na výklad čl. 5 a 6 bod 5 VPP a čl. 7 bod 2 VPP. Žalobca podľa žalovaného opomína skutočnosť, že v zmysle čl. 3 VPP má z poistenia nárok poistený, aby mu poistiteľ, v zmysle poistných podmienok a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, uhradil pri “poistení členov predstavenstva, dozornej rady a konateľov spoločnosti“ nárokujúcej strane v mene a za poisteného poistné plnenie za priamu finančnú škodu spôsobenú ktorýmkoľvek. Žalobca nie je poisteným v zmysle poistnej zmluvy. Žalobca je nárokujúcou stranou, ktorá nemá nárok z poistnej zmluvy, a preto nie je aktívne legitimovaná na uplatnenie nároku voči žalobcovi. Žalovaný neprijal voči žalobcovi žiaden záväzok z poistnej zmluvy a voči žalobcovi nie je povinný plniť ani na základe zákonného ustanovenia. Výzva žalobcu na uplatnenie nárokov z poistnej zmluvy členov predstavenstva Obchodníka s CP nezakladá prechod práv na uplatňovanie nárokov z poistnej zmluvy z poistených na žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k uplatneniu nároku z poistnej zmluvy už v minulosti uviedol, že v zmysle ustanovenia § 823 OZ platí, že náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, a preto nie je žalobca oprávnený uplatňovať si nárok na poistné plnenie priamo voči žalovanému. Žalovaný má zato, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základných podmienok pre vznik nároku na plnenie podľa poistnej zmluvy v rozsahu existencie priamej finančnej škody, povinnosti poisteného takúto škodu zaplatiť podľa právoplatného rozsudku alebo iného konečného rozhodnutia; porušenia povinnosti, ktorého sa dopustili poistení ako členovia predstavenstva, dozornej rady alebo konatelia spoločnosti vo svojom postavení a príčinnej súvislosti medzi priamou finančnou škodou a porušením povinností. 6. V priebehu konania žalobca dňa 1.12.2016 doplnil svoje skutkové tvrdenia, keď uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, keďže je potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že žaloba bola podaná ešte pred vyhlásením konkurzu samotným úpadcom. Aktuálny žalobca vstúpil do už začatého konania v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K oznámeniu vzniku poistnej udalosti došlo zo strany Ing. Zdeneka Juricu, CSc. dňa 27.10.2010. Ing. Zdenek Jurica bol v danom čase poisteným, keďže bol vo funkcii predsedu predstavenstva úpadcu. Kľúčové je v danom prípade podľa žalobcu to, že k oznámeniu prišlo zo strany osoby, na ktorú sa v zmysle poistnej zmluvy vzťahuje poistné krytie, je teda poistenou osobou. Vznik škody je, napriek tomu, že žalovaný jej existenciu rozporuje, nesporný. Žalobca tak má za to, že žalovaný má na mysli, že nie je preukázaná existencia škody na strane úpadcu, za ktorú by zodpovedal Obchodník s CP, nie vznik škody ako takej bez ohľadu na zodpovednostný subjekt. Žalobca uviedol, že v danom prípade sa členovia predstavenstva správali značne ľahkovážne a bez adekvátneho posúdenia možných rizík a dopadov pre úpadcu vykonali úkony za úpadcu, ktoré sa stali príčinou vzniku škody. Jednalo sa najmä o nezodpovedné a neuvážené uzatvorenie zmlúv o riadení portfólia, vždy s tým istým subjektom - Obchodníkom s CP, ako aj nedôsledne priebežne nesledovali majetkovú situáciu úpadcu. Uzavretie zmluvy o riadení portfólia bolo nedostatočne uváženým krokom predstavenstva, v ktorom absentovalo triezve zhodnotenie rizík, ktoré by pre úpadcu mohli potenciálne vyplývať, pričom pohľadávky úpadcu neboli dostatočným spôsobom zabezpečené, resp. riziko vyplývajúce z podnikateľskej činnosti úpadcu nebolo dostatočným spôsobom distribuované. Do tohto okruhu spadajú tiež všetky zmluvy, ktoré mali byť podľa vyjadrení členov predstavenstva, podpisované ex post na základe spolupráce s Obchodníkom s CP. V danom prípade vôbec nie je sporné, že škoda úpadcovi skutočne vznikla - úpadca prišiel o finančné prostriedky v sume 24.607.229,52 Eur, čo je súčet sumy 19.649.001,52 Eur (súhrn členských vkladov členov
družstva) a sumy 4.958.228,- Eur (súhrn peňažných prostriedkov prijatých za predaj krátkodobých a dlhodobých zmeniek). Príčinná súvislosť medzi porušením povinností členov štatutárneho orgánu družstva a vznikom škody je daná vzťahom príčiny (porušenie povinnosti členov predstavenstva konať s odbornou starostlivosťou) a následku (škoda rovnajúca sa hodnote zverených finančných prostriedkov zo strany členov družstva). Podľa žalobcu je preto dôvodné tvrdiť, že ak by nedošlo k porušeniu povinností členov predstavenstva úpadcu, ku škode by nedošlo, alebo by nevznikla v takom rozsahu, v akom vznikla. Vo vzťahu k jednotlivým členom predstavenstva, ktorí by mali byť zodpovední za škodu, prichádza do úvahy liberácia zo zodpovednostného vzťahu, v čom však dôkazné bremeno zaťažuje práve tieto osoby. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo strany Ing. Zdeneka Juricu, CSc. nemožno vnímať len ako oznámenie poškodeného, ktorým je úpadca, ale zároveň aj ako oznámenie Ing. Zdeneka Juricu, CSc. ako člena predstavenstva poškodeného, teda fyzickej osoby, ktorá je poistená podľa poistnej zmluvy pre prípad, že svojím konaním spôsobí škodu niektorej z právnických osôb uvedených v poistnej zmluve. Súd prvej inštancie toto podanie posúdil ako zmenu žaloby, keďže žalobca opiera svoj nárok o ďalšie iné rozhodné skutkové okolnosti. V nadväznosti na predmetné pojednávanie žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.4.2019 spresnil, že protiprávne konanie mohol zapríčiniť ako Obchodník s CP, tak aj priamo štatutárny orgán žalobcu. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako poistiteľ je povinný v zmysle poistnej zmluvy plniť pri pochybení nielen Obchodníka s CP, či jeho štatutárnych orgánov, ale aj pri porušení povinností štatutárnych orgánov žalobcu. Podľa žalobcu povinnosť žalovaného ako poistiteľa plniť z poistnej zmluvy žalobcovi je daná, pričom je založená na dvoch poistných udalostiach: pochybení Obchodníka s CP, resp. jeho štatutárnych orgánov, eventuálne pochybenia štatutárnych orgánov žalobcu. 7. Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2019 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby uplatnenú v podaní žalobcu zo dňa 24.11.2015, doručenú súdu dňa 1.2.2016, doplnenú v podaní zo dňa 15.4.2019, v ktorej správca úpadcu uviedol, že protiprávne konanie spočíva aj v skutočnosti, že štatutárny orgán úpadcu, resp. niektorí členovia nedodržali povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný bezprostredne po pripustení zmeny petitu, vzniesol námietku premlčania k rozšírenému druhému nároku o ďalšiu poistnú udalosť. V tomto smere s ohľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa pripustenia zmeny žaloby, súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na charakter a závažnosť podstatných skutkových okolností, ktorým žalobca v predmetných vyjadreniach rozšíril kvantitatívne posudzovaný nárok, nielen o preskúmavanie poistnej udalosti, ktorá mala byť spôsobená konaním členov štatutárneho orgánu Obchodníka s CP, ale aj členmi štatutárneho orgánu úpadcu - žalobcu v dôsledku zanedbania odbornej starostlivosti, pripustil súd s ohľadom aj na stav vykonaného dokazovania navrhovanú zmenu petitu aj o predmetný nárok z ďalšej poistnej udalosti. 8. Na pojednávaní konanom dňa 11.2.2016 doručil žalovaný svoje písomné stanovisko k vyjadreniu žalobcu, v ktorom namietal, že žalobca celkom zmätočne zamieňa základné skutočnosti relevantné vo vzťahu k poistnej zmluve č. 7717031808, ktorú uzavrel žalovaný ako poistiteľ s poistníkom CI HOLDING v prospech poistených. Poistná udalosť je v žalobe uvedená ako konanie Obchodníka s CP, ktoré malo spôsobiť žalobcovu škodu pri zhodnocovaní peňažných prostriedkov žalobcu, ktoré žalobca poskytol na základe Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008. Zmätočnosť žaloby spôsobuje fakt, že obe spoločnosti, to znamená aj žalobca, ktorý je v rámci danej poistnej udalosti údajne poškodený, ako aj údajný škodca a teda poistený - Obchodník s CP, resp. členovia jeho štatutárneho orgánu, sú súčasne ako dcérske spoločnosti poistníka CI HOLDING uvedené v Prílohe č. 1 poistnej zmluvy. Poistený/škodca oznamuje poistnú udalosť poisťovni z dôvodu, že poistná zmluva sa vzťahuje na poistenie zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu je výlučne škodca/poistený nositeľom práva na poistné plnenie a teda osobou, ktorá by bola, v prípade bezdôvodného odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovne aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na poistné plnenie proti poisťovni v súlade s ustanovením § 823 OZ. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Pokiaľ vznikla poistná udalosť, údajná škoda, za ktorú nesú zodpovednosť poistení - v danom prípade zrejme členovia štatutárneho orgánu Obchodníka s CP, tak potom výlučne členovia štatutárneho orgánu Obchodníka s CP alebo spoločnosť, ktorou je v takom prípade výlučne Obchodník s CP boli povinní oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovni, spolu s vyhlásením, že za škodu poistení zodpovedajú a v zmysle poistnej zmluvy si voči poisťovni nárokujú poistné plnenie z poistnej zmluvy. Rovnako je potom zrejmé, že výlučne členovia štatutárneho orgánu Obchodníka s CP alebo táto spoločnosť má právo domáhať sa voči žalovanému poistného plnenia. Zo žaloby vyplýva, že nárok na náhradu škody si voči škodcovi - poistenému Obchodníkovi s CP, resp. aj voči poisteným osobám - členom štatutárneho orgánu Obchodníka s CP žalobca aj uplatnil v inom
súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 23Cb/197/2010. Žalovaný ďalej uviedol, že pod spoločnosťou sa rozumie dcérska spoločnosť poistníka, uvedená v Prílohe č. 1 a spoločnosť má v poistnom vzťahu také postavenie, aké v ňom má samotný poistník. O skutočnosti, že za spoločnosť vo vzťahu k poistnej udalosti, z ktorej môže vyplývať nárok na poistné plnenie je potrebné považovať výlučne dcérsku spoločnosť poistníka, ktorej poistené osoby spôsobili poistnú udalosť, teda škodu, svedčí aj znenie čl. 6 ods. 5 VPP. 9. Žalovaný vo svojom ďalšom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.9.2019 uviedol, že žalobcom citované ustanovenie OZD v článku 1 je kogentné, ktoré nepripúšťa inú dohodu medzi poisťovateľom a poškodeným (resp. poistníkom). Žalobca pritom nepreukázal, že žalovaný sa v poistnej zmluve zaviazal inak ako to stanovuje § 823 OZ. V celej poistnej zmluve niet ustanovenia, že poistník, alebo ktorákoľvek z jeho dcérskych spoločností má právo na poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti stanovenej poistnou zmluvou. Žalovaný poukázal na znenie čl. 3 VPP a pokiaľ žalobca tvrdí, že škodu mu spôsobili bývalí členovia predstavenstva Obchodníka s CP, tak potom tieto poistené osoby mali vzniesť nárok na poistné plnenie poisťovateľovi a tieto mohli podať žalobu na poistné plnenie. Žalovaný tiež poukazuje na čl. 3, bod 3 VPP, podľa ktorého poistený má nárok, aby poistiteľ, v zmysle poistných podmienok a zmluvných dojednaní poistenej zmluvy, uhradil poistné plnenie za priamu finančnú škodu pri poistení náhrady spoločnosti, vyplývajúcu z akéhokoľvek nepredvídateľného nároku, avšak len za podmienky, že spoločnosť nahradila túto škodu poisteným alebo za poistených v súlade s právnymi predpismi a zmluvou, vždy do výšky limitu poistného plnenia. Žalobca splnenie tejto dohodnutej podmienky poistnej zmluvy nijako nepreukázal ani poisťovateľovi v lehote stanovenej poistnou zmluvou, ani v tomto spore, že uhradil za poistených priamu finančnú škodu, ktorú boli poistení povinní uhradiť poškodenému. Aj z uvedeného hľadiska žalobca nepreukázal, že je nositeľom práva na poistné plnenie a že je aktívne legitimovanou osobou v spore. Žalovaný je tiež názoru, že žalobca nepreukázal, že konanie poistených osôb spĺňa zásadnú podmienku preukázania takej poistnej udalosti, s ktorou poistná zmluva vôbec spája právo poisteného na poistné plnenie. Oznámenia poisteného o škode a vzniku nároku na poistené plnenie z poistnej zmluvy č. 7717031808 Ing. Zdeneka Juricu, CSs. zo dňa 27.10.2010 nespĺňalo podmienky stanovené pre riadne nahlásenie tej poistnej udalosti, s ktorou poistná zmluva spája právo na poistné plnenie. Žalovaný namieta, že k škode na majetku žalobcu zjavne nedošlo až skončením Zmluvy o riadení portfólia z 2.6.2008 výpoveďou k 1.5.2010, a preto žalovaný uvedené nepovažoval a nepovažuje za poistnú udalosť. Za poistnú udalosť poisteného - Ing. Juricu nemožno považovať výpoveď z poistnej zmluvy Obchodníkom s CP. Výpoveď zo zmluvy nie je náhodná, nepredvídaná udalosť, a teda v žiadnom ohľade nemôže výpoveď zo zmluvy o riadení portfólia zodpovedať kritériám poistnej zmluvy na preukázanie poistnej udalosti. Žalovaný poukazuje na všetky doterajšie tvrdenia žalobcu, podľa ktorých, ak ku škode malo dôjsť protiprávnym konaním Obchodníka s CP, tak potom to bolo úmyselné konanie, nie nepredvídateľná udalosť. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.11.2015 tvrdí iný skutkový stav. Škodu na majetku úpadcu mali údajne spôsobiť bývalí členovia predstavenstva úpadcu nedodržaním odbornej starostlivosti stanovenej v ustanovení § 243a ObZ, pričom žalobca tiež tvrdí, že škoda na jeho majetku vznikla a príčinná súvislosť je preukázaná. Žalovaný aj vo vzťahu k tomuto tvrdenému skutkovému stavu namietal aktívnu vecnú legitimáciu, keďže poistenými v zmysle poistnej zmluvy sú výlučne fyzické osoby definované v článku 1.3. poistnej zmluvy. 10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 31Cb/18/2011-693 zo dňa 14.2.2020 tak, že návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 29Cb/200/2013 a sp. zn. 23Cb197/2010 zamietol, druhým výrokom zamietol žalobu a tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa proti tomuto rozsudku odvolal. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením č. k. 2Cob/199/2020-833 zo dňa 6.12.2022 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/18/2011-693 zo dňa 14.2.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku prvoinštančného súdu bola skutočnosť, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistil, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby AIG Europe Limited, bola dňa 12.12.2020 vymazaná z obchodného registra. Súd prvej inštancie vyššie uvedenou informáciou v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nedisponoval a túto nezohľadnil, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie vydané voči subjektu, ktorý v čase vyhlásenia rozhodnutia nemal procesnú subjektivitu, pretože s účinnosťou od 3.12.2018 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločností. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu odstránil vytýkaný nedostatok procesných podmienok a uznesením č. k. 31Cb/18/2011-835 zo dňa 20.01.2023 rozhodol tak, že v konaní namiesto pôvodného žalovaného pokračuje s jeho právnym nástupcom.
11. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 470 ods. 1 a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 135a ods. 1, § 261 ods. 1 a ods. 6, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 ObZ v spojení s § 788 ods. 1 a ods. 3, § 790, § 791 ods. 1, § 797 ods. 1 a ods. 2, § 822, § 823 OZ a konštatoval, že sporným v predmetnom konaní nebolo uzatvorenie zmluvy, ani samotný predmet zmluvy. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu z poistnej zmluvy č. 7717031808, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným (pôvodne AIG Európe S.A. pobočka pre SR, IČO: 36 747 912) ako poistiteľom a CI HOLDING ako poistníkom, a to z poistenia členov štatutárneho orgánu Obchodníka s CP, ako aj z poistenia členov štatutárneho orgánu úpadcu v zmysle pripustenej zmeny petitu na pojednávaní konanom dňa 24.9.2019 v celkovej výške 7.182.314,- Eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že považoval za potrebné s ohľadom na zmenu petitu zadefinovať poistnú udalosť a stanoviť pozíciu žalobcu a rovnako tak ustáliť otázku, ktorá osoba je poisteným a ktorá poškodeným v rozsahu tej-ktorej uvedenej poistnej udalosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca zmätočne zamieňal svoje postavenie v rámci poistnej zmluvy ako poškodeného za poistníka, teda spoločnosti, ktorá z dôvodu, že je dcérskou spoločnosťou poistníka poisťuje konanie členov orgánov svojej spoločnosti, rovnako tak aj za postavenie poisteného, keď sa považoval za osobu oprávnene nárokujúcu si poistné plnenie. Naproti tomu v písomných vyjadreniach uvádzal, že je poškodeným. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca rozšíril predmetnú žalobu o nárok z ďalšej poistnej udalosti vyplývajúcej z iných skutkových okolností, ktoré tvrdil oproti pôvodne podanej žalobe, súd prvej inštancie sa pre sprehľadnenie týchto nárokov zaoberal stanovením samotnej poistnej udalosti a pozície žalobcu, z tej-ktorej poistnej udalosti osobitne. 12. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na poistné plnenie z titulu náhrady škody voči žalovanému ako poistiteľovi, na ktorú sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal voči žalobcovi podľa poistnej zmluvy ako možnému poškodenému, a na ktorú má nárok z dojednaného poistenia zodpovednosti za škodu dohodnutých osôb (Obchodníka s CP), pričom žalobca mal uplatniť svoj nárok na poistné plnenie voči žalovanému v zmysle poistnej zmluvy riadne a včas. V uvedenom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mala vzniknúť protiprávnym konaním Obchodníka s CP, prostredníctvom ktorého žalobca do 30.4.2010 zabezpečoval zhodnocovanie členských vkladov svojich členov a následnú správu majetkových hodnôt na základe uzatvorenej zmluvy o riadení portfólia podľa prospektu schváleného NBS. Žalobca odvodzoval vznik škody zo skutočnosti, že Obchodník s CP po ukončení zmluvy o riadení portfólia výpoveďou, nevrátil žalobcovi zverené peňažné prostriedky ani investičné nástroje, ktoré mal do portfólia nakúpiť a neodovzdal žalobcovi dokumentáciu k portfóliu. Žalobca tvrdil, že riadnym nevykonávaním činnosti členov predstavenstva Obchodníka s CP, boli zo strany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h ZoCP, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobcu, za ktorú zodpovedá Obchodník s CP, ako aj členovia predstavenstva Obchodníka s CP. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od čl. 1 OZD. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, absenciu včasného a riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou u poisteného Obchodníka s CP, tiež namietal aj riadne a včasné oznámenie poisteného z poistnej udalosti voči žalovanému ako poisťovateľovi, ďalej rozporoval splnenie základnej podmienky pre priznanie nároku na poistné plnenie, ktorou mal byť vznik poistnej udalosti, keďže predmetné konanie zo strany Obchodníka s CP, ako aj členov štatutárnych orgánov Obchodníka s CP vykazuje znaky úmyselného konania a v tejto súvislosti upozornil aj na trestné konanie, ktoré v danej veci prebiehalo. Žalovaný napokon namietal aj výšku žalobcom uplatneného nároku a preukázanie splnenia predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. 13. V prípade aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 a uviedol, že žalobca si svoj nárok odvodzoval od toho, že mu porušením zákonných povinností a zmluvne prevzatých povinností Obchodníkom s CP vznikla škoda. Z uvedeného je zrejmé (a tvrdil to aj žalobca), že je v zmysle vyššie uvedeného v postavení poškodeného, ktorému mala vzniknúť ním tvrdená škoda v danej výške. Členovia štatutárneho orgánu žalobcu boli poistenými podľa poistnej zmluvy, avšak v prípade uplatňovania si tvrdenej údajnej škody (o uvedenom prebieha súdne konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-23Cb/197/2010), ktorá mala vzniknúť z danej poistnej udalosti, žalobca nie je osobou oprávnenou na plnenie proti poisťovateľovi, teda žalovanom v zmysle § 823 OZ. Osobou oprávnenou s nárokom na poistné plnenie z predmetnej zmluvy je poistený, teda škodca, ktorý určí ako platobné miesto
osobu poškodeného. Z tohto dôvodu je výlučne škodca/poistený nositeľom práva na poistné plnenie a teda osobou, ktorá by bola v prípade bezdôvodného odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovne aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na poistné plnenie proti poisťovni v súlade s ustanovením § 823 OZ, podľa ktorého je výlučným nositeľom práva na plnenie proti poistiteľovi poistený, poškodený nemá priame právo na plnenie proti poistiteľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. 14. Súd prvej inštancie upozornil na nesprávnu interpretáciu zmluvného dojednania, ktoré je zrozumiteľné, nepresahujúce zákonné ustanovenie § 823 OZ, ktorý hmotnoprávny nárok pre poisteného zakladá, a ktoré s citovaným ustanovením nie je v rozpore. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že tento nesprávny výklad uplatňuje žalobca účelovo v snahe zvrátiť rozhodnutie v neprospech žalobcu po námietke a vysvetlení zo strany žalovaného o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným v predmetnom spore. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym výkladom žalovaného o obsahu poistnej zmluvy, OZD a VPP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Žalovaný teda poistil zodpovednosť členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle citovanej poistnej zmluvy poistenými subjektami, ktorým v prípade poistnej udalosti definovanej v poistnej zmluve vznikol nárok na poistné plnenie, a nie žalobcovi ako poškodenému. V čl. 1 OZD poistnej zmluvy strany odchylne od čl. 1 VPP dohodli záväzok poistiteľa poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe vrátane spoločnosti (poistníka), dcérskych spoločností alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka (ďalej len „poškodený“) a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti alebo vedúci zamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. V ďalšom texte citované ustanovenie obsahuje výklad pojmu “poistenie členov predstavenstva, dozornej rady a konateľov spoločnosti“, výklad pojmu „spoločnosť“ pre účely poistnej zmluvy ako aj pojmu „spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka“. Citované ustanovenie čl. 1 OZD nie je možné podľa súdu prvej inštancie vyložiť tak, ako to urobil žalobca, teda ako prevzatie záväzku poisťovateľa (žalovaného) poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému, pretože takáto interpretácia z citovaného zmluvného dojednania nevyplýva. Strany poistnej zmluvy si v obsahu dotknutého ustanovenia, jeho prvej vety vymedzili poistné krytie, teda skutočnosť, s ktorou spája poistná zmluva povinnosť poskytnúť poistné plnenie a nie subjekt, ktorému je v súvislosti s poistnou udalosťou povinná poskytnúť poisťovňa poistné plnenie. V zmysle citovaného ustanovenia je teda poisťovateľ povinný poskytnúť plnenie za predpokladu, že tretej osobe vrátane poistníka (jeho dcérskej spoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka) vznikla škoda zapríčinená poisteným z jeho zodpovednosti ako člena predstavenstva, dozornej rady, prokuristu alebo konateľa poistníka vrátane vymedzených dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom poistníka. Uvedené ustanovenie, vychádzajúc z jeho znenia, teda nevymedzuje prostredníctvom pojmu „tretia osoba“ subjekt, ktorému je určené poistné plnenie, ale vymedzuje povahu škody, ktorá je ako poistné riziko krytá poistnou zmluvou. Záver, že sa strany poistnej zmluvy dohodli na tom, že poistné plnenie patrí členovi predstavenstva, dozornej rady, prokuristovi alebo konateľovi, z ktorého zodpovednosti za výkon pôsobnosti ako štatutárneho orgánu spoločnosti vznikla tretím stranám škoda, je možné dôvodiť z čl. 3 VPP, podľa ktorého má z poistenia poistený nárok, aby mu poistiteľ uhradil, pričom z čl. 1.3 poistnej zmluvy sa podáva definícia poistených ako všetkých minulých, súčasných a budúcich členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom. Z jazykového prejavu vôle zachyteného v poistnej zmluve vrátane a s ňou neoddeliteľne spojených OZD a VPP v tých ustanoveniach, ktoré sú relevantné pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a subjektu, ktorému je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie, sú podľa súdu prvej inštancie do tej miery jasné, teda určité a zrozumiteľné, že neexistovali objektívne pochybnosti o vôli strán poistnej zmluvy v nej prejavenej. S ohľadom na uvedené preto súd prvej inštanciev súlade s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalovaného k poistnej udalosti, ktorú žalobca vymedzil v podanej žalobe, dospel k záveru, že žalobca by v prípade preukázania danej konkrétnej poistnej udalosti bol poškodenou osobou, ktorá v zmysle § 822 OZ a 823 OZ nie je oprávnenou domáhať sa podanou žalobou nároku na poistné plnenie voči žalovanému. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. 15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2015 a doplnenom dňa 15.4.2019 uviedol, že „protiprávne konanie v danom prípade môže spočívať aj v skutočnosti, že štatutárny orgán úpadcu, resp. niektorí jeho členovia nedodržali povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a protiprávne konanie mohol podľa žalobcu zapríčiniť aj priamo štatutárny orgán žalobcu. Žalovaný ako poistiteľ je preto povinný v
zmysle poistnej zmluvy plniť pri pochybení nielen Obchodníka s CP, či jeho štatutárnych orgánov, ale aj pri porušení povinností štatutárnych orgánov žalobcu. Žalovaný v rozsahu zmeny zásadných skutkových tvrdení žalobcu namietal, že aj v prípade, ak by škodu na majetku úpadcu spôsobili jeho vlastní členovia predstavenstva, platí námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ako aj vyjadrenia žalovaného o nepreukázaní poistnej udalosti, s ktorou poistná zmluva spája právo poisteného na poistné plnenie, najmä s poukazom na osobu oznamovateľa nepreukázanej poistnej udalosti Ing. Juricu a nesplnenia nahlásenia poistnej udalosti poisteným. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v spore nepreukázal základnú podmienku tohto konania, a to že je nositeľom práva na poistné plnenie voči žalovanému z poistnej zmluvy. Výlučne fyzické osoby vymenované v čl. 1.3 poistnej zmluvy sú nositeľmi práva na poistné plnenie z poistnej zmluvy, avšak za dodržania všetkých podmienok poistnej zmluvy spojenej s preukázaným vznikom poistnej udalosti poistenej osoby. Súd prvej inštancie sa musel v rámci časti rozšíreného návrhu zaoberať predovšetkým vznesenou hmotnoprávnou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom dospel k záveru, že vo vzťahu k tomuto (rozšírenému) nároku poistného plnenia o ďalšiu poistnú udalosť, je námietka premlčania dôvodná, keď súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípad 4-ročnú premlčaciu dobu. Uvedený záver je, podľa súdu prvej inštancie možné interpretovať z ustanovení § 261 ods. 6 ObZ (pôvodne, súčasne ods. 9) vo väzbe na § 1 ods. 2 ObZ, keďže v predmetnej veci ide o podnikateľské subjekty, ktoré uzavreli predmetnú zmluvu v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2018, sp. zn. IV ÚS 70/2018, v zmysle ktorého z konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v OZ, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. V tejto súvislosti je treba uviesť, že žalobca podpísal zmluvu o riadení portfólia dňa 2.6.2008, pričom dňa 30.4.2010 bol zmluvný vzťah ukončený výpoveďou Obchodníka s CP. S ohľadom na takto ustálené plynutie premlčacej doby, od kedy si najneskôr mohol žalobca uplatniť nárok z danej poistnej udalosti a dňa, kedy podal žalobca (už správca úpadcu) návrh na zmenu žaloby, pričom zmena petitu bola prijatá na pojednávaní až dňa 24.9.2019, je evidentné, že k premlčaniu tohto nároku došlo.Vo vzťahu k ďalším rozporovaným skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že sa nimi s ohľadom na uvedené právne základy, na základe ktorých súd žalobu zamietol v zmysle zásady hospodárnosti a ekonómie konania, nezaoberal. 16. V prípade výroku I., ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania na pojednávaní dňa 25.01.2024 do právoplatného skončenia vecí vedených na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-29Cb/200/2013 a sp. zn. B5- 23Cb/197/2010, súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 164 CSP dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností a či preruší alebo nepreruší konanie podľa § 164 CSP závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium, v akom sa konanie nachádza (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 5 Obdo 9/2010). Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). S ohľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k nároku vznesenému v žalobe, ako aj dôvodne uplatnenej námietky premlčania vo vzťahu k rozšírenému nároku, súd dospel k záveru, že prerušenie konania do skončenia konaní vedených na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-29Cb/200/2013 a sp. zn. B5-23Cb/197/2010 nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k posudzovanej veci. 17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný. 18. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca v úvode svojho odvolania opísal skutkový stav a zhrnul svoje skutkové tvrdenia uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom k samotným odvolacím dôvodom uviedol, že neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v napadnutom rozsudku, keď žalobcu nepovažuje za aktívne vecne legitimovaného na poskytnutie poistného plnenia z dôvodu, že záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému a nie voči poškodenému,
teda že žalobca, ako poškodený, až na taxatívne stanovené výnimky, nemá právo požadovať plnenie (náhradu škody) od žalovaného, ako poisťovateľa. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil, keď obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval (§ 823 OZ). Z uvedeného znenia ustanovenia bodu 1 OZD má žalobca za to, že žalovaný sa nad rámec ustanovenia § 823 OZ zaviazal poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému. Z ustanovení bodu 1 a 2 OZD nepochybne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Z OZD priamo vyplýva, že žalovaný sa výslovne zaviazal nad rámec dohodnutej poistnej zmluvy a iných jej ustanovení plniť tretej osobe. Žalobca má za to, že v tomto prípade ide o osobitné zmluvné dojednanie medzi zmluvnými stranami, ktoré vzhľadom na to, že sa nachádza aj v osobitných dojednaniach, je nadradené akýmkoľvek iným zmluvným ustanoveniam. Túto domnienku žalobcu potvrdzujú aj samotné ustanovenia Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy. Žalobca zastáva názor, že splnil riadne všetky podmienky vyplývajúce z poistnej zmluvy, poistná udalosť bola žalovanému riadne oznámená v zmysle ustanovení poistnej zmluvy, pričom žalobca dodal, že charakteristika a definícia pojmov v poistnej zmluve nie je dostatočne určitá, keďže z nej nie je zrejmé, aké osoby sú poistené v zmysle poistnej zmluvy. Táto neurčitosť definície poistených nemôže byť v žiadnom prípade vnímaná v neprospech žalobcu, keďže žalobca má za to, že v zmysle tohto ustanovenia poistnej zmluvy prichádza do úvahy uvažovanie o žalobcovi priamo ako o poistenom. Právo priameho nároku poškodeného nemá totiž právny základ v poistnej zmluve, ale v skutočnosti, že mu škodu spôsobil práve poistený. V nadväznosti na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval uznesením z 29.11.2018 sp. zn. 8Cdo/100/2017. V zmysle citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky tak pripustil, aby ako aktívne legitimovaný voči poistníkovi vystupoval priamo poškodený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v citovanom uznesení uvádza, že ak by žalobca nemal možnosť domáhať sa splnenia záväzku poisťovňou v prospech leasingovej spoločnosti, nemal by objektívne možnosť ovplyvniť, či poisťovňa svoj záväzok z poistnej zmluvy splní, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Nepriznaním postavenia aktívne legitimovaného subjektu by tak žalobca nemal k dispozícii iný právny prostriedok, prostredníctvom ktorého by mohol účinne brániť svoje práva dotknuté správaním Obchodníka s CP (nečinnosťou), ako aj žalovaného (odmietnutím poistného plnenia). Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 CSP v spojení s § 391 CSP. 19. K odvolaniu žaobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý podaním zo dňa 15.4.2024 uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť odvolania a žalovaný považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, dôkladne a zrozumiteľne odôvodnený. Žalobca v odvolaní opäť iba opakuje tie vlastné účelové tvrdenia, ktoré už v spore uviedol a to bez toho, aby odvolanie odôvodnil inými tvrdeniami. Žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca odvolanie iba účelovo odôvodňuje vlastnou nesprávnou interpretáciou článku 1 a 2 osobitných zmluvných dojednaní OZD tej poistnej zmluvy, z ktorej si nárok na poistné plnenie bezdôvodne v spore uplatnil. V odvolaní žalobca neuvádza inú argumentáciu, ako tomu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že žalobca sám v odvolaní tvrdí, že žalobu proti žalovanému podal ako poškodený, a to poškodený údajným protiprávnym konaním členov predstavenstva Obchodníka s CP. Žalovaný zastáva názor, že v bode 1. OZD nie je inak dohodnuté právo na poistné plnenie, ako je stanovené v § 823 OZ. Bod 1. OZD iba precizuje PZ a VPP keď dopĺňa, že treťou stranou možno rozumieť aj poistníka a jeho dcérske spoločnosti („vrátane spoločnosti (poistníka) a jeho dcérskych spoločností, alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka“), pričom tieto všetky tretie osoby spolu správne definuje ako poškodeného („ďalej len poškodený“), ak sú tieto poškodené poistenou osobou. Žalovaný ďalej uviedol, že na (údajnú) poistnú udalosť, z ktorej sa žalobca domáha zaplatenia údajnej škody (poistného plnenia) je potrebné aplikovať § 823 OZ v znení vety za bodkočiarkou, t.j. „poškodený nemá právo na plnenie voči poisťovateľovi“. Uvedené právo má výlučne poistený. Podľa poistnej zmluvy a s ohľadom na danú poistnú udalosť - teda spôsobenie škody štatutárnymi zástupcami Obchodníka s CP - poškodenému, ktorým je v danom prípade žalobca (hoc aj správca konkurznej podstaty úpadcu) sú poistenými osobami výlučne štatutárni zástupcovia Obchodníka s CP a výlučne títo poistení by boli (hypoteticky) aktívne vecne legitimovanými na podanie žaloby proti žalovanému. Pokiaľ žalobca tvrdí, že má nárok na poistné plnenie podľa článku 7 ods. 2 VPP prvá časť vety, tak potom by musel preukázať, že nárok vznesený voči poistenému počas platnosti poistnej zmluvy mal za následok priamu finančnú škodu voči poistenému a súčasne, že žalobca (spoločnosť) škodu zaplatil priamo poistenému, alebo ju za
poisteného zaplatil poškodenému. Iba takto, v súlade s poistnou zmluvou, je možné vykladať povinnosť žalovaného uhradiť poistné plnenie žalobcovi. Podľa článku 7 bod 2 VPP, ktorý žalobca uvádza v odvolaní, by mala spoločnosť nárok na náhradu toho plnenia, ktoré už sama zaplatila poistenému, alebo za poisteného. Aj uvedené ustanovenie je plne súladné s ustanovením § 823 OZ, podľa ktorého sa poistiteľ zaviazal plniť spoločnosti iba vtedy, ak spoločnosť už za svojho poisteného (člena štatutárneho orgánu atď.) plnila poškodenému, keď uvedené dojednanie poistnej zmluvy nie je inak dojednané, ale je to dohoda strán nad rámec § 823 OZ. Žalobca nepreukázal, že konanie poistených osôb (v zmysle zmeny žaloby by nimi mali byť členovia štatutárneho orgánu úpadcu) spĺňa zásadnú podmienku preukázania takej poistnej udalosti, s ktorou poistná zmluva vôbec spája právo poisteného na poistné plnenie, teda že sa jedná o nepredvídateľnú udalosť, čo je základná zásada platná pre celú oblasť poistenia. Aj z uvedeného dôvodu žalovaný správne a zákonne odmietol poistné plnenie, ktoré si proti nemu žalobca uplatnil listom zo dňa 22.6.2010 (ako poškodený), ako aj oznámením Ing. Zdenka Juricu, CSc. zo dňa 27.10.2010, ktoré vôbec nespĺňalo podmienky stanovené pre riadne nahlásenie tej poistnej udalosti, s ktorou poistná zmluva spája právo na poistné plnenie. Žalovaný dalej uviedol, že tvrdenia žalobcu o nezrozumiteľnosti charakteristiky a definícii pojmov v poistnej zmluve zodpovedajú iba snahe žalobcu uspieť v spore, keď zmluva jednoznačne stanovuje poistených. Žiadne ustanovenie poistnej zmluvy túto základnú premisu, účel a definíciu zmluvy nerozporujú. Poisťovateľ sa zaviazal uhradiť priamu finančnú náhradu spoločnosti za predpokladu, že spoločnosť poistenému škodu, ktorú spôsobil poškodenému sama uhradila, alebo ju uhradila za poisteného. Žalobca spochybňuje zrozumiteľnosť poistnej zmluvy bez toho, aby súdu poskytol vierohodný dôvod prečo zjavne jasnej zmluvnej konštrukcii údajne nerozumie a prečo podal odvolanie, keď súd vydal správny a perfektne odôvodnený napadnutý rozsudok. V prípade judikatúry, na ktorú odkazoval žalobca, žalovaný uviedol, že z neho vyplýva prípustnosť žaloby v prospech tretieho proti poisťovni, ak má poisťovňa plniť tretej osobe namiesto žalobcu. Z publikovanej právnej vety judikátu R 30/2019 však nevyplýva, či sa R 30/2019 vzťahuje aj na iné ako úverové zmluvy, s inými veriteľmi ako leasingovými spoločnosťami, aj v inej situácii ako pri predčasnej splatnosti úveru a pod. Z uznesenia NS SR vyplýva v zásade možnosť uplatňovania nárokov prostredníctvom žalôb v prospech tretieho. Žalovaný tvrdí, že v tomto spore sa žalobca nedomáha plnenia v prospech tretieho a uvedené uznesenie NS SR v žiadnom ohľade nestanovuje aktívnu legitimáciu poškodeného na poistné plnenie pri poistení zodpovednosti za škodu, pre ktorú platí osobitná právna úprava podľa § 822 až 828 OZ. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s výkladom uznesenia NS SR ako to uvádza žalobca, tak potom žalovaný tvrdí, že takýto výklad by bol v priamom rozpore s osobitnou, kogentnou právnou úpravou podľa § 822 a najmä 823 OZ. Takýto výklad by znamenal absolútny zásah do zavedenej a nerozporovanej poisťovacej praxe poistenia zodpovednosti za škodu, kedy výlučne poistený má právo na poistné plnenie. 20. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 9.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu, konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom
odvolania žalobcu konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a konštatuje súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade s postupom upraveným civilným sporovým poriadkom a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do jeho výrokovej časti a svoje rozhodnutie podrobne zrozumiteľne vysvetlil a preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam v súlade s § 387 ods. 2 CSP ďalej uvádza: 25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na plnenie titulom náhrady škody voči žalovanému ako poistiteľovi, na ktorú sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal voči žalobcovi podľa poistnej zmluvy ako možnému poškodenému, a na ktorú má nárok z dojednaného poistenia zodpovednosti za škodu dohodnutých osôb (Obchodníka s CP). V uvedenom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mala vzniknúť protiprávnym konaním Obchodníka s CP, prostredníctvom ktorého žalobca do 30.04.2010 zabezpečoval zhodnocovanie členských vkladov svojich členov a následnú správu majetkových hodnôt na základe uzatvorenej zmluvy o riadení portfólia podľa prospektu schváleného NBS. Žalobca vznik škody odvodzoval zo skutočnosti, že Obchodník s CP po ukončení zmluvy o riadení portfólia výpoveďou, nevrátil žalobcovi zverené peňažné prostriedky ani investičné nástroje, ktoré mal do portfólia nakúpiť a neodovzdal žalobcovi dokumentáciu k portfóliu. Žalobca tvrdil, že riadnym nevykonávaním činnosti členov predstavenstva Obchodníka s CP, boli zo strany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h ZoCP, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobcu, za ktorú zodpovedá Obchodník s CP, ako aj členovia predstavenstva Obchodníka s CP. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od čl. 1 OZD, v zmysle ktorého sa považuje za poisteného z predmetnej vyššie popísanej poistnej udalosti ako možný poškodený, ktorý má nárok z dojednaného poistenia zodpovednosti za škodu dohodnutých osôb Obchodníka s CP a tento svoj nárok uplatnil riadne a včas. Naproti tomu žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj absenciu včasného a riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody, ako i riadne a včasné oznámenie poisteného z poistnej udalosti voči žalovanému ako poisťovateľovi a rozporoval splnenie základnej podmienky pre priznanie nároku na poistné plnenie, ktorou mal byť vznik poistnej udalosti, keďže predmetné konanie zo strany Obchodníka s CP, ako aj členov štatutárnych orgánov Obchodníka s CP vykazuje znaky úmyselného konania, v tejto súvislosti upozornil aj na trestné konanie, ktoré v danej veci prebiehalo. 26. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Má za to, z ustanovení bodu 1 a 2 OZD nepochybne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože je poškodeným, ktorému vyplýva právo na poskytnutie poistného plnenia od poistiteľa z titulu náhrady škody, ktorú zapríčinili poistené osoby zo spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje rozsah poistenia podľa poistnej zmluvy, t.j. poistené osoby Obchodníka s CP, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poistenými zo zodpovednosti za škodu. Žalobca má za to, že v tomto prípade ide o osobitné zmluvné dojednanie medzi zmluvnými stranami, ktoré vzhľadom na to, že sa nachádza aj v osobitných dojednaniach, je nadradené akýmkoľvek iným zmluvným ustanoveniam. Odvolací súd sa s odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje a poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku predovšetkým ods. 30 až ods. 33, v ktorých prvoinštančný súd jasne a podrobne odôvodnil nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu aj s poukazom na kogentnosť ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, čo je dôvodom, pre ktorý sa nemohli zmluvné strany od zákonnej úpravy odchýliť, tak ako sa domnieva odvolateľ vo svojom odvolaní. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca si zamieňa nárok na náhradu škody s nárokom na poistné plnenie (náhrada titulom poistnej zmluvy), pričom jeho argumentácia v odvolacom konaní je zhodná s prvoinštančným konaním.
27. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka vychádza z dvoch navzájom sa doplňujúcich zásad a to, že náhradu škody (poistné plnenie) platí poisťovateľ poškodenému, poškodený nemá právo na plnenie proti poistiteľovi. Záväzok poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému a poškodený až na výnimky (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP) nemá právo požadovať poistné plnenie (náhradu škody) od poisťovateľa. Trvá však jeho právo požadovať plnenie od škodcu a ten má povinnosť náhradu poskytnúť, ktorá povinnosť trvá až do doby, kedy bola poškodenému nahradená poisťovateľom. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému za škodu je podstate záväzkom v prospech tretieho. Pri absencii všeobecného priameho nároku poškodeného na plnenie proti poistiteľovi sa poškodený môže domáhať vyššieho odškodnenia na súde len žalobou proti poistenému škodcovi. Vychádzajúc z existencie hmotnoprávneho vzťahu nemôže žaloba smerovať proti poistiteľovi, aj keď bude zainteresovaný na výsledku takéhoto sporu. 28. Tvrdenie žalobcu, že odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo znenia čl. 1 OZD, ktoré má prednosť pred všeobecnou úpravou VPP, v zmysle ktorej sa „žalovaný mal zaviazať nahradiť škodu, ktorá vznikne inému subjektu v dôsledku konania člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu alebo vedúceho zamestnanca“ nemá oporu v zmluvnom dojednaní, žalovaný poistil zodpovednosť členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle citovanej poistnej zmluvy poistenými subjektami, ktorým v prípade poistnej udalosti definovanej v poistnej zmluve vznikol nárok na poistné plnenie, a nie žalobcovi ako poškodenému. Z formulácie záväzku poistiteľa obsiahnutej v čl. 1 OZD poistnej zmluvy, ktorou strany dojednali záväzok poistiteľa poskytnúť poistné plnenie, z dikcie úpravy predmetu poistenia obsiahnutej v čl. 2 VPP a v nadväznosti na vymedzenie osoby poistiteľa, poistníka poisteného, ako aj definíciu nároku v čl. 10 písm. a), čl. 4 VPP (v znení čl. 7 OZD) poistnej zmluvy vyplýva, že poistiteľ sa zaviazal poskytnúť poistné plnenie poisteným, ktorým boli všetci minulí, súčasní a budúci členovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka. V čl. 1 OZD poistnej zmluvy strany odchylne od čl. 1 VPP dohodli záväzok poistiteľa poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe vrátane spoločnosti (poistníka), dcérskych spoločností alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka (ďalej len „poškodený“) a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti alebo vedúci zamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. Citované ustanovenie čl. 1 OZD však nie je možné ani podľa odvolacieho súdu vyložiť ako prevzatie záväzku poisťovateľa (žalovaného) poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému, pretože takáto interpretácia z citovaného zmluvného dojednania nevyplýva. Strany poistnej zmluvy si v obsahu dotknutého ustanovenia, jeho prvej vety vymedzili poistné krytie, teda skutočnosť, s ktorou spája poistná zmluva povinnosť poskytnúť poistné plnenie a nie subjekt, ktorému je v súvislosti s poistnou udalosťou povinná poskytnúť poisťovňa poistné plnenie. V zmysle citovaného ustanovenia je teda poisťovateľ povinný poskytnúť plnenie za predpokladu, že tretej osobe vrátane poistníka (jeho dcérskej spoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka) vznikla škoda zapríčinená poisteným z jeho zodpovednosti ako člena predstavenstva, dozornej rady, prokuristu alebo konateľa poistníka vrátane vymedzených dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom poistníka. 29. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2005, sp. zn. 3 Cdo/38/2005. Najvyšší súd vyslovil právny názor, že „výlučne škodca/poistený je nositeľom práva na poistné plnenie a teda osobou, ktorá by bola v prípade bezdôvodného odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovne aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na poistné plnenie proti poisťovni v súlade s ustanovením § 823 OZ, podľa ktorého je výlučným nositeľom práva na plnenie proti poistiteľovi poistený, poškodený nemá priame právo na plnenie proti poistiteľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému.“ Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca v prípade uplatňovania nároku na poistné plnenie voči poisťovateľovi nebol aktívne vecne legitimovaný. V prípade uplatňovania nároku na náhradu škody poškodeného (žalobca si nárok na náhradu škody zmätočne zamieňal s nárokom na poistné plnenie, keď síce požadoval poistné plnenie od poisťovne, avšak ako škodu, ktoré mu vznikla) by nebola daná pasívna vecná legitimácia voči žalovanému, keďže v takomto prípade si mal žalobca uplatňovať škodu priamo voči škodcom, teda tým, ktorí sú zodpovední za vznik škody, v rámci krížovej zodpovednosti. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).