Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/58/2023 1112213604 30. 05. 2024 JUDr. Ayše Pružinec Eren ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Z.. P.. A. K., H.. XX. XX. XXXX, C. F. V.. Č.. X, F., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. novembra 2022, č. k. 8C/94/2012 - 408, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 23. 842, 76 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 09. 2011 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004 (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.), resp. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1, § 2, § 9 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 1, § 25 zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004, § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním a následným právnym zhodnotením veci preukázané, že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 09. 2011 nadobudol od spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342 841 (ďalej len „VPS“) predmetnú pohľadávku voči žalovanému s tým, že nárok na náhradu škody si táto obchodná spoločnosť uplatnila žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20. 09. 2011, doručenou žalovanému dňa 21. 09. 2011, keď postúpenie tejto pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 23. 09. 2011, doručeným žalovanému dňa 26. 09. 2011. Vysvetlil, že žalobca tvrdil, že žalovaný zodpovedá za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. 42Rob 34/2004, neskôr po prevedení do C registra pod č. 28Cb 19/2006, pričom nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v tomto konaní spočíva v nesprávnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo dňa 19. 01. 2004, dňom 07. 02. 2004, nakoľko platobný rozkaz z dôvodu jeho riadneho nedoručenia
spoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., Pri Dynamitke 11, Bratislava (ďalej len „LIVAK PLAST“), nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III vo vyššie uvedenom konaní, ktorý mal spočívať nielen v nesprávnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo dňa 19. 01. 2004, dňom 07.02.2004, v prieťahoch v tomto celom konaní, ako aj v diskriminácii žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania. Uviedol, že po vyhodnotení argumentácie žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že v tejto veci nedošlo, tak ako to uvádzal žalobca, k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní č. 42Rob 34/2004, následne č. 28Cb 19/2006, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., z čoho vyplýva, že nebola splnená prvá zákonná podmienka ani pre prípadné uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 18 ods. zákona č. 58/1969 Zb., a to preukázanie existencie neprávneho úradného postupu. Zdôraznil, že nakoľko pre úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ, z dôvodu ktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní zároveň namietal, že žalovaný zodpovedá i za škodu, ktorá mu vznikla v tejto veci na základe toho, že postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. 8K 1/2004 sa mu javil ako nesprávny úradný postup, ktorý podľa názoru spočíva v tom, že konkurzný súd zanedbal svoju dohliadaciu povinnosť, čo malo za následok, že sa ním prihlásená vykonateľná pohľadávka voči úpadcovi dňa 02. 02. 2005 nestala súčasťou zoznamu pohľadávok a po zrušení konkurzu nebolo možné viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok dlžníka, nekonal so spoločnosťou VPS, ako s konkurzným veriteľom s tým, že aj v tejto časti žaloby dospel k záveru, že nie je splnená prvá zákonná podmienky ani pre prípadné uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to preukázanie existencie neprávneho úradného postupu, keďže v postupe konkurzného súdu v tejto veci nezistil znaky nesprávneho úradného postupu. Opätovne poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákonných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok: (i) existencia nesprávneho úradného postupu, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka, čiže existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ, z dôvodu ktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností skonštatoval, že žalobcom uvádzaný právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2 zákona č. 58/1969 Zb. nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Zároveň považoval za potrebné nad rámec uvedeného poukázať na viaceré procesné okolnosti, ktoré žalobca namietal, keď trval na tom, aby súd predložil pred meritórnym rozhodnutím vo veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu jeho odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu z 08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012 - 266 s tým, že v danom prípade však musel postupovať podľa § 375 C. s. p. a keďže proti citovanému uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.), na rozhodnutie o odvolaní bude vec predložená až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že v druhom rade nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 26. 09. 2022, pretože z 08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012-266, doručeným žalobcovi 30. 06. 2022, rozhodol, že vzhľadom na nepreukázanie dôvodov vedúcich k odročeniu pojednávania dňa 31. 03. 2022, nebude podľa § 184 ods. 1 C. s. p. na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania prihliadať, a preto na žiadosť neprihliadol a vo veci konal, čo však ani nebolo na ujmu práv žalobcu, keďže sa na pojednávanie konané dňa 26. 09. 2022 dostavil. Poukázal na to, že v treťom rade, žalobca voči osobe konajúceho zákonného sudcu vzniesol viacero námietok zaujatosti, pričom odhliadnuc od toho, že žalobca sa v týchto podaniach (č. l. 340-348, 395-402), označuje za rytiera, je vysokoškolsky vzdelaný a pokúšal sa urážať zákonného sudcu, išlo sčasti o skutočnosti, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu udiať 11. 07. 2022 na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/5/2019 a napriek tomu, že ide o nepravdivé skutočnosti (zákonný sudca sa nikdy voči manželke žalobcu nevyjadril hanlivo, ani inak neznášanlivo, ani z dôvodu národnosti, ani z iného dôvodu, čo je zrejmé aj zo zvukových nahrávok z pojednávaní), ide o skutočnosti, ktoré by zjavne boli žalobcovi známe najneskôr 11. 07. 2022 a ak ich teda súdu predložil ako dôvod zaujatosti sudcu až dňa 08. 11. 2022, predložil ich zjavne po lehote podľa § 53 ods. 1 C. s. p., z dôvodu ktorého v tejto časti na námietku zaujatosti neprihliadal podľa § 53 ods. 1 druhá veta C. s. p. Poukázal na to, že žalobca namietal procesný postup súdu a rozhodovaciu činnosť sudcu v tejto, alebo iných veciach a na takúto námietku zaujatosti tiež nemohol prihliadnuť v zmysle § 53 ods.
3 C. s. p. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktoré mu by preto, v súlade so zásadou úspechu patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, a to vo vzťahu ku konaniu pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom (konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10Co/87/2015) a dovolacím súdom (konanie vedené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 41/2016), nakoľko však zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím alebo dovolacím súdom, v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva za žiadnu z uvedených etáp konania (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018). 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac odvolacími dôvodmi uvedenými v zákonných ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), h), článkom 2 ods. 2 C. s. p. a navrhol ho zrušiť (§ 380 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že vo svetle okolností súdenej veci a nedôstojné, neetické konanie nechutne obézneho K. Z.. Q. C. S.. (bývalého neúspešného advokáta), nebola doposiaľ riadne vybavená a rozhodnutá námietka zaujatosti nie nezaujatým sudcom z 07. 11. 2022 v dôsledku opakovanej (re)interpretácie prejavu jeho vôle, porušením zásady Jura (správne iura, pozn. odvolacieho súdu) novit curia a porušením princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 C. s. p. v úmysle zakryť jeho opakované nedôstojné, ponižujúce konanie voči nemu zneužitím práva, útoky voči nemu, ohýbaním práva (Rechtsbeugung) listami z 11. 07. 2022 majúce za následok opakované ohováranie žalobcu pred sudcami Krajského súdu v Bratislave (9 sudcov = 3 senáty), šírením aj bezbrehého tvrdenia a krivým obvinením žalobcu opakovane nepravdivým tvrdením ním to zmysleným, a to na 3 x, že o ňom „in concrete" tvrdí, že je terorista, čo sa nezakladá na pravde (K. C. dostane príležitosť sa hájiť v príslušnom konaní na ochranu osobnosti, keďže 3 x neoprávnene krivo a neeticky v rozpore so sľubom sudcu, porušením zásady zdržanlivosti obvinil a narkol žalobcu pred tretími osobami, čím neoprávnene zasiahol do jeho výsostných práv, a to všetko v úmysle vyvolať konflikt sudca vs žalobca, a to nielen v konaní č. k. 7C, 8C/94/2012, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1 pod č. k. 8C/58/2017 a č. k. 7C/5/2019 (viď prílohy k námietke zaujatosti z 07. 11. 2022 v počte 28 ks) s tým, že s jeho špekuláciami a zneužitím práva sa opakovane nestotožnili sudcovia Krajského súdu v Bratislave, tak ako je popísané na strane 2 cit. námietky zaujatosti, ktorú nie nezaujatý sudca opätovne vadne právne posúdil dľa jej obsahu, a to formou neprípustnej (re) interpretácie prejavu vôle dotknutého žalobcu, čím zmaril riadne konanie o nej a rozhodnutie súdu o jeho vylúčení z ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, zmaril jej predloženie na rozhodnutie Krajským súdom v Bratislave, o čo odvolaním žiada, a preto podáva odvolanie dôvodne a po práve, keďže svojvôľa sudcu sa v právnom štáte zakazuje (doslovná citácia časti odvolania žalobcu, pozn. odvolacieho súdu). Žiadal zákonného K. Z.. C., S.. vylúčiť z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci, resp. žiadal zakázať mu v pokračovať v ďalšom nezákonnom a obštrukčnom konaní proti nemu, uložiť mu povinnosť zdržať sa jeho ohovárania, ponižovania a neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti šírením nepravdivého tvrdenia, že o ňom tvrdí, že je terorista (č. l. 285 spisu) a zdržať sa zasahovania do práva na slobodu slova a slobodu prejavu, zdržať sa ďalšieho neľudského a ponižujúceho, neetického zaobchádzania so žalobcom, zdržať sa ďalšieho prekrúcania a ohýbania práva. Uviedol, že rozsudok je nezákonný, bol vydaný predčasne, nie je riadne a presvedčivo a racionálne odôvodnený, je vydaný zaujatým sudcom a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto je jeho odvolanie dôvodné a zmysluplné a navrhol ho zrušiť, nakoľko došlo k zjavnému mareniu spravodlivosti a ohýbaniu práva. Namietol, že napadnutý rozsudok nie je súladný s právami, ktoré garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže súd prvej inštancie nemal splnené podmienky pre jeho vydanie, keď sudca je zaujatý. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval právo na kontradiktórne súdne konanie, neumožnil mu opakovane nahliadnuť do spisu s tým, že opätovným bezbreho a urážlivým hanobiacim tvrdeniam a výmyslom sudcu uvedenými v bode 32 napadnutého rozsudku, sa z etických dôvodov vyjadrovať nebude. Vytkol zákonnému sudcovi, že sa nevysporiadal s tým, že sloboda prejavu a sloboda slova sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým, ktoré urážajú (obťažujú), šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva (rozsudok ESĽP vo veci Jersild v. Dánsko z 23. 09. 1994). Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd
prvej inštancie nevysvetlil, prečo neprihliadol na princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 C. s. p.), čím porušil jeho právo na súdnu ochranu (I. ÚS z 22. 03. 2006). 3. Žalovaný, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu dňa 07. 11. 2023, možnosť vyjadriť sa, nevyužil. 4. Odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b) C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2024 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, žalobca aj prostredníctvom e-mailu, upovedomené zákonným spôsobom. 5. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca síce v odvolaní uviedol aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), h) (neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), nakoľko však k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedol, nebolo možné sa s nimi v odvolacom konaní zaoberať, keďže pokiaľ strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada, a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva. 6. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci, v ktorej súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 7. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody v sume 23. 842, 76 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť následkom protiprávneho konania žalovaného (nesprávny úradný postup) spočívajúceho v tom, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 42Rob/34/2004, po prevedení do súdneho registra „C“ pod sp. zn. 28Cb/19/2006, nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze zo dňa 19. 01. 2004, sp. zn. 42Rob/34/2004, dňom 07. 02. 2004, napriek tomu, že nebol riadne doručený spoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., pri Dynamitke 11, Bratislave, ktorá vystupovala v procesnom postavení žalovaného. 8.
Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod termín „postup" možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku, dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O „úradný" postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. 9. Odvolací súd, napriek tomu, že sa žalobca k meritu veci, ktorý súd prvej inštancie právne posúdil tak, že žalobca nepreukázal žiadny právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2 zák. č. 58/1969 Zb., vôbec v odvolaní nevyjadril, keďže neuviedol absolútne žiadnu argumentáciu k dôvodom zamietnutia žaloby napadnutým rozsudkom, uvádza, že súd prvej inštancie dospel k absolútne správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie, ani jednej zákonnej podmienky, a už vôbec nie kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok nevyhnutných pre úspech v spore o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup ani v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 42Rob/34/2004, resp. 28Cb/19/2006 a ani v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8K/1/2004.
10. Z odvolania podaného žalobcom vyplýva (§ 124 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu), že žalobca sústredil svoju odvolaciu argumentáciu na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C. s. p., t. j., že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko o námietke zaujatosti, ktorú podal dňa 07. 11. 2022 nebolo doposiaľ rozhodnuté, resp. vec prejednávajúci sudca o nej rozhodol svojvoľne, keď ju nepredložil na rozhodnutie nadriadenému (Krajskému súdu v Bratislave) súdu. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal vo svojich podaniach zákonného sudcu opakovane (07. 07. 2022, 08. 07. 2022 a 11. 07. 2022) a prvoinštančný súd dňa 12. 07. 2022 predložil námietku zaujatosti na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý podaním zo dňa 15. 07. 2022, č. k. 14NćC/9/2022 - 287 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o nej s poukazom na ust. § 52 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 C. s. p., nakoľko námietka zaujatosti smerovala proti procesnému postupu sudcu, ako i z dôvodu absencie podstatných, zákonodarcom stanovených náležitostí. 12. K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že o jeho spore nerozhodol nezaujatý sudca, ale rozhodol nezákonný sudca, ktorého namietal v podaní zo dňa 08. 11. 2022, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval absolútne v súlade so zákonom, keď podľa § 53 ods. 1, 3 C. s. p. (Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v
tomto prípade vec nadriadenému súdu nepredkladá.) na pojednávaní 28. 11. 2022 v prítomnosti oboch strán sporu oboznámil obsah vznesenej námietky zaujatosti a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré na podanú námietku zaujatosti prihliadať nebude. 13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené posúdil danú odvolaciu argumentáciu žalobcu ako právne bezvýznamnú a irelevantnú. K obsahu podaných námietok zaujatosti žalobcom sa však žiada dodať, že žalobca neprípustne a opakovane spochybňuje nestrannosť, čestnosť a schopnosť zákonného sudcu dodržiavať zásady nezávislosti pri výkone svojej funkcie sudcu a jeho urážlivé podania majú tendenciu zasiahnuť nielen do profesionálnej cti sudcu, ale obsah týchto podaní je spôsobilý znížiť aj autoritu sudcu. Podľa názoru odvolacieho súdu je totiž absolútne neprípustné, aby strana sporu svoju nespokojnosť s rozhodnutím vo veci vyjadrovala verbálnym, či písomným hrubo urážlivým, či ironickým podaním na sudcu, odvolávajúc sa na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na konanie bez prieťahov, či inými príslušnými zákonmi Slovenskej republiky. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v konaní prezentoval, keď z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 15. Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil, z dôvodu ktorého považoval odvolací súd dané rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade aj s Čl. 17 C. s. p. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).