Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/168/2022 1112223290 26. 06. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:1112223290.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu OMV Slovensko, s.r.o., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 00 604 381, práv. zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 91.235,04 EUR a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu zo dňa 21.6.2022 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 odmieta. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 15.6.2022 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 odmieta. III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/133/2012-369 zo dňa 26.5.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e . IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.858,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.726,78 EUR od 22.4.2012 do 28.10.2012 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.858,44 EUR od 22.4.2012 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 102.961,82 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.10.1994 uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu č. 8-94-0-59-8/Ši, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do dočasného užívania pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Dňa 18.6.1997 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky osvedčenie o správe majetku č. 40/1997, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k pozemku zapísané v prospech ministerstva. Následne došlo na základe geometrického plánu č. 11789964-14/1997 zo dňa 23.6.1997 k rozdeleniu predmetu nájmu, pozemku parc. č. XXXX/XX na pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX F. výmere 217 m2, ktoré boli ministerstvom odplatne prevedené na tretie subjekty. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 11.3.2002, sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2004, sp. zn. 4Co/8/04 bolo určené, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX je žalovaný, čo bolo žalobcovi oznámené spoločnosťou VEXON, spol. s r.o., ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Žalobca z tohto dôvodu od roku 2005 uhrádzal nájomné žalovanému v domnení, že súčasťou výroku predmetného rozsudku sú aj pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, ktoré však v rozhodnutí súdu o určení vlastníckeho práva žalovaného zahrnuté neboli. Žalobca žalovanému uhradil nájomné v roku 2005 v sume 15.027,28 EUR, v roku 2006 v sume 14.565,64 EUR, v roku 2007 v sume 13.509,19 EUR, v roku 2008 v sume 12.952,57 EUR, v roku 2009 v sume 11.726,80 EUR, v roku 2010 v sume 11.726,78 EUR, v roku 2011 v sume 11.726,78 EUR a v roku 2012 v sume 11.726,78 EUR. Uhrádzané nájomné pripadalo na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 30,40 %, na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 57,85 % a na parc. č. XXXX/XX v rozsahu 11,75 %. Vo vzťahu k parc. č. XXXX/XX žalobca uviedol, že žalovaný napriek právoplatnému rozsudku nebol zapísaný do katastra nehnuteľností ako jej vlastník. Listom z 11.1.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo majetkovoprávne usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v k. ú. D. K., ktoré boli predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Obsahom predmetnej dohody bolo, že vlastnícke vzťahy k pozemkom sa zachovajú tak, ako sú uvedené v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho žalovaný podľa žalobcu spätne akceptoval prevody vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli uskutočnené medzi vtedajším Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a obchodnou spoločnosťou VEXON, spol. s r.o., ako aj ich následné prevody na tretie subjekty, čím sa žalovaný vlastne vzdal vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech týchto tretích subjektov. Preto je žalobca toho názoru, že žalovaný neoprávnene prijímal od žalobcu nájomné, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom z 20.4.2012 a následne listom zo 14.6.2012, žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie napriek tomu nevydal. Žalovaný namietol premlčanie nároku a aktívnu legitimáciu žalobcu. Od pôvodne žalovaného pozemku (parc. č. XXXX/XX o pôvodnej výmere 1846 m2) sa odčlenili nové parcely a výmera pôvodnej parcely sa tým znížila. V zápisnici z pojednávania uskutočneného dňa 11.3.2002 je uvedené, že súd určil vlastnícke právo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava k parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Napriek tomu v písomnom vyhotovení rozsudku bola uvedená parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2. Dňa 7.11.2011 došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pri pozemkoch uvedených v článku II ods. 2.2 sa zachovajú vlastnícke vzťahy, ako sú v súčasnosti vedené v katastri nehnuteľností za podmienky, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uhradí Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava sumu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorú za pozemky získalo. To znamená, že ku dňu podpisu tejto dohody žalovaný akceptoval ako vlastníkov pozemkov subjekty uvedené v katastri nehnuteľností. Ku dňu podpisu tejto dohody a nie spätne sa žalovaný vzdal vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo určené rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v rozhodovanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijímaní platieb nájomného za obdobie rokov 2005 až 2011 (po čiastočnom späťvzatí žaloby z 28.12.2012) za pozemky parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX od žalovaného, ktoré boli pôvodne žalovaným žalobcovi prenajaté nájomnou zmluvou z 20.10.1994, a ktoré spolu predstavovali pozemok parc. č. XXXX/XX s pôvodnou výmerou 1846 m2. Ak žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd konštatoval, že žalobca je v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný, keďže ide o subjekt, ktorý platil podľa svojho tvrdenia nájomné subjektu, ktorý nebol oprávnený ho prijímať, keďže nebol vlastníkom prenajatého pozemku (t.j. žalovanému). Druhou otázkou bolo, či v skutočnosti sa žalovaný mohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, resp. v akom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za to, že počas trvania nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 20.10.1994 došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky na obchodnú spoločnosť VEXON, spol. s r.o., ktorá bola ako vlastník predmetných pozemkov zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník. S poukazom na uvedené bolo úlohou súdu posúdiť, či bol žalovaný v období rokov 2005 až 2011 vlastníkom predmetných pozemkov, a to aj v nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že určenia vlastníckeho práva k ním sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Pri vysporiadaní sa s predmetnou otázkou súd konštatoval, že rozhodujúci je v prípade spornosti o vlastníckom práve skutočný stav a nie stav, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, s poukazom na znenie ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. V takom
prípade však je povinnosťou osoby, ktorá o sebe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti preukázať, že je skutočným vlastníkom ona a nie osoba, ktorá je ako vlastník evidovaná v katastri nehnuteľností. Keďže v rozhodnom období (t.j. v období rokov 2005 až 2011) bola ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/ XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX zapísaná obchodná spoločnosť VEXON, spol. s r.o. a nie žalovaný, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že jemu napriek zápisu v katastri nehnuteľností v skutočnosti svedčí vlastnícke právo k ním, a že žalovaný bol subjektom oprávneným na prijímanie platieb nájomného od žalobcu. Predmetnú povinnosť si žalovaný v konaní splnil len čiastočne. 3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mal žalovaný preukazovať rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98), vrátane zápisnice z pojednávania a dohodou o urovnaní č. 24 88 0702 11 00 medzi žalovaným a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní je viazaný výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98), z ktorého vyplýva, že ním bolo určené vlastnícke právo žalovaného (t.j. Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava) okrem iných pozemkov aj k pozemku parc. č. 3051/25 o výmere 561 m2. Uvedené znamená, že predmetným právoplatným rozsudkom súdu nebolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva žalovaného k pozemku parc. č. XXXX/XX v celej pôvodnej výmere 1846 m2 (t. j. vrátane parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a XXXX/XX o výmere 217 m2). Skutočnosť, že by určovacím výrokom rozsudku bola pokrytá celá pôvodná parc. č. XXXX/XX, t. j. vrátane novovytvorených parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX nevyplýva ani z odôvodnenia predmetného rozsudku. Naopak z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10.11.2004, sp. zn. 4Co/8/04 jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV rozhodoval o určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že subjektívny pocit žalovaného, že rozsudkom prvostupňového súdu malo byť určené aj jeho vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, pre posúdenie dôvodnosti jeho procesnej obrany v posudzovanom spore nepostačuje, aj keď tento pocit mohol mať racionálny podklad. Tu súd poukázal na to, že v zápisnici z pojednávania je v rámci výroku (v zátvorke) špecifikovaný pozemok parc. č. XXXX/XX ostatná plocha vo výmere 1846 m2, t. j. v pôvodnej výmere, akú mala parc. č. XXXX/XX pred odčlenením parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX od nej. Napriek tejto nezrovnalosti v zápisnici z pojednávania s písomným vyhotovením rozsudku však žalovaný nepodal návrh na doplnenie rozsudku a ani odvolanie proti rozsudku. Osobitne súd poukázal na to, že uznesením 1.8.2013, č.k. 9C/123/1998-136 bol návrh na vydanie opravného uznesenia zamietnutý. Spornosť ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo určené rozsudkom sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) vyústila až do uzatvorenia dohody o urovnaní, z ktorej obsahu je zrejmé, že sa ňou mala odstrániť spornosť vzniknutá práve určovacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v spojení s tým, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určeným právoplatným súdnym rozhodnutím do katastra nehnuteľností nedošlo. Napriek uvedenému súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu vlastníckeho práva v rozhodnom období k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktorými by preukázal, že vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný a nie subjekt zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žalovaný navrhol doplnenie dokazovania o predloženie prílohy k dohode o urovnaní, v ktorej je grafické znázornenie jednotlivých pozemkov, ktorých sa mala dohoda o urovnaní týkať. Predmetnému návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania súd nevyhovel, keďže ako postačujúci dôkaz pre preukázanie vlastníckeho žalovaného k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 nepovažoval dohodu o urovnaní a zahrnutie predmetných pozemkov do jej obsahu. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že v období od roku 2005 mal za preukázanú existenciu vlastníckeho práva žalovaného k prenajatým pozemkom len vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2, vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 nie je možné považovať žalovaného za vlastníka prenajatých pozemkov. Z tohto dôvodu bolo potrebné osobitne posudzovať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k jeho platbám nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 v porovnaní s platbami nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2. 5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 konštatoval, že v zmysle výroku právoplatného rozsudku sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) bol žalovaný od roku 2005 vlastníkom predmetného pozemku (bez ohľadu na to, či bol žalovaný ako jeho vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, alebo nie). Vlastníkom predmetného pozemku bol žalovaný až do 6.11.2011, keďže dňa
7.11.2011 uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dohodu o urovnaní, na základe ktorej žalovaný „sa vzdal“ za odplatu vlastníckeho práva k nemu, keď podpísaním dohody o urovnaní žalovaný akceptoval stav týkajúci sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku v katastri nehnuteľností. Za obdobie od začiatku roka 2005 do 6.11.2011 bol žalovaný ako vlastník pozemku parc. č. XXXX/ XX o výmere 516 m2 oprávneným subjektom na prijímanie platieb nájomného od žalobcu. Platby nájomného je preto potrebné považovať za zmluvné plnenie v súlade s nájomnou zmluvou, a preto v danom období sa žalovaný prijatím plnenia od žalobcu nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Až k 7.11.2011 stratou vlastníckeho práva k predmetnému pozemku prestal byť žalovaný subjektom oprávneným na prijímanie platieb nájomného. Keďže žalobca zaplatil nájomné za prenájom (okrem iného aj) pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2 za celý rok 2011 v súlade s nájomnou zmluvou najneskôr k 15.1.2011, sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, v podobe zaplateného nájomného za obdobie od 7.11.2011 do 31.12.2011. Nájomné za uvedené obdobie tak bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť, keďže tak neurobil, je žaloba žalobcu v tejto časti dôvodná. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný sa uzatvorením dohody o urovnaní vzdal spätne (t.j. už od roku 2005) vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 516 m2, súd uviedol, že s predmetným tvrdením sa nemôže stotožniť. Jednak súd poukazuje na existenciu právoplatného rozsudku sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98). Zároveň súd dal do pozornosti, že dohoda o urovnaní predstavuje samostatný zaväzovací titul, na základe ktorého vznikajú medzi jej účastníkmi práva a povinnosti a môžu vzniknúť práva a povinnosti len s účinkami ex nunc a nie ex tunc, ako to v spore mylne prezentoval žalobca. V odôvodnení súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného získaného za platbu nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 (za obdobie od 7.11.2011 do 31.12.2011), uviedol, že bolo potrebné zohľadniť to, že z celkovej sumy ročného nájomného 11.726,78 EUR pripadá na parc. č. XXXX/XX 30,40 % z uskutočnenej platby (t. j. 3.564,95 EUR). Na jeden mesiac tak pripadá suma 297,08 EUR a za jeden deň suma 9,90 EUR. Preto súd konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za prijatú platbu nájomného, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, predstavuje celkovo sumu 534,76 EUR [237,68 EUR (za 24 dní za obdobie od 7.11.2011 do 30.11.2011) + 297,08 EUR (za mesiac december 2011)]. 6. Odlišná situácia bola, podľa názoru súdu, v prípade pozemkov parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2. Súd nemal za preukázané, že v rozhodnom období rokov 2005 až 2011 bol vlastníkom predmetných pozemkov žalovaný, a preto bolo potrebné za ich vlastníka považovať osobu zapísanú v katastri nehnuteľností (najprv obchodnú spoločnosť VEXON, spol. s r.o. a následne osoby, na ktoré obchodná spoločnosť VEXON, spol. s r.o. previedla vlastnícke právo). Na základe objektívnej skutočnosti v podobe neexistencie vlastníckeho práva žalovaného sa žalovaný prijímaním platieb nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 od žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia bez právneho dôvodu. Pre posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá je významná okrem iného aj pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej žalovaným, súd konštatoval, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo dňom úhrady platby dohodnutého ročného nájomného (v rozsahu vzťahujúcom sa na pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX) žalobcom za každý jeden rok. Za rok 2005 došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného dňa 16.3.2005, za rok 2006 dňa 13.1.2006, za rok 2007 dňa 15.1.2007, za rok 2008 dňa 16.1.2008, za rok 2009 dňa 8.1.2009, za rok 2010 dňa 15.1.2010 a za rok 2011 dňa 13.1.2011. 7. K otázke premlčania súd uviedol, že žalobca podal žalobu v rozhodovanom spore na súd dňa 19.7.2012 (a v tento deň začala spočívať premlčacia lehota k uplatnenému nároku), preto konštatoval, že platby nájomného uskutočnené žalobcom pred 19.7.2009 v rozsahu, v ktorom sa jedná o bezdôvodné obohatenie, sú premlčané. S poukazom na uvedené súd uzatvoril, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v platbách nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 za rok 2005 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 16.3.2008), za rok 2006 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 13.1.2009), za rok 2007 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 15.1.2010), za rok 2008 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 16.1.2011) a za rok 2009 (premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 8.1.2012) je premlčaný. Nárok žalobcu nie je možné považovať za premlčaný až za obdobie do 19.7.2010, ako to tvrdil v spore žalovaný, keďže dvojročná premlčacia lehota nie je objektívna, ale je subjektívna, ktorá vyžaduje vedomosť oprávneného o obohatení a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom žalobca mohol získať vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil až dňa 17.1.2012. V nepremlčanej časti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za platby nájomného za
roky 2010 a 2011 súd konštatoval, že tento vyhodnotil ako dôvodný. Nájomné za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 predstavuje 69,6 % zo zaplatenej sumy nájomného za roky 2010 a 2011. Zo sumy 11.726,78 EUR (predstavujúcej nájomné za roky 2010 a 2011) na pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX pripadá suma 8.161,84 EUR (69,6 % zo sumy 11.726,78 EUR). Žalovaný sa preto prijatím platieb nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v sume 16.323,68 EUR (8.161,84 EUR + 8.161,84 EUR). Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 16.858,44 EUR (534,76 EUR + 16.323,68 EUR) ako dôvodnú. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti [t.j. v časti o vrátenie zaplateného nájomného za pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 za obdobie od roku 2005 do 6. novembra 2011 (pre nedôvodnosť uplatneného nároku) a v časti o vrátane zaplateného nájomného za pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/ XX o výmere 217 m2 za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 (pre premlčanie uplatneného nároku)] žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok pomerne rozdelil. Žalobca bol procesne úspešný v časti 28 % uplatneného nároku a žalovaný bol úspešný v časti 72 % uplatneného nároku. Žalovanému tak vznikol v konaní nárok na náhradu trov konania vo výške 44 %. Keďže však žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Uviedol, že ku dňu podpisu dohody o urovnaní - nie spätne - sa žalovaný vzdal vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo mu bolo určené rozsudkom súdu. Pričom za vzdanie sa vlastníckeho práva bola žalovanému priznaná kúpna cena. Skutočnosť, že prišlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, bola konajúcemu súdu dobre známa napriek tomu v rozsudku súd konštatuje (bod 13.4), že žalovaný nepreukázal existenciu vlastníckeho práva v rozhodnom období k pozemkom pare. č. XXXX/XX,XX k. ú. D. K.es. Súd nesprávne právne posúdil účel zmluvných strán pri uzatvorení dohody o urovnaní. Zmluvné strany v dohode o urovnaní jednoznačne konštatujú, že vlastníkom (uznaným zo strany Ministerstva) je žalovaný. Táto skutočnosť nebola zo strany súdu prvej inštancie vôbec posúdená. Súd teda v rozsudku nesprávne uvádza, že síce prišlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní, ale táto nemá žiaden vplyv na preukázanie vlastníckeho práva. Právny názor súdu považuje žalovaný za nesprávne aplikovaný. Počas celej doby trvania nájmu od roku 2005 až 2011 bol žalovaný vlastníkom prenajatých pozemkov v súlade s rozhodnutím súdu a v súlade s dohodou o urovnaní, preto mu patrí nárok na nájomné. V žiadnom ustanovení dohody o urovnaní sa neuvádza, že by žalovaný spätne akceptoval prevody vlastníckeho práva k pozemkom uskutočnené medzi vtedajším ministerstvom privatizácie a spoločnosťou VEXON, spol. s r. o., ktorá ku dňu podpisu dohody nebola vlastníkom žiadneho z uvedených pozemkov. Žalovaný v odvolaní k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že žalobca od roku 2005 dobrovoľne platil dohodnuté nájomné podľa riadne podpísanej nájomnej zmluvy zo dňa 20.10.1994, ktorá je zapísaná v časti iné údaje i na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, nakoľko bola uzatvorená na dobu 30 rokov odo dňa 20.10.1994. Pozemky uvedené v nájomnej zmluve žalobca po celú dobu od uzatvorenia nájomnej zmluvy nerušene užíval, vybudoval na nich čerpaciu stanicu a od roku 2005 riadne uhrádzal dohodnuté nájomné prenajímateľovi - žalovanému. Nájomný vzťah nezanikol, ale trval počas celej doby. V rámci súdneho konania nebolo preukázané, že by bol žalobca vyzvaný na úhradu nájomného vlastníkmi evidovanými v rokoch 2005 až 2011 na listoch vlastníctva. Zo strany žalovaného nešlo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, na takéto konštatovanie chýba aktívna legitimácia žalobcu na vydanie. V danom prípade žalobca ako nájomca užíval bez akýchkoľvek obmedzení pozemky pare. č. XXXX/XX,XX,XX k. ú. D. K., teda z daného užívania malo legitímne prísť k zníženiu jeho pasív. V danom prípade teda súd nesprávne skúmal, či bolo nájomné poukazované žalovanému alebo inému subjektu, pritom mal skúmať, či prišlo k bezdôvodnému obohateniu, teda či objektívne nastalo obohatenie. Žalovaný je toho názoru, že takýto stav obohatenia nenastal. Ak by žalovaný vydal žalobcovi nájomné za užívané pozemky, prišlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného. Ak by aj žalovaný nebol oprávneným subjektom na prijatie nájomného, čo z dôvodu uzatvorenia nájomnej zmluvy nepripúšťa, nájomné by žalovaný mal vydať oprávnenému vlastníkovi, ktorý mal možnosť domáhať sa vydania prijatých platieb za nájomné. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. 10. Proti I. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal súd posudzovať premlčanie nároku žalobcu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vzhľadom k
tomu, že žalobca je podnikateľom a k bezdôvodnému obohateniu došlo pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný je subjektom verejného práva. Na obchodný záväzkový vzťah sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, kde je v § 397 uvedené: ,,Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“ Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku. 11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že k namietanej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku sa súd dostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami, nakoľko vychádzal z predložených dôkazov a správne uviedol, že v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy bol síce vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/25 s výmerou 1846 m2 žalovaný, avšak medzičasom (t. j. v čase po uzavretí Nájomnej zmluvy) došlo k zmene vlastníka, ktorým sa stalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Následne došlo k rozdeleniu predmetu nájmu v zmysle geometrického plánu č. 11789964-14-1997 z pôvodnej parc. č. XXXX/XX o výmere 1846 m2 na parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 - tento pozemok ako jediný z uvedených ostal vo vlastníctve žalovaného), XXXX/XX o výmere 1068 m2, XXXX/XX o výmere 217 m2. Vlastníctvo spoločnosti VEXON, spol. s r.o. k pozemku s pôvodným parc. č. XXXX/ XX o výmere 1846 m2 bolo zapísané v katastri nehnuteľností, následne taktiež určené rozsudkom sp. zn. 9C/418/97 (9C/1398). Túto skutočnosť žalobcovi oznámil nový vlastník, spoločnosť VEXON, so. s r. o. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať túto skutočnosť, na základe čoho následne žiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu nemožno rozporovať skutočnosť, že právny titul, na základe ktorého žalovaný poberal nájomné odpadol, keďže v rozhodnom období (od roku 2005 až do roku 2011) bola vlastníkom vyššie uvedených pozemkov spoločnosť VEXON, spol. s. r. o. Žalovaný v čase plnenia žalobcom nedisponoval právnym titulom oprávňujúcim ho vystupovať v pozícii prenajímateľa tohto pozemku, čím vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. 12. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s jeho argumentáciou. Nájomný vzťah k užívaným pozemkom pod čerpacou stanicou v k.ú. D. K. bol uzatvorený medzi stranami sporu na základe OZ a nie na základe Obchodného zákonníka, a to aj napriek tomu, že žalobca bol podnikateľským subjektom už pri uzatváraní zmluvy o nájme pozemkov. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o nájme pozemkov ani počas celej doby nájmu nenamietal skutočnosť, že právny úkon je založený a riadi sa OZ. Túto námietku žalobca použil až v rámci podaného odvolania. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že platenie nájomného predstavuje obchodný vzťah medzi účastníkmi zmluvy. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.6.2024. 14. Podľa § 359 CSP: Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 15. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 16. K odvolaniu žalobcu proti výroku I. a k odvolaniu žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku I. a II., výrok I. nie je v neprospech žalobcu a výrok II. nie je v neprospech žalovaného, teda žalobca a žalovaný nie sú osobami oprávnenými podať týmto výrokom odvolanie z dôvodu nedostatku ich subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá im nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu proti výroku I. a odvolanie žalovaného proti výroku II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.
17. Ak žalobca požadoval odvolaním viac ako mu bolo priznané výrokom I., odvolanie malo smerovať proti výroku II., to však z textu odvolania nemožno vyvodiť a je potrebné prihliadať na skutočnosť, že odvolanie bolo podané odborne spôsobilou osobou s výslovným uvedením, že smeruje proti výroku I. rozsudku. Ak by súd preskúmaval výrok II. na podklade odvolania žalobcu, išiel by nad rámec odvolania, čo je neprípustné. 18. Čiastočné zamietnutie žaloby vo výroku II. je v prospech žalovaného, teda nemohol úspešne podať odvolanie proti výroku II., ktorým bola voči nemu žaloba čiastočne zamietnutá. 19. Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku a závislému výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku I. a závislému výroku III., nie je dôvodné. 20. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 70 ods. 1 zákona: 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): Údaje katastra uvedené v § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/1995/162/20240627> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 24. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 16.858,44 EUR s prísl. vyhodnotil ako dôvodnú, keďže žalovaný sa prijatím platieb nájomného za pozemky na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie uvádza nasledovné: 25. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa platenia nájomného za jednotlivé parcely v rozhodnom období a ustálil nárok žalovaného na nájomné vo vzťahu k jednotlivým parcelám v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, pričom rešpektoval skutkové tvrdenia sporné, nesporné a postupoval v súlade s uplatnenou procesnou obranou žalovaného a procesným útokom žalobcu. 26. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozsudkom sp. zn. 9C/418/97 nebolo rozhodnuté o vlastníctve k pôvodnej parcele č. XXXX/XX v celej pôvodnej výmere 1846 m2, ani parcele č. XXXX/XX o výmere 1068 m2, ani parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2. Ak sa malo jednať o nedopatrenie pokiaľ ide o pôvodnú parcelu č. XXXX/XX tak, ako tvrdí odvolateľ, rozsudok mohol byť doplnený na riadny a včasný návrh žalovaného, to však preukázané nebolo, preto je potrebné rozsudok považovať za záväzný tak, ako bol vyhotovený a potvrdený ako správny odvolacím súdom.
27. Odvolací súd poukazuje na bod 2.2 dohody o urovnaní zo dňa 7.11.2011, z ktorej vyplýva, že k parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 sa zachovávajú vlastnícke vzťahy tak, ako sú vedené v katastri nehnuteľností. 28. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/XX o výmere 561m2 - súd prvej inštancie: 1.) správne vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/418/97 (9C/123/98) zo dňa 11.3.2002, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalovaného iba k pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere 561 m2, pričom z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/8/04 zo dňa 10.11.2004 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 561 m2 a 2.) správne zistil a právne posúdil, že žalovaný mal nárok na nájomné za užívanie tejto parcely do uzatvorenia dohody o urovnaní, ktorou sa „vzdal“ vlastníctva tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď pomerne vypočítal nárok na nájomné za obdobie do uzatvorenia dohody o urovnaní. Rozsudok súdu sp. zn. 9C/418/97 deklaroval vlastníctvo žalovaného (má prednosť pred zápisom v katastri nehnuteľností - § 7 katastrálneho zákona) napriek tomu, že záznam v katastri nehnuteľností uskutočnený nebol a teda žalovaného bolo potrebné považovať za osobou oprávnenú nehnuteľnosť prenajímať a prijímať nájomné za obdobie do uzatvorenia dohody o urovnaní zo dňa 7.11.2011, ktorou dohodou rešpektoval zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech tretej osoby, t. j. podľa skutočnej evidencie katastra nehnuteľností a teda odo dňa uzavretia dohody o urovnaní. 29. V prípade parcely č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nebol v rozhodnom období vlastníkom pozemkov, t. j. nebolo mu vlastnícke právo určené právoplatným rozhodnutím súdu ani nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď dospel k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného pri prijatom nájomnom za parcely č. XXXX/XX o výmere 1068 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 217 m2 v rozhodnom období. 30. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že bol žalovaný v rozhodnom období vlastníkom celej pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 1846 m2. Vlastníctvo žalovaného k pôvodnej parcele nemožno vyvodiť z dohody o urovnaní, nakoľko je potrebné vychádzať z rozsudku, pokiaľ ide o parcelu XXXX/XX a zo zápisu v katastri nehnuteľností, pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Zmluvné ustanovenia dohody o urovnaní nedeklarujú spätne vlastnícke právo žalovaného v rozhodnom období k predmetným pozemkom. 31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že zo strany súdu prvej inštancie nebola posúdená skutočnosť, že MH SR uznalo vlastníctvo žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil posúdenie vlastníckeho práva žalovaného. 32. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že nemalo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nakoľko mal nájomný vzťah trvať a žalovaný sa teda podľa odvolateľa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného. Odvolateľ sporí, že objektívne nastalo obohatenie. Tvrdí, že ak by nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nájomné by mal vydať vlastníkovi. S uvedeným názorom odvolací súd nesúhlasí, keďže žalovaný nemohol ako nevlastník prijímať nájomné, čiže právny dôvod odpadol (nájomná zmluva z 20. 10.1994 sa týkala pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 1846 m2, č. l. 10) a je povinný vydať prijaté nájomné tomu, od koho plnenie prijal. 33. Súd prvej inštancie správne preskúmal rozhodné obdobie, ktorého sa týka bezdôvodné obohatenie, vymedzil vlastnícke právo žalovaného a vypočítal bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobcovi vo výroku I. priznal. 34. Odvolanie žalovaného proti výške bezdôvodného obohatenia vo výroku I. nesmeruje, pričom predmetom prípustného odvolania nie je ani posudzovanie premlčania (odvolanie namietal žalobca, ktorého odvolanie bolo odmietnuté). Vo vzťahu k príslušenstvu a trovám konania žalovaný konkrétne skutočnosti nenamietal. 35. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutie vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov. 36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. potvrdil, nakoľko je vecne správny aj pokiaľ ide o príslušenstvo a závislý výrok o trovách konania, o ktorých trovách súd rozhodol podľa § 255 a § 256 CSP. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže obe strany sporu boli neúspešné v rozsahu podaného odvolania. 38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).