Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoPv/1/2022 1112226842 30. 08. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1112226842.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Crocs, Inc., so sídlom 7477 East Dry Creek Parkway, Niwot, CO, 80503, USA, Id. Nr.: 20051249647, zastúpený SAXINGER, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému: Baťa Slovensko, a.s., SNP 16, 811 06 Bratislava, IČO: 34 103 015, zastúpený Advokátní kancelář Knotek, spol. s r. o., Štefánikova 3072, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 024 39 174, v konaní o určenie, že colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa 16.2.2022 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa 16.2.2022 v napadnutom výroku II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa 16.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, vo výroku II. určil, že tovar značky de fonseca zaistený žalovanému na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn. 9005191/1/1127852/2012 zo 16.08.2012, a to gumová obuv dva páry vo fialovej farbe, dva páry v tyrkysovej farbe, jeden pár v krémovej farbe, štyri páry v hnedej farbe, dva páry v sivej farbe a dva páry v modrej farbe; na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn. 9005185/1/1118134/2012 z 08.08.2012, a to gumené šľapky kód 872 0815 jeden pár modrej farby (veľkosť 40), dva páry modrej farby (veľkosť 42), dva páry modrej farby (veľkosť 44), jeden pár sivohnedej farby (veľkosť 44), jeden pár sivočiernej farby (veľkosť 44), dva páry sivočiernej farby (veľkosť 40), gumené šľapky kód 572 - 0815 dva páry fialovoružovej farby (veľkosť 36), štyri páry fialovoružovej farby (veľkosť 38), dva páry fialovoružovej farby (veľkosť 40), štyri páry zelenomodrej farby (veľkosť 38), dva páry zelenomodrej farby (veľkosť 40), dva páry sivohnedej farby (veľkosť 36), tri páry sivohnedej farby (veľkosť 38), dva páry sivohnedej farby (veľkosť 40); na základe rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012, a to gumová obuv štyri páry kombinovanej modrej a tmavomodrej farby, tri páry šedej farby s bielym pásikom, štyri páry transparentné s hnedým pásikom, tri páry transparentné s bledohnedým pásikom a jeden pár tyrkysovej farby so zeleným pásikom; na základe rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005891/1/1081832/2012 zo 16.07.2012, a to päť párov pánskej obuvi tmavo a bledomodrej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno béžovej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno hnedej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno sivej farby, tri páry dámskej obuvi tyrkysovo zelenej farby, tri páry dámskej obuvi fialovo ružovej farby; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, a to osem párov pánskej obuvi a deväť párov dámskej obuvi, na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012, a to štyri páry dámskej obuvi tyrkysovo-zelenej farby, šesť párov dámskej obuvi fialovo-ružovej farby, šesť párov dámskej obuvi mliečno-béžovej farby,
osem párov pánskej obuvi tmavo-svetlo modrej farby, päť párov pánskej obuvi mliečno-čiernej farby a sedem párov pánskej obuvi bielo-hnedej farby; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, a to pánska obuv, kód 872-0815, dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 40), dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 42), dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 44), dva páry tmavo hnedej farby (veľkosť 40), štyri páry tmavo hnedej farby (veľkosť 42), jeden pár tmavo modrej farby (veľkosť 40), štyri páry tmavo modrej farby (veľkosť 42), dva páry tmavo modrej farby (veľkosť 44), dámska obuv, kód 572-0815, dva páry fialovej farby (veľkosť 36), tri páry fialovej farby (veľkosť 38), dva páry fialovej farby (veľkosť 40), jeden pár zelenej farby (veľkosť 36), tri páry zelenej farby (veľkosť 38), dva páry zelenej farby (veľkosť 40); na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006091/1/1083806/2012 z 18.07.2012, a to štyridsaťjeden párov obuvi; na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006092/1/1085970/2012 z 19.07.2012, a to tridsať párov plážovej obuvi; na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006092/1/1083795/2012 zo 17.07.2012, a to tridsaťsedem párov plážovej obuvi a rozhodnutia, o ktorom bol žalobca upovedomený oznámením Colného úradu Trenčín zn. 9006682/1/1087740/2012 z 19.07.2012, a to päťdesiat párov letnej plážovej obuvi je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516, vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.08.2012 v znení súdom pripustených zmien žaloby (naposledy uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016), domáhal voči žalovanému určenia, že tovar značky de fonseca, ktorý bol colne zaistený žalovanému rozhodnutiami a oznámeniami colných úradov (Colný úrad Žilina, Colný úrad Prešov, Colný úrad Trenčín, Colný úrad Trnava, Colný úrad Banská Bystrica) v dňoch 16.7.2012, 17.7.2012, 31.8.2012 a 5.9.2012 je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516 podľa Nariadenia Rady č. 1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca je majiteľom komunitárneho dizajnového práva č. 000257001-0001 zaregistrovaného na Úrade pre harmonizáciu trhu (Office for Harmonization in the Internal Market - Trade Marks and Designs - ďalej len „OHIM“) dňa 22.11.2004 a komunitárnej ochrannej známky č. 006543516 zaregistrovanej na OHIM dňa 18.12.2008. Žalobca uviedol, že vyššie uvedenými colnými úradmi mu bolo oznámené zadržanie tovaru, ktorého držiteľom je žalovaný, pričom odborným posúdením dospel k záveru, že zadržaný tovar má zhodné znaky s chráneným dizajnom a ochrannou známkou žalobcu a jedná sa o falzifikáty spôsobilé uviesť aj informovaných užívateľov do omylu ohľadom originality výrobku. Porovnaním dizajnu žalobcu s modelom žalovaného dospel k záveru, že oba modely majú totožný tvar i veľkosť otvorov na vrchnej časti obuvi, rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi, názov modelu je umiestnený na tom istom mieste, rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi, majú pracku, totožne uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi, materiál je nápadne podobný, názov značky je umiestnený na rovnakom mieste a tvar podrážky je podobný. Žalovaný využíva dizajn bez súhlasu žalobcu, čím porušuje jeho práva z duševného vlastníctva k dizajnu a modely žalovaného porušujú aj ochrannú známku žalobcu, čím pri bežnom užívateľovi existuje vysoká pravdepodobnosť zámeny. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, v rámci procesnej obrany uviedol, že proti dizajnu žalobcu č. 000257001-0001 je vedené konanie o vyhlásenie za neplatný a súčasne prebieha konanie o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky č. 006543516. Žalobu považuje za neurčitú, nie je jednoznačne stanovené, ktoré výrobky žalovaného porušujú práva žalobcu, keďže žalobca odkazuje len na dokumenty vyhotovené colnými úradmi, ktoré sú nejednoznačné čo do identifikácie výrobkov, keďže niektoré výrobky v oznámeniach colných úradov boli žalovanému vrátené. Žalovaný ďalej namieta, že výrobky neporušujú práva duševného vlastníctva žalobcu, pričom nie je možné prihliadať na porovnanie výrobkov žalobcom, pretože predmetom porovnania nebol dizajn č. 000257001-0001, ale len model výrobku žalobcu. Pokiaľ ide o porovnanie dizajnu a ochrannej známky žalobcu s tovarom žalovaného, modely žalovaného nemajú totožný tvar, veľkosť a štruktúru rozmiestnenia otvorov na vrchnej časti obuvi, nemajú otvory v prednej časti obuvi (ako majú modely žalobcu) a dizajn a ochranná známka žalobcu nezobrazujú žiadny názov modelu. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že konania o zrušenie pre neplatnosť dizajnu a ochrannej známky žalobcu neboli právoplatne skončené, preto je dizajn žalobcu č.000257001-0001 a ochranná
známka žalobcu č. 006543516 naďalej platné, pričom v zmysle čl. 26 Nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001spätný výmaz dizajnu by nemal vplyv na rozhodnutie o porušení práv, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vymáhalo sa ešte pred rozhodnutím o výmaze. Žalobca uviedol, že neporovnával dizajn spoločenstva, ale modely výrobkov žalobcu, dizajn je premietnutý do konkrétneho modelu obuvi, ktorú žalobca distribuuje do svojich obchodných sietí. V prípade porušovania ochranných známok je rozhodujúca možnosť zameniteľnosti výrobkov už pri bežnom užívateľovi. 5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 1 ods. 1, článku 3 písm. a), článku 4 ods. 1, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 1, článku 10 ods. 1, článku 19 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 6/2002 zo dňa 12.12.2001; článku 1 ods. 1, článku 4 a článku 9 ods. 1 písm. b) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009 z 26.2.2009 platného a účinného v čase podania žaloby aj v čase zadržania tovaru; § 41 zákona č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva; § 1 písm. b) zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, článku 2 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia rady (ES) č. 1383/2003 z 22.7.2003. Naliehavý právny záujem na určení, ktoré je predmetom tohto sporu vyplýva z § 8 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinného v čase podania žaloby), ak sa neuplatní zjednodušený postup podľa § 7a, oprávnená osoba je povinná v lehote podľa osobitného predpisu preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či tovar je falzifikát, alebo nedovolená napodobenina. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je majiteľom dizajnu spoločenstva č. 00025700-0001 a ochrannej známky Európskej únie č. 006543516, ani skutočnosť, že vo výroku bližšie uvedený tovar bol žalovanému zadržaný na základe tam uvedených rozhodnutí príslušných colných úradov (v prípade Colného úradu Trenčín je uvedená značka oznámenia o zadržaní). Za spornú vyhodnotil tú skutočnosť, či zadržaný tovar porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, pričom žalovaný namietal aj nevykonateľnosť/neurčitosť petitu žaloby a nesprávny spôsob porovnávania zadržaných tovarov s modelmi žalobcu a nie s dizajnom spoločenstva. 6. Ďalej uviedol, že žalobca preukázal podaním z 29.3.2021, že už neprebieha žiadne konanie o vyhlásenie dizajnu za neplatný a ani konanie o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky, ukončenie sporu o dizajn bolo dňa 13.01.2021 a žiadosť o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky bola vzatá späť, čo vyplýva zo zápisov z 12.01.2021, 13.01.2021 a 20.01.2021, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPv/3/2018 z 18.4.2019, v ktorom tento uviedol, že už v čase začatia konania a v čase porušenia práv duševného vlastníctva existovali práva žalobcu k dizajnu a ochrannej známke. Súd prvej inštancie preto návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konaní o vyhlásenie dizajnu za neplatný a o zrušení práv majiteľa ochrannej známky zamietol (výrok I). 7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu žaloby. V danom spore ide o určovaciu žalobu, že colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, pričom vo výroku napadnutého rozsudku sú presne identifikované rozhodnutia príslušných colných úradov (v prípade Colného úradu Trenčín je uvedené iba oznámenie, pretože označenie rozhodnutia z predložených listín nevyplýva), ktorými boli zadržané tovary v držbe žalovaného. Po právoplatnosti rozsudku budú príslušné colné úrady presne vedieť, o aký tovar ide, pretože ho zadržali vo výroku označenými rozhodnutiami. Takto formulovaný výrok rozsudku je úplne bežný, čo vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, ktoré súd prvej inštancie príkladmo uviedol v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru súdu ani nie je možné formulovať petit iným spôsobom, pretože takto tovar označili príslušné colné úrady a toto označenie žalobca prevzal, preto petit žaloby, ako ho vymedzil žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej rozhodol uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016, tento žalobcov navrhnutý petit súd prvej inštancie doslovne do výroku neprevzal, ale ho upravil tak, aby boli identifikované predovšetkým rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín založených v spise. Všetky tovary uvedené vo výroku rozsudku sú stále zadržané, čo mal za preukázané z oznámení colných úradov, t .j. z oznámenia Colného úradu Banská Bystrica z 23.10.2015, z oznámenia Colného úradu Trnava z 22.10.2015, z oznámenia Colného úradu Prešov z 26.10.2015, z oznámenia Colného úradu Trnava z 27.10.2015, z oznámenia Colného úradu Banská Bystrica z 27.10.2015, z oznámenia Colného úradu Prešov z 27.10.2015, z oznámenia Colného úradu Žilina z 26.10.2015, z oznámenia Colného úradu Trenčín z 28.10.2015, z oznámenia Colného úradu Žilina z 29.10.2015 a z oznámenia Colného úradu Žilina z 27.10.2015.
8. Žaloba sa vzťahovala aj na tri páry dámskej obuvi ružovej farby HELLO KITTY zaistenej na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012. Colný úrad Prešov ale rozhodnutím zn. 9006291/1/1200148/2012 z 5.10.2012 tento tovar žalovanému vrátil, o čom následne aj vydal potvrdenie zn. 9006291/1/1200155/2012 z 5.10.2012. Keďže tovar už nie je zaistený, pretože žalobca súhlasil s jeho vrátením z dôvodu, že ho viac nepovažuje za tovar porušujúci jeho práva duševného vlastníctva, žalobu v tomto bode ako nedôvodnú zamietol (výrok III.). 9. Súd prvej inštancie v merite poukázal na článok 19 ods. 1 nariadenia, ktorý ustanovuje, že majiteľ zapísaného dizajnu má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas aby dizajn využívala. Pod využívaním sa rozumie hlavne vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely. Pre rozhodnutie v spore je rozhodujúce posúdenie ako vonkajšia úprava porovnávaných výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa. 10. Súd prvej inštancie preto porovnával výrobky strán sporu a dospel k záveru, že v prípade dizajnov, na rozdiel od ochranných známok je podstatným kritériom zistenie, či podobnosti a odlišnosti medzi dizajnmi vyvolávajú odlišný celkový dojem vtedy, keď informovaný užívateľ priamo porovnáva dizajny. Pri celkovom vizuálnom porovnaní všetkej fotodokumentácie a jednotlivých znakov, modelov obuvi žalobcu a žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že celkový dojem aj u informovaného užívateľa je rovnaký, teda vonkajšia úprava výrobkov žalovaného nevyvolá odlišný celkový dojem než vonkajšia úprava výrobkov žalobcu a vytvára ho tvar, rozmiestnenie, veľkosť, počet otvorov na vrchnej časti obuvi, štruktúra rozloženia otvorov, umiestnenie názvu vzadu na pracke, uchytenie pracky a tvar podrážky. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Súd prvej inštancie pri porovnávaní jednotlivých dizajnových prvkov obuvi žalobcu vytvorenej podľa zapísaného dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001 so zaistenou obuvou žalovaného dospel k záveru, že existuje zhodnosť spočívajúca v celkovej koncepcii dizajnu modelov obuvi žalovaného zhodnej s koncepciou chráneného dizajnu spoločenstva žalobcu. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný ani osobitý charakter a ani novosť modelov obuvi žalovaného, pretože neboli zistené rozdielne koncepčné prvky vonkajšej úpravy celku týkajúce sa línií, obrysov, tvaru alebo jeho zdobenia. Modely obuvi žalovaného napodobňujú chránený dizajn žalobcu a drobné odlišnosti nemôže ani informovaný užívateľ pri bežnej činnosti ako je nakupovanie postrehnúť. Keďže celková koncepcia dizajnu porovnávaných modelov žalovaného je zhodná s koncepciou chráneného dizajnu žalobcu, existuje aj značná pravdepodobnosť zámeny. Zaistený tovar teda nesie bez oprávnenia obchodnú značku totožnú s obchodnou značkou platne registrovanou pre tovar, ktorého hlavné znaky nemôžu byť rozlíšené od takejto obchodnej značky, a ktorý týmto porušuje práva držiteľa obchodnej značky - žalobcu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že zaistený tovar špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku je preto falzifikátom, ktorý porušuje práva žalobcu ako majiteľa dizajnu spoločenstva. 11. Čo sa týka ochrannej známky žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že tvar tovaru žalobcu s logom štylizovaného krokodíla je jeho ochrannou známkou. Pri dizajne sa skúma celkový dojem informovaného užívateľa, pri ochrannej známke postačuje, ak existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou. Závery konštatované porušenie práva duševného vlastníctva pri dizajne platia v posudzovanej veci aj pre ochrannú známku o to viac, že u bežného užívateľa nepochybne existuje pravdepodobnosť zámeny aj napriek tomu, že modely žalovaného nepoužívajú logo štylizovaného krokodíla. Modely žalovaného porušujú aj práva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky Európskej únie č. 006543516, a aj z tohto dôvodu sú tieto výrobky falzifikáty. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie určil, že tovar uvedený vo výroku napadnutého rozsudku zaistený colnými úradmi, rovnako vo výroku rozsudku bližšie konkretizovanými rozhodnutiami (oznámením), je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu (výrok II.). 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Proti výroku II. a výroku IV. podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež namieta, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne. 14. Žalovaný určovací výrok II. považuje za neurčitý a nevykonateľný. Podľa žalovaného nie je podstatné, že colné úrady budú presne vedieť, o aký tovar sa jedná, pretože rozsudok nie je určený iba týmto úradom. Zastáva názor, že formulácia výroku rozsudku musí umožňovať identifikáciu tovaru objektívne, akejkoľvek osobe, nie iba colným úradom, výrok rozsudku musí byť presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby bol vykonateľný po stránke materiálnej, pričom môže odkazovať na inú listinu, avšak potom musí táto listina spĺňať požiadavku určitosti. Predmetná obuv nie je vo výroku II. ani v spojení s rozhodnutiami colným úradov identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom. 15. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie sám upravil žalobný petit, a teda rozhodol o inom petite, než bol pripustený uznesením zo dňa 27.10.2016, ako uviedol v odôvodnení. Takýto postup je však neprípustný, súd prvej inštancie nemohol rozhodovať o inom petite, takýmto postupom došlo k zásadnému procesnému pochybeniu, ktoré vedie k vade rozhodnutia spôsobujúcej jeho nezákonnosť. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež poukázal na rozhodnutia colných úradov špecifikované vo výroku II., konkrétne rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012, rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012 a rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, ktoré neboli zahrnuté v žalobnom petite pripustenom uznesením zo dňa 27.10.2016, preto nemôžu byť súčasťou výroku napadnutého rozsudku. 16. V prípade zvyšných rozhodnutí colných úradov nie je obuv špecifikovaná, nie je preto zistené a preukázané, o akú obuv sa jedná a nie je možné určiť, že sa porušujú práva žalobcu z duševného vlastníctva. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku odvolateľ namieta, že výrok rozhodnutia určuje, že sa vzťahuje na „tovar značky de fonseca“ zaistený na základe rozhodnutí colných orgánov, ale súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, aká konkrétna obuv bola colnými úradmi zaistená, nebolo vôbec zistené, že sa jedná o obuv značky „de fonseca“, ani ako táto zaistená obuv vyzerá a ani, či sa jedná o obuv totožnú so súdom posudzovanými fotografiami „modelov žalovaného“. Obuv nie je identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom a takúto identifikáciu neobsahujú ani v petite uvedené rozhodnutia či oznámenia colných úradov. Súd prvej inštancie rozhodol, že určitý colne zadržaný tovar porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, bez toho, aby mu bolo známe, ako tento konkrétne zaistený tovar vyzerá a bez toho, aby zistil, či je totožné s vyobrazenou obuvou na fotografiách, ktoré porovnával s modelmi žalovaného, preto nemá takéto rozhodnutie oporu v skutkových zisteniach a je vadné a nepreskúmateľné. Ak sa výrokom určuje, že colne zaistený tovar je falzifikát, potom je podľa žalovaného potrebné porovnávať konkrétny tovar, nie iba fotografie „modelov žalovaného“. Naviac súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (na str. 11) prezentuje porovnanie modelov žalovaného s designom 000257001-0001, avšak predmetom porovnania učinil nie priemyslový vzor Spoločenstva č. 000257001-0001, ale modely výrobku žalobcu a také porovnanie teda nemôže byť relevantné v určovacej žalobe k právam týkajúcim sa výrobkov žalobcu (ale údajnému porušovaniu práv z priemyselného vzoru). Podľa žalovaného tovar zaistený colnými úradmi neporušuje práva žalobcu z designu ani z ochrannej známky a zaistená obuv nevyvoláva riziko zameniteľnosti v očiach informovaného ani bežného spotrebiteľa. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že ide o voľnočasovú obuv, ktorej podoba nie je určená formálnymi pravidlami, ale vzhľadom na typ obuvi („nazouvák“) nie je možné predpokladať obrovské množstvo tvarov. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého je vo výroku rozsudku uvedením príslušných colných rozhodnutí presne identifikovaný tovar, ktorý je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva. Keďže ide o tovar zadržaný colnými úradmi, nie je tento zameniteľný s akýmkoľvek iným tovarom. V danom prípade nemožno od žalobcu oprávnene požadovať akúkoľvek inú podrobnejšiu špecifikáciu tovaru a takáto špecifikácia tovaru je v súdnej praxi bežná a zaužívaná. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie upravil žalobný petit a rozhodoval o inom petite, než bol pripustený uznesením súdu zo dňa 27.10.2016 žalobca odkazuje na bod 24. odôvodnenia a uvádza, že súd prvej inštancie identifikoval rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z predložených listín založených v spise. Žalobca predložil súdu všetky relevantné rozhodnutia colných úradov a prípadné drobné nepresnosti uvedené v petite podľa žalobcu nepredstavujú takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by predstavovali zmenu
žaloby. Podľa žalobcu išlo o aktivitu súdu prvej inštancie v súčinnosti so žalobcom predloženými dôkazmi, nakoľko celý výrok napadnutého rozsudku je založený na rovnakom skutkovom základe. Zo žaloby a z následne prebiehajúceho súdneho konania je nepochybne zrejmé, čo je predmetom žaloby a o čo žalobcovi ide. Žalobca má za to, že v konaní bolo preukázané, že zaistená obuv u bežného aj u informovaného užívateľa vyvoláva riziko zameniteľnosti, a teda porušuje práva žalobcu z dizajnu aj z ochrannej známky, pričom v zmysle judikatúry k porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí hrozba zámeny (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.9.2001, sp. zn. Obdo V 57/99). 18. K vyjadreniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, opakovane uviedol, že určovací výrok II. napadnutého rozsudku je neurčitý a nevykonateľný, tovar v ňom uvedený nie je presne identifikovaný a nezameniteľne označený. V prípade argumentu žalobcu, že zmena petitu súdom prvej inštancie bola v súčinnosti so žalobcom predloženými dôkazmi, žalovaný uviedol, že sa nejedná iba o drobné nepresnosti, keď súd prvej inštancie do výroku zahrnul aj rozhodnutia colných úradov, ktoré v navrhovanom petite vôbec neboli obsiahnuté. V posudzovanom prípade je presná identifikácia tovaru zásadná, pretože práve o takomto konkrétnom tovare je rozhodované a keď má byť takáto identifikácia daná rozhodnutím colných úradov, potom zo strany súdu nemôže nastať zmena, či inak do nich zasahovať. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie dopustil zásadného procesného pochybenia a rozhodoval o inom petite, než bol pripustený. 19. K vyjadreniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca. Žalobca považuje námietky žalovaného, že súd prvej inštancie zahrnul do výroku také rozhodnutia colných úradov, ktoré nie sú v uznesení súdu o pripustení zmeny žaloby vôbec obsiahnuté, za zavádzajúce. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalovanom nároku tak, ako bol tento uplatneným žalobcom v žalobe a následnom návrhu žalobcu na zmenu petitu, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 27.10.2016. Drobné odchýlky, ktoré sa v napadnutom rozsudku v porovnaní s uznesením o zmene petitu nachádzajú, sú len dôsledkom upresnenia resp. opráv niektorých zjavných nesprávností/preklepov v číslach oznámení colných úradov o zaistení tovaru, ktoré žalobca nedopatrením urobil v návrhu na zmenu petitu a ktoré súd prevzal do uznesenia o zmene petitu, pričom však z predmetných dokumentov ako aj z celého obsahu spisu je nepochybné tom, o ktoré rozhodnutia ide. Konkrétne sa jedná o rozhodnutie: Oznámenie Colného úradu Trnava o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu označené ako zn. 9005885/1/1084708/2012 je v napadnutom rozsudku označené ako Rozhodnutie colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716 z 17.7.2012, pričom sa týka 15 (resp. 4+3+4+3+1) párov obuvi; Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu nesprávne označené ako zn. 9006291/1/1083861/2012 je v napadnutom rozsudku správne označené ako Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012, pričom sa týka 36 resp. (4+6+6+8+5+7) párov obuvi a Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu nesprávne označené ako zn. 9006291/1/1083851/2012 je v napadnutom rozsudku správne označené ako Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.7.2012, pričom sa zhodne týka 17 resp. (8 + 9) párov obuvi. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku riadne uplatnenom žalobcom, ktorý je daný jednotným skutkovým základom a námietka žalovaného o zásadnom procesnom pochybení súdu je podľa žalobcu neopodstatnená. 20. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 23. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
24. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 27. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 28. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok nemá oporu v skutkových zisteniach, je vadný a nepreskúmateľný, súd prvej inštancie aplikoval neprípustný procesný postup, ktorý robí napadnutý rozsudok nezákonným, a to tým, že upravil žalobcom uplatnený petit a rozhodoval teda nad rámec toho, čoho sa domáhal. Ďalej žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, či všetka colnými úradmi zadržaná obuv je značky de fonseca a nevykonateľnosť napadnutého výroku II. z dôvodu, že obuv nie je identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, pričom takúto identifikáciu neobsahujú ani v petite uvedené rozhodnutia či oznámenia colných úradov. 29. Odvolací súd úvodom uvádza, že Civilný sporový poriadok ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v konaní pred súdom, povinnosť tvrdiť, že tu určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (analogicky R/49/1982). Predmetom civilného sporového konania je konkrétny nárok, ktorý tvoria dve zložky, a to vecné odôvodnenie nároku, t. j. opis skutkového stavu a žalobná žiadosť, teda navrhovaný petit. Civilný sporový poriadok na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy vyžaduje ako osobitnú náležitosť žaloby aj žalobný petit, teda žalobný návrh, ktorý spolu s obsahom žaloby vymedzuje predmet žaloby, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, keď Občiansky súdny poriadok pripúšťal, aby zo žaloby bolo zrejmé, „čoho sa žalobca domáha“, nebolo potrebné formulovať žalobný návrh (§ 79 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu (§ 132 ods. 1 CSP). Ak teda žalobný návrh s obsahom žaloby vymedzujú predmet žaloby, musí obsah žaloby, t. j. rozhodujúce skutkové tvrdenia a žalobcom navrhovaný petit, vzájomne korešpondovať, teda skutkové tvrdenia by mali smerovať k žalobcom požadovanému výroku súdu, ktorý je súd povinný rešpektovať. Ide o tzv. viazanosť súdu petitom (§ 216 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP). 30. Z aktuálnej súvisiacej judikatúry vyplýva, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (R 14/2021). 31. Odvolací súd má za to, že napriek zmene procesných pravidiel sporového konania sú do určitej miery stále aktuálne niektoré závery prijaté staršou judikatúrou, keď napr. analog. z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009 vyplýva, že nakoľko iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal a súd neporuší ustanovenie § 155 ods. 1 OSP alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Aplikujúc na znenie § 216 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP a tiež záver vyslovený v rozhodnutí R 14/2021 (teda, že súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke) odvolací súd skúmal, či v posudzovanej veci išlo o nepodstatnú zmenu formulácie petitu, teda jeho spresnenie, alebo iný žalovaný návrh, ako ten, ktorý súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 27.10.2016, ktorým bol po obsahovej stránke viazaný.
32. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhnutý petit žaloby, ako ho vymedzil žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016, ktoré posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej rozhodol uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016, doslovne do výroku neprevzal, ale ho upravil tak, aby boli identifikované predovšetkým rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín založených v spise. Odvolací súd dospel k záveru že postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie, civilný sporový poriadok ani ustálená judikatúra nepripúšťa. Žalobca totiž pre identifikáciu tovaru, o ktorom sa domáhal vyslovenia výroku, že ide o falzifikát porušujúci práva duševného vlastníctva, zvolil konkrétne rozhodnutia colného úradu alebo oznámenia colného úradu a na preukázanie skutkových tvrdení predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy. Bolo primárne vecou žalobcu, ako zadržaný tovar identifikuje tak, aby ním navrhnutý petit bol jasný a zrozumiteľný a bolo vecou súdu, aby posúdil, či ním vyhlásené rozhodnutie bude po obsahovej stránke v súlade so žalobcom požadovaným návrhom vykonateľné. Nie je ale možné, aby súd v záverečnom štádiu konania pri vyhlásení meritórneho rozhodnutia, odstraňoval vady podania namiesto ktorejkoľvek zo sporových strán a už vôbec nie je možné aby súd „vylepšoval“ petit žaloby namiesto žalobcu tak, že do neho vkladá „rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín založených v spise“, teda pre identifikáciu tovaru do výroku rozhodnutia pojal listinu, ktorá je obsahom spisu napriek tomu, že žalobca navrhoval pre identifikáciu tovaru pojať do výroku inú listinu. 33. Žalobný návrh je v zmysle § 132 ods. 1 CSP spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje), pričom musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 CSP. Ak dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutkové tvrdenia v žalobe alebo petit žaloby nekorešpondujú s predloženými listinami, na ktoré výslovne žalobca v petite odkazuje, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tento rozpor odstrániť postupom podľa § 129 CSP, a to už v procese rozhodovania o pripustení zmeny žaloby. Ak v danej veci správna identifikácia tovaru, pri ktorom má súd deklarovať, že ide o falzifikát, je zadefinovaná výlučne odkazom na konkrétnu listinu vydanú colným úradom, je výlučne procesnou zodpovednosťou žalobcu správne označenie takejto listiny, Takto široká interpretácia a aplikácia ustanovení § 216 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP zo strany súdu popiera dispozičný princíp a princíp rovnosti zbraní. V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd nahrádzal akúkoľvek procesnú aktivitu žalobcu a zamieňal vo výroku žalobcom navrhovanú listinu za inú listinu (rozhodnutie). Súd prvej inštancie totiž nepostupoval tak, že spresnil niektorý z výrazov použitých žalobcom tak, aby lepšie vystihol čoho sa žalobca domáha, ale tak, že zmenil žalobný návrh. 34. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ide o „drobné odchýlky“, ktoré sa v napadnutom rozsudku v porovnaní s uznesením o zmene petitu nachádzajú a sú len dôsledkom upresnenia resp. opráv niektorých zjavných nesprávností/preklepov v číslach oznámení colných úradov o zaistení tovaru, ktoré žalobca nedopatrením urobil v návrhu na zmenu petitu a ktoré súd prevzal do uznesenia o zmene petitu, keď žalobca navrhoval do petitu pojať iné rozhodnutia, konkrétne Oznámenie Colného úradu Trnava o zaistení tovaru zn. 9005885/1/1084708/2012 (výrokom II súd prvej inštancie pojal do rozhodnutia Rozhodnutie colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716 z 17.7.2012), Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru zn. 9006291/1/1083861/2012 (ale výrokom II súd prvej inštancie pojal do rozhodnutia Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012), Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru zn. 9006291/1/1083851/2012 (výrokom II súd prvej inštancie pojal do rozhodnutia Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.7.2012). 35. Odvolací súd preto v tomto spore považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý pojal do výroku II. rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012 rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012 a rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, ktoré žalobca v zmene žaloby nežiadal a neboli zahrnuté v žalobnom petite pripustenom uznesením zo dňa 27.10.2016, za podstatnú zmenu formulácie petitu a takýto postup neodôvodňuje ani skutočnosť, že predmetné listiny sú obsahom spisu. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou a uvedené listiny neboli obsahom žalobného petitu (ad absurdum by tak postupujúc uvedeným spôsobom napr. v konaniach o určení hranice pozemkov mohol súd zameniť geometrický plán pojatý žalobcom do petitu za iný dôvodiac, že je obsahom spisu a lepšie vystihuje to, čo žiada žalobca). Súd neposkytuje ochranu právnemu vzťahu, práva ani nároku
na plnenie, ochranu ktorého žalobca nežiada, resp. súd nie je oprávnený rozhodovať o inom práve, či plnení, než aké je uvedené v žalobe, a nemôže priznať ani iné plnenie, ako je žiadané v žalobnom návrhu. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerešpektoval žalobný návrh, čo znamená porušenie zásady ne ultra petitum. 36. Žalovaný ďalej vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku namieta, že výrok rozhodnutia určuje, že sa vzťahuje na „tovar značky de fonseca“ zaistený na základe rozhodnutí colných orgánov, ale súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, aká konkrétna obuv bola colnými úradmi zaistená, nebolo vôbec zistené, že sa jedná o obuv značky „de fonseca“, ani ako táto zaistená obuv vyzerá a ani, či sa jedná o obuv totožnú so súdom posudzovanými fotografiami „modelov žalovaného“. 37. Odvolací súd aj túto námietku posúdil sčasti ako dôvodnú. Z napadnutého výroku II. vyplýva, že súd prvej inštancie určil, že tovar zaistený žalovanému, ktorý má porušovať práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516, je tovar značky „de fonseca“. Z príslušných rozhodnutí ale nevyplýva, že zaistený tovar je tovarom značky „de fonseca“, vyplýva z nich, že zaistený tovar mal byť opatrený nápisom „De Fonseca“, alebo „De Fonseca Itali“ alebo tovar s nápisom na remienku de fonseca alebo je bez označenia, alebo napodobenina zn. Crocs. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru, ktorý je premietnutý do výroku II. rozhodnutia hneď v jeho úvode, že v prípade zaisteného tovaru ide v každom prípade o tovar zn. „de fonseca“. Napadnutý výrok II. je tak zmätočný. Súd prvej inštancie síce zdôraznil, že žalovaný netvrdil, že zadržaná obuv uvedená vo výroku rozsudku nie je obuvou značky „de fonseca“, teda že tam uvedený tovar má rôznych výrobcov, odvolací súd však s týmto konštatovaním nesúhlasí. Skutočnosť, že žalovaný netvrdil, že by mal uvedený tovar rôznych výrobcov významovo nezodpovedá konštatovaniu, že je obuvou značky „de fonseca“ a časť tovaru nie je inej značky (alebo je bez označenia) najmä v prípade, že na presnú identifikáciu a nezameniteľnosť tovaru žalobca navrhol pojať do výroku konkrétne rozhodnutia/oznámenia colných úradov, z ktorých tento záver nevyplýva. 38. Odvolací súd sa ale nestotožnil s odvolacou námietkou nesprávneho spôsobu porovnávania zadržaných tovarov s modelmi žalobcu a nie s dizajnom spoločenstva. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že ak sa výrokom určuje, že colne zaistený tovar je falzifikát, potom je podľa žalovaného potrebné porovnávať konkrétny tovar, nie iba fotografie „modelov žalovaného“. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal konkrétne nesúlad fotografického vyobrazenia zadržaného tovaru so skutočne zadržaným tovarom, nijako nešpecifikoval, v čom konkrétne fotografie modelov žalovaného nezodpovedajú zadržanému tovaru (farba, veľkosť a pod.). Nebolo preto nevyhnutne potrebné, aby súd vykonával dokazovanie ohliadkou tak, že by skúmal každý kus alebo typ zadržaného výrobku. 39. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude najmä vysporiadať sa so žalobným návrhom v znení, v akom bola jeho zmena pripustená uznesením spis. zn. 27CbPv/6/2012-426 zo dňa 27.10.2016. V prípade, že má za to, že žalobný návrh vykazuje vady spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, postupom podľa CSP vyzve na ich odstránenie žalobcu. Následne opätovne posúdi skutkové tvrdenia v žalobe a obsah listín, ktoré na účely identifikácie tovaru (a vykonateľnosti rozhodnutia) žalobca žiada pojať do výroku rozhodnutia tak, aby výrok rozhodnutia zodpovedal tomu, čoho sa žalobca domáhal, t. j. zodpovedal žalobnému návrh a rozsudok bol vykonateľný. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne odôvodní. 40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).