Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/9/2024 1113228965 30. 07. 2024 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2024:1113228965.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. O. F., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z. U.J. XB, T., X./. W. F., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. U. XB, T., obaja zastúpení: D.. A. D. I. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J. P. XX, P., proti žalovaným: X./. H. R. X, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., X./. H. R. X, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., X./. H. R. X, J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T., zastúpený: I. P. R. A. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J.C. G. X, T., o zaplatenie 4.970,51 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1./ až 3./ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2023, č. k. B1-15C/201/2013-315, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1./ až 3./ sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne sumu 4.970,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 505,20 eura od 13.6.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 14.9.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 805,31 eura od 19.11.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 660 eur od 14.12.2013 do zaplatenia. II. Žalobcom 1./ a 2./ p r i z n á v a proti žalovaným 1./ až 3./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému (H. R., J..S..Z..) do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.970,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 505,20 eura od 13.06.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 3.000 eur od 14.09.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 805,31 eura od 19.11.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 660 eur od 14.12.2013 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcom 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 52, § 145 ods. 2, § 588, § 597, § 598, § 599 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“), § 2 písm. l), m), § 18 ods. 2, 4, 6, 9 zák. o ochrane spotrebiteľa účinnom v čase reklamovania vád a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že žalobcovia v konaní preukázali dôvodnosť nároku na zľavu z kúpnej ceny bytu, ako aj náhrady nákladov na vypracovanie odborného stanoviska. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vyhodnotil ako vzťah z kúpnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 588 a nasl. OZ spotrebiteľského charakteru, nakoľko žalobcovia ako kupujúci pri jej uzatváraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý byt predal žalobcom 1./ a 2./ v rozsahu výkonu podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobcovia
reklamovali vady okien dvoma samostatnými úkonmi, a to najskôr listom zo dňa 16.01.2013, v ktorom opísali vady okien ako fúkanie vzduchu cez štrbiny v profile plastových okien. V tejto reklamácii sa žalobcovia odvolávali na skoršiu e-mailovú správu zo dňa 20.12.2012, v ktorej uviedli, že problém fúkania z niektorých okien sa prejavuje pri zapnutom ventilátore alebo pri veternom počasí. Vzduch fúka zo štrbín v plastových profiloch okien, podľa názoru žalobcov ide o vzduch, ktorý do profilu okna vniká cez odtokový otvor na vonkajšej strane okna. V poradí druhá reklamácia bola uskutočnená listom zo dňa 07.06.2013. V súvislosti s reklamáciami konštatoval porušenie § 18 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa, keď žalobcov ako spotrebiteľov nepoučil o ich právach podľa všeobecného predpisu. Uviedol, že aj keď je v predmetnom ustanovení prostredníctvom poznámky č. 22 na odkaz § 622 a § 623 OZ, poznámka nemá normatívny charakter a v posudzovanom prípade bol žalovaný ako podnikateľ povinný poučiť žalobcov o ich nárokoch vyplývajúcich primerane z § 597 až 600 OZ, a to aj vtedy, ak žalobcovia reklamovali vady prostredníctvom právneho zástupcu. Z obsahu zák. o ochrane spotrebiteľa totiž nevyplýva, že by spotrebitelia, ktorí realizujú svoje práva voči podnikateľovi prostredníctvom právnych zástupcov, mali odlišné právne postavenie a na jeho základe podnikatelia odlišný rozsah práv a povinností voči nim, ako voči spotrebiteľom uplatňujúcim svoje práva voči podnikateľom priamo, t. j. bez právneho zástupcu. V zhode so závermi skôr vydaného rozsudku a názorom odvolacieho súdu uviedol, že žalovaný reklamáciu žalobcov zo dňa 16.01.2013 vybavil v lehote 30 dní podľa § 18 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa, keď dňa 31.01.2013 zaslal žalobcom vyjadrenie subdodávateľa okien Q., J.. J..S..Z.. zo dňa 31.01.2013 spolu s návrhom odstránenia reklamovaných vád. Žalobcovia zároveň žalovaného informovali o svojom zámere nechať posúdiť vady na oknách znalcovi, pričom za právne významné považoval to, že ho informovali o tom, že ním navrhnutý spôsob odstránenia vád nie je s ohľadom na závery Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. správny. Poukázal na to, že účelom rozhodnutia o reklamácii predávajúceho má byť nepochybne zabezpečenie odstránenia reklamovanej vady spôsobom, ktorý je podľa znalostí predávajúceho, príp. ním určených osôb najúčinnejšie a najekonomickejšie. V posudzovanom prípade žalobcovia oznámili predávajúcemu, že ním navrhovaný postup odstránenia vád okien nie je správny, a preto aj následnú aktivita žalobcov smerujúcu k oddialeniu odstránenia vád spôsobom navrhnutým žalovaným a k zaobstaraniu odborného posúdenia vzniknutých a reklamovaných vád okien vyhodnotil ako opodstatnenú. Žalobcami oslovený technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. je znaleckou organizáciou podľa § 6 zák. č. 382/2004 Z. z. zapísanou v zozname znalcov č. 900191 pre odbor stavebníctvom odvetvia pozemné stavby, stavebný materiál a v čase vydania odborného stanoviska aj pre odvetvie stavebné konštrukcie. Z jeho odborného stanoviska č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 pritom vyplynuli zistenia o tom, že „,,,okná nespĺňajú požiadavky uvedené v prílohe STN EN 14351-1+A1:2010 z hľadiska poveternostnej odolnosti, keď minimálna požiadavka na zabudovanie okien v uvedenej lokalite je pri vlastnosti „odolnosť proti zaťaženiu vetrom“ trieda C3, a v posudzovanom prípade výrobca pre viackrídlové okná deklaroval triedu C2 a pre jednokrídlové okná a balkónové dvere nedeklaroval žiadnu triedu, ďalej že pri montáži stĺpikov nebol dodržaný pracovný postup výrobcu profilového systému podľa STN 73 0540-2:2002 čl. 5.1.2., neboli dodržané povolené šírky krídel, vonkajšie parapety neboli osadené v súlade s normami a zvyklosťami, ich osadenie nezabezpečuje plynulý odtok vody a tým dochádza k zatekaniu dažďovej vody do konštrukcie, upevnenie parapetov do podkladného profilu je nedostatočné, tepelná izolácia pod parapetom nie je súvislá a parapet sa aj pri nízkom zaťažení hýbe, vnútorný parapet nie je dostatočne pevne osadený, škára medzi parapetom a oknom nie je utesnená, následkom čoho môže dochádzať k prenikaniu interiérovej vlhkosti do pripojovacej škáry, nie je splnená požiadavka STN 73 0540-2:2002 čl. 5.1.3., poškodené zasklievacie lišty je potrebné vymeniť, mechanické poškodenie krídel okien sa nedá obvyklými prostriedkami opraviť a je potrebná ich výmena...“. Z odborného stanoviska nevyplynulo, že by vady okien vznikli v dôsledku nesprávneho používania údržby okien žalobcami. Listom zo dňa 07.06.2013 žalobcovia oznámili predmetné stanovisko žalovanému a súčasne mu oznámili aj ďalšie vady týkajúce sa okien, okenných rámov a vonkajších a vnútorných parapetov a uplatnili si nárok na výmenu okien vrátane okenných rámov a výmenu všetkých vonkajších a vnútorných parapetov, za súčasného poukazu na § 507 ods. 1 OZ. Táto v poradí druhá reklamácia je podľa názoru prvoinštančného súdu podstatne detailnejšia a konkrétnejšia a žalobcovia v nej už uvádzajú konkrétne nedostatky montáže okien a parapetov v ich byte a ich nevyhovujúce vlastnosti, vrátane nesúladu s určenými technickými normami, vychádzajúc zo záverov odborného stanoviska č. 40-13/2013. Zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo, že žalovaný do 30 dní od uplatnenia reklamácie nezaslal žalobcom rozhodnutie o spôsobe vybavenia reklamácie, ktoré by spĺňalo požiadavky uvedené v § 18 ods. 6 v spojení s § 2 písm. m) a § 18 ods. 9 ZOS. Pokiaľ v priebehu konania tvrdil, že reklamáciu žalobcov zo dňa 07.06.2013 zobral na vedomie vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2013, uplatňované vady okien boli predložené na posúdenie a vyjadrenie generálnemu dodávateľovi stavby a o výsledku posúdenia bude žalobcov informovať, je celkom zrejmé,
takéto vyjadrenie žalovaného nepovažoval za rozhodnutie o reklamácii v zmysle cit. ust. ZOS. Žalobcom tak v posudzovanom prípade vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy ohľadne časti montáže okien alebo nárok na ich výmenu. Pokiaľ žalovaný žalobcom predložil stanovisko zo dňa 08.10.2013, keď žalobcovia dňa 13.09.2013 uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXXXXXA so zhotoviteľom P. SK J.. J..S..Z.. v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.09.2013, konštatoval, že neexistoval na strane žalobcov právny dôvod, pre ktorý by mali od svojho rozhodnutia o výmene okien upustiť. Žalovaný poskytol žalobcom odborné stanovisko až po 60 dňoch od uplynutia zákonom ustanovenej doby na vybavenie reklamácie a z jeho obsahu prvoinštančný súd zistil, že toto vychádzalo z predpokladu, že okná sa nenachádzajú v zóne A a v takom prípade posudzované typy okien vyhovujú príslušným technickým normám. Žalobcovia na pojednávaní dňa 07.02.2017 uviedli, že z nimi predloženého vyjadrenia zo dňa 06.03.2015, súčasťou ktorého bol aj nákres umiestnenia polohy bytu žalobcov vyplýva, že jeho okná sa nachádzajú vo vzdialenosti do 4,5 metrov od nárožia bytu, teda v zóne A, a preto aj v zmysle záverov odborného stanoviska prichádzala do úvahy výmena okien. Prvoinštančný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a dodal, že je podporená v konaní predloženým odborným stanoviskom č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013, ktorého relevanciu a správnosť záverov žalovaný účinne nespochybnil, keďže v ním zabezpečenom odbornom vyjadrení, zadováženom po 60 dňoch od márneho uplynutia doby vybavenia reklamácie, neboli spochybnené východiská a závery žalobcami predloženého odborného stanoviska. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že vady okien neboli reklamované prostredníctvom správcu uviedol, že prvá reklamácia okien bola oznámená aj osobe vykonávajúcej funkciu správcu, čo vyplýva z obsahu oznámenia prvej reklamácie, kde v jeho ľavej časti je uvedené, že je poslaný na vedomie na mailovú adresu [email protected], t. j. správcovi v zmysle článku V. bod 5.4 kúpnej zmluvy. S odkazom na § 599 OZ tiež uviedol, že dojednanie o reklamovaní vád prostredníctvom správcu obsiahnuté v zmluve o prevode vlastníctva bytu predstavuje pre žalobcov ako kupujúcich doplnkový spôsob, akým títo môžu uplatňovať vady kúpenej veci. Ust. § 599 OZ je však kogentným ustanovením v tom smere, že jeho účinnosť zmluvné strany nemôžu vylúčiť, môžu sa dohodnúť na jeho rozšírení, čo je aj posudzovaný prípad, keď kupujúci bude vady uplatňovať prostredníctvom správcu. Nemôže byť ale na ujmu žalobcov ako kupujúcich, ak by reklamáciu vád kúpenej veci uskutočňovali v zmysle zákonnej úpravy, t. j. podľa § 599 OZ, ako to urobili pri druhej reklamácii zo dňa 07.06.2013. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že žalobcovia si neuplatnili vady riadne, v súlade dojednaniami kúpnej zmluvy. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia riadne u žalovaného reklamovali dvakrát vady okien v lehotách dohodnutých v čl. V. uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, avšak žalovaný v poradí druhú reklamáciu nevybavil riadne a v súlade s § 18 ods. 6 ZOS. 3. V ďalšom sa súd prvej inštancie vysporiadaval s otázkou, či žalobcovia uplatnili práva zo zodpovednosti za vady v prekluzívnych lehotách vyplývajúcich z § 599 OZ a tiež so žalovaným uplatnenou námietkou premlčania. Z obsahu preberacieho protokolu č. 2-09 vyplynulo, že k odovzdaniu bytu došlo dňa 26.10.2012 a v tento deň začali plynúť záručné lehoty dohodnuté v čl. 5.1 a 5.2. zmluvy o prevode vlastníctva bytu, resp. vyplývajúce z § 599 OZ. V zmysle § 599 OZ dvojročná lehota na uplatnenie vád kupujúcim u predávajúceho uplynula dňa 26.10.2014. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia si svoj nárok na náhradu nákladov vynaložených na vypracovanie odborného stanoviska č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 v sume 505,20 eura uplatnili voči žalovanému v reklamácii zo dňa 07.06.2013, ktorú žalovaný prevzal dňa 12.06.2013, teda včas. Náklady vynaložené v súvislosti s výmenou okien si žalobcovia u žalovaného uplatnili v oznámení o výmene okien zo dňa 16.09.2013, nakoľko na predmetné oznámenie zareagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 17.10.2013. Mal preto za to, že žalobcovia si včas voči žalovanému uplatnili nárok na náhradu nákladov v zmysle § 598, ako aj peňažný nárok, ktorý zodpovedá § 597 ods. 1 OZ. Od uplatnenia týchto práv zo strany žalobcov u žalovaného (§ 102 OZ) žalobcom plynula všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ. S ohľadom na uvedené, keďže žalobcovia podali dňa 02.09.2013 žalobu, ktorej obsahom bol nárok na náhradu nákladov v sume 505,20 eura s príslušenstvom a dňa 09.02.2015 rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 4.465,31 eura s príslušenstvom a príslušné uznesenie č. k. 15C 201/2013-145 zo dňa 16.06.2015 o zmene žaloby bolo doručené žalovanému dňa 23.06.2015, dospel k záveru o nedôvodnosti námietky premlčania. V zmysle právnych záverov odvolacieho súdu sa nakoniec zaoberal posúdením rozsahu dôvodnosti žalovaného nároku. Žalobcovia v rozšírení žaloby zo dňa 09.02.2015 a tiež aj v oznámení požiadavky na náhradu nákladov v súvislosti s výmenou okien požadovali voči žalovanému sumu 4.465,31 eura, ktorá predstavovala náklady vynaložené na výmenu okien, pričom tento svoj nárok uplatňovali podľa § 507 OZ príp. podľa § 600 OZ. Prvoinštančný súd aj v zmysle záverov NS SR v rozhodnutí č. 55/2019 (sp. zn. 5Cdo 252/2014) poukázal na potrebu aplikácie osobitnej právnej úpravy zodpovednosti predávajúceho za vady v zmysle §§ 596 - 600 OZ, namiesto všeobecnej úpravy
obsiahnutej v § 499 - 510 OZ. Medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že žalobcovia si voči žalovanému uplatnili len peňažné nároky, ktoré odvodzovali od existencie vád na oknách a podľa žalobcov nesprávneho postupu žalovaného pri navrhnutom postupe riešenia uplatnenej reklamácie. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že pokiaľ si žalobcovia voči žalovanému uplatňovali peňažné nároky, s poukazom na čl. 11 ods. 1 CSP a v zmysle zásady „iura novit curia“ nebol viazaný právnym vymedzením nárokov uskutočneným sporovými stranami. V posudzovanom prípade tak v zhode so závermi odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobcom patrí právo na zľavu z kúpnej ceny v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní dôvodnosti a rozsahu zľavy uplatnenej žalobcami poukázal na to, že vada okien sa vyskytla v krátkom čase po prevzatí bytu žalobcami, s ohľadom na jej charakter (fúkanie zo škár) celkom nepochybne obmedzovala osoby bývajúce v byte, keďže ju svojimi zmyslami vnímali. Okná, vrátane balkónových okien a dverí sú pritom celkom nepochybne podstatnou stavebnou časťou každej nehnuteľnosti, vrátane bytu žalobcov, prostredníctvom okien sa realizuje tepelná výmena a výmena vzduchu medzi vnútorným prostredím bytu a vonkajším prostredím. Je preto celkom opodstatnené trvať na tom, aby na každý stavebný otvor bol vybratý správny typ okna so zodpovedajúcimi technickými parametrami a tento aj bol správnym spôsobom a riadne osadený. V priebehu konania prvoinštančný súd zistil, že vady reklamované žalobcami sa na oknách nachádzali, okná, vonkajšie parapety a vnútorné parapety boli nesprávne osadené, reklamácia vád uplatnená žalobcami bola teda dôvodná. Žalobcovia nad rámec svojich povinností ako kupujúcich spotrebiteľov, nechali reklamované vady posúdiť znaleckej organizácii, ktorá opodstatnenosť ich výhrad potvrdila. Podľa súdu žalovaný v priebehu konania relevantne nepreukázal, že by za vzniknuté vady nezodpovedal, že si vady spôsobili žalobcovia a napokon ani to, že ním navrhnutý spôsob odstránenia vád zabezpečí ich odstránenie. Napokon o reklamácii nerozhodol v lehote uvedenej v § 18 ods. 4 ZOS, čím žalobcom vzniklo právo na výmenu veci alebo odstúpenie od zmluvy. Súd preto konštatuje, že v posudzovanom prípade majú žalobcovia nárok na zľavu z kúpnej ceny v celom rozsahu, ako si ho voči žalovanému uplatnili, t. j. v sume 4.465,31 eura. V súvislosti s nákladmi vynaloženými na vypracovanie odborného stanoviska č. 40-13/2013 zo dňa 09.05.2013 v sume 505,20 eura uviedol, že tento žalobcami vynaložený náklad bol s ohľadom na reklamované vady a postoj žalovaného k uplatnenej reklamácii dôvodný. Keďže žalobcovia si tento nárok vyplývajúci z § 598 OZ voči žalovanému uplatnili, súd im priznal aj nárok na jeho zaplatenie, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Keďže žalobcovia sú manželia, v tomto konaní vystupujú ako solidárni veritelia v zmysle § 145 ods. 2 OZ, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť príslušné sumy žalobcom spoločne a nerozdielne, vrátane nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Bol toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie označil za arbitrárny. Prvoinštančnému súdu vytkol, že sa náležite nezaoberal dôkazmi predloženými žalovaným, ktoré potvrdzovali jeho aktívne správanie podľa celého reklamačného konania. Žalobcom ako spotrebiteľom priznal neprimerane vysokú ochranu - zľavu z kúpnej ceny, ktorú si de facto ani v konaní neuplatňovali. Nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie videl v tom, že vady uvedené v oznámení zo dňa 07.06.2013 nie sú novými vadami, ale len špecifikáciou predtým v reklamácii uplatnených vád a nemožno súhlasiť ani s tým, že reklamáciu (oznámenie) žalovaný nevybavil včas, nakoľko sa k nej vyjadril v stanovenej 30- dňovej lehote predpokladanej ust. § 18 ods. 4 ZOS. Vo vyjadrení zo dňa 28.06.2013 žalovaný navrhol spôsob odstránenia vád uvedených v oznámení a opätovne vyzval žalobcov na sprístupnenie bytu za účelom odstránenia vád. Žalovaný naviac nemal povinnosť poučiť žalobcov podľa ZOS z dôvodu, že sa nejednalo o novú reklamáciu. Pokiaľ by aj odvolací súd usúdil, že sa jednalo o novú reklamáciu, žalovaný má za to, že ju vybavil včas, bol pripravený vady odstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom, ako aj prezentovaným v jeho vyjadrení, avšak odstránenie vád bolo zmarené len z dôvodu nečinnosti žalobcu v sprístupnení bytu a poskytnutí súčinnosti. Z opísaného skutkového stavu a konania žalovaného nemožno dospieť k záveru, že žalovaný nebol počas vybavenia reklamácie aj oznámenia aktívny a tieto nevybavil včas. Reklamačné konanie podľa neho zmarili samotní žalobcovia, a to najmä tým, že odmietli navrhovaný spôsob odstránenia vád a sprístupnenie bytu za účelom obhliadky vád a ich odstránenia. Žalobcovia nepostupovali v súlade so zmluvou, keď si dali okná vymeniť prostredníctvom tretej osoby a následne od žalovaného požadovali preplatenie nákladov vynaložených na výmenu okien zo straty tejto tretej osoby. Zmluva neupravuje takýto spôsob riešenia nárokov zo zodpovednosti za vady a naviac ani nebol účelný a potrebný, nakoľko žalovaný bol pripravený vady odstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom stavby a bol
počas reklamačného konania aktívny. Zotrval aj na názore, že znalecký posudok si dali žalobcovia vypracovať nadbytočne, a preto ani náklady zaň nepovažuje za účelne vynaložené a ani tento nárok žalobcov neuznáva a jeho priznanie súdom prvej inštancie nepovažuje za daného skutkového stavu za správne a spravodlivé. V plnej miere sa stotožnil s prvým meritórnym rozsudkom zo dňa 7.2.2017 a právnymi a skutkovými závermi v ňom vyslovenými vrátane záveru o včasnom vybavení reklamácie zo dňa 7.6.2013 a tom, že už zvolenú voľbu vybavenia reklamácie nemôže spotrebiteľ jednostranne zmeniť. Opätovne poukázal aj na to, že žalobcovia v reklamácii aj oznámení požadovali odstránenie vád, a nie zľavu z kúpnej ceny, ktorá bola napadnutým rozsudkom priznaná. Žalovaný má za to, že súd nemôže nahrádzať výber spôsobu reklamácie žalobcov a pokiaľ si zvolili odstránenie vád, mali byť v tejto voľbe konzistentní a nemohli ju ani žalobcovia ani súd meniť. V zmysle predloženého posúdenia generálneho dodávateľa, subdodávateľa Q. J.. J..S..Z.. a ďalších žalovaným zabezpečených odborných stanovísk zotrval aj na názore, že výmena okien zo strany žalobcov nebola účelná tak, ako ani vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie tým, že priznal nárok na zľavu z kúpnej ceny, hoci žalobcovia si tak v žalobe, ako aj jej rozšírení, uplatňovali nárok na náhradu škody, vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalobcovia boli od roku 2013 zastúpený advokátom znalým práva, a že právo zo zodpovednosti za vady nie je možné nahradiť právom na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ a už vonkoncom nie, ak znemožnenie odstránenia vád je na ťarchu žalobcov, ktorí reklamačné konanie svojim odmietavým postojom a nečinnosťou zmarili. Podporne poukázal aj na právne závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.06.2018, sp. zn. 7Co/372/2016, v zmysle ktorých nárokov vyplývajúcich zo záväzkov zo zodpovednosti za vady sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. K obdobným záverom dospel aj NS ČR v rozhodnutí zo dňa 24.4.2003, sp. zn. 25Cdo/1618/2001. Z uvedeného vyvodil, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokmi vyplývajúcimi zo zodpovednosti za vady podľa § 507 OZ a nárokmi podľa § 597 OZ. Pokiaľ si raz žalobcovia uplatnili nároky zo zodpovednosti za vady podľa § 507 OZ, nemôžu si súčasne uplatňovať aj nároky podľa § 597 OZ, t. j. nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. V opačnom prípade by bol žalobca neprimerane zvýhodnený, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na zmluvu sa aplikujú aj ust. § 52 a nasl. OZ. Ad absurdum v zmysle výkladu prezentovaného prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku by mohla nastať situácia, kedy by bol žalobca oprávnený požadovať nároky zo zodpovednosti za vady, t. j. odstránenie vád a súčasne aj nároky vyplývajúce z § 597 OZ. Priznanie oboch nárokov, resp. už len samotná možnosť žalobcov požadovať oba nároky nie je ani v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, a to aj s poukazom na správanie žalobcov počas reklamačného konania, kedy práve žalobcovia svojim odmietavým postojom znemožnili odstránenie vád. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vytkol aj vo vzťahu k určeniu výšky poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, a ktorá je neprimerane vysoká a nezodpovedala povahe a rozsahu vady. Výška poskytnutej zľavy sa podľa žalovaného nemôže rovnať cene za kompletnú výmenu okien a cene za znalecký posudok a táto by podľa žalovaného nemala vychádzať z kúpnej ceny za byt (2,8 % kúpnej ceny), ale eventuálne z kúpnej ceny nových okien. Poukázal tiež na to, že v zmysle návrhu spoločnosti Q. J.. J..S..Z.. žalobcom navrhoval výmenu poškodených zasklievacích líšt za nové, výmenu poškodených okenných krídel za nové (po konzultácii s dodávateľom stavby po presnej špecifikácii a so súhlasom hlavného dodávateľa stavby, nastavení prítlakov okenných krídel pri prefukovacích rohoch, v skrátení rámu zasklievacích líšt pri prefukovaní cez stĺpik, vyplnení škár lepidlom, ak to bude potrebné a oprave okenného rámu), tak, že sa demontujú vnútorné parapety, vyplnia medzery a prevedú murárske práce. Vykonanie týchto opráv by žalovaného de facto nestálo nič, nakoľko by ich znášala spoločnosť Q. J.. J..S..Z.. ako dodávateľ okien. Záverom namietal aj nesprávne právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania. Lehota uvedená v § 599 OZ je prekluzívnou, a pokiaľ aj odvolací súd usúdi, že žalobcovia si vady uplatnili v oznámení, nemožno sa stotožniť s právnym posúdením súdu, že žalobca si tieto nároky uplatnili na súde na základe rozšírenia žaloby, nakoľko v tomto procesnom úkone si uplatnili nárok na náhradu škody a nie nároky v zmysle § 597 OZ. Ak si žalobcovia nárok na zľavu z kúpnej ceny uplatnili podľa § 597 a nasl. OZ až 22.1.2021, eventuálne až po vydaní uznesenia odvolacieho súdu, tento nárok je podľa žalovaného premlčaný a opätovne preto vznáša námietku premlčania. 5. Žalobcovia 1./ a 2./ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že vytýkané nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť odôvodnenia rozsudku nepredstavuje žalovaným uvedený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 11 písm. d) CSP, ale nesprávny procesný postup, ktorý vzhľadom na mieru závažnosti a intenzity môže odôvodňovať záver o porušení práva a spravodlivý súdny proces. Bez ohľadu na to však tento odvolací dôvod nepovažovali za naplnený. Tvrdené aktívne správanie sa žalovaného počas reklamačného konania je totiž okolnosťou, ktorá je pre posúdenie dôvodnosti
nároku na uplatnenie zodpovednosti za vady predanej veci spočívajúcej v zľave z kúpnej ceny v zmysle § 597 OZ právne bezvýznamné. Rozhodujúce je, že kupujúcimi bola preukázaná vada veci, ktorá vyšla dodatočne najavo, a na ktorú neboli predávajúcim upozornení. Aktívne alebo pasívne správanie predávajúceho tak nemá pri posudzovaní žalovaného nároku žiaden právny význam a žalobcovia sú tiež toho názoru, že takéto tvrdenie bez konkrétnej špecifikácie aktívneho správania sa z hľadiska toho, či ide o relevantnú aktivitu smerom k splneniu zákonnej povinnosti subjektu zodpovedajúceho za vadu veci, je právne bezvýznamné. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal s obranou žalovaného, v ktorej poukazoval na svoj aktívny postup po reklamácii, keď uviedol, že účelom reklamácie je včasné zabezpečenie odstránenia reklamovanej vady spôsobom, ktorý je najúčinnejší a najekonomickejší. Oznámenie žalovaného, že požiadal o odborné stanovisko dodávateľa okien či oznámenie, že vady berie na vedomie, predstavuje síce aktívne správanie predávajúceho, ale nepredstavuje zákonom predpokladanú aktivitu smerom k odstráneniu vady v zákonnej lehote. Rozsudok nie je arbitrárny, súd prvej inštancie jasne uviedol, že pridržiavajúc sa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne právnej kvalifikácie nároku, posúdil tento podľa § 597 a nasl. OZ, vysporiadal sa so zákonnými podmienkami vyplývajúci z tohto ustanovenia, so včasnosťou uplatnenia nároku, ako aj nepôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania. Správne vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobcovia nepostupovali správne pri uplatnení reklamácie poukázal na to, že vzhľadom na ich postavenie spotrebiteľov by aj v prípade nesprávneho postupu pri uplatňovaní nároku zo zodpovednosti za vady bola daná zodpovednosť žalovaného ako dodávateľa, nakoľko tento porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 18 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa, keď ich nepoučil o právach vyplývajúcich z § 597 až 600 OZ. Vo svojej argumentácii, v ktorej žalovaný namietal nesprávne skutkové závery, že reklamáciu nevybavil včas, nerozlišuje medzi pojmami posúdenia vady a odstránenie vady. Z ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. jasne vyplýva osobitná povinnosť predávajúceho určiť spôsob vybavenia reklamácie s osobitnou lehotou ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do troch pracovných dní a osobitná povinnosť vybaviť reklamáciu s osobitnými lehotami na splnenie, a to ihneď, v odôvodnených prípadoch aj neskôr, nie však v lehote dlhšej ako 30 dní od uplatnenia reklamácie. Samotné oznámenie žalovaného o spôsobe vybavenia reklamácie preto nemožno v žiadnom prípade považovať za jej vybavenie. K vybaveniu reklamácie zo strany žalovaného podľa nich doposiaľ nedošlo. Žalovaným uvádzané skutočnosti nemožno podľa žalobcov považovať za preukázaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP aj z dôvodu, že ide o skutočnosti pre posúdenie nároku bezpredmetné. Význam by mali len v prípade uplatnenia nárokov v zmysle všeobecného ustanovenia zodpovednosti za vady podľa § 507 OZ, avšak ako konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení, v danom prípade sa má postupovať podľa osobitnej právnej úpravy nárokov z vadného plnenia pri kúpnej zmluve, t. j. podľa § 597 OZ. Práve v súlade s týmto názorom odvolacieho súd prvoinštančný súd uzavrel, že žalobcovia si v konaní neuplatňujú nárok na odstránenie vady, ale nárok na zľavu z kúpnej ceny. Z rovnakého dôvodu označili za nepodstatné aj ďalšie tvrdenia žalovaného ako jeho aktivitu či tvrdenie o zmarení vybavenia reklamácie žalobcami. Za ťažko pochopiteľné považovali stotožnenie sa žalovaného s dôvodmi prvého meritórneho rozsudku, ktoré bolo odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení vyhodnotené ako nesprávne. Rovnako žalovaným namietané nesprávne právne posúdenie veci predstavuje neprípustnú polemiku so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, keď napriek jeho záveru, že nárok žalobcov je treba posudzovať podľa § 597 OZ, žalovaný opakovane žiada nárok posudzovať podľa § 507 OZ s poukazom na tvrdenie, že žalobcovia si uplatnili nárok na odstránenie vady. Za dôvodnú žalobcovia nepovažovali ani argumentáciu, v ktorej žalovaný poukazoval na nemožnosť zamieňať nárok zo zodpovednosti za vady s nárokom na náhradu škody. Žalobcovia si totiž voči žalovanému neuplatnili dva odlišné peňažné nároky založené na dvoch odlišných skutkových okolnostiach. Uplatnili si iba jeden nárok, ohľadne ktorého odvolací súd vykonal záväznú právnu kvalifikáciu ako nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žiadny iný nárok, ktorý by bolo možné zamieňať s týmto nárokom uplatnený nebol. Podporne poukázali na právne závery NS SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/26/2012 vo vzťahu k skutkovo obdobnej situácii, a z ktorých vyplýva, že pri uplatnení tohto nároku nie je rozhodujúca samotná právna kvalifikácia vykonaná žalobcami, ale ich skutočná vôľa vyplývajúca z ich skutkových tvrdení, ktorej právne posúdenie je úlohou súdu. V konečnom dôsledku z obsahu písomnej reklamácie žalobcov zo dňa 16.1.2013 vyplýva, že žalovanému oznámili vady okien a k tomu dodali všeobecnú laickú formuláciu: „Žiadame nápravu a odstránenie vady“, ktorú možno iba ťažko považovať za záväznú kvalifikovanú voľbu nároku zo zodpovednosti za vady,, na ktorú sa odvoláva žalovaný. Za nedôvodnú záverom označili aj námietku neprimeranosti výšky priznanej zľavy z kúpnej ceny. Poukázali na to, že predmetom kúpy bola nehnuteľnosť v hodnote 166.155,53 eur a nie okná, ktoré tvoria len jej súčasť, a preto zľavu vo výške 2,8 % z kúpnej ceny nemožno považovať za neprimerane vysokú, ako to tvrdí žalovaný. Z obsahu odvolania naviac vyplýva skutočný dôvod jeho obrany, ktorým je snaha preniesť svoju zákonnú
zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci na iný subjekt, a to jeho obchodného partneraspoločnosť Q. J.. J..S..Z.., ktorý mu dodal okná. Žalobcovia však uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovaným a tento zodpovedá za vady predanej veci. S uvedenou spoločnosťou nemajú žiadny právny vzťah a skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sú predmetom výlučne jeho vzťahu s jeho obchodným partnerom, ktorý na rozhodnutie o žalovanom nároku nemá žiaden vplyv. Plne sa stotožnili aj s právnym posúdením námietky premlčania zo strany prvoinštančného súdu. 6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručil. 7. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania došlo v dôsledku rozdelenia a dobrovoľného výmazu k zániku pôvodného žalovaného (H. R.Š., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, G. X, T.), uznesením zo dňa 02.07.2024 odvolací súd podľa § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní neprezentoval žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu a hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti. 9. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu posudzoval zodpovednosť žalovaného za vady predaného bytu podľa osobitného ust. § 597 OZ v spojení s § 52 až 54a OZ o spotrebiteľských zmluvách a v neposlednom rade aj v intenciách zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ktoré rozširujú práva spotrebiteľa z vadného plnenia. V napadnutom rozsudku sa riadne zaoberal odvolacím súdom naznačenými otázkami, ktorých zodpovedanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (posúdenia včasnosti a kvalifikovanosti reklamácie vád zo strany žalobcov, ako aj jej vybavenia zo strany žalovaného a v závislosti od toho primeranosti zľavy z kúpnej ceny). Dospel pritom k správnemu záveru, že žalobcovia si voči žalovanému uplatnili dve reklamácie týkajúce sa vád okien, a to zo dňa 16.01.2013 a zo dňa 07.06.2013. Správnosť tohto záveru priamo vyplýva z obsahu týchto reklamácií, keď v reklamácii zo dňa 16.01.2013 žalobcovia žalovanému nahlásili fúkanie vzduchu cez štrbiny v profile plastových okien, v reklamácii datovanej 7.6.2013 žalobcovia po tom, ako sa oboznámili so závermi odborného stanoviska Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 40-13/2013, reklamovali viaceré menovite špecifikované nedostatky týkajúce sa jednak funkčných vlastností okien, ako aj (str. 3 reklamácie), ako aj spôsobu montážnych prác a postupov vrátane montáži parapetov. Žalovaný preto v odvolaní celkom nesprávne súdu prvej inštancie vytýka nesprávny skutkový záver spočívajúci v tom, že zo strany žalobcov došlo len k jednej reklamácii vád okien, a že reklamácia zo dňa 7.6.2013 predstavuje len špecifikáciu skôr vytýkaných vád. Správne tiež súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2017 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase konštatoval, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z tohto kogentného ustanovenia, keď žalobcov ako spotrebiteľov nepoučil o ich právach podľa všeobecného predpisu (nárokoch, ktoré im vyplývali z titulu zodpovednosti za vady predanej nehnuteľnosti). Na túto povinnosť nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalobcovia v poradí druhú reklamáciu uplatnili cestou právneho zástupcu. Správne v ďalšom vyhodnotil v poradí prvú reklamáciu žalobcov 1./ a 2./ zo dňa 16.01.2013 ako žalovaným včas vybavenú, keď dňa 31.1.2013, t. j. v ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. stanovenej 30- dňovej lehote od uplatnenia reklamácie žalobcami, na ňu reagoval tak, že žalobcom zaslal návrh odstránenia reklamovaných vád podľa vyjadrenia subdodávateľa okien- Q. J.. J..S..Z.. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom prvoinštančného súdu, ktorý na ťarchu žalobcov 1./ a 2./ nepripísal ich následné konanie, keď po oboznámení sa so žalovaným navrhovaným spôsobom odstránenia vád, k tomuto hneď nepristúpili, ale vzhľadom na ich laické pochybnosti o správnosti tohto postupu oslovili znaleckú organizáciu (Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o.), ktorá potvrdila, že žalovaným navrhnutý spôsob odstránenia vád nie správny. Žalovaný na jednej strane v konaní žiada zohľadniť jeho vlastnú aktivitu v rámci reklamačného konania, na druhej strane celkom rezignoval a nereflektoval na kroky žalobcov, ktoré sa aj vzhľadom k neskôr stanoveným odborným
záverom Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. ukázali ako celkom opodstatnené a účelné. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že cieľom reklamačného konania nie akékoľvek odstránenie vád predanej hnuteľnej či nehnuteľnej veci, ale efektívne odstránenie vád, ktoré čo možno najviac prinavráti estetické a funkčné vlastnosti veci a uvedenie ju do užívaniaschopného stavu. Žiadne kogentné ustanovenie spotrebiteľovi nezakazuje verifikovať spôsob dodávateľom navrhovaného odstránenia vád, a pokiaľ si žalobcovia aj vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o vady okien v novozakúpenom byte, ktorý mal slúžiť na ich bývanie, chceli nechať odborne posúdiť charakter týchto vád a najvhodnejší spôsob ich odstránenia odborne spôsobilou osobou, nemožno takéto proaktívne konanie sledujúce ochranu vlastných záujmov vyhodnotiť v ich neprospech či ako účelové znemožnenie vybavenia reklamácie žalovaným navrhovaným spôsobom. O takýto prípad by sa jednalo vtedy, pokiaľ by Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. vyhodnotil žalovaným navrhovaný spôsob odstránenia vád ako adekvátny a oni by aj napriek tomu zotrvali na požiadavke výmeny okien. Naviac je potrebné tiež súhlasiť so žalobcami 1./ a 2./, že samotná aktivita žalovaného v rámci reklamačného konania, na ktorú sa opakovane odvoláva, nie je sama o sebe relevantná pre posúdenie žalovaného nároku titulom zodpovednosti za vady predanej nehnuteľnosti. Pokiaľ sa preto aj súd prvej inštancie nevyjadroval k všetkým dôkazom, z ktorých malo vyplývať aktívne konanie žalovaného, uvedené nezakladá žalovaným namietané pochybenie prvoinštančného súdu majúce za následok nepreskúmateľnosť či arbitrárnosť napadnutého rozsudku a porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces v intenzite predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (žalovaný v odvolaní nesprávne právne kvalifikoval vadu nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP). 10. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s napadnutým právnym záverom prvoinštančného súdu, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.6.2013 k druhej reklamácii žalobcov nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie o spôsobe vybavenia reklamácie spĺňajúce požiadavky uvedené v § 18 ods. 6 v spojení s § 2 písm. m) a § 18 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z. Žalovaný predmetným vyjadrením žalobcov len informoval, že oznámené vady v zmysle odborného stanoviska č. 40/255/2013 zobral na vedomie a intenzívne komunikuje s generálnym dodávateľom stavby ohľadom posúdenia vád. Uvedené jednoznačne nezodpovedá zákonodarcom legálne definovanému vybaveniu reklamácie, keď v oznámení žalovaný neurčil samotný spôsob jej vybavenia a v zákonnej 30- dňovej lehote nedošlo k ukončeniu reklamačného konania niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov. K predmetnej reklamácii žalovaný zaujal stanovisko až dňa 8.10.2013, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch od uplynutia doby na vybavenie reklamácie, v dôsledku čoho nemožno považovať postup žalobcov, ktorí dňa 13.9.2013 s iným subjektom dojednali zmluvu o dielo za účelom výmeny vadných okien, za nekorektný. 11. Napokon správne súd prvej inštancie posúdil aj včasnosť reklamácie vád v zmysle § 599 OZ. Za situácie, kedy medzi stranami nebolo sporné, že byt bol odovzdaný dňa 26.10.2012, k uplatneniu nákladov na vypracovanie odborného stanoviska (§ 598 OZ) v reklamácii zo dňa 7.6.2013 a nákladov na výmenu okien listom zo dňa 16.9.2013, došlo v priebehu plynutia 24- mesačnej záručnej doby stanovenej v ust. § 599 OZ. Plne v súlade s § 102 OZ od okamihu uplatnenia označených práv žalobcov stanovil aj začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a v nadväznosti na to vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú, nakoľko žaloba, ktorou si uplatnili nárok na refundáciu nákladov v súvislosti s reklamáciou vád okien bola podaná dňa 02.09.2013 a rozšírenie žaloby, ktorou si uplatnili nárok na náhradu nákladov na výmenu okien, bolo súdu doručené dňa 9.2.2015 (premlčacia lehota u oboch nárokov by uplynula až v priebehu roka 2016). 12. Ako dôvodnú odvolací súd nevyhodnotil ani odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný namietal priznanie iného ako žalobou uplatneného nároku v časti požiadavky na zaplatenie 4.465,31 eura zodpovedajúcej rozšíreniu žaloby zo dňa 9.2.2015. Žalobcovia tak v žalobe, ako aj v jej rozšírení skutkovo žalovaný peňažný nárok vymedzili zodpovednosťou žalovaného za vady okien, k odstráneniu ktorých zo strany žalovaného ako zodpovedného subjektu riadne a čas nedošlo. Uvádzali, že v dôsledku existencie týchto vád a neuspokojivého riešenia vzniknutej situácie zo strany žalovaného boli nútení zrealizovať nápravu tretím subjektom a od žalovaného požadovali refundáciu týchto nákladov, ktorú právne kvalifikovali ako nárok na náhradu škody. Konajúci súd v zmysle zásady iura novit curia je však viazaný len skutkovým vymedzením žalovaného nároku, a nie jeho právnou kvalifikáciou. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak
strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája iné právne následky, nie je súd právnym s názorom sporovej strany viazaný a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na tvrdený a zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009). Správne preto prvoinštančný súd v danej veci s prihliadnutím na skutkový základ nároku- existenciu vád predanej nehnuteľnosti, zistený skutkový stav substancoval pod ust. § 597 ods. 1 OZ a posúdil ako nárok na zľavu z kúpnej ceny, ako to už naznačil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Potrebné je prisvedčiť žalobcom, že v priebehu konania nedošlo k zmene skutkovej argumentácie a predmetom bol peňažný nárok vyplývajúci z totožných skutkových tvrdení neodvíjajúcich sa od porušenia povinností žalovaného, ale od zistených vád okien. Žalobcovia si voči žalovanému v reklamačnom konaní z dôvodu vadných okien uplatňovali peňažný nárok, ktorý by pokryl nimi vynaložené náklady na odstránenie týchto vád, čo vyplynulo aj z odpovede žalovaného zo dňa 17.10.2013 k oznámeniu o výmene okien a výzvy na zaplatenie nákladov. S prihliadnutím na obsah a zmysel § 597 OZ a skutočnú vôľu žalobcov, ktorá má rozhodný význam pri výklade prejavu vôle (§ 35 ods. 2 OZ), je zrejmé, že nimi uplatnený nárok predstavuje nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny (obdobne viď uznesenie NS SR zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 2MCdo/26/2012). Iný záver nemožno vyvodiť ani z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.6.2016, sp. zn. 7Co/372/2016, v ktorom sa odvolací súd vo všeobecnosti venoval rozlíšeniu medzi nárokom zo zodpovednosti za vady a nárokom na náhradu škody s tým, že v danom prípade žalobcovia tvrdili, že predmet kúpny nemá vady, ale že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného, ktorým im bola spôsobená škoda, t. j. žalovaný nárok bol vymedzený rozdielnymi skutkovými okolnosťami ako v prejednávanej veci. Opomenúť v tejto súvislosti tiež nemožno absenciu poučenia žalobcov 1./ a 2./ zo strany žalovaného ako dodávateľa o nárokoch, ktoré im z uplatnenej reklamácie vyplývali, a ktoré mohlo zabrániť žalovaným namietaným nezrovnalostiam pri jasnom vymedzení reklamačného nároku. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie námietky premlčania dôvodiac tým, že žalobcovia si rozšírením žaloby uplatnili nárok na náhradu škody a nárok na zľavu z kúpnej ceny vyplynul z ich argumentácie až po rozhodnutí odvolacieho súdu. Skutkové okolnosti, ktorými žalobcovia 1./ a 2./ vymedzovali žalovaný nárok, boli totožné a nesprávna právna kvalifikácia nároku je tak pre účely posúdenia jeho dôvodnosti ako aj námietky premlčania irelevantná. Na priznanie tohto nároku nemá vplyv ani argumentácia žalovaného, v ktorej poukazoval na to, že žalobcovia 1./ a 2./ sa spočiatku domáhali odstránenia vád, nakoľko v konaní bolo odborným stanoviskom Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. preukázané, že vady nebolo možné odstrániť spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom stavby, ale bola nevyhnutná výmena okien. Potrebné je tiež dodať, že nárok majúci základ v ust. § 597 OZ je rovnako nárokom zo zodpovednosti za vady, tak ako aj nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Nakoľko k odstráneniu vád zo strany žalovaného kvalifikovaným spôsobom podľa záverov Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., s ktorými ho žalobcovia riadne oboznámili, nedošlo, zostalo im zachované právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. 13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neprimeranosť prvoinštančným súdom priznanej zľavy, odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 597 ods. 1 OZ upravujúce tento nárok predstavuje normu s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá explicitne neurčuje žiadne všeobecne platné kritériá pre záver o proporcionalite zľavy. Súdna prax pri výklade tohto pojmu postupne ustálila, že pri posudzovaní primeranosti zľavy v súčasnej korelácii s výškou dohodnutej kúpnej ceny je potrebné prihliadať aj na povahu a rozsah vady, zníženie funkčných vlastností veci, jej estetickej hodnoty, ďalšej upotrebiteľnosti, cenu nevyhnutnej opravy, prípadné zhodnotenie veci opravou a iné (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/956/2002 z 28.01.2004, sp. zn. 33Odo/557/2004 z 14.06.2006, sp. zn. 33Cdo/2641/2012 z 24.10.2013, z literatúry: Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hudák, M. a kol., Občanský zákonník II, § 460 až 880, Komentář 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 209, 1737 s., príp. Krajčo, J., Občiansky zákonník, Komentár, Eurounion, Bratislava, 2015, 2647 s.). Jedná sa pritom o otázku právnu, ktorej hodnotenie prináleží výlučne súdu, úvaha ktorého musí byť riadne odôvodnená. Súd prvej inštancie pri posudzovaní toho, či zľava v rozsahu 2,8 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti je primeraná, vychádzal z už naznačených a súdnou praxou akceptovaných kritérií limitujúcich voľnosť sudcovského uváženia a prihliadol na charakter a povahu vád okien prejavujúcu sa v ich prefukovaní, a to v krátkom čase po prevzatí bytu, čím zasahovala do jeho obvyklého užívania, znižovala funkčné vlastnosti okien a štandardne očakávanú kvalitu užívania bytu. Zohľadnil tiež rozsah zistených vád, keď okrem okien boli nesprávne osadené aj vonkajšie a vnútorné parapety a samotný priebeh reklamačného konania. Podľa odvolacieho súdu priznaná zľava z kúpnej ceny zodpovedá všetkým skutočnostiam, na ktoré poukázal už súd prvej inštancie a tiež takmer rok trvajúcemu obmedzeniu, ktoré v dôsledku vád okien vzniklo
žalobcom nielen pre existenciu samotnej vady, ale aj následne pri realizovanej výmene okien, ktorá sama o sebe predstavuje technicky náročnejší úkon spojený s obmedzeniami v obvyklom užívaní bytu a odstraňovaním pridruženého znečistenia bytu. Žalobcovia v reklamačnom konaní vynaložili značné úsilie za účelom preukázania, že žalovaným navrhovaný spôsob odstránenia vád nie je adekvátny, počas toho rok žili v byte s oknami nezodpovedajúcimi deklarovaným technickým požiadavkám a kvalite, ktorú ako uviedol súd prvej inštancie vzhľadom na povahu vady (prefukovanie okien) svojimi zmyslami vnímali. Aj keď zľavu z kúpnej ceny nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s výškou nákladov na odstránenie vád, v danom prípade pri zohľadnení už uvedeného nemožno zľavu z kúpnej ceny vo výške 2,8 % ani podľa odvolacieho súdu považovať za neproporcionálnu. Právne neopodstatnená a účelová je argumentácia žalovaného, v ktorej žiadal posudzovať primeranosť zľavy z ceny nových okien, nakoľko v zmysle § 597 OZ sa zľava poskytuje z dojednanej kúpnej ceny, a predmetom kúpnej zmluvy v danom prípade neboli okná, ale byt. Rovnako pre posúdenie výšky zľavy je irelevantné, koľko by žalovaného stála oprava vád ním navrhovaným spôsobom, ktorý naviac ani nebol vyhodnotený ako adekvátny. 14. Napokon vecne správny je aj záver prvoinštančného súdu o dôvodnosti nákladov vynaložených žalobcami 1./ a 2./ na vypracovanie odborného stanoviska č. 40-13/2013 majúci základ v ust. § 598 OZ. Súd prvej inštancie pri posúdení tohto nároku celkom správne prihliadol na postoj žalovaného k reklamácii a reklamované vady. Nemenej podstatné sú závery odborného stanoviska Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o., ktoré potvrdili nielen existenciu vád, ale aj samotné obavy žalobcov o nesprávnosti žalovaným navrhovaného postupu pri ich odstránení. Celkom nedôvodne sa preto žalovaný odvoláva na to, že bol pripravený odstrániť vady okien spôsobom navrhovaným generálnym dodávateľom stavby, keď žalobcovia predloženým odborným stanoviskom preukázali, že navrhovaný spôsob odstránenia vád nevyhodnotila odborne spôsobilá organizácia ako adekvátny. Odvolací súd je toho názoru, že práve s ohľadom na závery odborného stanoviska, ktoré neboli v konaní žalovaným účinne vyvrátené, a v zmysle ktorých žalobcovia konali správne, pokiaľ si nedali vady okien odstrániť spôsobom navrhovaným žalovaným, nemožno vynaložené náklady na odborné posúdenie vyhodnotiť inak ako účelne a nevyhnutne vynaložené. 15. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaný celkom nepochopiteľne v odvolaní obhajuje závery vyslovené súdom prvej inštancie v prvom rozsudku, keď tieto boli na odvolanie žalobcov 1./ a 2./ odvolacím súdom vyhodnotené ako nesprávne. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil a svoje závery aj riadne odôvodnil. Odvolací súd aj napriek uvedenému však nepostupoval podľa § 387 ods. 1 CSP a napadnutý výrok prvoinštančného súdu zmenil, avšak výlučne len z formálneho hľadiska pre potrebu vyjadrenia vzťahu právnych nástupcov na strane žalovaného k prvoinštančným súdom uloženej povinnosti plniť. Okrajovo dodáva, že skutočnosť, že v dôsledku právneho nástupníctva sa zmení počet subjektov na strane žalobcu alebo žalovaného a dôjde tak k vzniku procesného spoločenstva, nevyvoláva potrebu procesnému úkonu v podobe návrhu na zmenu žalobného petitu, ktorý ani v odvolacom konaní nie je prípustný (§ 371 CSP). Na predmetnú zmenu, ktorá nastala mimo dispozičnej sféry žalobcov 1./ a 2./ v dôsledku objektívnych skutočností, tak odvolací súd musel reagovať ex offo a neprihliadal pri tom na žalobcami doručený návrh na zmenu žalobného petitu, ktorou len reagovali na pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami žalovaného vyjadriac povinnosť viacerých žalovaných plniť spoločne a nerozdielne, čo ako uviedol odvolací súd bolo nadbytočné a nejedná sa o procesný úkon podľa § 139 CSP. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1./ a 2./ priznal spoločne a nerozdielne voči neúspešným žalovaným 1./ až 3./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).