Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/78/2022 1115213879 24. 09. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1115213879.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Livorno s. r. o., so sídlom Ulica Halenárska 415/10, 917 01 Trnava, IČO: 54 806 623 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 83.600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/106/2015 zo dňa 10.2.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/106/2015 zo dňa 10.2.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 27Cb/106/2015 zo dňa 10.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol vo výroku I. žalobu žalobcu a výrokom II. zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou dňa 21.5.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 83.600,- Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že strany sporu dňa 6.5.2013 medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu č. 6574741622, č. návrhu 5710170428 (ďalej len „poistná zmluva“) - havarijné poistenie motorového vozidla Audi Q7, EČV: G., VIN: V.. Dňa 14.9.2013 došlo ku krádeži motorového vozidla, pričom trestné stíhanie bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca najbližší pracovný deň po zistení krádeže poisteného vozidla (dňa 16.9.2013) nahlásil krádež žalovanému. Zároveň splnil všetky podmienky ustanovené v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie eurokasko (ďalej len „zmluvné dojednania“). Žalovaný ale plnenie z poistnej zmluvy neposkytol, a to ani na výzvu. Uplatnil si preto nárok na zaplatenie sumy 83.600,- Eur (kúpna cena motorového vozidla podľa zmluvy o autokredite z 7.5.2013). Žalobca dodal, že hoci bolo určité vozidlo nájdené, nemožno ho stotožniť s poisteným vozidlom, pretože VIN číslo bolo poškodené. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval poistnou zmluvou, zmluvnými dojednaniami, technickým preukazom, záznamom ČVS: ORP-586/ OVK-GA-2013 zo 16.09.2013, uznesením ČVS: ORP-586/OVK-GA-2013 z 15.11.2013, zápisom o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia, hlásením škodovej udalosti na motorom vozidle zo 16.9.2013, zmluvou o autokredite č. 800051 zo 07.05.2013 spolu so všeobecnými zmluvnými
podmienkami zmluvy o autokredite, výzvou na plnenie z poistnej zmluvy č. 6574741622 a oznámením VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. (ďalej aj „financujúca spoločnosť“) zo 14.10.2014. 3. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože tento v čase krádeže nebol vlastníkom odcudzeného motorového vozidla. Vlastníkom bola financujúca spoločnosť, pričom poukázal na to, že motorové vozidlo bolo nájdené v Maďarsku, odkiaľ si ho vlastník previezol na Slovensko, čo preukazuje faktúra č. 78/2014, ktorá bola žalovaným uhradená z havarijného poistenia. Po obhliadke vozidla bolo toto následne vrátené financujúcej spoločnosti, a teda tu nie je dôvod na poskytnutie poistného plnenia. 4. Žalobca v konaní súdu prvej inštancie predložil vyjadrenie spoločnosti Autoprofit Galanta, s.r.o. zo 16.1.2019, podľa ktorého po prerazení VIN nie je možné vozidlo ďalej riadne užívať, a to najmä z pohľadu cestovania do zahraničia, pretože takéto motorové vozidlo by bolo pri každej kontrole zadržané orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie je ho možné ani predať za odplatu vo výške bez uvedeného zásahu a jeho hodnota je blízka nule. Zároveň je mimoriadne problematické (ak nie vylúčené) s istotou stotožniť motorové vozidlo s jeho pôvodnou verziou. Zo strany žalobcu bola predložená aj listina „odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 1.4.2017“, ktorou financujúca spoločnosť potvrdila, že neeviduje žiadnu pohľadávku po splatnosti k zmluve o autokredite č. 800051 a zároveň, že predmetná zmluva bola predčasne ukončená k 24.9.2013. To znamená, že vinkulácia poistného plnenia rovnako zanikla. Vyplatením všetkých záväzkov sa stal irelevantným aj zabezpečovací prevod práva uskutočnený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 800051 zo dňa 7.5.2013. Žalobca doplnil, že o motorové vozidlo nemal záujem z dôvodu prerazenia VIN a aj po uvedení do pôvodného stavu nesie VIN znaky manipulácie, čím stratilo na hodnote. 5. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že spočiatku likvidoval škodovú udalosť ako totálnu škodu, ale neskôr, pretože vozidlo sa našlo bez poškodenia, bolo vrátené vlastníkovi a ten ho odpredal. Nájdením vozidla preto odpadá dôvod na výplatu poistného plnenia. Vozidlo je ďalej pojazdné po vykonaní kontroly originality. Okrem toho poistenie sa vzťahovalo na majetok financujúcej spoločnosti a žalobca nemá oprávnenie na výplatu poistného plnenia, čo potvrdzuje aj nesúhlas financujúcej spoločnosti s vyplatením poistného plnenia žalobcovi. 6. Súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku na ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 9 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 553 ods. 1 a ods. 3, § 553c ods. 1, § 788 ods. 1 a ods. 3, § 797 ods. 1 až ods. 3, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že v danom spore nie je sporné, že motorové vozidlo Audi Q7 EČV: G., VIN: V. (ďalej len „MV“) bolo medzi 22.00 hod 13.9.2013 do 04.00 hod 14.9.2013 nezisteným spôsobom odcudzené, pričom toto motorové vozidlo Audi Q7 bolo neskôr nájdené v Maďarsku, zabavené a vydané vlastníkovi - financujúcej spoločnosti. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že pôvodné VIN bolo V., ktoré patrí vozidlu odcudzenému dňa 13.09.2013 zo Slovenska. Vozidlo bolo na Slovensko prevezené spoločnosťou VAMAS Plus s.r.o., ktorá za prevoz vystavila faktúru č. 78/2014 zo dňa 9.10.2014, a v ktorej je uvedené, že boli poskytnuté služby spojené s repatriáciou motorového vozidla Audi Q7 VIN: V. z Maďarska. Obsahom spisu je aj odovzdávací protokol vyššie zmienenej spoločnosti, v ktorom je vozidlo označené ako Audi Q7, VIN: V. s pôvodným EČV: G.. Z týchto listinných dôkazov jednoznačne súdu prvej inštancie vyplýva, že odcudzené motorové vozidlo sa našlo a bolo riadne stotožnené. Žalobca predložil vyjadrenie Autoprofit Galanta, s.r.o. zo 16.1.2019 o tom, že je mimoriadne problematické (ak nie vylúčené) stotožnenie vozidla pri pozmenení jeho VIN. Z rozhodnutia už spomenutého maďarského orgánu vyplýva, že VIN pozmenené bolo na V., ale aj napriek tomu bolo toto vozidlo riadne stotožnené (na základe znaleckého skúmania). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že odcudzené motorové vozidlo bolo nájdené a stotožnené, pretože tento jednoznačný záver vyplýva z vyššie uvedených listinných dôkazov. Súd prvej inštancie mal v danom spore ďalej za preukázané, že bolo uzavreté havarijné poistenie MV a podľa predloženej poistnej zmluvy zo 6.5.2013 bol dohodnutý typ B havarijného poistenia. Podľa článku III písmena B zmluvných dojednaní sa poistenie vzťahuje na krádež a lúpež MV v rozsahu OPP č. 206, ďalej na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia poskytne poisťovňa podľa článku IX bodu 1 zmluvných dojednaní poistné plnenie v rozsahu nákladov na znovuzriadenie odcudzeného MV so zohľadnením spoluúčasti maximálne vo
výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na uvedené má ale zásadný vplyv skutočnosť nájdenia odcudzeného motorového vozidla a jeho vrátenie vlastníkovi. V takom prípade dochádza ex post k odstráneniu následkov vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti, a teda obnovuje sa skutkový stav pred poistnou udalosťou. Poistený má podľa názoru súdu prvej inštancie možnosť uplatniť si škody na motorovom vozidle, ktorých vznik by sa za iných okolností považoval za poistnú udalosť. Zmluvné dojednania prípad nájdenia odcudzeného vozidla upravujú v článku VI bod 7 tak, že ak bolo MV, za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie nájdené (pri poistných rizikách krádež a lúpež), je poistený povinný vrátiť poistné plnenie alebo previesť vlastnícke práva k MV na poisťovňu bezodkladne, najneskôr však do 30-tich dní od dňa oznámenia o nájdení MV. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v prípade nájdenia motorového vozidla, za ktoré ešte nebolo poskytnuté poistné plnenie, nie je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie. Uvedené platí o to viac, že žalobca ani len nedisponuje motorovým vozidlom, pretože ho financujúca spoločnosť (ako vlastník vozidla) predala. Zmluvné dojednania preto vylučujú poskytnutie poistného plnenia a žaloba žalobcu je tak v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju súd zamietol. Súd prvej inštancie doplnil, že samotné prerazenie VIN nespôsobilo totálnu škodu a v priebehu súdneho sporu ani len nebolo tvrdené, že motorové vozidlo je nepojazdné. Motorové vozidlo bolo pojazdné, avšak žalobca ho odmietol ďalej financovať práve z dôvodu prerazeného VIN, pretože by bolo zastavované pri kontrolách. Ak aj prerazenie VIN spôsobilo “škodu“ ide len o finančnú stratu, t. j. zníženie hodnoty motorového vozidla, ktorá ale nie je krytá havarijným poistením - nedošlo k poškodeniu ani zničeniu MV. Bolo by možné uvažovať nad tým, že z havarijného poistenia by žalovaná mohla preplatiť náklady na náhradné identifikačné číslo vozidla VIN, čo ale žalobca nepožadoval, pretože pre neho vozidlo stratilo hodnotu. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. V tejto súvislosti poukázal na § 797 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že je určená osoba, ktorá má právo na poistné plnenie, v prípade, že nastane poistná udalosť uvedená v poistnej zmluve. Spravidla je touto osobou ten, na ktorého majetok (život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škodu) sa poistenie vzťahuje. Táto osoba je označená v zmluve ako poistený. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom spore uzavrel právny predchodca žalobcu poistnú zmluvu dňa 6.5.2013 s tým, že bol poistníkom a zároveň poisteným. V poistnej zmluve je zaškrtnuté aj pole vinkulácia/ leasing v prospech financujúcej spoločnosti. Rovnako v hlásení škodovej udalosti na motorovom vozidle zo 16.9.2013 je uvedený leasing a označenie financujúcej spoločnosti. Poisteným aj napriek zneniu poistnej zmluvy ale nebol žalobca (resp. jeho právny predchodca), pretože v predloženom technickom preukaze je ako vlastník vozidla uvedená financujúca spoločnosť, a teda sa poistenie vzťahovalo na majetok financujúcej spoločnosti a nie žalobcu. Uvedené vyplýva aj z toho, že motorové vozidlo po jeho vrátení bolo odovzdané financujúcej spoločnosti a nie žalobcovi. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že po uzavretí poistnej zmluvy uzatvoril žalobca dňa 7.5.2013 (resp. jeho právny predchodca) zmluvu o autokredite č. 800051 s predmetom financovania motorového vozidla Audi Q7 VIN: V.. Podmienkou bolo havarijné poistenie motorového vozidla s uskutočnenou vinkuláciou v prospech financujúcej spoločnosti (článok V. Poistenie predmetu financovania všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o autokredite k zmluve o autokredite č. 800051). V rovnaký deň, t. j. 7.5.2013, uzatvoril žalobca (resp. jeho právny predchodca) aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 800051, na základe ktorej previedol na financujúcu spoločnosť vlastnícke právo k predmetu financovania - Audi Q7 VIN: V.. Na základe zmluvy potom orgán evidencie motorových vozidiel zapísal financujúcu spoločnosť ako vlastníka motorového vozidla (táto skutočnosť je vyznačená v technickom preukaze). Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol žalobca oprávnený predmet financovania užívať (predmet financovania mal vo svojom účtovnom majetku a oprávnenej držbe), ale vlastníkom predmetu financovania nebol. Zabezpečovací prevod vlastníckeho práva podľa zmluvy trvá až do okamihu riadneho, včasného, úplného uspokojenia zabezpečených pohľadávok financujúcej spoločnosti voči žalobcovi. Okamih zaplatenia všetkých záväzkov vzniknutých na základe zmluvy je rozväzovacou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania a dlžník týmto dňom opäť nadobúda vlastnícke právo k predmetu financovania. V opačnom prípade je financujúca spoločnosť oprávnená predmet financovania predať. Z dôvodu krádeže motorového vozidla financujúca spoločnosť oznámila dňa 24.9.2013 predčasnú splatnosť úveru - zmluva o autokredite č. 800051 zo dňa 7.5.2013. Po nájdení motorového vozidla financujúca spoločnosť dňa 14.10.2014 zaslala právnemu predchodcovi žalobcu list, v ktorom navrhla oživenie zmluvy o autokredite č. 800051 s tým, že právny predchodca žalobcu zabezpečí legalizáciu vozidla a pridelenie nového VIN, opravu vozidla, pokračovanie poistnej zmluvy na predmetné vozidlo s vinkuláciou v prospech financujúcej spoločnosti a
doplatí dlh na splátkach. V opačnom prípade financujúca spoločnosť motorové vozidlo odpredá. Keďže žalobca nemal záujem o vozidlo s pozmeneným VIN, financujúca spoločnosť motorové vozidlo predala, vykryla svoju pohľadávku, čo potvrdila listom z 1.4.2017, keď právnemu predchodcovi žalobcu oznámila, že neeviduje žiadnu pohľadávku po splatnosti. 8. Z vyššie uvedeného mal potom súd prvej inštancie za jednoznačné, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, pretože nie je tým, na ktorého majetok (život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škodu) sa poistenie vzťahuje. Z dôvodu zabezpečovacieho prevodu práva došlo k zmene vlastníka motorového vozidla na financujúcu spoločnosť a hoci tento majetok bol účtovne vedený žalobcom, jeho vlastníkom bola financujúca spoločnosť a nie žalobca. Následne došlo k predaju motorového vozidla zo strany jeho vlastníka - financujúcej spoločnosti, čím nedošlo k naplneniu rozväzovacej podmienky a žalobca nenadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu, pretože nedošlo k riadnemu, včasnému, úplnému uspokojeniu zabezpečených pohľadávok financujúcej spoločnosti voči žalobcovi. V čase poistnej udalosti tak žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla a nie je ním ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pretože vlastnícke právo k motorovému vozidlu po jeho prevedení na financujúcu spoločnosť zmluvou o zabezpečovacom prevode práva spätne nenadobudol (a to aj napriek tomu, že financujúca spoločnosť už voči žalobcovi neeviduje pohľadávky), čo znamená, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, pretože poistenie sa nevzťahovalo na jeho majetok ale majetok financujúcej spoločnosti, ktorá predmetné motorové vozidlo predala. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je preto ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, pretože súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100%. 10. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby tento rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca sa odvolal v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že z predložených dôkazov súd vyvodil nesprávne skutkové závery. Žalobca je názoru, že v konaní jednoznačne preukázal, že poistnou udalosťou, krádežou vozidla, vznikla škoda, ktorú je žalovaný povinný v zmysle poistných podmienok žalobcovi nahradiť. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného nie je relevantné, či sa odcudzené vozidlo našlo, ale práve skutočnosť, že vozidlo bolo krádežou a následnou manipuláciou nenávratne poškodené - boli zmenené jeho identifikačné údaje. Uvedeným je vylúčený zánik nároku na poistné plnenie, nakoľko predmetné vozidlo sa nemohlo vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu s totožnými identifikačnými údajmi a de facto sa nejedná o to isté vozidlo. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie o absencii aktívnej legitimácie žalobcu je nezákonný a nesprávny. Poisteným v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy bol právny predchodca žalobcu, pričom poistné plnenie bolo na čas trvania Zmluvy o autokredite vinkulované v prospech poskytovateľa úveru. Žalobca zastáva názor, že so zánikom Zmluvy o autokredite č. 800051 a úhradou všetkých pohľadávok vzniknutých z predmetnej zmluvy právnym predchodcom žalobcu, zanikla aj vinkulácia v prospech VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438. Súčasne žalobca poukazuje na vyjadrenie samotného vedľajšieho účasníka VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., ktorý svoje nezotrvanie v spore odôvodnil práve tvrdenými skutočnosťami a teda zánikom zmluvy, ako aj všetkých pohľadávok voči právnemu predchodcovi žalobcu a teda implicitne zánikom samotnej vinkulácie. Žalobca tiež uviedol, že z uzatvorenej poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že poisteným bol právny predchodca žalobcu a nie spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a teda aktívne legitimovaným subjektom je v tomto prípade žalobca ako právny nástupca poisteného z poistnej zmluvy. 11. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalovaný, keď uviedol, že trvá na všetkých prezentovaných a uvedených skutočnostiach; rozhodnutie sudu považujeme za správne, kedy konajúci sud správne zistil skutkový stav, vykonal všetky navrhnute dôkazy a prijal právne udržateľne rozhodnutie, ktoré presvedčivo zdôvodnil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu len zopakoval závery a skutkové zistenia súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozsudku, pričom dodal, že vzhľadom na
uvedené konajúci súd prijal správny zaver, že žalobca nemal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, pretože nie je tým, na ktorého majetok (život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škodu) sa poistenie vzťahovalo. Z dôvodu zabezpečovacieho prevodu práva došlo k zmene vlastníka motorového vozidla na financujúcu spoločnosť a hoci tento majetok bol účtovne vedený žalobcom, jeho vlastníkom bola financujúca spoločnosť a nie žalobca. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. 12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalovaného a na správnosť záverov súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje. 19. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdil vec, keď nepriznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu a nepriznal mu nárok na poistné plnenie a uviedol, že v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy bol poisteným právny predchodca žalobcu, pričom poistné plnenie bolo vinkulované v prospech poskytovateľa úveru. Zároveň dodal, že hoci bolo odcudzené motorové vozidlo nájdené, bolo nenávratne poškodené, pričom jeho predaním došlo k zníženiu hodnoty vozidla ako celku. Odvolací súd sa však s argumentáciou žalobcu v odvolaní nestotožňuje. Rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci je to, že žalobca v dobe, kedy došlo ku krádeži vozidla, nebol jeho vlastníkom. K zníženiu majetkového stavu nastalo v prípade leasingovej spoločnosti - Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. a nie nájomcu vozidla. Navyše, uvedené odcudzené vozidlo bolo preukázateľne nájdené a vrátené späť, čo v zmysle dojednaných zmluvných podmienok viedlo k tomu, že boli odstránené následky vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, a teda sa obnovil skutkový stav pred poistnou udalosťou. 20. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov a jednoznačného záveru, že odcudzené motorové vozidlo bolo nájdené a stotožnené. V danom spore bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla Audi Q7 a podľa predloženej poistnej zmluvy bol dohodnutý typ B havarijného poistenia. Podľa článku III písmena B zmluvných dojednaní sa poistenie vzťahuje na krádež a lúpež MV v rozsahu OPP č. 206, ďalej na poškodenie alebo zničenie MV alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia poskytne poisťovňa podľa článku IX bodu 1 zmluvných dojednaní poistné plnenie v rozsahu nákladov na znovuzriadenie odcudzeného MV so
zohľadnením spoluúčasti maximálne vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Na uvedené má ale zásadný vplyv skutočnosť nájdenia odcudzeného motorového vozidla a jeho vrátenie vlastníkovi. V takom prípade dochádza ex post k odstráneniu následkov vzniknutých v dôsledku poistnej udalosti, a teda obnovuje sa skutkový stav pred poistnou udalosťou a nájdením odcudzeného motorového vozidla odpadol skutkový základ pre výplatu poistného plnenia, pretože nájdením veci bola strata spôsobená krádežou reparovaná. Poistený má podľa názoru súdu možnosť uplatniť si škody na motorovom vozidle, ktorých vznik by sa za iných okolností považoval za poistnú udalosť. Zmluvné dojednania prípad nájdenia odcudzeného vozidla upravujú v článku VI bod 7 tak, že ak bolo MV, za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie nájdené (pri poistných rizikách krádež a lúpež) je poistený povinný vrátiť poistné plnenie alebo previesť vlastnícke práva k MV na poisťovňu bezodkladne, najneskôr však do 30-tich dní od dňa oznámenia o nájdení MV. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v prípade nájdenia motorového vozidla, za ktoré ešte nebolo poskytnuté poistné plnenie nie je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie. Uvedené platí o to viac, že žalobca ani len nedisponuje motorovým vozidlom, pretože ho financujúca spoločnosť (ako vlastník vozidla) predala. 21. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti posúdil v zmysle predložených zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, tieto zmluvné ustanovenia upravujú daný stav vzniknutý medzi stranami sporu, teda že v prípade odcudzeného vozidla, ktoré je dodatočne nájdené a za ktoré bolo vyplatené poistné plnenie, je poistený povinný vrátiť poistné plnenie alebo previesť vlastnícke práva k motorovému vozidlu na poisťovňu bezodkladne. V prípade nájdenia motorového vozidla, za ktoré ešte nebolo poskytnuté poistné plnenie, nie je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie. Nakoľko zmluvné dojednania vylučujú poskytnutie poistného plnenia, je potom žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná a preto ju súd prvej inštancie z tohto dôvodu zamietol. 22. V prípade otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že poisteným aj napriek zneniu poistnej zmluvy nebol žalobca (resp. jeho právny predchodca), pretože v predloženom technickom preukaze je ako vlastník vozidla uvedená financujúca spoločnosť, a teda sa poistenie vzťahovalo na majetok financujúcej spoločnosti a nie žalobcu. Uvedené vyplýva aj z toho, že motorové vozidlo po jeho vrátení bolo odovzdané financujúcej spoločnosti a nie žalobcovi ako aj iných predložených listín. Navyše, právny predchodca žalobcu bol iba oprávnený predmetné motorové vozidlo užívať (a mať ho v držbe), pričom po navrátení motorového vozidla žalobca nemal záujem o pokračovanie užívania uvedeného vozidla, financujúca spoločnosť toto vozidlo predala a vykryla svoju pohľadávku. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovi v konaní nepatrila aktívna vecná legitimácia a preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. 23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku a v tejto súvislosti poukazuje na nález ÚS sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014, v zmysle ktorého: „Konajúce súdy totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 198/2007 z 30. septembra 2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 267/2005 z 29. marca 2007 a sp. zn. 25 Cdo 78/2001 z 30. októbra 2002) priznali navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci. Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“ Na základe uvedeného preto odvolací súd uvádza, že v prípade, ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia, či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. V prípade, ak takýto poškodený nie je vlastníkom veci, je možné dospieť k záveru, že škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. 24. Na doplnenie odvolací súd ešte dodáva, že odcudzením veci môže vzniknúť škoda len vlastníkovi veci, u ktorého v dôsledku straty veci dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre právne posúdenie veci je, že žalobca v dobe, kedy prišlo k odcudzeniu vozidla (rozhodná doba), nebol jeho vlastníkom. V tomto spore došlo k odcudzeniu vozidla, majúceho
za následok úplné zbavenie oprávnení leasingového prenajímateľa vyplývajúcich z obsahu jeho vlastníckeho práva a zároveň zmenšenie majetku samotného leasingového prenajímateľa (teda nie priamo nájomcu). Leasingovému nájomcovi ako nevlastníkovi, odcudzením vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti nevznikla žiadna škoda z titulu zásahu do vlastníckeho práva a zmenšenia jeho majetku. Leasingový nájomca nevynaložil náklady na nadobudnutie vlastníctva k vozidlu, ani mu voči leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi nevznikla povinnosť uhradiť cenu vozidla. 25. Možno preto uzavrieť zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy, ktorý mu ako nevlastníkovi veci vzniknúť nemohol. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu v prípade vinkulácie na výplatu poistného plnenia v prospech vlastníka. Odvolací súd zastáva názor, že okrem práva prednostnej výplaty na osobu oprávnenú z vinkulácie neprechádzajú a nie sú prevedené iné substantívne práva, ktoré plynú účastníkovi právneho vzťahu z hlavného záväzku, ku ktorému sa právo prednostnej výplaty viaže. Vinkulácia plnenia, ako jednostranný právny úkon v kvalite príkazu výplaty plnenia inej ako z poistnej zmluvy oprávnenej osobe nemá pre prípad poistnej udalosti nijaký vplyv na aktívnu legitimáciu osoby vinkuláciu realizujúcej na náhradu škody v podobe plnenia prevyšujúceho rozsah poskytnutého poistného plnenia pri likvidácii poistnej udalosti. Navyše, ako už bolo raz súdom prvej inštancie uvedené, žalobca nepreukázal v konaní, ani v rámci odvolacieho konania, súhlas s devinkuláciou poistného plnenia. 26. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) nepreukázal, že bol v čase krádeže vlastníkom motorového vozidla, vlastníkom bola spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., pričom nebolo v konaní preukázané, že by v danej veci došlo k postúpeniu pohľadávky z tejto spoločnosti na žalobcu, prípadne právneho predchodcu žalobcu, a preto žalobca nemohol byť aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si predmetného nároku v tomto konaní. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ak žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý sa domáhal plnenia z poistnej zmluvy. Nie je preto možné vytýkať súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie predmetnej právnej otázky. Taktiež nie je možné sa stotožniť so žalobcom, že mu vznikla majetková škoda a preto má právo na poskytnutie poistného plnenia z uzatvorenej poistnej zmluvy. Ako bolo súdom prvej inštancie preukázané, žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla a preto mu nemohla ani žiadna majetková škoda vzniknúť, tobôž nie nárok na jej náhradu. 27. S ohľadom na uvedené možno záverom zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v právnej veci správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 83.600,- Eur s príslušenstvom a so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti i po dôkladnej úvahe vydal napadnutý rozsudok v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci a preto je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia vecne správny a dostatočne presvedčivo odôvodnený. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. K návrhu žalovaného zo dňa 25.6.2024 priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému voči pôvodnému žalobcovi D. A. odvolací súd poukazuje na to, že dňa 30.1.2023 uzatvoril žalobca
v postavení postupcu Zmluvu o postúpení pohľadávky s obchodnou spoločnosťou Livorno s. r. o., so sídlom Ulica Halenárska 415/10, 917 01 Trnava, IČO: 54 806 623, v postavení postupníka. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy bola postúpená nie len pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, ale aj príslušenstvo a práva s ňou spojené na postupníka. Na základe uvedeného všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou prešli na nového žalobcu, vrátane náhrady trov konania. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).