Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/101/2023 1115216614 12. 06. 2024 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2024:1115216614.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobkyne K. I., R.. X.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3, 81101 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa 28.2.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/121/2015-174 zo dňa 28.2.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.6.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou II/2014 - 7367 dňa 3.5.2015. 3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/121/2015 - 79 zo dňa 17.12.2019 (v poradí prvým), ktorým napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č.k. 3Cob/131/2020 - 125 zo dňa 9.2.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa „... stotožňuje s dôvodmi uznesenia Súdneho dvora Európskej únie z 19. novembra 2015 v konaní o predbežnej otázke vo veci C-74/15 pričom poukazuje na podstatný rozdiel cit. uznesenia a prejednávanej veci v tom, že cit. uznesenie posudzuje akcesorický vzťah fyzickej osoby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti a v prejednávanej veci sa jedná o vzťah fyzickej osoby podnikateľa - dlžníka a fyzickej osoby (manželka) - ručiteľa“. Uviedol, že v prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako fyzická osoba a preto je potrebné posúdiť jej vzťah k dlžníkovi - manželovi ... Podľa názoru odvolacieho súdu sú manželia majetkovo prepojení a to v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Je tu teda jednoznačne daný funkčný vzťah manželov k BSM. Podnikanie jedného z manželov má bezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov. Funkčný vzťah manželov by nebol daný v prípade, ak manželia počas manželstva zrušili alebo obmedzili BSM v súlade s § 143a , § 148a ods. 2, Obč. zák. V konaní nebolo preukázane obmedzenie alebo zrušenie BSM počas trvania manželstva, a preto
za daného stavu nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky za vzťah spotrebiteľský, ale ako majetkovo závislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu došlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu posúdeniu vzťahu žalobkyne voči žalovanému ako vzťahu spotrebiteľskému, a teda k nesprávnemu posúdeniu neplatnosti ručiteľskej listiny. Odvolací súd ďalej uviedol, že úlohou súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť funkčný vzťah žalobkyne a dlžníka a prípadné iné namietané dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, pod spisovou značkou II/2014 - 7367 dňa 3.5.2015 a na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vo veci opäť rozhodne. 4. Súd prvej inštancie opätovne po vykonanom dokazovaní posudzoval, či bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná v zákonom stanovenej lehote. Z rozhodcovského spisu sp. zn. II/2014-7367 súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 3.5.2015 a bol doručený žalobkyni cestou jej právneho zástupcu dňa 7.5.2015. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa 18.6.2015, teda podaná pred uplynutím zákonom stanovenej 60-dňovej prekluzívnej lehoty, a teda včas. 5. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného v právnom postavení veriteľa a X.. O.R. I. - ALMM v právnom postavení dlžníka bola dňa 7.3.2012 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere s rýchlou zárukou SZRB číslo 5004/12/20 v znení Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 11.3.2013, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za podmienok dohodnutých v uvedenej zmluve poskytnúť v prospech dlžníka kontokorentný úver v sume 75.000,- EUR na účel financovanie prevádzkových potrieb a dlžník sa zaviazal, že úver použije dohodnutým spôsobom na dohodnutý účel, že poskytnutý úver žalovanému vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky a zmluvné pokuty podľa uvedenej zmluvy za podmienok v zmluve uvedených. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky žalovaného a Všeobecné úverové podmienky žalovaného pre neretailových klientov. V konaní ďalej nebolo sporným, že dňa 11.3.2013 žalobkyňa v právnom postavení ručiteľa a právny predchodca žalovaného v právnom postavení veriteľa podpísali Ručiteľskú listinu č. 5004/12/20 RL2, ktorou žalobkyňa veriteľovi vyhlásila, že uspokojí jeho pohľadávku, ktorá vznikne na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5004/12/20 zo dňa 7.3.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.3.2013 za dlžníka X.. O. I. - ALMM, ak dlžník zabezpečovanú pohľadávku alebo jej časť nesplní. Dňa 11.3.2013 teda právny predchodca žalovaného, dlžník a žalobkyňa uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu vyplývajúcom z Ručiteľskej listiny č. 5004/12/20 RL2 budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. V konaní tiež nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) podal dňa 12.12.2014 na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovanej) domáhal zaplatenia sumy 87.181,- EUR spolu s príslušenstvom a trov konania v konaní vedenom pod spisovou značkou II/2014-7367. Dňa 3.5.2015 rozhodcovský súd vydal vo veci rozhodcovský rozsudok v znení opravného uznesenia, ktorým žalobe v rozhodcovskom konaní v plnom rozsahu vyhovel a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 87.181,- EUR spolu so žalovaným príslušenstvom a na zaplatenie trov rozhodcovského konania, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 7.5.2015. 6. V prejednávanej veci podpísala žalobkyňa ručiteľskú listinu ako fyzická osoba. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa zabezpečila záväzok dlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením za záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným ako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v zmluve o úvere. Súd mal za to, že hoci dlžník z hlavného právneho vzťahu - zmluvy o úvere, nie je obchodnou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra, tak zmluvu o úvere uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako fyzická osoba podnikateľ, a to za účelom zabezpečenia prevádzkových potrieb. Táto skutočnosť vyplynula zo samotnej zmluvy o úvere a nebola ani v konaní sporná. Vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky, či mala žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzavieraní ručiteľskej listiny so žalovaným (jeho právnym predchodcom) postavenie spotrebiteľa je rozhodujúce, či žalobkyňa konala z dôvodu funkčného vzťahu k dlžníkovi, keďže v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa a
dlžník boli v čase uzatvorenia ručiteľskej listiny, ako aj rozhodcovskej zmluvy, manželia. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že obmedzenie alebo zrušenie BSM podľa § 143a, § 148a ods. 2 OZ za trvania manželstva nebolo v konaní preukázané. Súd mal z vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne preukázané, že v čase uzavretia ručiteľskej listiny a rozhodcovskej zmluvy manželstvo žalobkyne a dlžníka neplnilo svoju funkciu, žalobkyňa a dlžník žili oddelene a oddelene aj hospodárili s majetkom, avšak obmedzenie alebo zrušenie BSM za trvania manželstva nebolo v konaní preukázané, ani samotnou žalobkyňou tvrdené. K zániku BSM žalobkyne a dlžníka tak došlo v zmysle § 148 ods. 1 OZ až zánikom manželstva, a to až v čase po podpísaní ručiteľskej listiny žalobkyňou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne s dlžníkom prestalo plniť funkciu okolo roku 2004, 2005, kedy žalobkyňa a dlžník aj prestali spoločne hospodáriť. Z výsluchu žalobkyne zároveň vyplynulo, že z finančných prostriedkov, ktoré dlžník získal na základe zmluvy o kontokorentnom úvere, žalobkyňa nemala žiadny prospech. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by počas trvania manželstva, napriek uvedenému faktickému stavu došlo k obmedzeniu alebo zrušeniu BSM, a teda bol daný funkčný vzťah manželov k BSM. Za daného stavu, zohľadňujúc § 391 ods. 2 C.s.p., nie je možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľky ako vzťah spotrebiteľský, ale ako majetkovo závislý a funkčný vzťah dlžníka a ručiteľa - manželov. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalobkyňa s poukazom na existenciu BSM a z hľadiska právnej existencie spoločného majetku manželov, nemala funkčný vzťah s dlžníkom - X.. O. I.Ľ., ktorý ako fyzická osoba podnikateľ uzatvoril s bankou úverovú zmluvu. V nadväznosti na uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala v právnom vzťahu vyplývajúcom z ručiteľskej listiny zo dňa 11.3.2013 postavenie spotrebiteľa, a teda na žalobkyňu v predmetnom spore nemožno vztiahnuť právnu ochranu z tohto postavenia vyplývajúcu. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri posúdení žalobkyňou namietanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd primárne zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako fyzická osoba mal pri uzavieraní ručiteľskej listiny, a teda ani pri uzavieraní rozhodcovskej zmluvy postavenie spotrebiteľa, a to práve pre jej funkčný vzťah k dlžníkovi - Ing. O. I. - ALMM, ktorí boli v čase uzavretia uvedených zmlúv manželmi, pričom nedošlo k zrušeniu alebo obmedzeniu BSM počas manželstva podľa § 143a alebo § 148a ods. 2 OZ. Spotrebiteľská ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorej sa vo vzťahu k uzavretej rozhodcovskej zmluve domáhala, sa tak na žalobkyňu nevzťahuje, nakoľko žalobkyňa nemal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle právnych predpisov upravujúcich postavenie a práva spotrebiteľov, súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako nedôvodnú. 8. Žalobkyňa v konaní tiež odôvodňovala zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že spor na rozhodcovskom súde rozhodol jeden rozhodca, hoci v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy bolo zmluvnými stranami dojednané, že spory budú prejednávané v trojčlennom senáte, pričom každý účastník rozhodcovského konania ustanoví jedného rozhodcu. V danom prípade sa teda jedná o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že takúto námietku žalobkyňa v samotnom rozhodcovskom konaní nevzniesla, pričom mal z obsahu rozhodcovského spisu preukázané, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že v rozhodcovskom konaní bol za rozhodcu ustanovený jediný rozhodca - JUDr. Ľubica Adamcová, z výzvy rozhodcovského súdu adresovanej žalobkyni na doručenie žalobnej odpovede zo dňa 30.12.2014, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 20.1.2015. Súd mal zároveň z obsahu rozhodcovského spisu preukázané, že žalobkyňa skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebude v rozpore s dohodou zmluvných strán v zmysle čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy rozhodovať trojčlenný senát nenamietala v rámci rozhodcovského konania ani v žalobnej odpovedi, ani v podaní zo dňa 23.2.2015, ani počas celého rozhodcovského konania. Žalobkyňa v rozhodcovskom konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spor prejednať a rozhodnúť, teda v intenciách súdneho konania existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 ZRK. Okolnosť existencie procesnej vady spočívajúcej v tom, že spor prejednával a rozhodoval jediný rozhodca a nie trojčlenný senát ustanovený spôsobom dojednaným zmluvnými stranami v čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2013, žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nenamietala bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti preukázateľne dozvedela, a to doručením výzvy rozhodcovského súdu obsahujúcej aj oznámenie o ustanovení jediného rozhodcu, doručenej žalobkyni dňa 20.1.2015. Vznesenie uvedenej námietky až v žalobe, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak podľa súdu nemožno považovať za jej uplatnenie včas alebo bez zbytočného odkladu podľa § 40 ods. 4 ZRK. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobkyňa v predmetnom
konaní ani nijako netvrdila, aký vplyv mohla mať skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nerozhodoval trojčlenný senát, ako si zmluvné strany dojednali v čl. I bod 2 rozhodcovskej zmluvy, ale jediný rozhodca na rozhodnutie vo veci samej. Súd nad rámec uvedeného poukázal na to, že z vyjadrenia žalobkyne v rozhodcovskom konaní zo dňa 23.2.2015 vyplynulo, že považovala konajúcich rozhodcov vo veci za predpojatých z dôvodu väzieb jeho predstaviteľov na OTP Banku Slovensko, a.s., ktorá bola členom Slovenskej bankovej asociácie, avšak v predmetnom konaní žalobkyňa z uvedeného dôvodu zrušenie rozhodcovského rozsudku nežiadala, preto sa súd týmto dôvodom v predmetnom súdnom konaní nezaoberal. 9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Uviedla, že zo strany prvoinštančného súdu prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa funkčnosti vzťahu žalobcu a dlžníka. Funkčnosť vzťahu je, podľa názoru žalobkyne, potrebné posudzovať reálne a nie len formálne (t.j. nepostačuje tvrdenie, že žalobkyňa a dlžník boli formálne manželia, nakoľko toto manželstvo v čase uzatvorenia sporných zmlúv funkčné reálne nebolo). Z pojmu funkčný vzťah je možné jednoznačne vyvodiť záver, že vzťah medzi subjektami musí byť reálny, spĺňajúci svoj účel vo všetkých smeroch a nie len formálny. Žalobkyňa vo svojej výpovedi v rámci prvoinštančného konania jednoznačne uviedla, že už pred záväzkom dlžníka, žili v nefunkčnom manželstve a žili rozdelené životy, napriek tomu žili v priateľskom duchu. Žalobkyňa uviedla, že sa začala starať sama o seba, odišla do zahraničia a začala zarábať sama na seba. Stala sa spoluručiteľkou na účte exmanžela tak, že ju o to požiadal a keďže spolu dobre vychádzali, tak súhlasila a verila, že všetko bude v poriadku, napriek tomu, že spolu už nežili. Od roku 2004, 2005 už žalobkyňa a dlžník spoločne nehospodárili, na základe čoho jednoznačne v čase uzatvorenia zmlúv žiaden funkčný vzťah neexistoval. Má za to, že OZ za spotrebiteľa považuje fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd slovenskej bankovej asociácie vydal rozhodnutie, je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti, a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na základe formulárovej ručiteľskej listiny, ktorú žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými bodmi, mohla ručiteľskú listinu len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým častiam ručiteľskej listiny, teda aj povinnosti uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Na základe vyššie uvedeného má jednoznačne za to, že z jej strany bolo unesené dôkazné bremeno o preukázaní nie funkčného vzťahu s dlžníkom, na základe čoho je nevyhnutné, aby bolo možné posúdiť vzťah žalobkyne ako ručiteľa ako vzťah spotrebiteľský. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť. 10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého súd postupoval správne a správne posúdil aj funkčný vzťah žalobkyne a dlžníka v bode 37. napadnutého rozsudku. Na základe uvedeného považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací
súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremeno žalobkyne, keď v konaní nebolo preukázané postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky zo vzťahu založeného ručiteľskou listinou a žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZRK. 15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa zabezpečila záväzok dlžníka X.. O. I. - ALMM zo zmluvy o úvere svojím ručením, za záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a teda prevzala ručenie za záväzok dlžníka založený zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným ako bankou poskytujúcou úvery, vrátiť poskytnutý úver za podmienok uvedených v zmluve o úvere. Odvolací súd je v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že záväzkový vzťah medzi bankou a dlžníkom X.. O. I. - ALMM má obchodnoprávny charakter. Pokiaľ ide o právnu povahu vzťahu so žalobkyňou, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobkyňa je v ručiteľskej listine označená len ako fyzická osoba, pričom je zrejmé, že pri podpisovaní listiny nevystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba - manželka dlžníka, pristúpila k dlžníkovmu záväzku. Z tohto dôvodu je potrebné poukázať na § 147 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželom. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil funkčný vzťah manželov k BSM s poukazom na to, že podnikanie jedného z manželov má bezprostredný vplyv na spoločný majetok manželov, i keď podľa žalobkyne spolu nežili, manželstvo bolo nefunkčné a žili rozdelené životy. Žalobkyni teda nie je možné priznať ochranu v zmysle právnych noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy a spotrebiteľské záväzkové vzťahy len z dôvodu, že sa popri dlžníkovi zaviazala uhradiť záväzok vyplývajúci z ručiteľskej listiny za trvania manželstva. Žalobkyňa nevystupovala pri uzavretí ručiteľskej listiny ako spotrebiteľ, nie je dôvodná jej argumentácia, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s aplikáciou noriem na ochranu slabšej strany, vrátane námietok ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. 16. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym a logickým záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobkyňu pri podpisovaní ručiteľskej listiny a v súlade s výkladom uznesenia Súdneho dvora Európskej únie z 19. novembra 2015 v konaní o predbežnej otázke vo veci C-74/15, nie je možné považovať za spotrebiteľa pretože bol jednoznačne daný funkčný vzťah k dlžníkovi. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil dôvody prečo nie je možné prijať tvrdenie žalobkyne o jej postavení v právnom vzťahu ako spotrebiteľa, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. V konaní nebolo preukázané zrušenie alebo obmedzenie BSM počas trvania manželstva, pričom v tomto smere nie je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že manželstvo neplnilo svoju funkciu a manželia žili rozdelené životy. 17. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).