Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/79/2024 1115221128 18. 12. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1115221128.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Advisors k.s., so sídlom Jarabinková 17563/2/C, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 46 570 675, správca úpadcu: ABC Klíma s.r.o., so sídlom Tomášikova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 31 354 131, proti žalovanému: PT – STAV, s.r.o., so sídlom Rybničná 40/F, 831 07 Bratislava – mestská časť Vajnory, IČO: 36 733 148, právne zastúpenému: L/R/P advokáti, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/21/2015-1025 zo dňa 24.02.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/21/2015-1073 zo dňa 12.09.2024, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/21/2015-1025 zo dňa 24.02.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/21/2015-1073 zo dňa 12.09.2024 p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd o p r a v u j e výrok uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/21/2015-1073 zo dňa 12.09.2024 v časti dátumu opravovaného rozsudku č. k. 1Cbi/21/2015-1025 tak, že tento správne znie: „24.02.2022“. III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 – ods. 4, § 60 ods. 1 – ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu „doručenú dňa 07.08.2015“ a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Následne opravným uznesením vykonal opravu výroku I. rozsudku tak, že výrok I. správne znie: „Súd žalobu zamieta.“, a to s poukazom na ustanovenie § 224 CSP. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 05.01.2017 označeným ako "zmena a doplnenie žaloby", žalobca žiadal, aby súd určil, že "poskytnuté peňažné plnenia - nájomné za obdobie prvý kvartál 2011 v rozsahu 2 mesiacov, druhý, tretí a štvrtý kvartál 2011, 2012, 2013 a prvý a druhý kvartál 2014, uskutočnené na základe právneho úkonu - Zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 31.07.2006 medzi spoločnosťou PPM-IMMO s.r.o. ako pôvodným vlastníkom a prenajímateľom a spoločnosťou žalovaného ako prenajímateľom a úpadcom vrátane Dodatku č. 1 zo
dňa 25.01.2011, Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2012, Dodatku č. 3 zo dňa 01.01.2013, Dodatku č. 4 zo dňa 25.06.2014, sú voči konkurzným veriteľom neúčinné a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu rozdiel prevyšujúci obvyklú cenu nájmu vo výške 304.774,71 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 1Cbi/21/2015-513 zo dňa 04.02.2019 pripustil zmenu žalobného návrhu. 3. Následne podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019 označeným ako "vyjadrenie žalobcu k doplneniu dokazovania a návrh na zmenu žaloby" žalobca upresnil zmenenú žalobu, keď požadoval už do všeobecnej podstaty úpadcu zaplatiť sumu 385.272,49 eur. Predmetnú zmenu žaloby súd pripustil uznesením č. k. 1Cbi/21/2015-885 zo dňa 13.11.2019. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca pôvodný výrok „určenie neúčinnosti Zmluvy o nájme v znení dodatkov a určenie neúčinnosti pokračovania v trvaní tohto zmluvného vzťahu so spriaznenou osobou v období posledných 5 rokov od vyhlásenia konkurzu (august 2009 až júl 2014)“ žiadal nahradiť novým výrokom „určenie, že poskytnuté peňažné nároky úpadcom uskutočnené na základe právneho úkonu - Zmluvy o nájme v znení dodatkov, sú neúčinné“. Zmenou žaloby došlo ku kvalitatívnej zmene navrhovaného petitu (miesto "určenia neúčinnosti Zmluvy o nájme v znení dodatkov" sa žalobca domáha určenia, "že poskytnuté peňažné nároky uskutočnené na základe Zmluvy o nájme sú neúčinné"). Preto aj súd rozhodoval o pripustení/ nepripustení zmeny žaloby. Ak by sa skutočne nejednalo o kvalitatívnu zmenu petitu (ako tvrdí žalobca), potom žalobca mal možnosť voči uzneseniu o pripustení zmeny žaloby podať sťažnosť, čo však neurobil. Súd prvej inštancie poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 539/2013 a I. ÚS 39/2018. 5. Po pripustení zmeny žaloby sa súd prvej inštancie vysporiadal z úradnej povinnosti s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného) nároku v prekluzívnej lehote stanovenej § 57 ods. 2 ZoKR. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 2K/37/2014-143 zo dňa 04.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2014. Podľa súdu je tak zrejmé, že žaloba na určenie neúčinnosti právnych úkonov – vyplatenia nájomného za obdobie špecifikované vyššie, t. j. zmenená žaloba, nebola podaná v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd žalobu zamietol. Súd nespochybnil, že je možné odporovať úkony - napr. v tomto prípade vyplatenie nájomného za obdobie 5 rokov pred vyhlásením konkurzu. Avšak uvedenej odporovateľnosti bolo potrebné sa domáhať v prekluzívnej lehote uvedenej v § 57 odsek 2 ZoKR, k čomu v tomto prípade nedošlo. Súd prvej inštancie v neposlednom rade uviedol, že správca konkurznej podstaty, ktorý žalobu podával, je osobou, u ktorej sa odbornosť a znalosť práva predpokladá (je od neho vyžadovaná zákonom) a on sám - bez výzvy súdu na odstránenie vád žaloby/petitu pristúpil k zmene žaloby. Vzhľadom k tomu nemôže v tejto fáze konania prenášať svoju zodpovednosť za následky podania zmeny žaloby (ktorou došlo k zmene špecifikácie úkonov, ktorých neúčinnosť žiada určiť), na súd. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že tieto priznal žalovanému ako plne úspešnému v konaní. 6. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 písm. b), d) a h) CSP. Podľa žalobcu žalovaný neuplatnil nikdy v konaní námietku preklúzie v súvislosti so zmenenou žalobou a bez pričinenia súdu by takúto obranu nikdy nezvolil. Súd žalovaného prakticky naviedol na takúto obranu v rámci vyjadrenia predbežného právneho posúdenia. Takýto postup súdu je neprípustným popretím zásady kontradiktórnosti, rovnosti účastníkov a zásahom do práva na spravodlivý súdny proces. Rovnako tým došlo k porušeniu princípu právnej istoty, kedy skôr vydané uznesenie súdu (o zmene žaloby) bolo označené za nesprávne a nahradené inštitútom predbežného právneho posúdenia. Konanie má podľa žalobcu zároveň inú vadu, keď doplnením žaloby došlo k preformulovaniu návrhu žalobcu výslovne z dôvodu bližšej špecifikácie právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje a zmeny sumy, ktorej uhradenie v prospech podstaty žalobca požaduje. Kvôli náročnosti preukazovania ukrátenia veriteľov, žalobca pri podaní žaloby nežaloval na plnenie, ale na určenie neúčinnosti a až doplnením žaloby doplnil peňažné plnenia tak, aby bolo prípadné rozhodnutie súdu vykonateľné bez potreby ďalšej žaloby na plnenie. Doplnenie žaloby je vo svojej povahe samostatným návrhom na plnenie v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu. Ak by súd nepripustil zmenu žaloby a žalobca by bol úspešný v konaní o určenie neúčinnosti, potom by v samostatnom konaní žaloval na plnenie z neúčinného právneho úkonu. Napokon žalobca v podanom odvolaní uviedol, že zmena žaloby nie je kvalitatívnou zmenou žaloby, ale iba jej doplnením. Žalobca nezmenil špecifikáciu úkonov akých neúčinnosť žiadal určiť, pretože zaplatenie nájomného nie je
právny úkon. Jediné, čo žalobca zmenou žaloby spravil je, že zadefinoval konkrétne peňažné plnenia realizované v konkrétnom čase a výške vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Súd zúžil svoje posúdenie len na peňažné plnenie, ktoré však samo o sebe nie je právnym úkonom, ale len jednou z povinností nájomcu a nemôže byť postihnuté neúčinnosťou voči konkurzným veriteľom. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmenu žaloby ako nový návrh, odignoroval viazanosť vlastným vydaným uznesením a právoplatné uznesenie si zamieňa za vyjadrenie predbežného právneho posúdenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný po pripustení zmeny žaloby sa vysporiadať s otázkou včasnosti podanej žaloby. Zmeškanie lehoty podľa § 57 ods. 2 ZoKR je lehotou prekluzívnou a nie lehotou premlčacou. Na takéto zmeškanie musí súd prihliadať ex offo. Preklúziu je súd povinný posúdiť aj bez procesnej obrany žalovaného. Preto nemohlo dôjsť k porušeniu princípu kontradiktórnosti, ani práva na spravodlivý proces a ani práva na súdnu ochranu, keďže súd len realizoval zákonom stanovené povinnosti. Je zrejmé, že zmenený žalobný návrh bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty. Pokiaľ ide o rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby, jedná sa o procesné rozhodnutie v prebiehajúcom konaní a súd bol povinný zmenu žaloby pripustiť, keď zmena žaloby je oprávnením žalobcu ako pána sporu. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/16/2018 zo dňa 30.01.2019. Súd po celý čas postupoval v súlade s CSP a následne správne konštatoval preklúziu žalobného (zmeneného) návrhu ex offo. Žalovaný sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje v celom rozsahu a odvolanie považuje za nedôvodné. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. 8. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 13. Podmienka včasného a riadneho podania odporovacej žaloby (t. j. včasného a riadneho uplatnenia nároku), je základnou a neopomenuteľnou podmienkou jej úspechu, pričom preklúziu (zmeškanie lehoty) je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Následkom neúčinnosti právneho úkonu je povinnosť dotknutej osoby zaplatiť do podstaty peňažnú náhradu, preto uloženia tejto povinnosti sa možno domáhať len pri úspešnom uplatnení odporovacieho práva. 14. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že skúmanie preklúzie je povinnosťou súdu. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že jeho práva v konaní boli porušené, keďže žalovaný by sa nebránil námietkou preklúzie, ak by nebola predmetom vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci sudcom na pojednávaní. Bez ohľadu na to, či by sa žalovaný v konaní bránil alebo nebránil námietkou uplynutia prekluzívnej lehoty, súd prvej inštancie bol túto povinný riadne posúdiť. Odvolací súd uvádza, že dokonca aj v prípade, ak by súd prvej inštancie otázku preklúzie neposudzoval, bol by priamo odvolací súd povinný ex offo túto okolnosť skúmať, a to aj keby ani v odvolacom konaní namietaná (spochybnená) nebola. Niet sporu v tom, že otázka zachovania hmotnoprávnej lehoty podania incidenčnej odporovacej žaloby, so zmeškaním ktorej zákon spája preklúziu práva žalobcu (§ 57 ods. 2 ZoKR a následne § 60 ZoKR), je vecou podmienok, danosť ktorých je súd povinný skúmať z úradnej moci. Posúdením uplynutia prekluzívnej lehoty preto súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nezasiahol do rovnosti sporových strán, ani do práv žalobcu a nedošlo tým ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku č. 152/2014 zverejnené dňa 08.08.2014 (č. l. 10 spisu), preto jeho účinky nastali dňom 09.08.2014. Ak k zmene žaloby došlo podaním doručeným súdu dňa 05.01.2017 (č. l. 166 spisu) a následne aj podaním doručeným súdu dňa 19.09.2018 (č. l. 331 spisu), resp. 11.04.2019 (č. l. 741 spisu), ktoré zmeny boli riadne pripustené uzneseniami z č. l. 513 a č.l. 885, tak súd prvej inštancie absolútne správne konštatoval podanie žaloby (v zmysle jej zmien) po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. 16. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na to, že zmena žaloby môže spočívať v jej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmene. Kvalitatívnou zmenou žaloby sa rozumie zmena, ktorou sa uplatňuje iné právo. Kvantitatívnou zmenou je zmena, ktorou sa rozširuje uplatnené právo. 17. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že nejde o kvalitatívnu zmenu žaloby, ale len o jej doplnenie, ktorým žalobca sledoval hospodárnosť konania a vyhnutie sa potrebe následného sporu o plnenie, konkrétne uloženie povinnosti žalovanému vydať do podstaty peňažné plnenie v určitej výške. 18. Z obsahu spisu a jednotlivých návrhov žalobcu na zmenu a doplnenie žaloby vyplýva, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým bola samotná zmluva o nájme v znení jej dodatkov. 19. V zmene žalobného petitu tak, ako ho žalobca navrhol, sa však už neplatnosti právneho úkonu zmluvy o nájme ďalej nedomáhal. 20. Žalobca výslovne žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a konal a rozhodol o neplatnosti konkrétnych peňažných plnení nájomného (definovaných presne ohraničeným časom a výškou), ktoré boli vykonané na základe Zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2006 v znení jej štyroch dodatkov. Takto zmenený nárok má nesporne povahu kvalitatívnej zmeny, pretože nesleduje rozšírenie už uplatneného (pôvodného) práva, ktorým bola neúčinnosť zmluvy o nájme, ale sleduje uplatnenie iného (nového) práva, ktoré pôvodne netvorilo predmet sporu. 21. Zároveň žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o nový žalobný petit, ktorým je povinnosť žalovaného vydať plnenia nájomného do konkurznej podstaty. Aj v tejto časti, ktorú žalobca označuje za "doplnenie žaloby", ide z pohľadu odvolacieho súdu o kvalitatívnu zmenu žaloby jej rozšírením o nový (pôvodne neuplatnený) žalobný petit, ktorý korešponduje zneniu § 63 ZoKR. Z pohľadu odvolacieho súdu je nutné uviesť, že plnenie do podstaty je právnym následkom úspešnej odporovateľnosti a ide o nárok, ktorý si žalobca od počiatku mohol uplatniť už v pôvodnom žalobnom petite a vymedziť v ňom výšku požadovaného plnenia. 22. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca má postavenie právne kvalifikovanej osoby (Čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP), ktorá je plne spôsobilá rozlišovať a dôsledne rozpoznať, či pôvodne uplatnený a novo uplatnený nárok je identickým právom alebo, či ide o nároky rozdielne, pričom táto rozdielnosť spočíva v rozdielnosti uplatňovaných práv. Schopnosť takéhoto právneho rozlišovania žalovaných nárokov (práv) sa od žalobcu v zmysle zákona očakáva. 23. Z obsahu pôvodne podanej žaloby je nepochybné, že žalobca, v postavení správcu úpadcu, sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.08.2015 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu - Zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2006 uzatvorenej medzi spoločnosťou PPM-IMMO s.r.o., IČO: 35 915 705, ako pôvodným vlastníkom a prenajímateľom a spoločnosťou PT-STAV s.r.o., IČO: 36 733 148, ako prenajímateľom a úpadcom ABC KLÍMA, s.r.o., IČO: 31 354 131, a to vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 25.01.2011, Dodatku č. 2 zo dňa 15.07.2012, Dodatku č. 3 zo dňa 01.01.2013 a Dodatku č. 4 zo dňa 25.06.2014 a že pokračovanie v trvaní tohto zmluvného vzťahu so spriaznenou osobou v období posledných 5 rokov od vyhlásenia konkurzu (august 2009 až júl 2014), ktorej predmetom bolo
prenechanie nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2 Zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2006, je voči konkurzným veriteľom neúčinné. 24. Z hľadiska zachovania lehoty určenej § 57 ods. 2 a lehoty určenej § 60 ods. 3 ZoKR bola pôvodná žaloba doručená súdu včas. Rovnako petit žaloby smerujúci k vysloveniu neúčinnosti konkrétne špecifikovaného právneho úkonu - Zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2006 v znení jej dodatkov bol vymedzený jasne, konkrétne a určito. 25. Z obsahu podaní, ktorými žalobca navrhol zmenu žaloby, je však zrejmé, že žalobca nimi prejavil vôľu zmeniť pôvodný petit žaloby tak, že sa v konaní ďalej mieni domáhať určenia neúčinnosti peňažného plnenia nájomného za obdobia prvý kvartál roku 2011 v rozsahu 2 mesiacov, druhý, tretí a štvrtý kvartál rokov 2011, 2012, 2013, prvý kvartál rokov 2012, 2013 a prvý a druhý kvartál roku 2014 a súčasne žiadal doplniť žalobu o nový petit ukladajúci žalovanému povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu peňažné plnenie (rozdiel prevyšujúci obvyklú cenu nájmu). Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zmenu petitu vyhovel a pripustil zmenu žaloby tak, ako si ju žalobca uplatnil, a to uznesením č. k. 1Cbi/21/2015-513 zo dňa 04.02.2019 a uznesením č. k. 1Cbi/21/2015-885 zo dňa 11.04.2019. 26. Súd prvej inštancie potom riadne konal a rozhodol o takto zmenenej žalobe. Zmenou žaloby síce nedošlo k zmene jej procesného charakteru a naďalej ide o incidenčnú odporovaciu žalobu (t. j. žalobca sa i zmeneným petitom naďalej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom úpadcu), avšak zmeneným petitom si žalobca bez pochýb uplatňuje nové/iné právo (odlišné od práva vymedzeného v pôvodnom žalobnom petite), pričom takto vymedzené nové právo pred súdom uplatnil až dňa 05.01.2017, dňa 19.09.2018 a napokon aj dňa 11.04.2019, t. j. po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty určenej § 57 ods. 2 ZoKR, ktorá je primárna a pre úspech žaloby predstavuje neopomenuteľnú procesnú podmienku. 27. Z prísne formálnej právnej úpravy § 57 ods. 2 ZoKR ohľadne povinnosti včasného uplatnenia odporovacej žaloby vyplýva, že žalobca je povinný v lehote stanovej zákonom žalobu nielen podať, ale túto do uplynutia zákonnej lehoty aj riadne vymedziť konkrétnou špecifikáciou odporovaného právneho úkonu, právneho dôvodu odporovateľnosti a podstatných skutkových tvrdení, na ktorých odporovateľnosť zakladá. Nedostatky takého vymedzenia do uplynutia zákonom stanovenej lehoty, resp. doplnenie alebo zmena žaloby v žalobnom petite alebo v skutkových tvrdeniach, má za následok preklúziu práva, pre ktorú nie je možné uplatnené právo priznať (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/31/2017). 28. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že súd svoje rozhodnutie o zmene žaloby sám vyslovením predbežného právneho posúdenia označil za nesprávne. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zmena žaloby je výslovným procesným právom žalobcu a prejavom jeho vôle rozšíriť alebo zmeniť pôvodne žalovaný nárok. Procesný návrh žalobcu na zmenu žaloby obsahoval riadny, určitý a konkrétny žalobný petit, ktorý nevyvolával žiadne pochybnosti o tom, čoho sa žalobca mieni domáhať. Nevyžadoval si odstraňovanie vád, nejasností alebo neurčitosti a nespôsoboval ani prekážku podľa § 143 ods. 1 a ods. 2 CSP, ktorá by bránila zmenu pripustiť. Za takýchto okolností súd prvej inštancie nemal inú možnosť, len návrhu žalobcu vyhovieť, k čomu v prejednávanej veci aj došlo. Nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Obdo/60/2011). 29. K charakteru uplatňovaných práv odvolací súd uvádza, že je daný jasný a nespochybniteľný rozdiel v tom, či sa žalobca domáha neúčinnosti zmluvy ako takej, t. j. neúčinnosti právneho úkonu zmluvy, ktorý postihuje všetky zmluvou dohodnuté práva a povinnosti (teda celý jej obsah, zmluvu ako takú) alebo, či sa domáha určenia neúčinnosti konkrétneho práva, t. j. právneho úkonu realizovaného na základe určitej zmluvy, t. j. či žiada len o určenie neúčinnosti konkrétne definovaného práva - právneho úkonu realizovaného na základe zmluvy. 30. Žalobca pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, netvrdil, že by zmenou petitu prejavil vôľu uplatniť si popri pôvodnom nároku na určenie neúčinnosti zmluvy (t. j. pri zotrvaní na tomto pôvodne uplatnenom nároku) rozšírenie žaloby doplnením o dva nové nároky: a) na určenie neplatnosti peňažného plnenia nájomného realizovaného na základe zmluvy o nájme a b) uloženie povinnosti
žalovanému vydať do všeobecnej podstaty peňažné plnenie získané titulom nájomného. Naopak, z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalobca upustil od pôvodne uplatňovanej neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o nájme a dôvodiac záujmom na hospodárnosti konania žiadal tento petit nahradiť (zmeniť) novým petitom, ktorým sa domáhal neúčinnosti peňažného plnenia nájomného a súčasne pripustenia rozšírenia žaloby o vydanie peňažného plnenia. Žalobca sa teda rozhodol odporovať len plneniu nájomného realizovaného na základe zmluvy o nájme a žiadať jeho vydanie do podstaty. Nemožno preto prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že dôvodnosť zváženia pripustenia tejto zmeny bola vecou súdu. Súd prvej inštancie skúma len danosť procesných podmienok konania o zmenenej žalobe, ktoré splnené boli, preto návrhu v celom vyhovel tak, ako ho žalobca navrhol. 31. Pokiaľ mal žalobca za to, že pripustená zmena žaloby nekorešponduje jeho vôli a procesnému návrhu, bolo vecou žalobcu, aby túto skutočnosť namietol a uviedol, v čom vyhlásené uznesenie/ uznesenia nezodpovedajú vôli žalobcu a v čom vidí nedostatky vymedzenia predmetu, o ktorom má súd po zmene žaloby konať. Žalobca takúto námietku v konaní neuplatnil. Obe rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby boli zároveň vydané vyšším súdnym úradníkom, a preto bolo možné sa voči nim brániť podaním sťažnosti. Ani v jednom prípade však sťažnosť proti rozhodnutiu o pripustení zmeny žaloby podaná nebola. 32. K charakteru peňažného plnenia nájomného ako právneho úkonu odvolací súd s poukazom na judikatúru vyšších súdov Českej republiky (NS ČR sp. zn. 29Cdo/677/2011, sp. zn. 22Cdo/3575/2020, VSPH 244/2017-115, KS Ostrava sp. zn. 11 ICm/1647/2016, KS v Ústí nad Labem sp. zn. 57ICm/90/2012 a iné), ktorá je vzhľadom na blízkosť a príbuznosť právnej kultúry aplikovateľná i v právnom prostredí SR, uvádza, že pokiaľ peňažné plnenie dlžníka (úpadcu) realizované na základe zmluvy má povahu plnenia záväzku v prospech veriteľa (žalovaného), ide o prejav vôle smerujúci k splneniu záväzku, ktorý je v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom (identicky § 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1 Obchodný zákonník). 33. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, pôvodnej žaloby, návrhov na zmenu žalobného petitu a vyjadrení strán k právnej dôvodnosti žaloby po pripustení zmeny žalobného petitu, dospel k záveru, že zmenou žalobného petitu došlo oproti pôvodnej žalobe (neúčinnosť zmluvy o nájme) k uplatneniu nového práva, ktorým je odporovanie inému, odlišnému právnemu úkonu - peňažnému plneniu nájomného stanoveného konkrétnou výškou a časom a práva na vydanie tohto plnenia do všeobecnej podstaty. Súd prvej inštancie preto prijal správny záver, že toto právo si žalobca uplatnil až po uplynutí prekluzívnej ročnej lehoty stanovenej § 57 ods. 2 ZoKR, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil (výrok I.). 35. Odvolací súd záverom uvádza, že vo výroku a tiež v odôvodnení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/21/2015-1073 zo dňa 12.09.2024, je nesprávne uvedené, že súd prvej inštancie opravuje rozsudok zo dňa 24.02.2024. Uvedená skutočnosť predstavuje chybu v písaní, keď z obsahu spisu je nepochybné, že opravovaný rozsudok bol súdom prvej inštancie vydaný dňa 24.02.2022. V dôsledku uvedeného odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením § 224 CSP špecifikovanú chybu v písaní v opravnom uznesení opravil (výrok II.). 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).