Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/68/2024 1115229204 18. 09. 2024 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2024:1115229204.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. XXX/XX, H. - F. O., Č. J., zastúpený Mgr. Janem Boučkem, sídlo advokáta v Českej republike Praha 1, Opatovická 1659/4, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00 151 742, o náhradu škody, vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B1- 23C/252/2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 23C/252/2015-111, zo dňa 02.11.2017, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I, č.k. 23C/252/2015-111 zo dňa 02.11.2017 p o t v r d z u j e. II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Bývalý Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 02.11.2017, č.k. 23C/252/2015-111 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 237.405,- Sk (7.880,40 eur) z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Colný úrad Žilina o zaistení tovaru č. 497/97-3 zo dňa 13.10.1997 zaistil 15.827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc, pričom colné orgány hodnotu tohto tovaru stanovili sumou 237.405,- Sk. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia colný úrad uviedol, že dňa 13.10.1997 vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Svrčinovec nákladný automobil s prívesom s českými ŠPZ H. XX-XX, XX-H.-XX. Vodič F. A. pri vstupe na územie SR cez hraničný priechod Svrčinovec vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že nákladný automobil spolu s prívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Predložil doklady od automobilu a tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že na ložnej ploche automobilu sa nachádza 44 ks vriec naplnených 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru podať žiadne informácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Dňa 28.10.1997 podali žalobca ako vlastník tovaru a X. Q. (vlastník a prevádzkovateľ nákladného automobilu) proti rozhodnutiu o zaistení tovaru č. XXX/XX-X zo dňa 13.10.1997 námietku, v ktorej uviedli, že žiadna z osôb P. O., X. Š. ani F. A. nemali v úmysle porušiť colné predpisy a k celej udalosti došlo v dôsledku omylu, resp. nešťastnej náhody, lebo P. O. likviduje svoj sklad a uložil tovar, ktorý ako jediný ostal tento tovar nepredaný, do nákladného priestoru vozidla a vozidlo aj s tovarom zaparkoval u jeho vlastníka X. Š. a na tovar
v ňom zabudol. Následne dňa 12.10.1997 prevzal vozidlo vodič F. A. a odišiel s ním do zahraničia, aby tam naložil tovar bez toho, aby sa presvedčil, či je úložný priestor prázdny. O námietke rozhodlo Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. XXXXX/XX zo dňa 28.11.1997 tak, že napadnuté rozhodnutie Colného úradu Žilina potvrdilo. Dňa 28.05.1998 vydal Colný úrad Žilina rozhodnutie č. P 4913/1196-1/97/040, ktorým uznal F. A. vinného z colného priestupku nezákonného dovozu tovaru a uložil mu ochranné opatrenie zhabanie tovaru, konkrétne 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že vodič F. A. vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Svrčinovec s nákladným automobilom s prívesom s českými ŠPZ H. XX-XX, XX-H.-XX, pričom pri vstupe na územie SR cez hraničný priechod Svrčinovec vyhlásil službu konajúcemu colníkovi, že nákladný automobil spolu s prívesným vozíkom je prázdny a chce pokračovať v ceste do Maďarska. Predložil doklady od automobilu a tiež potvrdenie od Českých colných orgánov o tom, že z ČR vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že sa na ložnej ploche automobilu nachádza 44 ks vriec naplnených 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc. Vodič F. A. nevedel o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru podať žiadne informácie a taktiež nevedel predložiť doklady o tomto tovare. Konajúci orgán z uvedených dôvodov dospel k záveru, že sa vodič dopustil colného priestupku nevedomou nedbanlivosťou. Ďalej colný úrad v odôvodnení poukázal na to, že žalobca ako vlastník zhabaného tovaru sa na predvolanie na konanie o colnom priestupku nedostavil a nedostavil sa na neho ani jeho právny zástupca, napriek riadne vykázaného predvolaniu. Žalobca sa ako vlastník tovaru proti rozhodnutiu č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.05.1998 odvolal. Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím o odvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 07.08.1998 odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Žalobca podal dňa 19.10.1998 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Colného úradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.05.1998 a Colného riaditeľstva SR č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 07.08.1998. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 2S/69/2007 zo dňa 18.05.2012 zrušil rozhodnutie o odvolaní č. 7241/98-3819/98/1 zo dňa 07.08.1998 a vec vrátil Colnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku sa Finančné riaditeľstvo SR (právny nástupca Colného riaditeľstva SR) odvolalo. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4SŽO/37/2012 zo dňa 13.12.2012 tak, že napadnutý prvoinštančný rozsudok potvrdil. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 55475/2013 zo dňa 08.10.2013 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Žilina č. P 4913/1196-1/97/040 zo dňa 28.05.1998 a vec vrátilo Colnému úradu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad Žilina rozhodnutím č. 1096031/1/100735/2014 zo dňa 25.02.2014 konanie zastavil z dôvodu, že objektívna jednoročná lehota na prejednanie priestupku uplynula a tým zodpovednosť za priestupok zanikla. Z výpovede vodiča F. A. zo dňa 13.10.1997 súd prvej inštancie zistil, že jeho šéf P. O. mu povedal, aby si prišiel po vozidlo, doklady a povolenky, a aby si pripojil vlek. Dal mu peniaze na cestu a následne išiel natankovať, kde zistil, že v aute nie je technický preukaz. Preto išiel domov a telefonoval šéfovi, ktorý mu povedal, aby si vzal druhé vozidlo. Na parkovisku si vzal druhé vozidlo a cestou zobral na jazdu dvoch kamarátov a potom išli priamo na hranice. Na hraniciach sa ich colník pýtal, či je prázdny, na čo odpovedal, že áno. Colník mu preto vypísal potvrdenku, že vozidlo je prázdne. S lístkom išli smerom na Slovensko, tam sa postavil do pruhu pre prázdne vozidlá. Keď prišiel colník odovzdal mu potvrdenie, že ide prázdny. Na to mu colník požiadal, aby otvoril vozidlo a keď tak urobil, zistil, že sa tam nachádza tovar. Ďalej F. A. uviedol, že nie je zamestnancom firmy P. O., uvedenú jazdu uskutočnil z dôvodu, že ho o to, aby išiel pre tovar do Budapešti, požiadal P. O.. Následne po vykonaní colnej kontroly volal vlastníkovi vozidla s tým, že čo to znamená, ktorý mu na to povedal, že je to v ... a že sa má vrátiť späť do ČR, nakoľko si myslel, že je ešte na Českej strane. Napokon vodič F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že kľúče od prvého vozidla, ktorým mal pôvodne ísť, mu odovzdal O. a kľúče od druhého (vozidlo kontrolované na colnom priechode) vozidla mu odovzdal F. B., ktorého meno mu povedal žalobca. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Medzi stranami v spore nebolo sporné, že v žalobcom namietanom konaní došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a rovnako medzi stranami v spore nebolo sporné, že tovar, ktorý bol žalobcovi zhabaný, t.j. 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc bol na územie Slovenskej republiky dovezený nelegálne s tým, že vodič, ktorý ho previezol, sa k pôvodu tovaru jeho vlastníkovi nevedel vyjadriť, nevedel o ňom nič uviesť a zároveň nemal žiadne doklady k tomuto tovaru preukazujúce jeho hodnotu, ani čokoľvek iné. Samotný žalobca sa v priestupkovom konaní v rámci svojej obrany vyjadril tak, že na tovar v aute zabudol. Z vykonaného dokazovania mal súd bezpečne preukázané, že žalobca svojím konaním, keď zadržaný tovar sám do vozidla uložil a tým ako sám uviedol, že na tovar v ložnom priestore nákladného vozidla vo vzťahu ku ktorému dal vodičovi F. A. pokyn, aby s ním opustil územie Českej republiky a išiel s ním cez územie Slovenskej republiky do Maďarska, zabudol, pričom o umiestnení zadržaného tovaru do ložného
priestoru vozidla neupozornil ani samotného vlastníka vozila z dôvodu, že na to nevidel dôvod, si sám zavinil, že bol tovar dovezený na územie Slovenskej republiky zadržaný ako nelegálne dovezený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám zavinil, že došlo k zaisteniu a následnému zhabaniu ním označeného tovaru. Inými slovami vyjadrené, nebyť žalobcovho „zabudnutia“ 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc v ložnom priestore vozidla, ktoré vyslal mimo územia Českej republiky, nedošlo by k zadržaniu a zhabaniu uvedeného tovaru. Navyše žalobca nepreukázal, že mu škoda v ním vyčíslenej výške skutočne aj vznikla. Žalobca výšku škodu odvíjal od colnej hodnoty zadržaného tovaru, ktorú určili colníci a nie s prihliadnutím na ním predložené doklady, ktorými preukazoval cenu zadržaného tovaru, za ktorú ho mal nadobudnúť. Žalobca sa počas colného konania bránil tým, že tovar sa dostal na územie Slovenskej republiky omylom a že nebol určený na vývoz ani na predaj na území Slovenskej republiky, preto je nedôvodná argumentácia žalobcu, že ním uvedená výška zohľadňuje sumu, o ktorú sa zmenšil jeho majetok a ktorá je obvyklá predajná cena tovaru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno teda uzavrieť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 59/1968 Zb., keď neosvedčil existenciu škody v žalovanej výške, a ani príčinnú súvislosť medzi namietanými nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a škodou. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a žalobca nepreukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody súčasne, nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody resp. nemajetkovej ujmy a nezákonnými rozhodnutiami. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že právoplatné rozhodnutia Colného úradu v Žiline, resp. Colného riaditeľstva SR z 28.05.1998, resp. zo 07.08.1998 boli zrušené pre nezákonnosť, ale tovar (15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc) mu nebol vrátený. Týmito nezákonnými rozhodnutiami žalobcovi vznikla škoda vo výške 237.405,- Sk (7.880,40 eur). Za túto škodu zodpovedá štát v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Z listinných dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že štát (Colný úrad Žilina) predmetný nezákonne zaistený tovar predal dňa 03.11.1998 kupujúcemu F. V. za cenu 126.616,- Sk. Žalovaná tak nielenže žalobcu poškodila zhabaním a nevrátením tovaru, ale naviac sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila o sumu 126.616,- Sk. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že pre určenie hodnoty veci je rozhodujúce, za akú cenu sa táto vec v danom mieste a čase predáva (tzv. trhová cena). V tejto súvislosti žalobca v odvolaní uviedol: „Žalobca má za to, že určil cenu tovaru správne, pretože „colná hodnota tovaru“ vyjadruje cenu v mieste a čase obvyklú (tzv. trhovú cenu), ktorá vychádza zo štatistických a iných ekonomických údajov, z ktorých vychádzajú aj colné orgány. Tieto colné orgány za obvyklú (trhovú) cenu určili čiastkou 237.405,- Sk podľa colného sadzobného zaradenia: 62046990, t.j. vo výške 7.880,40 eur.“ 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na to, že prvotnou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bola tá skutočnosť, že sa predmetný tovar dostal zavinením žalobcu nelegálne na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že pojem „colná hodnota tovaru“ je pojem používaný výlučne pre účely colného konania (ako prostriedok na stanovenie výšky cla a DPH). 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp.zn. 6Co/78/2019 z 26. februára 2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č.k. 23C/252/2015-111 z 02. novembra 2017, ktorým bola žaloba zamietnutá tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.202,88 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania od 13. júla 2015 do zaplatenia; potvrdil rozsudok v zamietavom výroku ohľadne sumy prevyšujúcej 4.202,88 eur s prísl.; žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd po zrekapitulovaní zisteného skutkového stavu, považoval za preukázanú existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa zavinenia žalobcom v súvislosti so zhabaním tovaru
a nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody nepovažoval za správny. Ustálil, že medzi nezákonným rozhodnutím o zhabaní tovaru, ktorý bol následne predaný tretej osobe a vznikom škody na strane vlastníka tohto tovaru, je bezprostredná a priama príčinná súvislosť. Je logické, že ak by nebolo vydané rozhodnutie o zhabaní tovaru, tento by nemohol byť predaný inému a mohol by byť vrátený žalobcovi. K výške škody následne uviedol, že tzv. colná hodnota tovaru má význam iba pre účely colného konania, nie je ju možné použiť ako základ pre vyčíslenie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Pri stanovení výšky škody odvolací súd preto vychádzal z ceny tovaru, za ktorú by sa tento tovar dal predať v danom mieste a čase. Vychádzajúc z kúpnej zmluvy z 03. novembra 1998 a zo zoznamu o dojednanej kúpnej cene a počte ks tovaru (v spise na č.l. 93 a 94), vyčíslil výšku škody v sume 4.202,88 eur (15 827 ks nohavíc á 8 Sk, t.j. 126.616,- Sk). Napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ohľadne sumy 4.202,88 eur zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe v tejto časti vyhovel. Spolu s istinou priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % od 13. júla 2015 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 225 ods. 2 CSP. 7. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Cdo/144/2020 z 26. októbra 2022 dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. e) CSP z dôvodu, že i napriek riadnemu poučeniu odvolacím súdom o náležitostiach dovolania, o povinnom zastúpení advokátom, a napokon aj napriek dodatočnej výzve na preukázanie výnimky z povinného právneho zastupovania advokátom v zmysle § 429 ods. 2 písm. b) CSP, žalovaná nepreukázala, že zamestnanec, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b) v spojení s § 468 CSP). Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústavný súd“) nálezom č.k. II. ÚS 183/2023-33 z 21. júna 2023 toto uznesenie NS SR zrušil so záverom, že nemá oporu v skutkovom stave zistenom ústavným súdom. 8. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,dovolací súd“) v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. Dovolací súd zdôraznil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a škodou zákon nevysvetľuje. Z okolností preskúmavanej veci dovolaciemu súdu vyplývalo, že žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu o zaistení tovaru Colného úradu Žilina č. 497/97-3 vo výške 7.880,40 eur, ktorý prevážal F. A., ktorý bol uznaný zo spáchania priestupku rozhodnutím Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040 z 28. mája 1998, ktoré bolo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7241/98-3819/98/1 zo 07. augusta 1998 potvrdené a odvolanie F. A. zamietnuté; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/69/2007 z 18. mája 2012 bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republike č. 7241/98-3819/98/1 z 07. augusta 1998 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie; uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 4Sžo/37/2012 z 13. decembra 2012. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 55475/2023 z 08. októbra 2013 zrušilo rozhodnutie Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040 z 28. mája 1998 a vrátilo vec na nové konanie. Následne Colný úrad v Žiline konanie o priestupku č. 1096031/1103329/2014 zastavil z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok. Žalobca tvrdil, že nezákonnými rozhodnutiami Colného úradu v Žiline č. P 4913/1196-1/97/040 z 28. mája 1998 a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 7241/98-3819/98/1 zo 07. augusta 1998 mu vznikla škoda vo 7.880,40 eur. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nesplnenia zákonného predpokladu pre zodpovednosť za škodu a to neexistencie priamej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody; odvolací súd považoval zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu splnené, preto žalobe sčasti vyhovel. Dovolací súd k definícii príčinnej súvislosti citoval rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/126/2009 z 30. júna 2010 a tiež uviedol, že totožný právny názor vyplýva napríklad aj z rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/144/2008 z 29. októbra 2009, sp.zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012 a judikátu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/1979 v znení právnej vety - príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. Dovolací súd ďalej uviedol, že zisťovanie a preukazovanie príčinnej súvislosti ako otázkou skutkových zistení a vymedzenie toho, medzi akou škodou ako následkom a akou skutočnosťou ako príčinou tejto škody sa má príčinná súvislosť zisťovať, je už právnym posúdením (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 231/2007 zo 17. februára 2009).
Ústavný súd (v skutkovo odlišnej veci) v náleze č.k. III. ÚS 409/2021-33 zo 14. decembra 2021 vo vzťahu k posúdeniu otázky príčinnej súvislosti taktiež vyslovil, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti nemusí byť a ani nie je výlučne otázkou skutkovou; vzťah príčiny a následku sa skúma vždy s rešpektom ku konkrétnej právnej úprave. Následne dovolací súd uviedol, že Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 6Cdo/103/2011 z 30. apríla 2013, na ktoré dovolateľka poukázala uviedol, že ,,kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody neboli v logickom slede (nexus - spojenie, súvislosť, sled) teda, aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola“. Z nálezu ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 177/08 z 29. januára 2009, na ktorý dovolateľka poukázala vyplýva, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)], čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Napokon z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu napríklad sp.zn. 6Cdo/102/2011, 6MCdo/11/2010, 3Cdo/313/2009, 7Cdo/27/2011 vyplýva právny záver, podľa ktorého pre posudzovanie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne škoda spočíva a pri zisťovaní príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok jej základným atribútom. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. V kontexte uvedeného dovolací súd považoval dovolateľkou namietaný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke posúdenia existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutia colných orgánov a škodou za dôvodný. Z okolností preskúmavanej veci bolo podľa dovolacieho súdu totiž nepochybné, že dôvodom vydania rozhodnutia o zaistení tovaru č. XXX/XX-X z 13. októbra 1997 zaisteného v nákladnom vozidle s prívesom s českou ŠPZ H. XXXX, XX-H.-XX, smerujúceho do Maďarska cez Slovenskú republiku, ktoré podľa vyjadrenia vodiča F. A. malo byť prázdne bolo, že pri kontrole vozidla colníkmi na hraničnom priechode bolo zistené, že sa na ložnej ploche vozidla nachádzalo 44 ks vriec naplnených s 15 827 ks dámskych elastických lýtkových nohavíc; vodič F. A. o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru nepodal žiadne informácie, ani nepredložil žiadne doklady. Nesprávnym vyhodnotením podstatných skutkových okolností pre posúdenie existencie priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonnými rozhodnutia odvolacím súdom, došlo teda k nesprávnemu právnemu posúdeniu kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (sp.zn. 6MCdo/16/2012 z 30. októbra 2013). Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmenenom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 450 CSP. 9. Vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu vyplývajúcim z tohto rozhodnutia je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP). 10. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, opätovne preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen s výrokom, ale aj odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 CSP iba konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti iba dopĺňa odpovede na námietky žalobcu prednesené v odvolaní. 13. V prejednávanej veci bolo vykonanými dôkazmi preukázané a medzi stranami konania bolo nesporné, že dňa 13.10.1997 vstupoval do colného priestoru hraničného priechodu Svrčinovec nákladný automobil s prívesom s českou evidenčnou značkou H. XX-XX, XX-H.-XX. Vodič pri vstupe na územie Slovenskej republiky tvrdil, že nákladný automobil je prázdny. Predložil potvrdenie od českých colných orgánov o tom, že z Českej republiky vystupoval automobil prázdny. Pri kontrole bolo zistené, že na ložnej ploche automobilu sa nachádza 44 ks vriec naplnených dámskymi elastickými lýtkovými nohavicami v počte 15 827 kusov. 14. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou prejednávacou, čo znamená, že len žalobca vymedzuje predmet konania svojím skutkovým označením nároku a s ním korešpondujúcim petitom požadovaného rozhodnutia. Žalobca v danej veci uplatnený nárok na náhradu škody spojil z hľadiska určenia protiprávneho konania a príčinnej súvislosti s následnou škodou s nezákonným rozhodnutím colného orgánu, ktorým okrem prejednania colného priestupku vodiča bolo uložené aj opatrenie zhabania tovaru, pretože po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR bolo toto rozhodnutie zrušené a následne bolo priestupkové konania z dôvodu uplynutia lehoty na prejednanie priestupku zastavené. Inkriminované veci (elastické lýtkové nohavice) boli zlikvidované. 15. V súdenej veci bolo zásadným posúdenie právnej otázky, v dôsledku akej skutočnosti žalobcovi, ktorý o sebe tvrdil, že bol vlastníkom zlikvidovaných pančuchových nohavíc, vznikla ním tvrdená škoda, spočívajúca v zmenšení jeho majetku o ich hodnotu, teda zodpovedanie otázky spojenej s jedným z nevyhnutých predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnej súvislosti (vzťah príčina a následku) medzi právnou skutočnosťou, za ktorú je daná zodpovednosť, a vznikom škody. Inak povedané či nezákonné rozhodnutie je so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Vo výklade príčinnej súvislosti je prax dovolacieho súdu jednotná, na čo poukázal v danej veci vo svojom zrušovacom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR (bod 8 tohto odôvodnenia). Príčinná súvislosť je všeobecne daná vtedy, ak je škoda dôsledkom škodnej udalosti a škoda by bez tejto príčiny nenastala. 16. Je bežné, že sa kauzálneho deja zúčastňuje viac skutočností, ktoré vedú k vzniku škody. Vtedy je potrebné medzi takýmito skutočnosťami identifikovať právne relevantnú príčinu vzniku škody. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (v ktorom každý jav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou iného javu) treba sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Musí ísť o skutočnosti podstatné, bez ktorých by k vzniku škody nedošlo. Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne odvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. To znamená, aby prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne príčinu ďalšiu. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza, ak nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik škody, bez ohľadu na pôvodnú škodovú udalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo, príčinná súvislosť sa neprerušuje. 17. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (podporne R 7/1979). 18. Vzhľadom na to, že otázka príčinnej súvislosti je riešená vždy v okolnostiach konkrétnej veci, v spojení s právnym záverom dovolacieho súdu v tejto veci, sú námietky žalobcu voči právnemu posúdeniu otázky príčinnej súvislosti súdom prvej inštancie v preskúmavanej veci neopodstatnené. V súvislostiach posudzovaného prípadu skutočnosťou, bez ktorej by ku škode nedošlo, bolo to, že inkriminované veci boli dovezené do colného priestoru Slovenskej republiky ako nelegálny tovar, bez dokladov o pôvode, hodnote a vlastníkovi tovaru. Bez tejto príčiny by škoda nebola nastala. Z nesporného skutkového deja je zrejmé, že tovar do vozidla na území Českej republiky umiestnil žalobca (bod 23 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Okolnosť zrušeného rozhodnutia colného úradu preto nie je tou skutočnosťou, ktorá sama o sebe, bez pôvodnej príčiny, vyvolala škodu. Záver súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku príčinnej súvislosti, keď konštatoval, že rozhodujúcou príčinou, bez ktorej by ku škode nedošlo bolo konanie žalobcu, ktorý sám o sebe postačuje pre zamietnutie žaloby, je preto správny. Pokiaľ nie je daná príčinná súvislosť medzi škodou a posudzovaným rozhodnutím, nevzniká
podľa zákona č. 58/1969 Zb. zodpovednosť štátu, a to bez ohľadu, či sú ďalšie predpoklady objektívnej zodpovednosti štátu splnené alebo nie sú. Pre danú vec, ktorú žalobca skutkovo aj právne založil na nároku podľa zákona zodpovednosti štátu za škodu (nie na zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie) to znamená aj to, že je nadbytočné zaoberať sa ďalšími vecnými odvolacími námietkami, pretože tieto na celkový výsledok veci nemôžu mať vplyv. Predmetné rozhodnutie nie je ani v rozpore so všeobecne chápanou predstavou spravodlivosti, ako to tvrdí žalobca, keď je nepochybné, že prevozom inkriminovaných vecí na územie Slovenskej republiky boli v čase začatia správneho konania porušené právne predpisy Slovenskej republiky. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd prevzal závery dovolacieho súdu v tejto veci, stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1, 2 CSP ako výrok vecne správny potvrdil. 19. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že odchodom JUDr. Martina Murgaša do starobného dôchodku, a teda zmenou v zložení senátu 6Co, ktorý pôvodne rozhodoval o odvolaní žalobcu, bola v súvislosti s pravidlami Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2024 pridelená predmetná vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu po zrušení skoršieho rozhodnutia senátu 6Co v tejto veci dovolacím súdom, senátu 2Co. Senát 2Co bol pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalobcu viazaný právnym názorom dovolacieho súdu ale nebol viazaný právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím senátu 6Co o odvolaní žalobcu v tejto veci. 20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho a dovolacieho (§ 453 odsek 3 CSP) konania v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).