Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/124/2024 1116200045 27. 11. 2024 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2024:1116200045.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s.r.o., Dlhá ulica 2039/2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, práv. zast. Lukášom Schvarcom, advokátom, Slnečná 3817/42, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.255,15 EUR o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/1/2016-506 zo dňa 25.1.2024, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/1/2016-506 zo dňa 25.1.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.255,15 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva č. 511 046 325 v znení neskorších zmien. Zmluva obsahovala Všeobecné poistné podmienky majetku (ďalej len „VPP-M“). Dňa 25.6.2013 došlo zo strany žalobcu k nahláseniu dvoch škodových udalostí spôsobených ťarchou snehu na strechách poistených apartmánových domov Donovaly: 1. Horec, č. PU 1370105462 a 2. Plesnivec, č. PU 1370105486. Náhradu škody si žalobca uplatnil v zmysle čl. 5, písmeno e) VPP-M (škody spôsobené živelnou udalosťou), konkrétne škoda vplyvom ťarchy snehu. Úsek poistných udalostí žalovaného v dňoch 11.10.2013 a 23.12.2013 pristúpil k čiastočnej úhrade škôd na 2 apartmánových bytoch na základe PU č. 1370105486. Neskôr boli vlastníci bytov žalovaným vyzvaní na vrátenie už zaplatenej náhrady škody z dôvodov, ktoré neboli špecifikované. V sprievodnom liste bolo uvedené, že poškodenie krytiny ťarchou snehu nebolo preukázané odvolávajúc sa na bližšie nešpecifikovaný technický posudok s odôvodnením, že k zatekaniu dochádzalo už pred uvádzaným obdobím vzniku škody, a to bolo zapríčinené nesprávnym konštrukčným vyhotovením strešnej konštrukcie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, že ak by sa malo jednať o technický posudok, ktorý bol žalovanému postúpený žalobcom, tak tento posudok nebol vypracovaný za účelom likvidácie škodovej udalosti, ale bol interne zhotovený z dôvodu odhalenia príčin zatekania striech a spracovania návrhu riešenia tohto problému. Žalobca si uplatňoval od žalovaného pri apartmánovom dome „Horec“ 50 % nákladov z fakturácie za opravu strechy, t. j. zo sumy 8.716,25 EUR čiastku 4.385,10 EUR a 70% nákladov odškodnenia škôd v apartmánových bytoch, t. j. zo sumy 827,06 EUR čiastku 578,90 EUR. Pri apartmánovom dome „Plesnivec“ 50 % zo sumy 6.346,51 EUR, t. j. čiastku
3.173,25 EUR za opravu strechy a 70 % nákladov odškodnenia škôd v apartmánových bytoch, t. j. zo sumy 3.064,13 EUR čiastku 2.144,90 EUR. 3. Žalovaný vo svojej procesnej obrane uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalovaný nepoprel, že žalobca mu 25.6.2013 nahlásil vznik dvoch škodových udalostí. Poukázal na skutočnosť, že škodové udalosti boli nahlásené zo strany žalobcu so značným časovým odstupom - až v letnom období, čo žalovanému výrazne sťažilo šetrenie. Žalobca predložil žalovanému fotodokumentáciu a Odbornotechnický posudok posúdenia závadných šikmých striech Apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch, registračné číslo spracovateľa: 0510*A*4-3, ktorý dal vypracovať samotný žalobca. Na základe predložených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k poškodeniu strešnej krytiny a následnému zatekaniu do vnútorných stavebných častí (konštrukčných, interiérových) v dôsledku ťarchy snehu, ale z iných príčin, na ktoré sa poistenie nevzťahuje. Žalovaný prioritne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poistná zmluva č. 511 046 325, ktorú uviedol žalobca v žalobe, sa na dané škodové udalosti nevzťahovala, nakoľko poistenie v zmysle danej poistnej zmluvy trvalo iba do 31.5.2012. Po dohode zmluvných strán došlo s účinnosťou od 1.6.2012 k uzavretiu novej poistnej zmluvy č. 511 055 487. V pôvodnej zmluve však boli poistenými osobami vlastníci, t. j. žalobca by nebol aktívne vecne legitimovaný domáhať sa poistného plnenia ani na základe predchádzajúcej poistnej zmluvy č. 511 046 325. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 35Cb/1/2016-177 zo dňa 4.5.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecne legitimácie žalobcu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3, § 815 ods. 1 OZ, § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z., čl. 8, čl. 15 ods. 1 a 2 C.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave následne rozhodol uznesením sp. zn. 1Cob/115/2019 zo dňa 25.3.2021 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je potrebné rozlišovať uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca ako správca a poistník v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú v poistnej zmluve označení ako poistení a oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca je poistníkom a poistenými (v prospech koho bola zmluva uzavretá) sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V zmysle čl. 16 bod 1 VPP, ak nastala poistná udalosť, má právo na poistné plnenie „poistený“, nie poistník. Oprávnenými na prípadné poskytnutie poistného plnenia boli jedine vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z obsahu spisu vyplýva a nebolo to ani v konaní sporné, že žalovaný oznámil žalobcovi, že čiastočne plnil v dobrej viere priamo vlastníkom bytov jednotlivých bytových domov, ktorým mala vzniknúť škoda. Odvolací súd sa však nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobu mali podať príslušní vlastníci bytov a nebytových priestorov v apartmánových domoch, ktorých sa vzniknutá škodová udalosť týkala, konajúci prostredníctvom správcu, kedy by bola splnená zákonná podmienka výkonu správy domu správcom (aj v konaní pred súdom) samostatne, ale v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na zdôraznenie odvolací súd uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu v konaní pred súdom je potrebné skúmať vo vzťahu k ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinnému ku dňu podania žaloby. Podľa cit. ust. je správca oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z uvedeného vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu (§ 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.). Novelou zákona č. 182/1993 Z. z. účinnou od 1.7.2007 zákonodarca vložil do ust. § 8b ods. 1 výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia (bližšie rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/471/2012). Odvolací súd zdôraznil, že pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome treba odlíšiť konanie správcu pri právnych úkonoch a v konaní pred súdom, hoci pri právnych úkonoch (typicky uzatváranie zmlúv s tretími osobami) koná správca ako priamy zástupca vlastníkov, pri zastupovaní a v konaní pred súdom koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca (t. j. má aktívnu legitimáciu). V nadväznosti na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď žalobu z dôvodu jej nedostatku zamietol.
5. Súd prvej inštancie po vrátení veci konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný a či žalovaný oprávnene žalobcovi neposkytol plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. S účinnosťou od 1.6.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu poistnej zmluvy č. 511 055 487, v zmysle ktorej predmetom je komplexné poistenie bytových domov, vrátane dvoch apartmánových domov Horec a Plesnivec, sú poistenými osobami vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v jednotlivých domoch. Žalobca je poistníkom, t. j. osobou, ktorá so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, avšak žalobca túto zmluvu uzavrel v prospech vlastníkov, ktorí sú poistení. S poukazom na právne záväzný názor odvolacieho súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uviedol, že žalobca ako správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia. Z vykonaného dokazovania súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popisoval žalobca; žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky žalobou uplatneného nároku. 6. Súd prvej inštancia mal za to, že v danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že mu v súlade s § 806 OZ v spojení s článkom 5 bodu 1 písm. e) VPP-M a článkom 5 bodu 6 písm. b) VPP-M, účinných od 1.10.2010, vzniklo právo na poistné plnenie a v akej výške. Nestačí, že žalobca v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno usúdiť, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný. Z Odborno-technického posudku posúdenia závadných šikmých striech Apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch z júna 2013 vyplynulo, že poškodenie škridiel bolo spôsobené mechanickým odstraňovaním nahromadeného snehu zo strechy. V zimnom období bola výška snehu až po hornú úroveň vikierov. Práve odstraňovaním snehu zo strechy došlo následne k poškodeniu krytiny. Poškodenie škridiel nebolo spôsobené neodbornou montážou, resp. nevyhovujúcou keramickou škridlou. Zo záveru tohto posudku bolo zrejmé, že šikmé strechy nad objektom „Apartmánové domy Plesnivec a Horec, Donovaly“ vykazujú poruchy, ktoré sa prejavujú jednak netesnosťou hydroizolačného systému a taktiež nevhodnou tepelnou izoláciou v existujúcej skladbe striech. Následkom netesnosti dochádza k zatekaniu do priestoru obytných častí. Následkom nedostatočnej tepelno-izolačnej schopnosti zasa dochádza ku kondenzácii v skladbe strešného plášťa. Tieto poruchy sa prejavujú hlavne na strechách s nízkym sklonom. Bolo preto nutné pristúpiť k rekonštrukcii a oprave strechy zodpovedne a za dodržania všetkých súvisiacich noriem, ktoré sa strešnými konštrukciami zaoberajú. 7. Znalecký posudok č. 2014/006 C.. R.. K. M. /predložený žalobcom/ zo dňa 30.10.2014 uvádza, že príčinou havarijného stavu a poškodení strešných vrstiev sú kalamitné nadpriemerné stavy snehovej pokrývky na danom mieste v danom čase. Vysoké stavy snehu, striedanie odmäku a silných mrazov vytváralo podmienky pre vznik tuhých ľadových dosiek, ktoré sa zosúvali zo strmých strešných rovín do strešných žľabov a strešných protispádov. Umožnilo to okrem mechanického poškodzovania škridlovej vrstvy, snehových zábran a poistnej hydroizolácie aj vytvorenie bariér pre voľný odtok zrážkovej vlhkosti. Stekajúca voda sa zachytávala na snehových bariérach, mohla vytvoriť jazierka s vodným stĺpcom tlačiacim vodu okolo klampiarskych prvkov za zatepľovací systém obvodových murív. Táto situácia je priamou príčinou zatečenia apartmánov na úrovni okien a aj podláh interiérov. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že z hľadiska architektonického konceptu je pre danú vysokohorskú polohu tvaroslovný romantizmus a technická zložitosť strešnej roviny zbytočná a kontraproduktívna. Množstvo úžľabí, hrebeňov a nízkych sklonov strechy vytvára predpoklady pre zvýšenú poruchovosť strechy a zvýšené náklady na jej ďalšiu prevádzku (napr. konštrukčné a geometrické tepelné mosty). Trojuholníkové vikiere tvoria zužujúce úžľabia, ktoré v zime vytvárajú bariéry pre voľný odtok vody v jej rôznych skupenstvách. 8. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2023 vypracovaného doc. C.. L. Ž., P.. zo dňa 27.2.2023 vyplývalo, že množstvo úžľabí, hrebeňov a nízkych sklonov strechy vytvorilo predpoklady pre zvýšenú poruchovosť strechy. Z porovnania návrhovej hodnoty výnimočnej výšky snehu na povrchu zeme v danej lokalite a max. skutočnej výšky snehu na streche možno konštatovať, že strešná konštrukcia nebola zaťažená väčšou výškou snehu, resp. hmotnosťou ako predpokladá STN EN 1991-1-3. Zaťaženie od snehu nebolo dôvodom pre poškodenie škridiel. Neodvetraná vzduchová medzera pri absencii parozábrany má za následok zvýšenú vlhkosť tepelnej izolácie a hromadenie sa vody na igelitoch, ktorými je tepelná izolácia prikrytá. Zvýšená vlhkosť nepriaznivo vplýva na debnenie, ktoré je už sčasti napadnuté plesňami. Použitý systém poistnej hydroizolácie nezodpovedá požiadavkám, ktoré
sú kladené na poistné hydroizolácie šikmých striech. Keramická krytina Stodo nie je zrealizovaná v zmysle podmienok stanovených výrobcom tejto krytiny. Strešná konštrukcia - strecha so sklonom 11° nevyhovuje požiadavke STN 73 0540 - 2 Tepelná ochrana budov. Na zatečenie vody z atmosférických zrážok do vnútorných priestorov budovy a stavebných konštrukcií strechy malo vplyv nasledovné. Detaily aplikácie klampiarskych prác nie sú vhodné pre zaťaženie, ktorému boli vystavené. Následkom nadmerného zaťaženia snehom v rôznych štádiách a formách jeho pôsobenia je veľký predpoklad prenikania vody cez uvedené detaily - ktoré nie sú vodotesné. Voda mohla preniknúť do interiéru izieb v úrovni stropov (sadrokartónový podhľad) cez detaily nadväznosti vertikálneho ostenia okna a spodného horizontálneho vlysu, balkónových prahov a pod. V skladbe strechy absentuje parozábrana, čo môže taktiež prispievať k prenikaniu skondenzovanej vody na povrch interiéru. Neodvetraná vzduchová medzera pri absencii parozábrany má za následok zvýšenú vlhkosť tepelnej izolácie a hromadenie sa vody v nej, čo môže taktiež prispievať k prenikaniu skondenzovanej vody na povrch interiéru. Vážnym problémom sa javí poškodenie - polámanie prvkov škridiel, čo mohlo mať vplyv na zatekanie v etape poškodenia celistvosti krytiny a miestami poškodenej pomocnej hydroizolácie. 9. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že s poukazom na závery znaleckého posudku č. 4/2023 vypracovaného doc. C.. L. Ž.U., P.. mal preukázané, že strešná konštrukcia apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch nebola zaťažená väčšou výškou snehu, resp. hmotnosťou ako predpokladá STN EN 1991-1-3; zaťaženie od snehu nebolo teda dôvodom pre poškodenie škridiel. Keramická krytina Stodo nie je zrealizovaná v zmysle podmienok stanovených výrobcom tejto krytiny. Strešná konštrukcia - strecha so sklonom 11° nevyhovuje požiadavke STN 73 0540 - 2 Tepelná ochrana budov. Z Odborno-technického posudku posúdenia závadných šikmých striech Apartmánových domov Horec a Plesnivec na Donovaloch /vypracovaným Cechom strechárov Slovenska/ vyplynulo, že poškodenie škridiel bolo spôsobené mechanickým odstraňovaním nahromadeného snehu zo strechy. Zo znaleckého posudku č. 2014/006 C.. R.. K. M. napokon vyplývalo, že priamou príčinou zatečenia apartmánov na úrovni okien a aj podláh interiérov, bola stekajúca voda zachytávajúca sa na snehových bariérach, ktorá mohla vytvoriť jazierka s vodným stĺpcom tlačiacim vodu okolo klampiarskych prvkov za zatepľovací systém obvodových murív. Na tomto mieste súd uviedol, že predmetný znalecký posudok sa posúdením nadpriemerného stavu snehovej pokrývky z hľadiska príslušnej technickej normy ani nezaoberal, rovnako ani aktuálnym stavom striech apartmánových domov. Sumarizujúc uvedené súd uzatvoril, že žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za následok jeho neúspech v spore, keďže v konaní nepreukázal, že podľa článku 5 bodu 6 písm. b) VPP-M škoda na poistenej veci bola spôsobená nadmernou ťarchou snehu presahujúcou normou stanovené hodnoty. Preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. 10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 25.1.2024, a to výsluch konateľa žalobcu p. M. P., z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti, keďže v konaní boli vypracované dva znalecké posudky a jeden odborno-technický posudok; tiež s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, v uvedenej lehote nebol návrh na vykonanie tohto dôkazu žalobcom súdu oznámený. O návrhu na vylúčenie znalca doc. C.. L. Ž., P.. rozhodol súd v zmysle § 59 C.s.p. na pojednávaní dňa 25.1.2024 tak, že nie je vylúčený z dôvodu zaujatosti, keďže samotná skutočnosť, že znalec mal v období od 1.4.2022 do 31.3.2023, t.j. v období, kedy vypracoval znalecký posudok (27.2.2023), uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného, neznamená bez ďalšieho, že by mal pomer k strane sporu. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/17/2020 z 24.11.2021, súd uviedol, že skutkový stav v tomto rozhodnutí na rozhodovanú vec nedopadá. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods.1 C.s.p. a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý má za to, že vecne príslušným súdom na prejednanie tohto sporu je Mestský súd Bratislava IV a nie Mestský súd Bratislava III. Predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy, ktorú uplatňuje voči žalovanému z titulu poistenia rizika vzniku škody na majetku. Žalobca v tomto súdnom konaní vystupuje ako nepriamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú poistení a ktorí sa domáhajú nároku od žalovaného ako poistiteľa. Súd prvej inštancie nesprávne vyvodzuje svoju vecnú príslušnosť, že na prejednanie je príslušný z dôvodu, že sa má jednať o obchodnoprávny nárok, keďže žalobca aj žalovaný sú právnickými osobami. Avšak v tejto veci nejde o posúdenie obchodnoprávneho nároku, ani nároku
patriacemu žalobcovi, ale v súdenej veci sa jedná o posúdenie občianskoprávneho nároku vlastníkov bytov a nebytových priestorov (poistených), ktorých žalobca (len) v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vlastnom mene zastupuje, ale koná na ich účet. Uvedenú skutočnosť, že žalobca v tomto konaní vystupuje ako nepriamy zástupca a má aktívnu legitimáciu na vymáhanie nároku za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, konštatoval v tomto súdnom konaní aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 1Cob/115/2019-249 zo dňa 25.3.2021, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/1/2016-174 zo dňa 4.5.2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uvádza, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.1.2024 v poradí druhým uznesením rozhodol, že znalec doc. C.. L. Ž.Ý., P.. nie je vylúčený v konaní z dôvodu zaujatosti. Uvedené uznesenie predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej. Predovšetkým skutočnosť, že súd prvej inštancie akceptuje v súdnom konaní, aby znalecký úkon mohla vykonať osoba, ktorá je poistená zo zodpovednosti za škodu u účastníka konania (strany sporu), je v rozpore s požiadavkou nestrannosti a nezaujatosti iných osôb v súdnom konaní ako sudcov. Žalobca tiež namietal, že mu súd prvej inštancie nedoručil rozhodnutie o ustanovení znalca Y.. C.. L. Ž. , P.. Už pri ustanovení znalca mohol žalobca namietať osobu znalca. Keďže mu toto právo bolo odopreté nesprávnym procesným postupom a ako žalobca uviedol vyššie, prevažne na tomto znaleckom posudku súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby, žalobca má za to, že je tu daný odvolací dôvod. Ďalším odvolacím dôvodom je, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.4.2023 uviedol, že navrhuje výsluch konateľa žalobcu, ktorý od momentu vzniku poistnej udalosti predmetnú vec v pozícii správcu bytových domov riešil. Súd tento návrh na pojednávaní dňa 25.1.2024 nevykonal. V zápisnici o pojednávaní súd uviedol, že žalobca tento návrh nepodal včas - v 30-dňovej lehote od prípisu súdu zo dňa 17.5.2021, kedy boli sporové strany vyzvané na doplnenie dokazovania s poučením podľa § 153 C.s.p., tiež z dôvodu hospodárnosti a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti zopakoval. Poučenie však v prípise súdu absentuje, preto odôvodnenie súdu, že strany boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania, je nepravdivé. Súd prvej inštancie spolu so znaleckým posudkom doručil žalobcovi prípis zo dňa 2.3.2023. Súčasťou tohto prípisu je poučenie súdu o sudcovskej koncentrácii konania. Keďže v tom čase došlo k zmene právneho zastúpenia a tiež z dôvodu oboznámenia sa so znaleckým posudkom, žalobca požiadal písomným podaním zo dňa 24.3.2023 o predĺženie lehoty na vyjadrenie a následne písomným podaním zo dňa 11.4.2023 sa vo veci vyjadril na základe výzvy súdu a označil návrh na vykonanie dôkazu - výsluch štatutára žalobcu v lehote sudcovskej koncentrácii konania. 13. Žalobca v odvolaní ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd odôvodňuje skutkový stav na základe VPP-M, ktoré boli účinné od 1.10.2010. Uvedené skutkové tvrdenie súdu je nesprávne, nakoľko škodová udalosť sa stala v zimnej sezóne 2012-2013. Žalobca uzatvoril so žalovaným s účinnosťou od 1.6.2012 poistnú zmluvu č. 511 055 487, ktorej predmetom je komplexné poistenie bytových domov, vrátane dvoch apartmánových domov Horec a Plesnivec v k. ú. Donovaly. Do súdneho spisu boli predložené aj VPP-M s účinnosťou od 1.5.2012. Keďže ku škodovej udalosti došlo v zimnej sezóne 2012-2013, nie je možné na danú vec aplikovať VPP účinné od 1.10.2010 tak, ako to súd ustálil v odôvodní svojho rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že súd sa s otázkou výšky škody vôbec nezaoberá, a teda je nesprávne skutkové zistenie, že žalobca nepreukázal výšku nároku v konaní. Súd sa tiež nezaoberal znal. posudkom č. 2014/006 zo dňa 30.10.2014, ktorý predložil žalobca. Nesprávne skutkové zistenie súdom prvej inštancie spočíva aj v námietke žalobcu uplatnenej k znaleckému posudku č. 4/2023 a ktorú žalobca uviedol v písomnom vyjadrení k tomuto posudku na základe výzvy súdu. Prílohou č.1 k ZP Y.. C.. L. Ž., P. je technická informácia o strešnej krytine Tondach 2010 , keď stavby boli dané do užívania v roku 2008. Znalec preto nemohol vychádzať z údajov strešnej krytiny Tondach 2010. Naviac je podľa žalobcu táto príloha nezrozumiteľná a výpočty v prílohe ako aj v samotnom posudku sú nezrozumiteľné. Tieto výpočty nezohľadňujú skutočnosť súvislej ľadovej vrstvy na predmete poistenia v čase vzniku poistnej udalosti. 14. Záverom žalobca poukázal aj na nesprávnosť v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.1.2024, v ktorej je uvedené, že žalobca SPRAVBYT, s.r.o. je neprítomný. Následne súd uvádza údaje osoby P. M., D. Č.. U. XXXXXXX - konateľ. Žalobca považuje zápis o neprítomnosti žalobcu za mätúci, nakoľko zápisnica uvádza, že žalobca SPRAVBYT, s.r.o. je neprítomný, avšak uvádza meno, priezvisko a číslo
občianskeho preukazu štatutárneho orgánu - konateľa žalobcu. Štatutárny orgán žalobcu SPRAVBYT, s.r.o., konateľ M. P., bol na pojednávaní dňa 25.1.2024 prítomný a žalujúca strana žiadala, aby sa mohol na pojednávaní k veci vyjadriť, čo súd odmietol. Pre zistenie skutočného stavu odvolacím súdom, či bol štatutárny orgán žalobcu prítomný na pojednávaní, je podľa žalobcu rozhodné zachytenie, ktoré je obsiahnuté v zvukovom zázname z pojednávania zo dňa 25.01.2024. Na základe všetkých uvedených odvolacích dôvodov žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. 15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok za vecne správny. Žalovaný súhlasí s vyjadrením súdu prvej inštancie, že „uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného, neznamená bez ďalšieho, že by mal pomer k strane sporu". Žalovaný už uviedol aj v priebehu súdneho konania, že námietky žalobcu o zaujatosti znalca považuje za irelevantné a účelové. Skutočnosť, že znalec má u žalovaného uzatvorené poistenie zodpovednosti ešte neznamená jeho zaujatosť v prospech žalovaného, ak by táto skutočnosť mala spôsobovať automaticky zaujatosť voči žalovanému ako poisťovni. Žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že predmetný znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, v zmysle ktorej znalec vyhlasuje, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd prvej inštancie v bode 23 uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 25.1.2024, a to „výsluch konateľa žalobcu p. M. P., z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti, keďže v konaní boli vypracované dva znalecké posudky a jeden odborno-technický posudok; tiež s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania“. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na svoje podanie zo dňa 18.6.2021, ktorým požiadal súd o predĺženie lehoty a následne na svoje podanie zo dňa 28.6.2021, ktorým navrhol, aby v rámci ďalšieho dokazovania bol v konaní súdom ustanovený znalec, nakoľko bol toho názoru, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný vykonal svoj návrh na doplnenie dokazovania súdom ustanoveného znalca až podaním zo dňa 6.10.2021. 16. Žalovaný uviedol, že ako ďalší odvolací dôvod uvádza žalobca to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie spočíva vtom, že „súd pri hodnotení dôkazov sa vôbec nezaoberal znaleckým posudkom č. 2014/006 zo dňa 30.10.2014, ktorý do konania predložil žalobca", pričom podľa názoru žalobcu práve znalecký posudok č. 2014/006 zo dňa 30.10.2014 vypracovaný znalcom C.. R.. K. M. sa zaoberal príčinou vzniku poškodenia strechy bytových domov. Žalovaný poukázal na body 19., 19.1 a bod 21. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie zosumarizoval závery obidvoch posudkov / C.. Ž. R. C.. R.. M./, pričom uviedol, že právne ZP C.. R.. M. sa posúdením nadpriemerného stavy snehovej pokrývky z hľadiska príslušnej technickej normy ani nezaoberal. Žalovaný mal tiež to, že znalecký posudok C.. Ž. tak fakticky potvrdil závery Odborno-technického posudku Cechu strechárov Slovenska, keď okrem skutočnosti, že k vzniku škody nedošlo nadmernou ťarchou snehu, potvrdil viaceré nedostatky strešnej konštrukcie apartmánových domov. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 17. Žalobca na vyjadrenie žalovaného, uviedol, že odvolací dôvod, že napadnuté rozhodnutie vydal vecne nepríslušný súd, žalovaný nepoprel. Skutočnosti vo vzťahu k vecnej príslušnosti považuje žalobca za rozhodujúce, keďže vo veci môže konať a rozhodnúť len súd, ktorý je vecne príslušný na prejednanie sporu. Ako žalobca uviedol v odvolaní, osobu znalca nemohol pred doručením znaleckého posudku namietať, keďže mu nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca. Žalovaný vo svojom vyjadrení nepoprel skutočnosť, že v prípise súdu zo dňa 17.5.2021 akékoľvek poučenie podľa § 153 C.s.p. absentuje. A rovnako tak žalovaný účinne nepoprel ani skutočnosť, že až po doručení znaleckého posudku súd uviedol v prípise správne poučenie o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 C.s.p. v spojení s § 149 C.s.p. V zmysle tohto prípisu žalobca včas oznámil súdu návrh na vykonanie dôkazu výsluch štatutára žalobcu. Znalec Y.. C.. L. Ž., P.. (žalobca namieta jeho zaujatosť) nemohol vychádzať z údajov strešnej krytiny Tondach 2010, keďže stavby boli dané do užívania pred týmto rokom - v roku 2008. Znalec tak použil pri výpočte nesprávny údaj o strešnej krytine a na tomto znaleckom posudku súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.11.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 22. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 23. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10 255,15 EUR s prísl. titulom poistného plnenia. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 24. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pričom nesúhlasí s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a má za to, že obrana žalobcu v podanom odvolaní, týkajúca sa toho, že rozhodnutie vydal vecne nepríslušný súd, nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že je pravdou, že žalobca zastupuje pred súdom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca uvedenú skutočnosť nenamietal, túto namietal až v podanom odvolaní. Na zdôraznenie k odvolacej námietke žalobcu o nesplnení procesnej podmienky - vecnej príslušnosti odvolací súd uvádza, že sa nejedná o vecnú príslušnosť /tá je zachovaná, pozri § 12 C.s.p./, ale o kauzálnu príslušnosť. Pričom v zmysle ust. § 40 C.s.p. v znení od 1.7.2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania, kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. V prejednávanej veci sa o takýto prípad nejedná. 25. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol, že znalec C.. Ž. nie je vylúčený v konaní z dôvodu zaujatosti, a teda sa jedná o vadu, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže znalec je zaujatý, lebo v období, keď vypracoval znalecký posudok mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného. Súd prvej inštancie podľa žalobcu pochybil, keď mu nedoručil rozhodnutie o ustanovení znalca C.. Ž.. Odvolací súd uvádza, že uvedené argumenty sú nedôvodné. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie nedoručil rozhodnutie o ustanovení znalca žalobcovi, ale uvedená skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože tak ako uviedol aj súd prvej inštancie námietka zaujatosti znalca C.. Ž. nie je dôvodná. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že aj pokiaľ mal súdny znalec v období, kedy vypracoval znalecký posudok uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného, neznamená bez ďalšieho, že by mal byť vo veci zaujatý pre pomer k strane sporu. V konaní nebolo sporné, že znalecký posudok bol dourčený žalobcovi, ktorý mal možnosť sa k nemu vyjadriť. K znaleckému posudku sa vyjadril už nový právny zástupca žalobcu, pričom jeho vyjadrenie bolo podané po lehote, ktorá uplynula dňa 8.4.2023 a žalobca sa vyjadril dňa 12.4.2023, avšak súd prvej inštancie toto vyjadrenie akceptoval a s námietkou zaujatosti znalca sa v napadnutom rozsudku vysporiadal a procesne o nej rozhodol. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by znalec mal vzťah k prejednávanej veci, k sporovým stranám, ich právnym zástupcom, dosahujúci takú povahu a intenzitu, že napriek zákonom
stanoveným povinnostiam, nemohol znalec nezávisle a nestranne vykonať znalecký posudok využívajúc a aplikujúc svoje odborné vedomosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd túto odvolaciu námietku odvolateľa považuje za nedôvodnú. 26. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skutočne v rozhodnutí uviedol VPP zo dňa 1.10.2010, pričom mal vychádzať z VPP zo dňa 1.5.2012, avšak porovnaním týchto VPP odvolací súd ustálil, že v čl. 5 bod 6 písm. b) sú identické, preto sa nejedná o takú chybu, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie vychádzal z VPP zo dňa 1.10.2010, nejedná sa o takú chybu vzhľadom na rovnaké znenie čl. 5, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 27. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa správne priklonil v poradí k tretiemu znaleckému posudku znalca Y.. C.. L. Ž.C., ktorý sa v znaleckom posudku vyjadril k príčinám škodovej udalosti aj z hľadiska STN EN 1991-1-3, nielen z údajov strešnej krytiny Tondach 2010 a vypočítal únosnosť škridiel podľa tejto normy, čo znalec C.. R.. M. vo svojom znaleckom posudku č. 2014/006 neuviedol a vôbec sa v znaleckom posudku (tak ako aj uviedol súd prvej inštancie) nezaoberal posúdením nadpriemerného stavu snehovej pokrývky z hľadiska príslušnej technickej normy. Taktiež znalec Y.. C.. L. Ž.C. vychádzal z fotodokumentácie v znaleckom posudku č. 2014/006 znalca C.. R.. M., vychádzal aj z poznatkov odborného posudku Cechu strechárov Slovenska. Aj keď je príloha č. 1 znaleckého posudku C.. Ž. uvedená ako technické informácie-Tondach, odpoveď p. P., fotodokumentácia a určenie hodnoty objemovej váhy snehu, neznamená to, že znalec vychádzal len z tejto technickej informácie o strešnej krytine (Tondach 2010). Zo znaleckého posudku znalca Y.. C.. L. Ž. bez pochyby vyplýva, že vychádzal aj z STN EN 1991-1-3, pričom túto skutočnosť jasne vo svojom znaleckom posudku objasnil. Podstatným tvrdením znalca Y.. C.. L. Ž. v znaleckom posudku je, že „strešná konštrukcia apartmánových domov nebola zaťažená väčšou výškou snehu resp. hmotnosťou ako predpokladá STN EN 1991-1-3. Z analýzy zaťažiteľnosti škridiel /časť II.2.4./ možno konštatovať, že únosnosť škridiel vypočítaná podľa STN EN 1991-1-3, ako aj podľa údajov výrobcu škridiel Tondach CZ niekoľko násobne prevyšuje vypočítanú hodnotu skutočného zaťaženia snehom v danej lokalite / vychádzajúc z fotodokumentácie v Znaleckom posudku č. 2014/006 znalca C.. R. K. M. -str. 380, foto č. F15/. Z uvedeného vyplýva, že zaťaženie od snehu „nebolo dôvodom pre poškodenie škridiel.“ 28. Podľa odvolacieho súdu ani odvolací dôvod o nevykonaní navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, a to výsluchom konateľa žalobcu, nebol v prejednávanom prípade naplnený, nakoľko súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca tento návrh nepodal včas v 30 dňovej lehote (pôvodne bola lehota 15 dní), žalobca bol poučený podľa § 153 C.s.p. /č. l. 260/ a súd prvej inštancie správne použil sudcovskú koncentráciu konania, pričom to nebol jediný dôvod nevykonania navrhnutého dôkazu. Nevykonanie tohto dôkazu ako správne skonštatoval súd prvej inštancie bolo aj z dôvodu hospodárnosti, keď nebol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Ako už bolo vyššie uvedené, podstatným bol znalecký posudok Y.. C.. L. Ž.. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnosti zápisnice z pojednávania zo dňa 25.1.2024 odvolací súd uvádza, že pri konateľovi žalobcu je omylom vyznačená jeho neprítomnosť, pričom sa zúčastnil pojednávania, čo je zrejmé aj zo zvukového záznamu. Ak teda súd prvej inštancie nevykonal výsluch konateľa žalobcu z dôvodu hospodárnosti a s poukazom na § 153 C.s.p., odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vedel čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil prostriedky procesnej obrany. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom prihliadal na tie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strany predložili včas a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).