Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/119/2023 1116226899 24. 09. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1116226899.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: D.. Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX Y. - E., zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Bytové družstvo "Centrum" v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 176 834, zastúpený: JUDr.Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom Doležalova 5, Bratislava 821 04, IČO: 47 253 479, v konaní o určenie neplatnosti vylúčenia z družstva, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/190/2016 zo dňa 5.5.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/190/2016 zo dňa 5.5.2023 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp. zn. 32Cb/190/2016 zo dňa 5.5.2023 rozhodol vo výroku I. tak, že určil rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 č. 37/04/16 za neplatné, vo výroku II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. súd prvej inštancie stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania nepriznal. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.12.2016 domáhal, aby určil rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 a rozhodnutie Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, ktorým bol žalobca vylúčený z družstva, za neplatné. Dôvodil tým, že na jeho vylúčenie nebola splnená zákonná podmienka, a to opakované porušenie členských povinností napriek výstrahe. Žalobca síce neuhradil členský príspevok za rok 2016, ale zo strany žalovaného mu nebolo zaslané žiadne upozornenie, že sa dopúšťa porušenia stanov. Členský príspevok uhradil hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel. Poukázal aj na to, že predstavenstvo žalovaného rozhodnutím č. 53/05/12 zo dňa 21.6.2012 v spojení s rozhodnutím Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 28.9.2013 rozhodlo na základe rovnakých dôvodov o jeho vylúčení z družstva. Tieto rozhodnutia určil súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 34Cb/89/2014-68 zo dňa 31.5.2016 za neplatné. Rozhodnutie nie je ku dňu podania žaloby právoplatné a aj napriek tomu bol žalobca opätovne vylúčený. Na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/190/2016 z 3.5.2017 sa k žalobe žalobcu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 5.6.2017, keď uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, pretože podľa neho napadnuté rozhodnutia žalovaného neodporujú stanovám a ani zákonu. Žalobca nezaplatil členský príspevok za rok 2016, čo v zmysle stanov je iným dôležitým dôvodom, pri ktorom sa nevyžaduje opätovné porušenie členských práv a povinností a ani predchádzajúce upozornenie na porušovanie. Povinnosť uhradiť členský poplatok má každý člen družstva a kto tak neurobí v lehote určenej stanovami, je z družstva vylúčený. 3. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32Cb/190/2016-72 zo dňa 24.6.2019, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave uznesením sp. zn. 2Cob/117/2020 zo dňa 23.1.2023 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď uviedol, že vo veci aplikoval procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. a) z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti rozhodnutia, ktoré nebolo predmetom konania a teda nápravu možno docieliť iba zrušením meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátením na ďalšie konanie, s tým, že súd prvého stupňa je povinný ustáliť a presne označiť predmet konania, resp. rozhodnutie o neplatnosti ktorého rozhoduje. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2, § 231 ods. 3 a ods. 4 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 39 ods. 4 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že spornou medzi stranami sporu je platnosť rozhodnutia Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 a platnosť rozhodnutia Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, ktorým bol žalobca vylúčený z družstva. Na pojednávaní žalobca upresnil, že sa domáha určenia neplatnosti rozhodnutia Zhromaždenia delegátov a nie Združenia delegátov. Súd prvej inštancie stranám sporu uviedol, že nejde o zmenu žaloby, ale len o spresnenie žalobného petitu, keďže žalobca celkom zjavne v žalobe používa pojmy Zhromaždenie delegátov a Združenie delegátov ako synonymá. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na daný spor je plne aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/48/2021 zo 17.3.2022 (R 38/2022; ZSP 39/2022), keď dodal, že nemá dôvod sa od rozhodnutia najvyššej súdnej autority odchyľovať, a preto na citované rozhodnutie v plnom rozsahu poukazuje. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 6.3.2017 „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Podľa R 38/2022 v zmysle § 231 ObZ nemožno úspešne namietať rozhodnutie predstavenstva o vylúčení člena družstva v súdnom konaní na základe žaloby o určenie jeho neplatnosti, pretože zákon spája právne dôsledky v danom prípade len s rozhodnutím členskej schôdze, ktorá rozhodovala o odvolaní žalobcu ako člena družstva proti rozhodnutiu predstavenstva. Právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 4 ObZ je totiž špeciálnou právnou úpravou umožňujúcou vyhlásiť rozhodnutie členskej schôdze za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami, ktoré však nie je možné analogicky aplikovať na neplatnosť uznesenia predstavenstva. Dovolací súd následne zdôraznil, že práve vyslovením neplatnosti uznesenia členskej schôdze o vylúčení člena z družstva súdom nastáva stav rovnaký ako v prípade, že samotná schôdza odvolaniu vyhovie a člena nevylúči, t.j. právoplatným výrokom sa znovu obnovilo členstvo žalobcu v družstve. Nie je potrebné opätovne o tejto otázke rozhodovať zvolaním novej členskej schôdze a teda, nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu o určenie neplatnosti rozhodnutia predstavenstva družstva. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zákon teda spája možnosť súdneho prieskumu len s rozhodnutím členskej schôdze. Žalobca sa domáhal aj určenia rozhodnutia Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, ktorým bol žalobca vylúčený z družstva za neplatné. V súlade so závermi prezentovanými Najvyšším súdom Slovenskej republiky v R 38/2022 tomuto návrhu nie je možné vyhovieť a súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uvedený R 38/2022 sa dá použiť aj na ďalšiu časť žaloby, keď uviedol, že princíp zavedenia dvojkrokovosti (dvojinštančnosti) vylučovania člena z družstva má ten zmysel, že člen družstva, ktorý má záujem voči svojmu vylúčeniu bojovať, má v primeranej lehote podať odvolanie a jeho podaním (keď tomuto treba priznať suspenzívny účinok) si zachová svoje postavenie do momentu, kedy o ňom rozhodne členská schôdza. Pokiaľ odvolanie vylúčený
člen nepodá v primeranej alebo stanovami určenej lehote, nastanú účinky rozhodnutia o vylúčení doručením rozhodnutia predstavenstva členov družstva márnym uplynutím takejto lehoty. Dovolací súd ďalej poznamenal, že suspenzívny účinok nemá podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore žalovaný listom zo 16.5.2016 oznámil žalobcovi, že Predstavenstvo Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave žalobcu uznesením č. 37/04/16 z 5.5.2016 vylúčilo. List bol žalobcovi doručený 10.6.2016, pričom žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, a to listom z 21.6.2016, ktorý bol žalovanému doručený 23.6.2016, čo žalovaný potvrdil v liste z 20.7.2016. Následne listom z 10.11.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie doručené 23.6.2016 prerokovalo Zhromaždenie delegátov žalovaného na svojom zasadnutí konanom 1.10.2016 a schválilo nevyhovenie odvolaniu žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však potrebné upozorniť na to, že podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/89/2014-68 z 31.5.2016, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3Cob/47/2017 zo 14.3.2018, bol žalobca už skôr vylúčený rozhodnutím Predstavenstva žalovaného z 21.6.2012 číslo 53/05/12 a Združenie delegátov žalovaného rozhodnutím z 28.9.2013 odvolaniu žalobcu nevyhovelo. Aplikujúc právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v R 38/2022 tak žalobca prestal byť členom žalovaného už 16.1.2013, kedy sa dozvedel (v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/89/2014-68 z 31.5.2016) o vylúčení z družstva. O neplatnosti pôvodného vylúčenia rozhodol definitívne Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3Cob/47/2017 zo 14.3.2018. Platí preto, že až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/89/2014-68 z 31.5.2016, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3Cob/47/2017 zo 14.3.2018 sa obnovilo žalobcovi členstvo v žalovanom. Dovtedy žalobca členom družstva byť nemohol. Inými slovami, Predstavenstvo žalovaného rozhodnutím z 5.5.2016 č. 37/04/16 vylúčilo nečlena a Zhromaždenie delegátov odvolaniu žalobcu nevyhovelo. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že rozhodnutie Zhromaždenia delegátov z 1.10.2016, ktorým nebolo odvolaniu žalobcu vyhovené, je preto absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ako aj so stanovami nie je možné z opatrnosti vylúčiť nečlena družstva. Keďže žalobca ku dňu rozhodnutia Predstavenstva žalovaného (5.5.2016) nebol členom družstva, nemal ani povinnosť platiť členský poplatok, a preto pre daný dôvod ani nemohol byť z družstva vylúčený. Zhromaždenie delegátov neprihliadlo na tento fakt, a preto aj z tohto dôvodu je rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, neplatné. 7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti, alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Iné dôležité dôvody uvedené v stanovách, pre ktoré môže byť člen družstva vylúčený nemôžu predstavovať členské povinnosti, pretože pre ich porušenie môže byť člen družstva vylúčený len ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti. Podľa listu žalovaného zo 16.5.2016 bol žalobca vylúčený z dôvodu nezaplatenia členského príspevku, ktorý bol povinný platiť v zmysle čl. 14 ods. 2 písm. b) stanov žalovaného. Nezaplatením členského príspevku bol naplnený dôvod pre vylúčenie z družstva podľa čl. 19 ods. 1 písm. a) stanov družstva. Vychádzajúc z označených článkov stanov žalovaného, žalovaný umožnil predstavenstvu rozhodnutím vylúčiť člena, ktorý porušil povinnosť zaplatiť členský príspevok do 31. marca bežného roka. Pre vylúčenie člena z družstva musí byť naplnená podmienka, že došlo opätovne a napriek výstrahe k porušeniu členskej povinnosti zaplatiť členský príspevok. Rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 je preto neplatné aj z toho dôvodu, že došlo k vylúčeniu z družstva spôsobom v rozpore s Obchodným zákonníkom, keď porušenie členskej povinnosti bolo zaradené pod oprávnenie ukončiť členstvo v družstve spôsobom ako pri inom dôležitom dôvode bez zachovania postupnosti - opätovne a napriek výstrahe porušiť členskú povinnosť. Súd prvej inštancie uviedol, že primárne je však rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 neplatné z dôvodu vylúčenia nečlena, čo neumožňuje ani zákon a ani stanovy žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodol tak, že rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, je neplatné a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) keď uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 01.10.2016,
ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 a rozhodnutie Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, ktorým bol žalobca vylúčený z družstva za neplatné. Súd žalobe žalobcu vyhovel, ale len v 50%, pretože zákon neumožňuje, aby súd určil neplatnosť rozhodnutia Predstavenstva žalovaného a v tejto časti musela byť žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca má preto rovnako ako žalovaný (ne)úspech v 50%, a teda čistý úspech je na oboch sporových stranách rovnaký - 0%. Súd preto stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania nepriznal. 9. Proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd prvej inštancie žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom interpretoval a aplikoval § 255 CSP, keď v zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd v prípade čiastočného úspechu strany náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie pri určení pomeru úspechu strán konania vo veci postupoval formalisticky, keď iba formálne porovnal slovné znenie žalobného návrhu a slovné znenie výrokov č. I. a II. napadnutého rozsudku a na základe toho skonštatoval, že žalobca mal byť v rozsahu 50% vo veci neúspešný. Súd prvej inštancie pri takomto formalistickom výklade § 255 CSP a následne pri jeho aplikácii opomenul, čo je predmetom tohto sporu. Žalobca uviedol, že nemožno súhlasiť s tým, aby procesne úspešnému žalobcovi, ktorý sa domohol určenia neplatnosti vylúčenia z družstva a obnovenia svojho členstva v družstve, nebola priznaná náhrada trov konania. Formálne zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti rozhodnutia predstavenstva nie je procesným neúspechom žalobcu a preto absurdne vyznieva záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol úspešný v rozsahu 50%. Ak výrok č. I. napadnutého rozsudku nadobudne právoplatnosť, tak to znamená, že sa obnovuje členstvo žalobcu v družstve. Napadnutým rozsudkom nebola poskytnutá právna ochrana žalovanému, ale žalobcovi. Akýkoľvek procesný úspech žalovaného je tak vylúčený. Žalobca je presvedčený, že žalovaný tento spor prehral, pričom výrok č. II. napadnutého rozsudku nie je žiadnym jeho procesným úspechom. Žalobca v ďalšej časti odvolania uviedol, že súdna prax ustálila, že pomer úspechu strán konania vo veci nemožno vždy a za každých okolností určiť iba formálnym porovnaním slovného znenia žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. § 255 CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní. Pri určení pomeru úspechu strán konania vo veci je potrebné zohľadňovať, čo je základné a čo je sprevádzajúce a nie postupovať mechanicky. Žalobca mal úspech v hlavnej otázke, ktorou je určenie neplatnosti vylúčenia z družstva. Výrok č. III. napadnutého rozsudku preto nemožno považovať za primeraný a zodpovedajúci spravodlivému usporiadaniu veci medzi stranami. Žalobca bol úspešný v merite veci, ktorým bolo určenie neplatnosti vylúčenia z družstva, na základe čoho mu mal byť voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Formálne čiastočné zamietnutie žaloby výrokom č. II. napadnutého rozsudku je iba dôsledkom posunu v rozhodovacej činnosti súdov a nie dôsledkom čiastočného procesného úspechu žalovaného. Žalobca zastáva názor, že bol v merite veci, ktorým je určenie neplatnosti vylúčenia z družstva, v plnom rozsahu úspešný, domohol sa odstránenia nezákonného stavu, zatiaľ čo žalovaný tento spor z hľadiska merita veci v plnom rozsahu prehral, na základe čoho mal byť žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 10. Proti napadnutému rozsudku doručil odvolanie aj žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že vo veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 356 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 390 CSP zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný vo svojom odvolaní len zopakoval skutkové tvrdenia a zistenia súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 1 až odseku 7 napadnutého rozsudku a zopakoval, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol a na základe akej argumentácie. Žalovaný následne poukázal na § 139 a § 142 ods. 1 CSP a dodal, že zmenou žaloby taktiež nie je zmena právnej kvalifikácie nároku žalobcom, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu. Preto akékoľvek podanie žalobcu, ktorým mení alebo dopĺňa svoju právnu argumentáciu bez zmeny skutkového stavu sa za zmenu žaloby nepovažuje. Vzhľadom na vyššie uvedené pozitívne ako aj negatívne zákonné vymedzenie inštitútu zmeny žaloby, žalovaný má za to, že v tomto prípade žalobca žalobu zmenil, avšak súd prvej inštancie procesne nerozhodol o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby, čím došlo k procesnej vade konania a k porušeniu zákonných práv účastníkov konania.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na § 359 CSP, podľa ktorého môže podať odvolanie iba tá strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Žalobca uviedol, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti rozhodnutia predstavenstva, tak žalovaný nebol oprávnený napadnúť tento výrok napadnutého rozsudku odvolaním. Žalovaný tak nesprávne vymedzil rozsah, v ktorom odvolaním napáda napadnutý rozsudok. Odvolací súd by mal preto odvolanie žalovaného v rozsahu voči výroku č. II. napadnutého rozsudku odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný v odvolaní nenamieta skutkové zistenia a ani právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k meritu veci, ale v závere iba uvádza, že sa mal súd prvej inštancie dopustiť procesného pochybenia spočívajúceho v tom, že nerozhodol o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby. Žalobca zastáva názor, že k uvedenému sa dostatočne vyjadril súd prvej inštancie na tomto pojednávaní a následne v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo žaloby je zrejmé, že pod pojmom združenie delegátov mal žalobca na mysli orgán družstva zhromaždenie delegátov podľa § 239 ods. 7 ObZ, ktorý plní v rozsahu určenom stanovami družstva pôsobnosť členskej schôdze. Žalobca preto na pojednávaní dňa 5.5.2023 iba upresnil, že sa domáha určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov a nie neplatnosti rozhodnutia združenia delegátov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nejde o zmenu žaloby, ale len o spresnenie žalobného petitu. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že súd môže aj sám modifikovať žalobný petit, pretože nie je viazaný jeho doslovným znením. Súd prvej inštancie by tak bol oprávnený upraviť žalobný petit aj bez toho, aby ho žalobca terminologicky upresňoval na pojednávaní, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/305/2020 zo dňa 27.10.2022. Žalobca zastáva názor, že terminologická nepresnosť žalobného návrhu nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre zamietnutie dôvodne podanej žaloby. Žalovaný bližšie neuviedol, ako konkrétne malo byť takýmto postupom súdu prvej inštancie porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Žalobca na záver vyjadrenia uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, účelové a ide z jeho strany o obštrukciu a šikanovanie žalobcu v súvislosti s konaním vedeným pred Mestským súdom Bratislava IV sp. zn. B1-10C/22/2008, v ktorom sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť ako prevádzajúci so žalobcom ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Uvedené súdne konanie je totiž prerušené až do právoplatného skončenia tohto konania. Na základe uvedeného preto žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdil a vo výroku č. III zmenil a priznal mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 9.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. K jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 17. Odvolací súd má zo súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 1.10.2016, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16 a rozhodnutia Predstavenstva žalovaného zo dňa 5.5.2016 číslo 37/04/16, ktorým bol žalobca vylúčený z družstva,
pričom o podanej žalobe súd prvej inštancie rozhodol tak, že rozhodnutie Zhromaždenia delegátov žalovaného určil za neplatné, vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania nepriznal. Obe strany sporu podali voči napadnutému rozsudku odvolanie, keď žalobca namietal, že nemožno súhlasiť s tým, aby procesne úspešnému žalobcovi, ktorý sa domohol určenia neplatnosti vylúčenia z družstva a obnovenia svojho členstva v družstve, nebola priznaná náhrada trov konania, keď dodal, že mal úspech v hlavnej otázke, ktorou je určenie neplatnosti vylúčenia z družstva. Výrok č. III. napadnutého rozsudku preto nemožno považovať za primeraný a zodpovedajúci spravodlivému usporiadaniu veci medzi stranami. Žalovaný naopak vo svojom odvolaní uviedol, že napadá rozsudok v celom rozsahu avšak poukázal iba na to, že žalobca zmenil žalobu a súd prvej inštancie procesne nerozhodol o pripustení alebo nepripustení takejto zmeny žaloby, čím došlo k procesnej vade konania a k porušeniu zákonných práv účastníkov konania. 18. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si dôvody, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne uviesť v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ jeho naplnenie vidí, teda aké konkrétne pochybenie pod ním uvedený zákonný odvolací dôvod subsumoval. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný doručil súdu odvolanie, v ktorom síce uvádza, že napadá rozsudok v celom rozsahu, avšak v ďalšom texte iba opisuje skutkový stav, priebeh konania a jednotlivé rozhodnutia vo veci. Žalovaný jedine poukázal na to, že podľa neho žalobca zmenil žalobu, avšak súd prvej inštancie procesne nerozhodol o pripustení alebo nepripustení takejto zmeny žaloby, čím došlo podľa neho k procesnej vade konania a k porušeniu zákonných práv účastníkov konania. Žalovaný vo svojom odvolaní formálne uviedol všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Vo vzťahu ku konkrétnym pochybeniam, v ktorých odvolateľ vidí naplnenie ním uplatnených odvolacích dôvodov, však odvolateľ viac neuviedol. 19. V podanom odvolaní žalovaného absentuje akákoľvek argumentačná línia, ktorú by bolo možné konfrontovať s úvahami, právnym posúdením a závermi prijatými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nekonkretizoval svoje odvolacie dôvody, neuviedol, aké konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie by malo byť dôvodom vady rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (akým konkrétnym nesprávnym postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 365 ods. 1 písm. c) CSP (mal rozhodovať vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), § 365 ods. 1 písm. d) CSP (akú inú vadu malo konanie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 365 ods. 1 písm. e) CSP (ktoré navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie nevykonal), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), či § 365 ods. 1 písm. h) CSP (v čom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 20. Žalovaný v odvolaní iba odôvodnil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ktorého naplnenie vidí v tom, že súd prvej inštancie procesne nerozhodol o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby, čím podľa neho došlo k procesnej vade konania a k porušeniu zákonných práv účastníkov konania. K uvedenému argumentu však odvolací súd poukazuje na vyjadrenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.5.2023 (viď. zvukový záznam z pojednávania) a v nadväznosti na to na bod 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov a rozhodnutia predstavenstva. Žalobca v žalobe používa pojem zhromaždenie delegátov, pričom v žalobnom návrhu nedopatrením použil pojem združenie delegátov. Zo žaloby je zrejmé, že pod pojmom združenie delegátov mal žalobca na mysli orgán družstva zhromaždenie delegátov podľa § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka, ktorý plní v rozsahu určenom stanovami družstva pôsobnosť členskej schôdze. Žalobca preto na pojednávaní dňa 05.05.2023 upresnil, že sa domáha určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov a nie neplatnosti rozhodnutia združenia delegátov a zároveň súd prvej inštancie jasne (správne) uviedol, že nejde o zmenu žaloby, ale len o upresnenie žalobného petitu. 21. Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Zmena žaloby nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má
spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. Pod zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od tohto treba však odlišovať prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade, keď súd postupuje podľa § 43 O.s.p. Nejde o zmenu žaloby ani v prípade, ak žalobca predkladá nové dôkazné návrhy, najmä so zreteľom na výsledok doterajšieho konania. Rovnako o zmenu žaloby nepôjde v prípade, ak žalobca rozšíri alebo zmení fakultatívnu právnu kvalifikáciu svojho nároku. Za zmenu žaloby treba považovať zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petit žaloby), ktorá môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada buď niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. V prípade, že súd zmenu žaloby pripustí, o zmene návrhu rozhodne uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení ( Uznesenie, Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/1193/2015, zo dňa 24.05.2016). 22. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o existencii procesnej vady konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, v dôsledku nerozhodnutia o zmene žaloby, keď žalobca na pojednávaní dňa 05.05.2023 upresnil, že sa domáha určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov a nie neplatnosti rozhodnutia združenia delegátov a zároveň súd prvej inštancie sa uvedeným zaoberal a jasne uviedol, že nejde o zmenu žaloby, ale len o upresnenie žalobného petitu. 23. Odvolací súd uvádza, že iba deklarovaným nesúhlasom odvolateľa so závermi súdu prvej inštancie, nie je možné odôvodniť naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 24. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd teda považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových, ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. 25. K odvolaniu žalobcu, ktorý v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby procesne úspešnému žalobcovi, ktorý sa domohol určenia neplatnosti vylúčenia z družstva a obnovenia svojho členstva v družstve, nebola priznaná náhrada trov konania, keď dodal, že mal úspech v hlavnej otázke, ktorou je určenie neplatnosti vylúčenia z družstva, odvolací súd uvádza, že žalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný len z polovice, keďže zákon neumožňuje, aby súd určil neplatnosť rozhodnutia Predstavenstva žalovaného a v tejto časti musela byť žaloba žalobcu zamietnutá, čo je z procesného hľadiska úspechom žalovaného a preto žalobca mal rovnako ako žalovaný úspech v 50% a neúspech 50%, teda čistý úspech je na oboch sporových stranách rovnaký. Prvostupňový súd preto stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu s poukazom na § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní, čo do merita veci procesne neúspešný, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu žalobcovi. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).