Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/143/2023 1117229108 16. 12. 2024 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2024:1117229108.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: J.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. 7, A., proti žalovanej: Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.03.2023, č.k. 8C/56/2017-231, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.) 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9, § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 17, § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), § 85 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“), § 42 ods. 1, § 45 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporným, že žalobca bol v čase od 06.07.2016, 18:50 hod. do 07.07.2016, 08:20 hod. obmedzený na osobnej slobode. Uviedol, že väčšinu tohto času ( výnimkou výsluchov) bol žalobca umiestnený a držaný v miestnosti v budove Obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava - Staré mesto východ na Sasinkovej ulici, ktorá nebola celou policajného zaistenia. O obmedzení osobnej slobody a zadržaní žalobcu bol telefonicky upovedomený prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I V.. D. H.. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I Q.. R. K. uznesením č. 1 Pv 264/16/1101-18 z 20.07.2016 zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu z 07.07.2016 o vznesení obvinenia za prečin výtržníctva a upovedomením č. 1Pv 264/16/1101-30 z 22.08.2016 oznámila žalobcovi, že v zmysle § 210 Trestného poriadku preskúmala postup policajta a považovala ho za zákonný a dôvodný. Vo vzťahu k postupu prokurátora H., súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že prokurátor vykonával dozor (v zmysle § 17 (a nie podľa § 18) zákona o prokuratúre) a bol iba informovaný o zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu (teda naň nedal pokyn). Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky žalobcu, že prokurátor H. musel vedieť, že bude žalobca držaný v inej miestnosti ako CPZ, v budove obvodného oddelenia na Sasinkovej ulici v Bratislave, a mal zakročiť, resp. že ak očakával, že bude žalobca eskortovaný do CPZ na Račiansku ulicu, mal upovedomiť prokurátora C., a to s ohľadom na organizáciu prokuratúry a rozdelenie pôsobnosti jednotlivých prokurátorov. Vzhliadnuc k tomu, že z
policajného záznamu o zadržaní žalobcu nevyplývali žiadne pokyny prokurátora a prokurátor H. bol len upovedomený o zadržaní, súd nepovažoval za potrebné vypočúvať kpt. W. (ktorý záznam sám spísal) a vyžiadať dozorový spis prokurátora. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že prokurátor H. výkonom prokurátorských právomocí mu zverených, nespôsobil, že žalobca bol držaný policajtami v nevyhovujúcej miestnosti. Vychádzajúc z obsahu žiadosti z 18.05.2017, v ktorej sa žalobca svoj nárok odvodzoval od postupu policajtov, mal súd za to, že postup prokurátorky K., nemohlo spätne nijako ovplyvniť dianie v noci z 06.07.2016 na 07.07.2016 v policajnej budove. Nakoľko žalobca vznik nemajetkovej ujmy odvodzoval od konania policajtov, absentovala tu i existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcom označených prokurátorov a tvrdeným vznikom nemajetkovej ujmy. Sumarizaciou vyšie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná bola v konaní celkom úspešná a žalobca neúspešný. Nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli a tieto si ani neuplatnila, náhradu trov jej nepriznal. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. c), d), e), f) , h) CSP. Uviedol, že žaloba bola pridelená na prejednanie JUDr. Otílii Dolákovej, následne bola vec pridelená Mgr. Denisi Družkovej ( Dodatok č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2022) a dňa 16.01.2023 bola vec pridelená Mgr. Petrovi Machovi (Dodatok č. 1/2023 k RP). Nakoľko na webovom sídle MS SR a webovom sídle okresného súdu nie je zverejnená žiadna príloha k Dodatku č. 1/2023 Rozvrhu práce na rok 2023 označená ako 17C, mal za to, že vo veci konal nezákonný sudca. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 27.01.2023 sudca vyjadril svoj predbežný právny názor tak, že bude vhodné skúmať existenciu možnej príčinnej súvislosti medzi úradným postupom a nemajetkovou ujmou. V zmysle právneho posúdenia súdom prvej inštancie dokazovanie príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy a nesprávnym úradným postupom (pojednávanie dňa 27.01.2023) a potom dokazovať nesprávny úradný postup (pojednávanie dňa 31.03.2023) vnímal ako postup, ktorým mu súd odňal právo na prípravu pojednávania a na vyjadrenie vo veci a vykonanie dokazovania. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odôvodnil tým, že podaním zo dňa 22.02.2023 doložil do konania listinu - Usmernenie riaditeľky trestného odboru Generálnej prokuratúry SR sp.zn. IV/1/Spr 132/14/1000-14 zo dňa 30.01.2015. Na pojednávaní dňa 31.03.2023 požiadal, aby žalovaná predložila úradný záznam spísaný prokurátorom H., ktorý mal byť spísaný po telefonickom hovore s príslušníkom PZ v čase o 20:30 hod. dňa 06.07.2016. Na pojednávaní dňa 31.03.2023 poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že spísaný záznam nedoloží ani na výzvu súdu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevykonanie navrhovaného dôkazu neodôvodnil. Tento dôkaz nemohol zabezpečiť sám a doložiť do konania. Súd nepredvolal a nevypočul svedka W. k tomu, o čom komunikoval s prokurátorom H.. Platí, že pri zadržaní podozrivej osoby postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, musí existovať dôvod spočívajúci v prítomnosti dôvodov väzby v zmysle § 17 ods. 1 Trestného poriadku. Od podania žaloby tvrdil, že práve pre existenciu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku policajt dňa 06.07.2016 v čase o 20:30 hod. kontaktoval telefonicky službukonajúceho prokurátora H. a teda prokurátor mal od policajta vedomosť o tom, že sú dôvody väzby, že nastalo obmedzenie jeho osobnej slobody a prokurátor H. mal za povinnosť zabezpečiť pokynom policajtovi, aby jeho väzba, obmedzenie jeho osobnej slobody, nastalo ústavne komformným spôsobom, a to v cele policajného zaistenia. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odôvodnil tým, že odôvodnenie bodu 38 a 39 rozhodnutia je v rozpore. Názor uvedený v bode 40 až 43 odôvodnenia je nepochopením problematiky, nakoľko pri realizácii zadržania OČTK platí ústavný príkaz vyplývajúci z ust. čl. 17 ods. 2 Ústavy. Poukázal na ust. § 85 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého procesnou podmienkou zadržania je súhlas prokurátora. Nesprávny úradný postup prokurátorky K. videl v tom, že po podaní žiadosti na postup policajtov vo veci spôsobu obmedzenia osobnej slobody umiestnením do nelegálnych priestorov, označila ich postup ako zákonný, čo bolo vyvrátené stanoviskom verejného ochrancu práv, ako i v konaní proti druhému nezákonne spoluobvineného. Jej zodpovednosť spočívala v tom, že ako dozorová prokurátorka v konkrétnej trestnej veci nekonala vo verejnom záujme. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odôvodnil tým, že OČTK je nielen policajt ale aj prokurátor, ktorý vykonáva dozor v prípravnom konaní. Pokiaľ takto nekoná a nezákonný postup policajtov prehliada, či ho dokonca označí za zákonný, jedná sa o nesprávny úradný postup. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie príp. aby vo veci rozhodol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaná v replike k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca opomína, že pri zadržaní osoby žalobcu dňa 06.07.2015 podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku sa nevyžadoval súhlas prokurátora. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I V.. D. H. bol o uvedenom postupe povereného príslušníka PZ iba následne telefonicky uzrozmený postupom podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku. T.z. nenastal rozpor so zákonnou úpravou a nejedná sa o nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k otázke predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie odkázala na zvukový záznam z pojednávania. Tvrdenie žalobcu, že požiadal žalovanú o predloženie dôkazu - úradný záznam spísaný V.. H. s príslušníkom PZ v čase o 20.30 hod. uviedla, že toto je potrebný vyhodnocovať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu. V súvislosti s obsahom dozorového spisu prokurátora a v ňom založenými písomnosťami poukázala na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z., preto uviedla, že v prípade uloženia edičnej povinnosti súdom, by uvedenú listinu nepredložila. K uloženiu edičnej povinosti súdom ani nedošlo, nakoľko súd to nepovažoval za potrebné. Nebolo jej úlohou navrhovať dôkazy ktoré sám žalobca ani nenavrhol a ich existenciu len predpokladal. Pri zadržaní alebo obmedzení osobnej slobody žalobcu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nesprávny úradný postup nebol konštatovaný príslušným orgánom, pričom službukonajúci prokurátor V.. D. H. vrátane dozorujúcej prokurátorky Q.. R. K. boli podrobení prieskumu nadriadených prokurátorov na viacerých úrovniach prokuratúry. K tvrdeniu žalobcu, že službukonajúci prokurátor V.. H. mal informovať prokurátora povereného výkonom dozoru nad zachovaním zákonnosti v CPZ na Račianskej ulici v Bratislave podľa § 18 ods. 1 písm.a) zákona o prokuratúre Q.. Q. C., k takémuto tvrdeniu nepredložil žalobca žiaden dôkaz a ani nemohol, lebo takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Upriamila pozornosť na znenie ust. § 85 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že na zadržanie osoby sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas prokurátora, najmä ak sa jedná o osobu pristihnutú pri trestnom čine. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že skutočnosť, že prokurátor V.. H. bol o postupe povereného príslušníka PZ iba následne telefonicky vyrozumený v súlade s ust. § 85 ods. 3 Trestného poriadku, nepredstavuje nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný postup prokurátora H. spočíval v tom, že potom, ako mu policajti oznámili jeho zadržanie a obmedzenie osobnej slobody postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku nenariadil policajtom jeho prepustenie zo zadržania pre absenciu dôvodov väzby a pre prípad, že by bol posúdil, že dôvody väzby sú dané, nezabezpečil, aby obmedzenie jeho osobnej slobody bolo vykonané v cele policajného zaistenia. 6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadrila. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.
10. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolateľ odôvodnil tým, že nebola naplnená požiadavka správneho obsadenia súdu. Požiadavka správneho obsadenia súdu znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, t. j. sudcom daného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uvedený postup predpokladá aj § 51 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde; c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov. Účelom základného práva priznaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Účelom práva na zákonného sudcu je ochrana pred účelovým a ľubovoľným obsadzovaním súdu ad hoc. V rámci zásady "nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi" ide o upevnenie sudcovskej nezávislosti a je zárukou pre účastníka konania, že jeho právna vec bude rozhodovaná sudcom určeným podľa vopred stanovených zásad. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie na určitom súde, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (I. ÚS 8/94, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99). Prostredníctvom inštitútu rozvrhu práce na príslušný rok dochádza vopred k stanoveniu jasných zásad, podľa ktorých má byť určené, ktorý konkrétny sudca má rozhodnúť konkrétny spor. Prostredníctvom rozvrhu práce sa realizuje účel práva na zákonného sudcu. Ide o garanciu proti možnej svojvôli pri určovaní, ktorý sudca má byť povolaný na rozhodnutie právnej veci účastníka konania. Pravidlá prideľovania súdnej agendy a určenia zloženia senátov obsiahnuté v rozvrhu práce sú prostriedkom na realizáciu ústavného imperatívu "nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi". Prideľovaním spisov podľa rozvrhu práce sa zabezpečuje predvídateľnosť a transparentnosť obsadenia súdu vrátane zastupovania sudcov. Ak dôjde k prerozdeleniu vecí zo zákonných dôvodov podľa rozvrhu práce čo je aj daný prípade nemôže dojsť k porušeniu základného práva ustanoveného v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. 11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 01.12.2017 a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Otílii Dolákovej, vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017. Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2022, SprR/53/2022 zo dňa 14.07.2022 ( ďalej len „Dodatok č.4“, čl. 153) boli všetky nevybavené veci v odd. 8C odňaté sudkyni JUDr. Otílii Dolákovej a prerozdelené náhodným výberom v pomere 50:1 do oddelenia 17C v pomere „50“ a do oddelenia 18C v pomere „1“. Zároveň Dodatkom č.4 bola do súdneho oddelenia 17C pridelená sudkyňa Mgr. Denisa Družková. Vzhľadom k uvedenému vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017 bola Dodatkom č. 4 pridelená náhodným výberom na rozhodnutie sudkyni Mgr. Denise Družkovej. Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2023 zo dňa 22.12.2022, SprR/126/2022 ( ďalej len „Dodatok č.1“, čl. 163) bol do občianskoprávneho grémia zaradený sudca Mgr. Peter Mach, PhD. a pridelený bol do oddelenia 18C, 18Cpr...( oddelenie odňaté sudkyni JUDr. Eve Kresl, PhD.). Všetky nevybavené veci v odd. 17C ( t.z. i vec vedená pod sp.zn. 8C/56/2017) boli náhodným výberom prerozdelené do oddelenia 17C pomerovým číslom „4“, do oddelenia 3C pomerovým číslom „1“, do oddelenia 16C pomerovým číslom „1“ a do oddelenia 18C pomerovým číslom „1“( bod 52). Vzhliadnuc k uvedenému bol spis pôvodne pridelený JUDr. Otílii Dolákovej vedený pod sp.zn. 8C/56/2017, Dodatkom č.4 pridelený Mgr. Denise Družkovej a následne Dodatkom č.1 náhodným výberom pridelený na rozhodnutie Mgr. Petrovi Machovi, PhD., ktorý vo veci konal ako zákonný súdca. 12. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). 13. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s predbežným právnym názorov súdu prvej inštancie vyjadreným na pojednávaní dňa 27.01.2023. Odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia NS SR 6 Cdo 17/2017 zo dňa 22.02.2017 z ktorého vyplýva, že neuvedenie, prípadné nedostatočné uvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom, nemá za následok tzv. zmätočnú vadu, t.j. porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, t.j. odňatie možnosti konať pred súdom. Ku zhojeniu prípadného nesplnenia povinnosti súdom dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého je povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Náprava je možná podaním opravného prostriedku. Bolo by neefektívne a nezmyselné, považovať prípadné nedodržanie zákonného ustanovenia za zmätočnú vadu. I prípadné porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020). V uznesení sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013 najvyšší súd uviedol, že ani striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP). 14. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 15. Naplnenie odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že odôvodnenie bodu 38 a 39 rozhodnutia súdu prvej inštancie je rozporným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v bode 38 a 39 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnocoval obranu žalovanej ako i skutkové tvrdenia žalobcu, kedy zohľadnil žalobcom predložený listinný dôkaz ( čl. 175 ), že Q.. Q. C. bol určený za prokurátora určeného na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v celách policajného zaistenia. Nakoľko osobná sloboda žalobcu bola obmedzená v súlade s ust. § 85 ods. 2 Trestného poriadku, na jeho zadržanie nebol potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora, postačujúcim bolo oznámenie zadržanie prokurátorovi, čo v danom prípade bolo naplnené. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenia týkajúce sa nesprávneho úradného postupu Q.. R. K. je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie Q.. R. K., uznesenie sp.zn. 4Pn 510/16/1101-14 zo dňa 16.11.2016 ( ktorým zamietla sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS : SKIS-342/ OISZ-V-B5-2016 zo dňa 31.08.2016), bolo preskúmavané Krajskou prokuratúrou Bratislava a v postupe Q.. R. K. neboli zistené pochybenia. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 18. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prejednávanej veci prioritne zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovanej za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi, ktorú odvodzoval od nesprávneho úradného postupu prokurátora V.. D. H. a Q.. R. K.. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pričom rozsah jeho dozoru je stanovený v ust. § 230 ods. 2 Trestného poriadku. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom, g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie. Vzhliadnuc k tomu, že k zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody žalobcu došlo z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, nakoľko tento bol pristihnutý pri trestnom čine, nebol potrebný na jeho zadržanie súhlas prokurátora. Prokurátor bol len informovaný o zadržaní žalobcu, a to o mieste, čase zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližších okolnostiach zadržania, ako aj jeho podstatných dôvodoch a osobných údajoch zadržanej osoby (v rozsahu zápisnice o zadržaní o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby). Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že prokurátor H. nepostupoval v zmysle § 3 ods. 2 a 2 zákona o prokuratúre, je potrebné zdôrazniť, že na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a na trestné konanie na území cudzieho štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve je príslušný prokurátor určený generálnym prokurátorom z prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu. V danom čase ( v čase zadržania a obmedzenia osobnej slobody žalobcu) prokurátor H. nebol určený generálnym prokurátorom na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, čo žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní ani nespochybňoval ( viď listinný dôkaz na čl. 182). 19. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v postupe nielen službukonajúceho prokurátora V.. D. H. v čase zadržania žalobcu, ale ani v postupe dozorujúcej prokurátorky Q.. R. K. (upovedomenie Krajskej prokuratúry zo dňa 10.11. 2017, sp. zn. 1Kn 177/17/1100-16) neboli zistené žiadne pochybenia, t.j. nebol konštatovaný nesprávny úradný postup uvedených prokurátorov (upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 03.01.2017, sp. zn. IV Pz 369/16/1000 - 11), preto k opačnému záveru nemôže dospieť všeobecný civilný súd, keďže preskúmavanie postupu orgánov činných v trestnom konaní civilným súdom je vylúčené. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu, bolo nadbytočným skúmať splnenie ostatných podmienok zodpovednosti za škodu, preto záver súdu prvej inštancie, že žaloba nie je opodstatnená je vecne správny.
20. V podanom odvolaní odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Naplnenie odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výsluch svedka W. a predloženie záznamu o komunikácii prokurátora s policajtom. Nakoľko súd prvej inštancie disponoval Zápisnicou o zadržaní sa obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 06.07.2016 a postup policajta kpt. J.. V. W. bol preskúmavaný nadriadeným prokurátorom Q.. R. K. (prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I) a ani generálnou prokuratúrou nebol zistený rozpor s ust. § 85 ods. 1 a 2 Trestného poriadku pri zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu (ktorá dôsledne preskúmavala zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody žalobcu), vykonanie navrhnutého dôkazu - výsluch svedka W. bolo nadbytočným a i s odstupom času nehospodárnym. Pričom súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dôkazu odôvodnil jednak na pojednávaní dňa 31.03.2023 a následne i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 43). Nadbytočným bolo i vykonanie navrhnutého dôkazu - zabezpečenie záznamu o komunikácii prokurátora s policajtom, a to s ohľadom na závery uvedené v bode 19 tohto rozhodnutia. 21. Odvolací súd poukazuje na znenie § 185 ods. 1 CSP, v ktorom je uvedené, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať relevantný skutkový poznatok. Táto, súdu respektíve sudcovi zákonom daná možnosť výberu dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/1997, resp. najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/13/2012). O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/ 242/2013). Nevykonanie odvolateľom navrhovaného dokazovania, resp. podľa jeho presvedčenia relevantných dôkazov, preto nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri 4Cdo/100/2018). 22. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 23. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ich náhradu nepožadovala. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).