Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/125/2022 1118218559 12. 12. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1118218559.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: Administrace insolvencí CITY TOWER, v.o.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4 - Nusle, IČO: 294 14 873, insolvenčný správca dlžníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29 274 222, právne zastúpeného: LAWS, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 729 078, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X, XXX XX D. E., o zaplatenie 6.645.000,- Kč s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021 v časti označenia žalobcu tak, že správne má znieť:„... Administrace insolvencí CITY TOWER, v.o.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4-Nusle, IČS: 294 14 873, insolvenční správce dlužníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29 274 222...“ a v časti označenia žalovaného tak, že správne má znieť:,,...A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D. E....“. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 392.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 392.000,- Kč od 09.11.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil a výrokom III. zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 88,22 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 218, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 22 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 51, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1 zákona č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních spoločnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích, ďalej aj „ZOK“), § 6 zákona č. 563/1991 Sb. o učetnictví (ďalej len „zákon č. 563/1991 Sb.“), § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů
a evidence údajů o skutečných majitelích, čl. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 1215/2012“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 22.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.645.000,- Kč s príslušenstvom. Žalobca, v postavení správcu konkurznej podstaty žalobu odôvodnil tak, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu vykonal hotovostné výbery z firemného bankového účtu dlžníka. Malo sa jednať o výbery z účtu č. 2106352556/2700. Žalobca ako insolvenčný správca nemal k dispozícii účtovné doklady na uvedené výbery, a preto tvrdil, že s prostriedkami podľa jeho názoru nebolo naložené v záujme dlžníka a že tieto prostriedky použil vo svojom záujme alebo v záujme tretích osôb. Vyzval žalovaného, aby predložil relevantné účtovné doklady, alebo aby finančné prostriedky zaplatil na účet majetkovej podstaty. Žalovaný podľa žalobcu porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu dlžníka, keď neviedol účtovníctvo a nepredložil žiadne účtovné doklady preukazujúce, ako bolo naložené s vybranými prostriedkami. Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 ZOK. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nárok neuznáva. Finančné prostriedky použil výhradne na obchodné účely v spoločnosti Baseland s.r.o., a to na vyplácanie záloh na kúpu nehnuteľností, úhradu právnych služieb a úhradu bežných obchodno-právnych transakcií a nákladov predmetnej spoločnosti. Všetky finančné transakcie boli riadne zaregistrované v účtovných dokladoch spoločnosti. Nakoľko nedisponoval účtovníctvom, nevedel presne zadefinovať jednotlivé výbery. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2020 uviedol, že všetky výbery uskutočnil len na obchodné účely a neobohatil sa, nenechal si od nich doklady a všetko bolo zaevidované. 4. Na pojednávaní 29.07.2021 žalobca uviedol, že nevedel splniť súdom prvej inštancie uloženú povinnosť, a to predložiť účtovníctvo úpadcu za rozhodné obdobie z dôvodu, že účtovníctvo bolo nekompletné, v neprehľadnom stave, čo pripisuje na vrub žalovaného, ktorý porušil svoju povinnosť zo zákona č. 563/1991, keď neviedol účtovníctvo. Žalobca namietal, že aj keď žalovaný tvrdil, že všetky peniaze vynaložil v prospech úpadcu, nepredložil o tom dôkaz. Žalovaný odčerpal finančné prostriedky zo spoločnosti Baseland, čím získal neoprávnený prospech, žalovaný neviedol účtovníctvo, konal v rozpore „s péčí řádneho hospodáře“ a predmetnými výbermi poškodil dlžníka. Žalobca predložil súdu prvej inštancie tabuľku zdokumentovaných výberov v hodnote 392.000,- Kč, a preto vo zvyšnej časti vzal žalobu späť. Predmetom konania zostala istina 392.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania zo sumy 392.000,- Kč od 09.11.2018 do zaplatenia, ktorá mala zodpovedať výberom: dňa 13.08.2012 - 20.000,Kč, dňa 04.09.2012 - 20.000,- Kč, dňa 11.10.2012 - 20.000,- Kč, dňa 20.11.2012 - 20.000,- Kč, dňa 06.12.2012 - 20.000,- Kč, dňa 18.12.2012 - 20.000,- Kč, dňa 25.01.2013 - 20.000,- Kč, dňa 19.02.2013 - 20.000,- Kč, dňa 25.02.2013 - 20.000,- Kč, dňa 26.03.2013 - 20.000,- Kč, dňa 03.06.2013 - 20.000,Kč, dňa 02.07.2013 - 20.000,- Kč, dňa 22.07.2013 - 12.000,- Kč, dňa 30.07.2013 - 20.000,- Kč, dňa 19.08.2013 - 20.000,- Kč, dňa 03.09.2013 - 20.000,- Kč, dňa 15.09.2013 - 20.000,- Kč, dňa 16.10.2013 - 30.000,- Kč, dňa 04.11.2013 - 10.000,- Kč, dňa 13.11.2013 - 10.000,- Kč, dňa 25.11.2013 - 10.000,Kč. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na dôkazné bremeno na strane konateľa v nadväznosti na § 52 ods. 2 ZOK. 5. Žalovaný na pojednávaní 29.07.2021 s predmetným čiastočným späťvzatím súhlasil a uviedol, že účtovníctvo viedla firma BKD, ktorej zaplatil. Výbery uvedené v tabuľke realizoval, odmietal však, že by mal z nich prospech, bolo to iba pre účely spoločnosti. Nevedel uviesť, kde sa nachádza účtovníctvo. Zároveň súhlasil, že zodpovednosť je na jeho strane. 6. Súd prvej inštancie po ustálení sporných a nesporných skutočností v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sám žalovaný potvrdil výber finančných prostriedkov v sume 392.000,- Kč. Žalovaný však tvrdil, že všetko bolo použité v prospech predmetnej spoločnosti, avšak uvedenú skutočnosť nijako nepreukázal. Žalovaný sa odvolával na účtovníctvo predmetnej spoločnosti, ktoré by malo jeho tvrdenie preukázať a ktoré nemohol predložiť, nakoľko už nebol štatutárnym orgánom predmetnej spoločnosti. Súd prvej inštancie uložil povinnosť predložiť predmetné účtovníctvo žalobcovi. Ten uvedenú povinnosť nesplnil s odôvodnením na absenciu riadneho vedenia účtovníctva predmetnej spoločnosti za rozhodné obdobie a tým na porušenie jednej z povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 6 zákona č. 563/1991 Sb. Žalovaný tvrdené porušenie povinnosti pri vedení účtovníctva riadne nerozporoval. Uviedol len, že účtovníctvo viedol prostredníctvom externej
spoločnosti, ale nenavrhol v tejto súvislosti vykonanie žiadneho dôkazu. Súd prvej inštancie preto na základe rozhodných skutkových okolností ustálil, že žalovanému možno pričítať porušenie povinnosti viesť riadne účtovníctvo, a teda je možné konštatovať, že porušenie uvedenej povinnosti spĺňa kritéria na konštatovanie porušenie konania s odbornou starostlivosťou v tejto súvislosti. Porušením uvedenej povinnosti podľa súdu prvej inštancie však žalovaný nijaký prospech nezískal. Prospech získal tým, že z účtu spoločnosti vybral peniaze, ktoré mal podľa žalobcu použiť na iný účel ako pre spoločnosť. Žalovaný uvedenú skutočnosť popieral a tvrdil, že peniaze použil len pre spoločnosť a riadne ich viedol v účtovníctve. Uvedené tvrdenie však podľa súdu prvej inštancie nijako nepreukázal. Použitie finančných prostriedkov spoločnosti na iný účel ako pre spoločnosť podľa súdu prvej inštancie zakladá konanie, ktoré je v rozpore s konaním s odbornou starostlivosťou. Dôkazné bremeno spočíva na žalovanom s poukazom na ustanovenie § 52 ZOK. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na vedené účtovníctvo, ktoré malo preukázať jeho tvrdenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že sám žalovaný mal porušiť povinnosť riadneho vedenia účtovníctva, keďže opak nepreukázal, nemohol v tomto prípade konštatovať, že uvedené dôkazné bremeno nemohlo byť spravodlivo požadovaného práve od žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že konal pri predmetných výberoch s odbornou starostlivosťou, teda tak, ako by mala konať porovnateľná osoba v jeho pozícii, a teda bol podľa súdu prvej inštancie povinný vrátiť spoločnosti prospech, ktorý výbermi získal, a ktorého výšku nijako nesporoval. Súd prvej inštancie priznal spolu s požadovanou istinou aj príslušný úrok z omeškania. 7. Súd prvej inštancie vo výroku II. zastavil konanie v prevyšujúcej časti vzhľadom na späťvzatie žaloby vo zvyšnej časti v zmysle návrhu žalobcu, ktorý urobil na pojednávaní dňa 29.07.2021, s ohľadom na súhlas žalovaného s predmetným späťvzatím. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 CSP, tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,22 % voči žalobcovi ako čistý úspech žalovaného, keď úspech žalobcu predstavoval 5,89 % a úspech žalovaného 94,11 %. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu čo do výroku I. a súvisiaceho výroku III. rozsudku o náhrade trov konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. V prvom rade odvolateľ namietal, že predmetný nárok je premlčaný, nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 22.11.2018, čím premeškal premlčaciu dobu 4 roky. Žalobca zavádzal tvrdením, že odvolateľ neviedol účtovníctvo, s čím sa nestotožnil, keďže účtovníctvo mu viedla externá účtovná firma BKD v Brne. Skutočnosť, že žalobca nedisponoval účtovnými dokladmi za dané obdobie, nemôže ísť na ťarchu žalovanému, pretože účtovníctvo v čase odovzdania firmy Baseland bolo v poriadku a predmetné účtovné doklady mal žalobca žiadať po poslednom majiteľovi firmy. Odvolateľ na záver prehlásil, že všetky menované finančné prostriedky použil výlučne na firemné účely, v žiadnom prípade sa neobohatil na úkor firmy Baseland s.r.o. 10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný v odvolaní uviedol tvrdenia, ktoré v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalovaný v konaní nerozporoval porušenie povinnosti viesť riadne účtovníctvo. V odvolaní uvádzané tvrdenia o riadne vedenom účtovníctve prostredníctvom externej spoločnosti, ani použitie vybraných finančných prostriedkov v prospech spoločnosti, neboli zo strany žalovaného nijako preukázané. Podľa žalobcu je preto sa možné domnievať, že žalovaný použil finančné prostriedky spoločnosti na iný účel ako pre spoločnosť. V tejto súvislosti nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Žalovaný porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri vedení účtovníctva a získaný osobný prospech z peňazí vybraných z účtu spoločnosti v konaní riadne nerozporoval. Uvedené konanie žalovaného je tak v rozpore s povinnosťou štatutárneho orgánu spoločnosti konať s odbornou starostlivosťou, ako pri vedení účtovníctva spoločnosti, tak aj pri použití peňazí spoločnosti. Dôkazné bremeno v oboch prípadoch spočívalo na žalovanom, ktoré však v tomto konaní neuniesol. K námietke premlčania uviedol, že túto uplatnil žalovaný až v odvolacom konaní, a preto je uplatnená v rozpore z hľadiska procesnoprávnych predpisov, a to § 153 a § 154 CSP. Okrem vyššie uvedeného podľa žalobcu nárok z hľadiska hmotnoprávneho premlčaný nie je. V tomto smere odkázal na § 398 Obchodného zákonníka platného v ČR (tak isto aj v SR), v zmysle ktorého platí, že pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Obdobne je to v súčasnosti (v ČR) upravené v §
620 zákona č. 89/2012 Zb., českého Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. K tomu, že nárok nie je premlčaný odkázal žalobca aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3526/2007 zo dňa 02.09.2009. Premlčacia doba teda môže plynúť od okamihu, keď sa o škode spôsobenej spoločnosti dozvedela alebo mohla dozvedieť osoba, ktorá sa na vzniku škody nepodieľala a zo škody spôsobenej dlžníkovi nemala prospech, čo judikoval Najvyšší súd ČR aj v rozhodnutí sp. zn. 29Cdo/3688/2011 zo dňa 29.08.2013. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra (č.l. 23), žalovaný bol jediný štatutárny orgán v čase od 24.11.2011 do 01.09.2015 a zároveň aj jediný spoločník v čase od 02.02.2012 do 24.09.2015. Štatutárnym orgánom vykonávajúcim funkciu jediného konateľa nastupujúcim do funkcie po žalovanom bola spoločnosť C.M.B. Management s.r.o., IČO 024 76 053, dátum vzniku funkcie konateľa dlžníka Baseland s.r.o. je 11.09.2015. Pri výkone funkcie bola táto spoločnosť zastupovaná F. G. ako konateľom (zapísané dňa 21.11.2015), pričom prokuristom bol H. G., zapísaný dňa 08.02.2016. Jediným spoločníkom spoločnosti Baseland s.r.o. po jedinom žalovanom bola spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD, so sídlom v Londýne IČ: 8860293, ktorej zmena bola do obchodného registra zapísaná dňa 17.12.2015. Z uvedeného vyplýva, že okamih kedy mohla najskôr začať plynúť premlčacia doba, je okamih, kedy došlo u žalovaného k zmene jediného konateľa z osoby žalovaného na C.M.B. Management s.r.o. a zároveň kedy došlo aj k zmene jediného spoločníka z osoby žalovaného na spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD. Kumulatívne boli tieto zmeny splnené až dňa 17.12.2015 a z uvedeného dôvodu podľa žalobcu až vtedy mohla najskôr začať plynúť premlčacia doba. Okrem vyššie uvedeného, žalobca poukázal ešte aj na to, že včasnosť podanej žaloby je naviazaná aj na ďalšiu skutočnosť a tou je skutočnosť majúca pôvod v tom, kto objektívne mohol po žalovanom požadovať náhradu škody. Spoločnosť C.M.B. Management s.r.o. ako jediný konateľ a spoločnosť C.M.B. AGROINDUSTRY LTD ako jediný spoločník dlžníka - Baseland s.r.o., ktorí nastúpili po žalovanom, neboli tými osobami, ktoré by objektívne mohli vymáhať škodu voči žalovanému, a to z dôvodu, že dlžník - Baseland s.r.o., je súčasťou koncernu ovládaného pánmi H. G. a F. G., pričom aj ďalších 39 spoločností tvoriacich koncern je v úpadku a aj v prípade týchto 39 ďalších spoločností je ovládacia štruktúra vždy rovnaká. Následne žalobca popísal personálnu štruktúru tohto koncernu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/359/2005 zo dňa 25.04.2006, v zmysle ktorého za okamih, kedy sa spoločnosť v zmysle § 398 Obchodného zákonníka dozvie o vzniku škody spôsobenú jej jediným konateľom, je treba považovať okamih, kedy sa o vzniku škody dozvie alebo mohol dozvedieť spoločník alebo prípadne iná osoba, ktorá je oprávnená nárok na náhradu škody uplatňovať. Pokiaľ sa podieľal na vzniku škody i tento spoločník, dozvie sa spoločnosť o vzniku škody až vtedy, keď sa ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť iná osoba oprávnené voči konateľovi náhradu škody uplatňovať (napr. správca konkurznej podstaty). Na základe vyššie uvedeného je osobou, ktorá v tomto prípade mohla ako prvá objektívne požadovať náhradu škody spôsobenú dlžníkovi, až žalobca ako insolvenčný správca dlžníka. Žalobca bol ustanovený insolvenčným správcom dlžníka rozhodnutím Krajského súdu v Brne z 06.10.2016. Okamihom ustanovenia insolvenčného správcu dlžníka dňa 06.10.2016 boli teda splnené podmienky podľa § 398 Obchodného zákonníka. Ustanovením insolvenčného správcu dlžníka bola objektívne ustanovená tá osoba, ktorá ako žalobca v tomto konaní mohla objektívne uplatňovať náhradu škody voči žalovanému spôsobenú dlžníkovi. A teda až od tohto okamžiku je dôvodné počítať lehotu včasnosti podanej žaloby. 11. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že účtovníctvo bolo riadne vedené účtovnou firmou B.K.D., v Brne za čo riadne platil (viď výpis z účtu 04.12.2013,16.10.2013). Pretože účtovníctvom firmy Baseland s.r.o. už ako bývalý konateľ nedisponoval, nemohol preukázať účel peňažných prostriedkov ním použitých v prospech firmy, ale odmietol tvrdenia protistrany ako účelovo zavádzajúce a vykonštruované na základe nepodložených domnienok. Fakt, že žalobca nedisponuje účtovnými dokladmi za dané obdobie, mu nemôže dávať na ťarchu, pretože účtovníctvo v čase odovzdania firmy Baseland bolo v poriadku a predmetné účtovné doklady by mal žalobca žiadať po poslednom majiteľovi firmy. Žalovaný neporušil povinnosť riadne viesť účtovníctvo a konal v súlade s „péčí řádného hospodáře“ a odmietal tvrdenia o tom, že som sa obohatil na účet firmy Baseland s.r.o.. Žalobca zamlčal, že vkladal na účet firmy hotovosť (napr. 29.08.2013). K vyjadreniu protistrany o oneskorene vznesenej námietke premlčania dodal, že nakoľko si nemohol dovoliť právneho zástupcu ani právne poradenstvo, dozvedel sa o možnosti premlčania až po doručení rozsudku. Doba na premlčanie začala plynúť dňom zániku funkcie konateľa firmy Baseland s.r.o. a nástupom nového vlastníka, t.j. 24.09.2015, ktorý mohol ako prvý riešiť prípadné finančné nezrovnalosti v účtovníctve, ktoré bolo riadne vedené firmou B.K.D.
12. Žalobca v odvolacej duplike k tvrdeniam žalovaného uviedol, že neboli zo strany žalovaného nijako preukázané. V tomto smere žalovaný naviac nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie. Žalovaný tvrdené porušenie povinnosti pri vedení účtovníctva spoločnosti, ktorej bol konateľom, v konaní riadne nerozporoval. V konaní žalovaný iba tvrdil, že účtovníctvo viedol prostredníctvom externej spoločnosti, ale nenavrhol v tejto súvislosti vykonanie žiadneho dôkazu. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu je možné žalovanému pričítať porušenie uvedenej povinnosti viesť riadne účtovníctvo, a teda je možné konštatovať, že porušenie uvedenej povinnosti spĺňa kritéria na konštatovanie porušenia konania postupovať s odbornou starostlivosťou v tejto súvislosti. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom, ktoré však v tomto konaní neuniesol. 13. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 14. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení záhlavia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/155/2018 – 111 zo dňa 24.08.2021 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol označenie žalobcu tak, že v čase vyhláseného rozsudku mal správne znieť: „...Administrace insolvencí CITY TOWER, v.o.s., Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha 4-Nusle, IČS: 294 14 873, insolvenční správce dlužníka Baseland s.r.o., so sídlom Mečová 358/8, 602 00 Brno, IČO: 29 274 222...“, a v časti označenia žalovaného, resp. trvalého pobytu žalovaného tak, že v čase vyhláseného rozsudku mal znieť: ,,...A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D. E....“, odvolací súd túto zrejmú chybu opravil výrokom I. tohto rozsudku. 15. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v časti napadnutého výroku I. a III. rozsudku, nie je dôvodné. 16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 19. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 20. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 21. Podľa § 218 CSP výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene. 22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie 392.000,Kč, keď žalobca ako insolvenčný správca konkurznej podstaty úpadcu žiadal od žalovaného vydať obchodnej spoločnosti prospech, ktorý v súvislosti s konaním, ktorým žalovaný porušil povinnosť starostlivého hospodára (tzv. péče řádného hospodáře) tejto spoločnosti, týmto konaním získal. Súd prvej inštancie správne ustálil právomoc súdu v danej veci konať a rozhodnúť, ako aj správne určil, že vec je potrebné posúdiť podľa českého rozhodného práva. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď uzavrel, že žalovaný ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti-úpadcu nepreukázal použitie finančných prostriedkov, ktoré vybral z bankového účtu spoločnosti, v prospech tejto spoločnosti, pričom dôkazné bremeno bolo v danej otázke na žalovanom. 26. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov. 27. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v predmetnom spore ide o nápravu stavu úbytku majetku obchodnej spoločnosti, ktorý mal byť spôsobený jej (bývalým) štatutárnym orgánom, pričom tento predstavuje exces pri výkone pôsobnosti tohto štatutárneho orgánu. Základom unesenia dôkazného bremena na strane žalobcu bolo preukázanie skutkového stavu samotného úbytku majetku spoločnosti v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorým porušil „péče řádneho hospodáře“. Uvedené bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané tým, že došlo k zníženiu majetku úpadcu hotovostnými výbermi z účtu úpadcu. Skutočnosť, či tieto peniaze boli použité v prospech obchodnej spoločnosti, je otázkou preukazovania konania s odbornou starostlivosťou, pričom súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne posúdil, že dôkazné bremeno je v danej otázke na žalovanom. Žalobca teda nemusel preukazovať aj to, akým spôsobom žalovaný peniaze ním vybraté z účtu spoločnosti (úpadcu) spotreboval, keďže v tomto ohľade spočívalo dôkazné bremeno na žalovanom, ako v rozhodnom čase štatutárnom orgáne spoločnosti (úpadcu). Skutočnosť, že žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti, bol oprávnený na výber peňazí z účtu spoločnosti (úpadcu), totiž ešte neznamená, že konal s odbornou starostlivosťou. Nie žalobca, ale žalovaný má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jeho konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti (úpadcu). Ak teda žalovaný v odvolaní namietal, že finančné prostriedky použil v prospech spoločnosti na firemné účely, bol povinný v konaní pred súdom prvej inštancie predovšetkým tvrdiť, k akému konkrétnemu účelu tie-ktoré jednotlivé výbery finančných prostriedkov smerovali (bremeno tvrdenia) a zároveň v rámci unesenia dôkazného bremena bol povinný tieto skutočnosti aj preukázať. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že konal pri predmetných výberoch s odbornou starostlivosťou, teda tak, ako by mala konať porovnateľná osoba v jeho pozícii, a preto je žalovaný povinný vrátiť spoločnosti prospech, ktorý týmito výbermi získal a ktorých výšku nesporoval. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa účelu použitia finančných prostriedkov v prospech spoločnosti, je preto neopodstatnená. 28. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v dôsledku absencie skutkových tvrdení žalovaného o riadnom vedení účtovníctva, je porušenie povinnosti viesť riadne účtovníctvo, porušením povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, a preto ide pričítanie tohto porušenia na ťarchu žalovaného. Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že žalobca po uložení povinnosti predložiť účtovníctvo
spoločnosti, namietal absenciu riadneho vedenia účtovníctva zo strany žalovaného, pre ktoré nemohol splniť uloženú povinnosť, pričom žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal. Žalovaný v súvislosti s povinnosťou riadneho vedenia účtovníctva nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že účtovníctvo viedol riadne. Predmetná námietka žalovaného (riadne vedenie účtovníctva) uvedená až v odvolaní, predstavuje neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP, a preto na ňu nie je možné prihliadať. Odvolací súd v tejto súvislosti len pre doplnenie poznamenáva, že ak by aj pripustil námietku o riadnom vedení účtovníctva, táto nie je preukázaná zo strany žalovaného odkazom na výpis z účtu (na ktorý navyše rovnako tak nepoukazoval v priebehu konania na súde prvej inštancie). Rovnako tak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol a ani nenavrhol, aby žalobca (alebo súd prvej inštancie) žiadal účtovníctvo od posledného majiteľa spoločnosti, čo rovnako tak predstavuje neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP použitú až v odvolacom konaní. Bez ohľadu na uvedené, porušenie povinnosti riadne viesť účtovníctvo nebolo tým konaním porušenia s odbornou starostlivosťou, pre ktoré bol žalovaný povinný vydať prospech spoločnosti, avšak skutočnosť, že žalovaný riadne neviedol účtovníctvo a v tomto smere nenavrhoval vykonať ani žiadne dokazovanie, išlo na ťarchu žalovaného v tom smere, že sa žalovanému prostredníctvom predloženého účtovníctva spoločnosti nepodarilo preukázať výber finančných prostriedkov v prospech spoločnosti. 29. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj premlčanie uplatneného nároku žalobcom, pričom uplatnenie námietky premlčania až v odvolacom konaní odôvodnil tým, že nebol právne zastúpený a o tejto možnosti sa dozvedel až po vydanom rozhodnutí. Námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú bol žalovaný povinný uplatniť včas v zmysle § 154 CSP (v spojení s § 149 CSP), teda v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ide o novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP), ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani obrana žalovaného, že sa o tejto možnosti dozvedel po vydaní rozhodnutia, lebo nebol právne zastúpený. Na danom mieste odvolací súd poukazuje na splnenie manudukačnej povinnosti súdu prvej inštancie (poučenie o procesných právach a povinnostiach podľa § 160 CSP), keď poučil žalovaného výzvou na vyjadrenie k žalobe, ale aj v predvolaní a na pojednávaní konanom dňa 17.09.2020 v zmysle § 160 CSP. Okrem toho je potrebné uviesť, že nevedomosť žalovaného o možnosti využiť námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie, nepredstavuje ani jeden z dôvodov použitia novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. a) až d) CSP. 30. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ námietku premlčania mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo nespravil. Predmetná argumentácia preto nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt v zmysle § 366 CSP, a to s ohľadom na namietané odvolacie dôvody. 31. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).