Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoCsp/4/2024 1119203645 18. 12. 2024 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2024:1119203645.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcu: C. H., R. XX, M., zastúpeného advokátom Q.. R. E., R. XXX, M., proti žalovanej: K.R. W., P..B.. M. J. X., J.: XX XXX XXX, Š. XX, A., o zaplatenie 9.141,48 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.11.2023, č. k. B1-22Csp/13/2019-503, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.141,48 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.141,48 eura a náhrady trov konania titulom vyplatených dávok sociálneho poistenia s poukazom na zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.). Dôvodil, že Okresný súd Nitra ho uznesením zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2003, uznal vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil dňa 17.03.2002 voči Q. R., S. Y. XXX, M. (ďalej aj ako „poškodený“) motorovým vozidlom zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD, povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 14.03.2003, č. XX XX XX XX XX, priznala poškodenému invalidný dôchodok, pričom žalobcu viac krát vyzývala nahradiť škodu, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok. Žalobca pohľadávku Sociálnej poisťovne nezaplatil a s poukazom na článok VII. ods. 1 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "VPP") žalovanej oznámil obdržanie výzvy, majúc za to, že bez jej súhlasu nemôže pohľadávku Sociálnej poisťovne uznať. Žalovaná nepristúpila k vysporiadaniu nároku Sociálnej poisťovne, dôvodiac tým, že v čase dopravnej nehody v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. absentovala právna úprava nárokov uplatnených Sociálnou poisťovňou, t. j. v čase vzniku škody nebolo právo Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia voči tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania upravené. Žalobca dodal, že na základe rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13.11.2014, č. k. 7C/130/2009-364, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.09.2015, sp. zn. 9Co/106/2015, rozsudku Okresného súdu Nitra 27.10.2015, č. k. 9C/293/2012-228, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 9Co/383/2016, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06.03.2013, č. k. 10C/97/2012-201, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 7Co/192/2013, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2014, č. k. 10C/289/2013-196, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 8Co/180/2015, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01.10.2015, č. k. 18C/204/2014-70, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 7Co/1/2016 a rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07.2016, č. k. 12C/48/2015-131, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 8Co/587/2016, zaplatil B.R. W. Š., ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok Q. R., v celkovej sume 10.403,48 eura. Žalovaná v predmetných súdnych konaniach vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovanej, zdôrazňujúc, že zo zákona č. 381/2001 Z. z., ani VPP jej nevyplývala povinnosť nahradiť nároky uplatnené Sociálnou poisťovňou, s ktorým názorom sa žalobca nestotožnil. Dôvodil potrebou uplatňovať, interpretovať a aplikovať právne normy nielen pomocou jazykového výkladu, ale súčasne za použitia logického, systematického a teologického výkladu. Z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.03.2002, ktoré je totožné s článkom III. písm. f) VPP možno vyvodiť, že pokiaľ nie sú splnené body 1. a 2. uvedeného ustanovenia poisťovateľ nahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná podľa neho aplikovala § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.03.2002 v spojení s článkom III. písm. f) VPP úplne izolovanie a bez akýchkoľvek súvislostí s § 5 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Napokon, žalobca podotkol, že v obdobnej právnej veci prebiehal na Okresnom súde Bratislava I a Krajskom súde v Bratislave spor o zaplatenie sumy 1.716,21 eura, týkajúci sa náhrady škody B. W., ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému Q. R. za obdobie od 18.05.2008 do 17.06.2009; túto žalobca pritom uhradil Sociálnej poisťovni na základe rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.09.2013, č. k. 19C/12/2011-45, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 9Co/2/2014. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 8Co/248/2017, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.716,21 eura, s tým, že uznal jeho nároky za dôvodné. Vzhľadom na uvedené žalobca požadoval zaplatenie sumy 9.141,48 eura, ktorú uhradil B. W. a od zaplatenia ktorých neuplynula trojročná premlčacia doba. 3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného ku dňu 17.03.2002, kedy došlo k dopravnej nehode, jej explicitne nevyplývala zákonná povinnosť nahradiť za žalobcu - škodcu, aj nároky uplatnené Sociálnou poisťovňou a pokiaľ k takej úhrade v minulosti pristúpila, bolo to len na základe jej slobodného a dobrovoľného rozhodnutia; povinnosť zaplatiť dôchodkové dávky v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. sa viazala až k účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z. ktorým zákonodarca stanovil žalovanej ako poisťovateľovi povinnosť nahradiť z povinného zmluvného poistenia aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Naviac, táto povinnosť bola stanovená len vo vzťahu k poškodenému, pričom až ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z. z., a to zákonom č. 110/2007 Z. z. bol s účinnosťou odo dňa 01.04.2007 poisťovateľ viazaný uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy aj náklady zdravotného, nemocenského alebo dôchodkového poistenia vo vzťahu k príslušným subjektom. 4. Pokiaľ išlo o samotný nárok, žalovaná uviedla, že poškodený Q. R. bol v čase vzniku dopravnej nehody účastníkom premávky na pozemných komunikáciách, pričom bol povinný dodržiavať tie povinnosti, ktoré pre neho vyplývali zo zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z. z.“). Poškodený uvedené nedodržiaval, ktorá okolnosť bola jednou z podstatných príčin zrážky medzi ním a motorovým vozidlom vedeným žalobcom. Zároveň bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, a teda nebol spôsobilý riadiť bicykel a vystupovať ako účastník cestnej premávky. Tieto skutočnosti rozhodujúcou mierou prispeli k vzniku škody, pričom obidve boli vyvolané nezodpovedným konaním poškodeného; na uvedenom základe by mala miera krátenia nároku žalobcu predstavovať minimálne 75 %. Napokon, i podľa rozsudku Okresného súdu Nitra v spore medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou súd prihliadal na spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 50 % a Sociálnej poisťovni priznal voči žalobcovi polovicu z ňou uplatneného nároku. Žalovaná tiež poukázala i na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.06.2012, sp. zn. 24C/49/2011, ktorým zamietol žalobu žalobcu, keď prihliadol na jej procesnú obranu ohľadne absencie zákonnej povinnosti poisťovne nahradiť nárok uplatnený Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom vzniesla aj námietku premlčania v zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).
5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, podmienečne zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi pre skutok spočívajúci v tom, že dňa 17.03.2002 viedol osobné motorové vozidlo zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti rozhľadu, prekročil povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol Q. R., čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví Q. R.; žalobca sa k spáchaniu skutku priznal, trestnú činnosť oľutoval a urobil všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby poškodenému uhradil vzniknutú škodu. 6. Predmetom poistnej zmluvy č. P. zo dňa 05.12.2001 uzavretej medzi poistníkom - M. H. a žalovanou ako poisťovateľom, bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD, so začiatkom poistenia od 01.01.2002 do 31.12.2002. 7. Konajúci súd ďalej zistil, že : a/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 13.11.2014, č. k. 7C/130/2009-364, v právnej veci žalobcu B. W., proti žalovanému C. H., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu 1.051,56 eura, keď vyplatením dávky dôchodkového zabezpečenia (formou invalidného dôchodku) poškodenému Q. R. vznikla Sociálnej poisťovni škoda, za ktorú zodpovedal žalovaný podľa miery svojho zavinenia vo výške jednej polovice. Predmetný rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.09.2015, sp. zn. 9Co/106/2015. b/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 27.10.2015, č. k. 9C/293/2012-228, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.698 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Sociálnej poisťovni vznikol regresný nárok voči žalovanému na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, pričom miera spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola určená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 9Co/383/2016. c/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 06.03.2013, č. k. 10C/97/2012-201, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.743 eur, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 7Co/192/2013. d/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 27.10.2014, č. k. 10C/289/2013-196, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.É., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.794,68 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa. 26.11.2015, sp. zn. 8Co/180/2015. e/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 01.10.2015, č. k. 18C/204/2014-70, v právnej veci žalobcu B. W., proti žalovanému C. H., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.140,46 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku, s mierou spoluzavinenia poškodeného Q. R. ustálenou v rozsahu 25 %. Uvedený rozsudok zmenil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 7Co/1/2016, tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.997,76 eura. f/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 11.07.2016, č. k. 12C/48/2015-131, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.118,48 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 8Co/587/2016. g/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 8Co/248/2017, v právnej veci totožných strán sporu ako v prebiehajúcom konaní a v obdobnej veci zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatnenej sumy zodpovedajúcej výplate sociálnych dávok poškodenému Q. R. zo strany žalobcu. 8. Žalobca podľa listu Sociálnej poisťovne zo dňa 13.02.2019 tejto uhradil pohľadávky v splátkach, a to : - pohľadávku v sume 1.051,56 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 7C/130/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/106/2015, za obdobie od 18.04.2007 do 17.05.2008
- pohľadávku v sume 1.743 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10C/97/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/192/2013, za obdobie od 18.07.2010 do 17.08.2011 - pohľadávku v sume 1.698 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 9C/293/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/383/2016, za obdobie od 18.06.2009 do 17.07.2010 - pohľadávku v sume 1.997,76 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18C/204/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/1/2016, za obdobie od 18.09.2012 do 17.11.2013 - pohľadávku v sume 1.794,68 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10C/289/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/180/2015, za obdobie od 18.08.2011 do 17.09.2012 - pohľadávku v sume 2.118,48 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12C/48/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/587/2016, za obdobie od 18.11.2013 do 17.12.2014. Na uvedenom konajúci súd konštatoval, že žalobca začal splácať jednotlivé pohľadávky od 27.07.2015, pričom do dňa 14.03.2016 (t. j. 3 roky pred podaním žaloby) uhradil spolu sumu 1.262 eur. Žalobca si tak v rámci 3-ročnej premlčacej doby uplatnil už len zvyšnú sumu 9.161,48 eura. 9. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 17.03.2002 spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia Q. R.. Žalobca svoju vinu uznal a jeho trestné stíhanie Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, podmienečne zastavil. Motorové vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. V dôsledku predmetnej dopravnej nehody sa poškodený Q. R. stal invalidným a zo strany Sociálnej poisťovne obdržal a boli mu vyplatené dávky z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa si následne uplatnila od žalobcu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok, čo bolo i predmetom viacerých súdnych konaní vedených na Okresnom súde Nitra. Okresný súd Nitra jednotlivo označenými rozsudkami v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Nitre zaviazal žalobcu (v postavení žalovaného) k povinnosti zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu celkom 10.403,48 eura, všetko titulom náhrady dávok dôchodkového poistenia vyplatených formou invalidného dôchodku poškodenému. Žalovaná v predmetných konaniach vystupovala ako intervenient na strane žalovaného, nárok neuznala a za žalovaného uplatnený nárok neuhradila. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne žalobca uhradil jej pohľadávky priznané rozsudkami Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkami odvolacieho krajského súdu v splátkach, pričom v prebiehajúcom konaní sa voči žalovanej domáhal zaplatenia žalovanej sumy, zohľadniac premlčanú časť splátok, ktorú v súlade s rozsudkami uhradil Sociálnej poisťovni, a to s poukazom na § 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. titulom poistného plnenia na základe poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná v konaní nesporovala vznik škodovej udalosti, zavinenie žalobcu, ani úhradu sumy 10.403,48 eura Sociálnej poisťovni titulom náhrady dávok dôchodkového poistenia vyplatených formou invalidného dôchodku poškodenému Q. R.. Žalobu považovala za nedôvodnú, pretože v čase dopravnej nehody neexistovala zákonná a ani zmluvná úprava, na základe ktorej mala ako poisťovateľ nahradiť náklady zdravotného, nemocenského alebo dôchodkového poistenia. Zároveň vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako i námietku premlčania celého uplatneného nároku dôvodiac, že i napriek tomu, že žalobca získal vedomosť o invalidite poškodeného už v roku 2008, domáhal sa zaplatenia žalovanej sumy súdnou cestou až v roku 2019. 10. Zistiac, že medzi totožnými stranami sporu o obdobnom nároku už rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý posudzoval i otázky sporné v prebiehajúcom konaní, konajúci súd, oboznámiac sa s jeho názorom, nemal dôvod vyhodnotiť nárok žalobcu odlišne. 11. Súd prvej inštancie ozrejmil, že právna úprava poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody (explicitne) nevzťahovala na dávky sociálneho poistenia, keď poistenému zákon z poistenia zodpovednosti priznával len právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b) a ušlého
zisku; poistenie sa pritom nevzťahovalo ani na vyplatené dávky sociálneho poistenia podľa VPP. Napriek tomu, pre účely správneho určenia rozsahu poistenia, nemohol prehliadnuť, že ak by sa na vyplatené dávky sociálneho poistenia, ktoré z rozsahu poistenia neboli výslovne vylúčené, poistenie nevzťahovalo, stratilo by opodstatnenie ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a napokon i znenie článku III. písm. f) VPP, ktoré v čase dopravnej nehody obmedzovali výluku z rozsahu poistenia len na prípady škody vzniknutej výplatou dôchodkových dávok, v ktorých sa nezistila osoba zodpovedná za škodu alebo sa mala nahradiť škoda vzniknutá vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. 12. Súd prvej inštancie pri svojej úvahe zdôraznil, že výklad zákona č. 381/2001 Z. z. by mal zodpovedať účelu a zmyslu právnej úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorým je nepochybne pre poškodených zabezpečiť čo najširšiu ochranu pred negatívnymi následkami škodovej udalosti a zároveň vytvoriť čo najvýhodnejšie právne a faktické postavenie tým, že náhradu vzniknutej škody primárne uhrádza poisťovateľ, ktorý si následne môže uplatniť prípadný regres voči tomu, kto škodu spôsobil; tento účel zákona sa musel nevyhnutne odzrkadliť aj pri ustálení rozsahu poistenia v prejednávanom prípade, t. j. pri určení nároku žalobcu na poistné plnenie v dôsledku dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou, a to napriek tomu, že právna úprava v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. zakotvila povinnosť poisťovateľa nahradiť za poškodeného uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové dávky až od 01.04.2007. S poukazom na § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) konajúci súd považoval Sociálnu poisťovňu za poškodeného, a to v dôsledku výplaty sociálnych dávok priamemu poškodenému; potom nebol dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa ako poškodený subjekt nemala mať rovnaký priamy nárok na odškodnenie proti poisťovateľovi ako ostatní poškodení, a preto keď náhrada škody za vyplatené dávky nebola v právnej úprave a ani vo VPP z rozsahu poistenia výslovne vylúčená, mal za to, že je potrebné uprednostniť taký výklad, v zmysle ktorého sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje aj na škodu vzniknutú výplatou dôchodkových dávok aj v prípade škodovej udalosti, ktorá nastala pred 01.04.2007. Použitím výkladu argumentum a contrario potom už pred 01.04.2007 a taktiež v čase dopravnej nehody, spadala do rozsahu poistenia škoda spôsobená výplatou dôchodkových dávok. 13. Vychádzajúc z názoru, že ustanovenie § 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. by sa malo vykladať tak, že poistenie sa vzťahuje aj na škodu vzniknutú výplatou dôchodkových dávok v dôsledku škodovej udalosti, ktorá nastala pred 01.04.2007, súd prvej inštancie priznal žalobcovi, ktorý nahradil B.R. W. škodu vzniknutú v dôsledku výplaty sociálnych dávok poškodenému Q. R.Á., proti žalovanej právo na poskytnutie poistného plnenia v žalobou uplatnenej sume. 14. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú; žalobca sa totiž v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. považuje za poisteného, nakoľko zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve zo dňa 05.12.2001. Ako neoprávnenú posúdil i žalovanou vznesenú námietku premlčania. Žalobca mohol v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplatniť svoj nárok voči žalovanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni vyplatené dávky dôchodkového poistenia už rozhodnutím o uznaní Q. R. za invalidného alebo na základe výziev Sociálnej poisťovne na náhradu škody titulom výplaty dôchodkových dávok, ale až rozsudkami Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Nitre, ktorými ho súdy zaviazali na zaplatenie pohľadávky Sociálnej poisťovni. V nadväznosti na to všeobecná 3-ročná premlčacia doba začala plynúť až okamihom úhrady dlžnej sumy žalobcom. Z potvrdenia B. W. mal pritom konajúci súd za preukázané, že žalobca uhrádzal svoj dlh voči B. W. v sume celkom 10.403,48 eura v splátkach, a to odo dňa 27.07.2015, pričom žalobu podal na súd dňa 14.03.2019, uplatniac si ňou len nárok na zaplatenie sumy 9.141,48 eura titulom splátok uhradených v období od 20.03.2016; bolo nepochybné, že svoj nárok si žalobca uplatnil v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, a teda včas. 15. A napokon konajúci súd podotkol, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s určením miery spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode, túto skutočnosť mala namietať práve v konaniach vedených na Okresnom súde Nitra, v ktorých rozhodoval o výške nároku na náhradu dávok dôchodkového poistenia vyplatených poškodenému.
16. V dôsledku uvedeného, za aplikácie § 2 písm. f), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (v znení účinnom ku dňu vzniku dopravnej nehody, od 01.11.2003, a od 01.04.2007), § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 101 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 9.141,48 eura. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zohľadniac celkový úspech žalobcu, ktorému potom vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške tejto náhrady rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Zotrvala na názore prezentovanom v prvoinštančnom konaní, v zmysle ktorého má povinnosť uhrádzať poškodenému len tie uplatnené a preukázané nároky, ktorých úhrada jej ako zákonná povinnosť vyplývala zo znenia zákona č. 381/2001 Z. z. účinného ku dňu vzniku dopravnej nehody; v rozhodnom čase jej pritom taký záväzok z platnej právnej úpravy a napokon ani z obsahu príslušných VPP nevyplýval. 19. Žalovaná hodnotila napadnuté rozhodnutie ako nesprávne i z toho dôvodu, že konajúci súd nezohľadnil jej námietku, že poškodený Q. R.Á. bol ako účastník premávky na pozemných komunikáciách povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zákona č. 315/1996 Z. z. Bolo pritom preukázané, že poškodený pri jazde porušil povinnosť podľa § 56 ods. 1 veta druhá citovaného zákona, pričom v čase dopravnej nehody bol i pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na jednotnú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach mala žalovaná za to, že bolo potrebné pristúpiť ku kráteniu uplatnených nárokov na poistné plnenie. 20. Podľa žalovanej konajúci súd pochybil i pri posúdení ňou vznesenej námietky premlčania. Poukázala na to, že žalobca v žalobe zo dňa 14.03.2019 uviedol, že B. W. ústredie rozhodnutím zo dňa 14.03.2003, č. XX XX XX XX XX, priznala poškodenému invalidný dôchodok, pričom výzvou zo dňa 19.06.2008, č. 57/2008, žalobcu vyzvala na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu vzniknutú výplatou dôchodkových dávok poškodenému v sume 2.103,13 eura za obdobie od 18.05.2008 do 17.12.2009. Premlčacia doba v tomto prípade potom začala plynúť od času, kedy poistený získal vedomosť o priznaní dôchodkovej dávky poškodenému, čo nastalo na základe výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 19.06.2008. Žalobca tak mohol už následne žiadať o dobrovoľné plnenie uplatnených nárokov, resp. v prípade odmietnutia plnenia sa mohol svojich nárokov domáhať na súde. Žalobca podal žalobu v danej veci na súd prvej inštancie až dňa 14.03.2019, teda po viac ako 10 rokoch po získaní vedomosti o rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku poškodenému; ním uplatnený nárok potom považovala za premlčaný. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne posúdil po právnej stránke. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že povinnosť uhradiť dávky dôchodkového poistenia jej nevyplývala zo zákona č. 381/2001 Z. z., ani z ustanovení VPP. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., zhodného s článkom II. ods. 1 VPP mal za to, že právne normy je potrebné interpretovať a aplikovať nielen pomocou jazykového výkladu, ale i za použitia logického, systematického a teleologického výkladu. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poistného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, 1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, 2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená. Predmetné ustanovenie, zhodné s článkom III. písm. f) VPP, treba za pomoci výkladu argumentum a contrario (dôkaz opaku) vyložiť tak, že ak nie sú splnené predpoklady v bodoch 1. a 2., tak poisťovateľ nahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná aplikovala v konaní ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s článkom III. písm. f) VPP izolovane, bez akýchkoľvek súvislostí s § 5 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, nezohľadniac pritom ani účel a
zmysel tohto zákona; tým je nepochybne zabezpečiť pre všetkých poškodených čo najširšiu ochranu pred negatívnymi následkami škodovej udalosti a zároveň vytvoriť čo najvýhodnejšie právne a faktické postavenie tým, že náhradu škodu uhrádza primárne poisťovateľ. Žalobca v tomto smere poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 8Co/248/2017. 22. Žalobca sa nestotožnil ani so žalovanou navrhovaným krátením uplatňovanej pohľadávky, keď na spoluzavinenie poškodeného Q. R. prihliadali Okresný súd Nitra a následne i Krajský súd v Nitre pri krátení nároku Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku v jednotlivých konaniach, v ktorých na strane žalobcu vystupovala Sociálna poisťovňa a žalobca figuroval v procesnom postavení žalovaného, za účasti žalovanej ako intervenienta. 23. Podľa mienky žalobcu súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke správne i námietku premlčania žalovanej, ktorá nemohla začal plynúť od výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 19.06.2008, č. 57/2008. V danom prípade totiž nejde o nárok na náhradu vyplateného poistného, ani nárok na náhradu škody, a preto je na mieste aplikácia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mohol nárok uplatniť po prvý raz. Keďže nárok poisteného sa odvíja od náhrady škody poškodenému, jeho právo sa mohlo uplatniť po prvý raz, keď mu túto škodu nahradil. Premlčacia doba v takom prípade mohla začal plynúť najskôr úhradou dlžnej sumy na základe právoplatných súdnych rozhodnutí. Žalobca v žalobe v spojení s vyjadrením Sociálnej poisťovne uviedol, kedy poisťovni uhradil jednotlivé dlžné sumy v splátkach, a teda uviedol, kedy začala vo vzťahu k nim plynúť premlčacia doba. Podotkol pritom, že žalovanú v každom jednotlivom prípade informoval a žiadal o dobrovoľné plnenie, či už na základe výziev Sociálnej poisťovne a/alebo rozsudkov Okresného súdu Nitra a odvolacieho súdu. Žalovaná pristúpila k plneniu až po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 8Co/248/2017, pričom uhradila i splátky dôchodkových dávok za obdobie od 18.12.2014 do 17.01.2016, ktoré však nie sú predmetom prebiehajúceho konania. Žalobca poukázal i na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, podľa ktorého mala žalovaná podľa jej správy uhradiť škodu jednotlivým subjektom, ktoré si náhradu škody uplatnia. Napokon je to zrejmé i z odpovede žalovanej zo dňa 15.10.2003, ktorú ako prílohu priložil. Žalobca ozrejmil, že žalovaná podľa súdnych rozhodnutí uhradila za obdobie od 18.01.2004 do 17.02.2005 sumu 1.686,91 eura, za obdobie od 18.02.2005 do 17.03.2006 sumu 1.829,68 eura a za obdobie od 18.03.2006 do 17.04.2007 sumu 1.971,65 eura. K prehodnoteniu svojho stanoviska žalovaná pritom zrejme pristúpila z dôvodu výpovede poistnej zmluvy vlastníkom motorového vozidla. Na uvedenom základe žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.12.2024 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 25. Pristúpiac k odvolaciemu prieskumu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ozrejmil nesporné skutočnosti, ako i výsledky vykonaného dokazovania citujúc pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a preto i celé odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 26. Žalovaná podané odvolanie odôvodňovala odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací argument sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcich v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je následne nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, o situáciu, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. 27. Odvolací súd k tejto námietke žalovanej poznamenáva, že jej argumentácia nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie si pri ustálení skutkového stavu osvojil nielen medzi procesnými stranami nesporné skutkové tvrdenia (nesporné skutočnosti), ale vychádzal i z vykonaného dokazovania; nevzal teda do úvahy skutočnosti, ktoré by z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán a medzi nimi nesporných skutočností nevyplynuli, ani inak nevyšli najavo za konania, neopomenul vziať zreteľ na rozhodujúce skutočnosti dôkazmi preukázané, pričom dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. Za stavu, keď medzi stranami nebol sporný vznik a priebeh škodovej udalosti, existencia poistného vzťahu na základe poistnej zmluvy zo dňa 05.12.2001 na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD, zodpovednosť žalobcu za škodu vzniknutú B. W., ani jej výška, súd prvej inštancie sa správne zameral na posúdenie rozhodujúcej právnej otázky, a to, či nárok uplatnený žalobcom v konaní je krytý poistením z poistnej zmluvy. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že pre tento účel vychádzal nielen z ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., ale i z VPP vzťahujúcich sa k poistnej zmluve, pričom tieto vykladal v súlade s účelom a zmyslom citovaného zákona; jemu zvolenej interpretácii zákonnej úpravy pritom nemožno nič vytknúť . 28. Odvolací súd udáva, že predmetom konania je nárok, ktorý si žalobca ako poistený uplatnil voči žalovanej ako poisťovateľovi, pričom tento vyplýva z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podstatou tohto poistenia zodpovednosti za škodu je právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ (žalovaná) nahradil či už poškodenému alebo i iným príslušným subjektom, to, čo je on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu. I keď treba dať za pravdu žalovanej, že hoci z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti, ani z VPP výslovne nevyplývalo, že sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo i na vyplatené dávky sociálneho poistenia, pri posúdení opodstatnenosti nároku žalobcu nemožno vychádzať izolovane len z textu označeného zákonného ustanovenia, i keď jeho text sa môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale zohľadniť i na konajúcim súdom poukázané ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) citovaného zákona a zvoliť výklad podporujúci zmysel a účel samotného zákona č. 381/2001 Z. z. (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 71/2013). Tým je pritom nepochybne zabezpečiť pre poškodených čo najširšiu ochranu pred negatívnymi následkami škodovej udalosti a zároveň im vytvoriť čo najvýhodnejšie postavenie tým, že náhradu vzniknutej škody uhrádza primárne poisťovateľ. Uvedený účel je potom potrebné mať na zreteli i pri ustálení rozsahu poistenia, resp. pri zodpovedaní otázky, či dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou predstavujú takú škodu, na ktorú sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. I podľa mienky odvolacieho súdu by nemalo žiadne opodstatnenie ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. (v zhode s ním i článok III., písm. f) VPP), ktoré výluku z rozsahu poistenia výslovne obmedzovalo len na tie prípady škody vzniknutej výplatou dôchodkových dávok, v ktorých sa nezistila osoba zodpovedná za škodu alebo sa mala nahradiť škoda vzniknutá vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto spôsobená; už v čase dopravnej nehody platilo, že ak nešlo o niektorý zo špecifických prípadov výluky, do rozsahu poistenia spadala i škoda spôsobená výplatou dôchodkových dávok. Za tohto stavu, pokiaľ nebola v čase dopravnej nehody náhrada škody za Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky sociálneho poistenia výslovne z rozsahu poistenia vylúčená, treba uprednostniť taký výklad, podľa ktorého sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje i na škodu vzniknutú výplatou dôchodkových dávok poškodenému, a to i napriek tomu, že škodová udalosť nastala pred 01.04.2007, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá explicitne uvedené vložila do ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona. Treba mať na pamäti, že Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 90/2021 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, pretože sa od neho smie a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. 29. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej námietke žalovanej, v rámci ktorej konajúcemu súdu vytýkala neprihliadnutie na mieru spoluzavinenia poškodeného Q. R. na vzniku dopravnej nehody, a tým škody, keď porušil povinnosti v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. a bol pod vplyvom alkoholu; mal teda pristúpiť ku kráteniu uplatneného nároku žalobcu. Stotožnil sa pritom
s právnym názorom prezentovaným súdom prvej inštancie, že otázku prípadného spoluzavinenia poškodeného boli oprávnené skúmať, a túto napokon i skúmali, tak Okresný súd Nitra a následne i odvolací Krajský súd v Nitre v konaniach, v ktorých sa Sociálna poisťovňa ako žalobca domáhala náhrady škody voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného, keď škoda mala spočívať v ňou vyplatených dávkach z dôchodkového poistenia poškodenému. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/19/2008, v ktorom sa tento okrem posúdenia hmotnoprávneho základu pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky, ktorým je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., venoval i otázke zavinenia tretej osoby. Najvyšší súd SR uviedol, že ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Tento nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim zo zákona č. 461/2003 Z. z. majúcim z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže uvedené ustanovenie neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka upravujúceho zavinenie poškodeného na spôsobení škody. Najvyšší súd SR pritom zdôraznil, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi (poškodenému) vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby (škodca). V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením samotného poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného potom podľa mienky odvolacieho súdu vyplýva, že otázka spoluzavinenia poškodeného (poistenca) sa skúma v konaní, v ktorom si Sociálna poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb, tu žalobcu, keďže v rozsahu, v akom bolo zavinenie (spoluzavinenie) poškodeného príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba (škodca) voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok. Hodno podotknúť, že Najvyšší súd SR zotrval na uvedených právnych záveroch i v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo 149/2018. V nadväznosti na uvedené bol nedôvodný apel žalovanej, aby súd prvej inštancie zohľadnil mieru spoluzavinenia i samotného poškodeného Q. R. na vzniku škody, a preto pochybil, pokiaľ nepristúpil ku kráteniu žalobcom uplatneného peňažného plnenia; otázka spoluzavinenia totiž mohla byť, a nepochybne i bola, skúmaná v konaniach o náhradu škody, ktorej sa Sociálna poisťovňa domáhala voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného, nie však už v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej úhrady ním poskytnutého plnenia Sociálnej poisťovni, na ktoré bol zaviazaný právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami. 30. A napokon odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalovanej, ktorou vytýkala konajúcemu súdu nesprávne právne posúdenie premlčania uplatneného nároku. 31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou ako nedôvodnú. Vychádzal pritom správne zo zistenia, že žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni ňou vyplatené dávky dôchodkového poistenia v čase vydania rozhodnutia, ktorým bol poškodený uznaný invalidným, resp. v čase obdržania výzvy Sociálnej poisťovne na náhradu škody titulom vyplatených dávok, ale až v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti rozsudkov Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu, s tým, že počiatok plynutia premlčacej doby správne viazal na okamih úhrady dlžnej sumy. V danej veci nebol dôvod viazať počiatok plynutia premlčacej doby na získanie vedomosti žalobcu o priznaní invalidity, príp. dôchodkovej dávky poškodenému, keďže žalobca si v konaní uplatnil peňažný nárok vyplývajúci z jeho práva ako poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu uhradenej škody poškodenému, resp. tretiemu subjektu v obdobnom postavení (§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.); ide pritom o osobitný nárok poisteného voči poisťovni vyplývajúci z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, táto odmietla plniť a uhradiť náhradu škody. Tento nárok sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu, a síce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného, resp. tretieho subjektu, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a tá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody zo strany poisteného (tu žalobcu) (k tomu obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo 2/2021). Na uvedenom základe súd prvej inštancie správne konštatoval, že pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 14.03.2019 uplatniac si ňou len zaplatenie sumy 9.141,48 eura zodpovedajúcej sume splátok uhradených Sociálnej poisťovni v období po 20.03.2016, ktorú okolnosť žalovaná nespochybnila, svoj nárok si uplatnil v rámci plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, a teda včas. 33. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná v odvolaní použitou argumentáciou, ktorou po obsahovej stránke len zopakovala procesnú obranu prednesenú v prvoinštančnom konaní, relevantným spôsobom nespochybnila správnosť úvahy a na jej základe prijatých skutkových a právnych záverov konajúceho súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalobcu. So zreteľom na túto skutočnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).