Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/82/2023 1120213812 22. 08. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:1120213812.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: NIKOS INVEST s.r.o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840, proti žalovanému: Project 01 Consulting, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, právne zastúpený: Mgr. Marian Hrbáň, advokát, so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/92/2020-347 zo dňa 16.06.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-39Cb/92/2020-347 zo dňa 16.06.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému voči žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) č. k. B1-39Cb/92/2020-347 zo dňa 16.06.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: NIKOS INVEST s.r.o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840 (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: Project 01 Consulting, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008 (ďalej len ako ,,žalovaný“) o vydanie hnuteľných vecí, rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16.05.2023 doručený súdu 16.05.2023 zamietol (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení § 1 ods. 1, ods. 2. § 126 ods.1, § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník alebo aj ako OZ“), § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods.1, § 265, § 329, § 332 ods.1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“ alebo aj ako „ObZ“), § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 14.09.2020 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd nariadil žalovanému vydať nižšie uvedené doklady a písomnosti v origináloch alebo v kópiách vlastnoručne podpísaných štatutárnych zástupcom, a to: - všetky obchodné zmluvy (faktoringové, poistné, kúpnopredajné, záložné, zmluvy o návrhu vkladu do katastra nehnuteľností, postúpenia pohľadávok) vrátane ich dodatkov uzatvorené medzi spoločnosťami: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r,o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260; - všetky podklady týkajúce sa záložného práva za záväzky spoločností: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61,811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r.o., Zámocká 30, 811 01, Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260, NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840; - všetky účtovné doklady (týkajúce sa postupovaných pohľadávok, samostatnú účtovnú dokumentáciu za obdobie 01.01.2008 - 14.09.2020 v plnom rozsahu, vrátane všetkých bankových výpisov, účtovných závierok a inventarizácie v rozsahu a forme v súlade so znením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení), medzi spoločnosťami: BRETOIL, s.r.o, Rádayho 5166/8, 984 01, Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260, NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840; - všetky účtovné doklady, hlavnú knihu, účtovné evidencie, poznámky, zoznam odpísaných pohľadávok medzi spoločnosťami: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260, NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840; - všetky bankové výpisy a úhrady týkajúce sa úhrad a postupovaní pohľadávok medzi spoločnosťami: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko , a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r.o.., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260, NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840; - evidencie a kontrolné výkazy DPH týkajúce sa pohľadávok a platieb medzi spoločnosťami: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, WLC spol. s.r.o.., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 821 906, Aston Oil s.r.o., Cyprichova 2483/58, 831 Bratislava - Rača, IČO: 44 353 260, NIKOS INVEST s.r.o., Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840; - účtovné a bankové evidencie o úhrade pohľadávky medzi: OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko, a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61,811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008 a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700; - všetky zmluvné doklady vrátane dodatkov k zmluvám oprávňujúcim vymáhať pohľadávku voči spoločnosti v konkurznom konaní 1R/7/2014: BRETOIL, s.r.o., Rádayho 5166/8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329, OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko , a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61,811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, za Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700; - všetky zmluvné doklady vrátane dodatkov a úhrade k zmluvám medzi: OTP Faktoring Slovensko, a.s., Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 a jej právnymi nástupcami OTP Faktoring Slovensko , a.s. v likvidácii a Faktoring SK, a.s. v likvidácii, OTP Faktoring Slovensko s.r.o., Špitálska 61, 811
08 Bratislava, IČO: 45 730 008 a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700. (ďalej aj ako „doklady“ alebo aj ako „dokumenty“). Žalobca potrebu vydania vyššie uvedených dokladov odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným existujú vzájomné obchodné styky a že žalovaný zmluvami o postúpení pohľadávok vstúpil do obchodného vzťahu so žalobcom. Obchodný vzťah bol postúpený zo spoločnosti Faktoring SK, a.s. na spoločnosť OTP Faktoring Slovensko s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že pristúpil k ručeniu k obchodným zmluvným vzťahom Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 30.09.2009 uzatvorenou medzi ním a žalovaným spoločnosťou OTP Faktoring Slovensko s.r.o. (ďalej aj ako“ Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 30.09.2009“). Uviedol, že dňa 30.04.2020 listom č. 30_04_2020_1 oznámil žalovanému plnenie za tretiu osobu s tým, že žalovaný mu napriek zákonnej povinnosti a výzvam nevydal ani na neho nepreviedol všetky svoje dôkazné prostriedky. Ďalej poukázal na ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka a mal za to, že splnením dlžníkovho záväzku vstúpil ako tretia osoba do práv veriteľa. Žalobca sa vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k vydaniu dokladov, domáha voči žalovanému žalobou na ochranu svojho vlastníckeho práva o vydanie dokladov špecifikovaných v bode 3. tohto rozhodnutia. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručenom na súd dňa 01.12.2020 a v ktorom uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva. Namietal, že v konkurznej veci úpadcu BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/7/2014 žalovaný prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi - spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“. Pohľadávka veriteľa OTP Faktoring Slovensko s.r.o. bola v celkovej sume vo výške 2 655 148,86 eura, z toho na istine sumu vo výške 1 973 194,21 eura, na úrokoch z omeškania sumu vo výške 671 526,03 eura a na nákladoch z uplatnenia sumu vo výške 10 428,62 eura. Uviedol, že správca úpadcu pohľadávku žalovaného počas incidenčného sporu dňa 23.09.2015 uznal, a preto sa pohľadávka žalovaného považuje za zistenú. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.07.2019 uznesenie č.k. 1R/7/2014 2202 ktorým rozhodol, že veriteľ OTP Faktoring Slovensko s.r.o. je účastníkom konkurzného konania a zároveň uviedol, že žalobca dňa 30.04.2020 uhradil v prospech žalovaného sumu vo výške 100 eur, čo predstavuje 0,0037 % zo sumy zistenej pohľadávky voči dlžníkovi BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/7/2014. Mal za to, že žalobca opakovane osvedčoval vedomosť o existencii, obsahu a o prístupe k dokumentácii, ktorá sa týka predmetnej pohľadávky a predstavuje teda „dôkazné prostriedky“ požadované žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe excesívnym spôsobom vymenúva všeobecné okruhy dokumentácie, ktorej vydania sa domáha, avšak predmetnú dokumentáciu bližšie nekonkretizuje. Uviedol, že ako záložný veriteľ od žalobcu očakával zloženie ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C. v prospech súčasného správcu, resp. strpenie predaja týchto nehnuteľností zapísaných do oddelenej podstaty. Mal za to, že suma plnenia žalobcu v sume vo výške 100 eur je vzhľadom na výšku zistenej pohľadávky (2,6 mil. eur) ako aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti (2 mil. eur) neuspokojivá a nedostatočná a z uvedeného nepomeru, ako aj z obsahu predchádzajúcej korešpondencie medzi stranami sporu je zrejmé, že riadne uspokojenie žalovaného ako veriteľa nebolo poctivým úmyslom žalobcu. Zdôraznil, že žalobca nemohol mať ekonomický záujem na nadobudnutí takej zanedbateľnej pohľadávky. Pritom ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka sa zjavne opiera o úmysel zákonodarcu napomôcť nadobudnutím potrebných dokladov a informácií k vymoženiu pohľadávky. Avšak osoba, ktorá investuje do nadobudnutia pohľadávky viac, než aký môže očakávať výťažok, zjavne nemá záujem na samotnom vymožení a miere jeho výsledku, ale jej záujem je situovaný do inej oblasti. Žalovaný tiež považoval za zjavné, že pri pohľadávke predstavujúcej 0,0037 % zo zistenej pohľadávky, nemôže mať význam akákoľvek kalkulácia s hlasovacími právami. Zastával názor, že jediným logickým vysvetlením záujmu žalobcu na podanej žalobe je snaha extenzívnej obštrukčnej obrany úpadcu BRETOIL, s.r.o. aplikovaná osobami s ním prepojenými a v zhode konajúcimi v čo najširšom rozsahu, snaha vylákať podrobnú dokumentáciu svojho veriteľa za účelom získania nepoctivej výhody, prípadne svojho veriteľa iba šikanovať zastrašovať a odrádzať od ďalšieho presadzovania svojich práv a oprávnených záujmov, pričom mal za to, že takýto prístup nemožno považovať za poctivý obchodný styk s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril v replike doručenej súdu dňa 30.12.2020 a uviedol, že voči žalovanému sa domáhal vydania dokladov za účelom preukázania existencie jeho pohľadávok v súdnom a konkurznom konaní s poukazom na § 332 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že z konania žalovaného jednoznačne vyplynulo, že opakovane porušuje účtovné a právne predpisy viažuce sa k obchodovaniu formou faktoringu, vedenia účtovníctva a uplatňovania si svojich práv. Po vykonanej analýze verejne dostupných dokumentov mal za to, že žalovaný vo svojom účtovníctve vykazoval údaje, ktoré nie sú podložené dokladmi a indikujú nesprávny postup účtovania v rozpore s platnými predpismi
a tiež indikujú tvorbu a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam. Ďalej poukázal na to, že nie je písomný dôkaz, že by súčasťou predaja pohľadávok žalovaného podľa zverejnených dokumentov bola aj pohľadávka, na základe ktorej v zmysle § 332 Obchodného zákonníka plnil za tretiu osobu. Zdôraznil, že žalovaný v čase podania žaloby nedisponoval pohľadávkou v takej výške, ako ju uvádzal, pretože podľa zmluvnej dokumentácie pohľadávka je odpísaná a mala by byť vedená v účtovníctve a na podsúvahových účtoch v nulovej hodnote. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného bola z časti 80 % uhradená žalovanému spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a to v sume vo výške 1 578 555,37 eura dňa 13.02.2012. Podľa vzájomnej zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., bodu 15.1 poskytnutím poistného plnenia prechádzajú všetky práva poisteného súvisiace s príslušnou pohľadávkou vo výške poskytnutého plnenia na poisťovateľa - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný zmluvou o postúpení časti pohľadávky č. OFS_SL_05_2019 postúpil časť pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura na spoločnosť BESLITE Group a.s. dňa 30.09.2019. Zostatok pohľadávky žalovaného tak podľa matematického výpočtu predstavoval sumu vo výške 4 486,56 eura (účtovný zostatok vedený na podsúvahových účtoch OTPF odpísaný na účtovnú hodnotu 0,00 eur). Žalobca považoval za zrejmé, že žalovaný ku dňu úhrady zo strany žalobcu vlastnil pohľadávku v sume vo výške 0,00 eur a teda, že pohľadávka žalovaného bola odpísaná na nulovú účtovnú hodnotu a je pravdepodobne vedená na podsúvahových účtoch. Trval na tom, že v súlade s ustanovením § 332 Obchodného zákonníka ako tretia osoba splnením vo výške 100 % dlžníkovho záväzku vstúpil do práv veriteľa a žalovaný bol preto mu povinný vydať a na neho previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Ďalej uviedol, že v snahe získať dôkazné materiály na získanie právnej istoty dňa 30.04.2020 ako osoba zabezpečujúca dlžníkov záväzok, požiadal žalovaného v súlade s § 332 Obchodného zákonníka o vydanie a prevedenie všetkých dôkazných prostriedkov s tým, že žalovaný mu zaslal list v ktorom uviedol, že je vlastníkom pohľadávky a odmietol mu poskytnúť dôkazné prostriedky. Zároveň žalobca uviedol, že postupník spoločnosť BESLITE Group a.s., mu dňa 21.09.2020 zaslal list, v ktorom uviedol, že je vlastníkom pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura a ktorý mu rovnako odmietol poskytnúť dôkazné prostriedky. Žalobca poukázal na to, že opakovane (8-krát), sa snažil získať aj stanovisko poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., avšak žalobca k dnešnému nemal relevantné písomné doklady a to aj napriek tomu, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., plnila žalovanému dňa 13.02.2012 (t. j. dva roky pred vyhlásením konkurzu sp. zn. 1R/7/2014) a to sumu vo výške 1 578 555,37 eura a podľa dokumentácie, ktorá je súčasťou poistných zmlúv, v zmysle bodu 15.1 poskytnutím poistného plnenia prechádzajú všetky práva poisteného súvisiace s príslušnou pohľadávkou vo výške dohodnutého plnenia na poisťovateľa. Žalobca argumentoval, že žalovaný uviedol nepravdivé údaje v liste zo dňa 30.04.2020, pretože v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura, keďže táto bola dňa 30.09.2019 odpredaná spoločnosti BESLITE Group a.s.. Zároveň uviedol, že správca konkurznej podstaty nepredložil žiadny písomný doklad, akým spôsobom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. písomne poverila žalovaného prihlásiť pohľadávku vo výške 1 578 555,37 eura a vymáhať ju v konkurznom konaní sp. zn. 1R/7/2014. Mal za to, že v prípade, že by došlo k neuplatňovaniu článku 15 poistnej zmluvy, tak by spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. porušila účtovné predpisy. Žalobca zastával názor, že vlastníkom pohľadávky, ktorú prihlásil žalovaný, aktuálne boli spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v rozsahu zabezpečenej pohľadávky 1 578 555,37 eura a spoločnosť - BESLITE Group a.s. v rozsahu zabezpečenej pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura, pričom obaja nie sú veriteľmi v konkurznom konaní sp. zn. 1R/7/2014. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 08.03.2021 a ktorý argumentoval, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa ním nesprávneho vedenia účtovníctva ako aj ním rozpredávania portfólia považoval za irelevantné a nepreukázané, nemajúce súvis s meritom veci. Poukázal na to, že príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka uvádzajú taxatívny výpočet spôsobov zániku pohľadávky, pričom do tohto taxatívneho výpočtu nie je zahrnuté odpísanie pohľadávky, ktoré predstavuje len internú účtovnú operáciu príslušnej účtovnej jednotky. Pohľadávka, na ktorú vytvorí účtovná jednotka opravné položky čiastočne alebo v celej výške pohľadávky, alebo ktorú účtovná jednotka odpíše, nezaniká a veriteľ má naďalej právo na plnenie z nej. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že ako tretia osoba plnil vo výške 100 % dlžníkovho záväzku za zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal na to, že žalobca dňa 30.04.2020 uhradil v prospech veriteľa OTP Faktoring sumu vo výške 100 eur, čo predstavuje 0,0037 % zo sumy zistenej pohľadávky voči dlžníkovi BRETOIL, s.r.o. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/7/2014. Taktiež poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1R/7/2014-2202 rozhodol, že OTP Faktoring Slovensko s.r.o. je účastníkom konkurzného konania, ako aj, že žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávky č. OFS_SK_05_2019 postúpil iba časť zistenej pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura na veriteľa - spoločnosť
BESLITE Group a.s.. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1R/7/2014-2502 zo dňa 05.10.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 1R/7/2014-2552 zo dňa 29.10.2020, potvrdil vstup nového veriteľa a to, spoločnosti BESLITE Group a.s. namiesto pôvodného veriteľa v časti prihlásenej pohľadávky v sume vo výške 1 072 106,93 eura zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 7. Uviedol, že jeho pohľadávka ako veriteľa, bola pôvodne prihlásená v celkovej výške v sume 2 655 48,86 eura. Žalovaný zastával názor, že z uvedeného vyplynulo, že po uvedenom čiastočnom postúpení pohľadávky je účastníkom konkurzného konania a veriteľom zistenej pohľadávky v sume vo výške 1 583 041,93 eura a z tohto dôvodu považoval tvrdenie žalobcu, že ku dňu úhrady z jeho strany, vlastnil pohľadávku vo výške 0,00 eur, za nepravdivé. Žalovaný ďalej uviedol, že otázka vzťahu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a žalovaného nie je predmetom tohto konania. Poukázal na to, že jeho pohľadávka bola v konkurznom konaní správcom uznaná a riadne zistená a príslušný konkurzný súd zároveň uznesením zo dňa 08.07.2019 rozhodol, že je účastníkom konkurzného konania. Mal za to, že suma plnenia žalobcom vo výške 100 eur (a spoločnosti BESLITE Group a.s. vo výške 50 eur), je vo vzťahu k výške zistenej pohľadávky (2,6 mil. eur), resp. jej zostávajúcej časti zistenej v konkurznom konaní, ako aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti (2 mil. eur) neuspokojivá a nedostatočná. Z uvedeného nepomeru a aj z obsahu predchádzajúcej korešpondencie medzi stranami sporu mal žalovaný za to, že jeho uspokojenie ako veriteľa (resp. spoločnosti BESLITE Group a.s.), nebolo poctivým úmyslom žalobcu. Žalovaný tiež poukazoval na to, že na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.09.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, sa žalobca stal jeho pristupujúcim dlžníkom popri pôvodných dlžníkoch BRETOIL, s.r.o., Aston Oil s.r.o., WLC, spol. s.r.o. v konkurze, a teda sa zaviazal splniť záväzky popri uvedených dlžníkoch. Z uvedeného dôvodu je možné považovať plnenie žalobcu v sume vo výške 100 eur za úpadcu, za plnenie dlhu z titulu pristúpenia k záväzku žalobcom a nie za plnenie treťou osobou v zmysle ustanovenia § 332 Obchodného zákonníka. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka považoval podanie žaloby žalobcom za šikanózny výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalovaný taktiež namietol absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení existencie žalobcovho práva opieraného o ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávania. Žalobca na pojednávaniach zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že úhradou sumy vo výške 100 eur plnil ešte viac, ako je daná výška pohľadávky, nakoľko tá je v sume vo výške 0,00 eur. Zdôraznil, že žalovaný plnenie prijal, avšak dokumenty už neodovzdal, pričom zákon jednoznačne stanovuje povinnosti oboch strán. Žalobca uviedol, že zaplatil žalovanému 100 eur, lebo nevedel aká je výška jeho pohľadávky, keďže spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytla žalovanému poistné plnenie. Mal za to, že spoločnosť žalovaného zavádza v účtovníctve, lebo pohľadávka voči spoločnosti BRETOIL, s.r.o. v „konkurze“ nebola evidovaná v účtovnej zostave. Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2023 žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného a to za účelom overenia pravdivosti dokumentov predložených právnymi zástupcami žalovaného a ktorý súd prvej inštancie zamietol, nakoľko ho vyhodnotil ako neúčelný a nesúvisiaci s predmetným sporom s tým, že vo vzťahu k dokladom predkladaným právnym zástupcom žalovaného v spore za stranu sporu sa jedná o vzťah medzi klientom a advokátom, ktorý nie je predmetom tohto konania. Žalovaný na pojednávaniach zotrval na procesnej obrane uvedenej v písomných vyjadreniach a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že nie je v pozícii porušovateľa dobrých mravov alebo zásad poctivého obchodného styku a uviedol, že nikdy neprijal plnenie od dlžníka spoločnosti BRETOIL, s.r.o. s tým, že táto pohľadávka je vymáhaná v konkurznom konaní a bola správcom uznaná, a preto sa považuje za zistenú. Žalovaný považoval za irelevantné, či je pohľadávka veriteľa viditeľná vo výkazoch, mal za to, že to nemá vplyv na jej existenciu a na to, či žalovaný má, alebo nemá postavenie veriteľa vo vzťahu k predmetnej pohľadávke. Zdôraznil, že pohľadávka žalovaného nezanikla plnením dlžníka, ani odpustením dlhu. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nie je ručiteľom, ale má postavenie spoludlžníka, pričom mal za to, že ustanovenie § 332 sa na neho nevzťahuje, nakoľko mu plnil z iného právneho dôvodu. Strany sporu zároveň na pojednávaní, po poučení súdom podľa § 154 CSP vyhlásili, že žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v spore nemajú. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.05.2023 žalobca podal návrh na prerušenie predmetného konania, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-31Cb/32/2023 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 31Cb/32/2023) a ktorý odôvodňoval tým, že podanie tejto žaloby priamo súvisí s rozhodnutím v tejto prejednávanej veci sp. zn. 39Cb/92/2020 a ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania
rozhodnutia o uloženie povinnosti vydať mu potvrdenie, aby bezodkladne oznámil ručiteľovi celú účtovnú výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi ako ručiteľovi spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ ku dňu 31.12.2022 v súlade s § 547 Občianskeho zákonníka a ktoré mu žalovaný vydá tak, aby účtovná výška jeho pohľadávky voči žalovanému bola pravdivo uvedená a potvrdená za jednotlivé požadované obdobia tak, ako je evidovaná v zverejnených účtovných dokumentoch, vrátane príloh k účtovným závierkam v súlade s účtovnými závierkami spoločnosti OTP Faktoring Slovensko, s.r.o. zverejnenými v registri účtovných závierok k 31.12.2020, k 31.12.2021 a k 31.12.2022 tak, ako bola zverejnená v aktualizácii ku dňu 23.03.2023. Po posúdení návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu v tejto veci nie je priamo závislé od rozhodnutia v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III vedeného pod sp. zn. 31Cb/32/2023, nakoľko sporné otázky v uvedenom konaní si súd pred meritórnym rozhodnutím vo veci môže posúdiť aj sám ako otázky predbežné a preto prerušenie konania nie je v danom prípade účelné a ani hospodárne. S poukazom na uvedené dôvody, súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ (ďalej tiež len ako „úpadca“), vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/7/2014, si žalovaný ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 2 655 148,86 eura a ktorú správca úpadcu počas incidenčného sporu dodatočne uznal. Ďalej uviedol, že medzi stranami taktiež nebolo sporné, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. OFS_SK_05_2019 zo dňa 30.09.2019, žalovaný ako postupca postúpil časť predmetnej pohľadávky vo výške 1 072 106,93 eura na spoločnosť BESLITE Group a.s. ako postupníka a že uznesením č.k. 1R/7/2014-2502 zo dňa 05.10.2020, Okresný súd Banská Bystrica povolil vstup nového veriteľa BESLITE Group a.s. na miesto žalovaného v časti prihlásenej pohľadávky vo výške 1 072 106,93 eura. Súd prvej inštancie mal z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/7/2014 zo dňa 08.07.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/33/2019 zo dňa 23.09.2020 preukázané, že žalovaný ako veriteľ úpadcu BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ je účastníkom konkurzného konania a to v rozsahu zistenej pohľadávky v zostávajúcej výške 1 583 041,93 eura. Pokiaľ teda žalobca uhradil za dlžníka BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ žalovanému ako veriteľovi sumu 100 eur, mal súd za to, že žalobca nevstúpil do práv veriteľa - žalovaného v celom rozsahu a nedošlo v danom prípade k zmene v osobe veriteľa (subrogácii) celej predmetnej pohľadávky. V konaní zároveň nebolo sporné, že dňa 30.09.2010 žalovaný v právnom postavení veriteľa a žalobca v právnom postavení pristupujúceho dlžníka uzatvorili Dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol písomný záväzok žalobcu ako pristupujúceho dlžníka so žalovaným ako veriteľom, že splní za viacerých pôvodných dlžníkov ich peňažné záväzky a že žalobca sa stal dlžníkom popri pôvodných dlžníkoch a ktorý sa ako pristupujúci dlžník stal zaviazaný s pôvodnými dlžníkmi voči veriteľovi a to spoločne a nerozdielne (čl. 1 dohody), pričom pôvodnými dlžníkmi podľa dohody sa rozumeli spoločnosti WLC, spol. s.r.o. v konkurze, BRETOIL, s.r.o. a Aston Oil s.r.o. (čl. 3 dohody). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 30.04.2020 plnil v prospech žalovaného sumu vo výške 100 eur a to za dlžníka/úpadcu BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ a to bez jeho súhlasu dlžníka a ktorý ho listom zo dňa 30.04.2020 vyzval, aby mu v súlade s ustanovením § 332 Obchodného zákonníka vydal a na neho previedol všetky svoje dôkazné prostriedky. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi žalobcom požadované dôkazné prostriedky nevydal a na neho nepreviedol. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako veriteľ si do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu - spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“, prihlásil pohľadávku v celkovej výške 2 655 148,86 eura, ktorú počas incidenčného sporu následne správca úpadcu dodatočne uznal, čím sa pohľadávka žalovaného v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/7/2014 považuje za zistenú. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca bez súhlasu dlžníka, žalovanému ako veriteľovi zaplatil sumu vo výške 100 eur s tým, že ako pristupujúci dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 30.09.2010 Dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom pôvodným dlžníkom podľa tejto dohody bola okrem iných aj spoločnosť BRETOIL, s.r.o. (čl. 3 Dohody). V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Zastával názor, že žalobca ako spoludlžník úpadcu mal postavenie osoby inak zabezpečujúcej splnenie záväzku dlžníka, a to v postavení spoludlžníka, kde predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku bolo uzatvorenie Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.09.2010 (k tomu viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/133/2010 zo dňa 28.06.2012).
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako dominus litis bol povinný presne špecifikovať, čoho sa v konaní domáha a presne uviesť a odôvodniť dôkazné prostriedky, vzťahujúce sa ku konkrétnej úhrade časti záväzku dlžníka žalovanému, ktoré by potreboval na uplatnenie svojho nároku na plnenie. Mal za to, že nakoľko si žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť, v danom prípade neboli naplnené podmienky predpokladané ustanovením § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, tretia osoba, ktorá plnila za dlžníka vstupuje do všetkých práv veriteľa voči dlžníkovi, pričom táto tretia osoba ručí alebo inak zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka a ktorá v dôsledku neplnenia dlžníka bola nútená jeho záväzok splniť sama. Veriteľ je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že čiastočným plnením v rozsahu 100 eur, žalobca mohol vstúpiť do práv veriteľa len v časti ním uhradeného záväzku a len v tomto rozsahu by mu mohlo patriť právo vyplývajúce z ustanovenia § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka na vydanie a prevod dôkazných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca konkrétne dôkazné prostriedky ani netvrdil ani nepreukázal, pričom z jeho argumentácie v konaní vôbec nevyplynulo, že by práve tieto dôkazné prostriedky boli potrebné na uplatnenie jeho jednotlivého (daného) nároku na plnenie v rozsahu uhradeného záväzku dlžníka v sume vo výške 100 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že gramatickému výkladu súdom prvej inštancie ustanovenia § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka svedčí aj skutočnosť, že aj žalovaný ako veriteľ bol v prípade len čiastočnej úhrady záväzku žalobcom za dlžníka BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“, oprávnený si naďalej voči dlžníkovi uplatňovať svoju pohľadávku v zostávajúcom rozsahu. Zároveň konštatoval, že žalobca nesporne uhradil žalovanému za dlžníka plnenie len v rozsahu sumy vo výške 100 eur, hoci pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi predstavovala sumu vo výške 1 583 041,93 eura, pritom žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania a prevedenia všetkých dôkazných prostriedkov (viď petit žaloby). Na základe uvedeného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto výkon práva žalobcu nemožno považovať za súladný so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka, ktorý by požíval právnu ochranu, a preto žalovanému nevznikla povinnosť vydať a previesť na žalobcu všetky dôkazné prostriedky, tak, ako si to uplatnil v žalobe. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ku dňu úhrady 100 eur zo strany žalobcu vlastnil pohľadávku voči spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ vo výške 0,00 eur, a to z dôvodu, že pohľadávka žalovaného voči úpadcovi bola vo výške 1 578 555,37 eura uhradená žalovanému spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu poistného plnenia (vo výške 1 072 106,93 eura bola pohľadávka žalovaného nesporne postúpená zmluvou o postúpení časti pohľadávky na spoločnosť BESLITE Group a.s.) a zostatok vo výške 4 486,56 eura bol ako účtovný zostatok odpísaný na účtovnú hodnotu 0,00 eur. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na čl. 15 bod 15.1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie pohľadávky (Časť B) Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., v zmysle ktorého poskytnutím poistného plnenia prechádzajú všetky práva poisteného súvisiace s príslušnou pohľadávkou vo výške poistného plnenia na poisťovateľa, súd prvej inštancie uviedol, že z predložených rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/7/2014 zo dňa 08.07.2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKr/33/2019 zo dňa 23.09.2020, mal preukázané, že žalovaný je ako veriteľ úpadcu účastníkom konkurzného konania, a teda veriteľom pohľadávky voči spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ v rozsahu po jej čiastočnom postúpení spoločnosti BESLITE Group a.s.. Nad rámec súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ by došlo k aplikácii čl. 15 bod 15.1. Všeobecných poistných podmienok spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo vzťahu k poistnému plneniu, a teda všetky práva žalovaného ako poisteného súvisiace s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi do výšky poistného plnenia, by prešli na spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., za súčasného stavu, kedy došlo k nespornému postúpeniu pohľadávky žalovaného vo výške 1 072 106,93 eura na spoločnosť BESLITE Group a.s. a pohľadávka žalovaného voči spoločnosti BRETOIL s.r.o. „v konkurze“ by tak predstavovala 0,00 eura, nárok žalobcu na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov tak, ako sa domáhal žalobou voči žalovanému by nebol daný, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Z ustanovenia § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž jednoznačne vyplýva, že tretia osoba plní za dlžníka záväzok veriteľovi a splnením dlžníkovho záväzku vstupuje do práv veriteľa, ktorý je následne povinný vydať a na tretiu osobu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Pokiaľ by však žalovaný nebol veriteľom pohľadávky voči spoločnosti BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“, a to z dôvodu jej čiastočného postúpenia na tretí subjekt a prechodu práv k pohľadávke na poisťovateľa v zmysle čl. 15 Všeobecných poistných podmienok, nebol by ani subjektom povinným na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov v zmysle § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda by nebol osobou pasívne vecne legitimovanou v predmetnom spore.
Záverom súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec posúdil po vecnej a právnej stránke a dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a teda nepreukázal existenciu nároku na vydanie všetkých dôkazných prostriedkov ako boli špecifikované v žalobnom petite od žalovaného v zmysle § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že sa zaoberal a vysporiadal s tvrdeniami strán sporu len v rozsahu potrebnom a nevyhnutnom na meritórne posúdenie predmetného sporu a že s tvrdeniami strán sporu, ktoré s prejednávanou vecou nemali meritórny súvis sa vzhľadom na hospodárnosť konania nezaoberal a v konaní posudzoval len relevantné otázky týkajúce sa žalobou uplatneného nároku. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nepreukázaný a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods.1, § 262 ods.1 a 2 CSP a ich náhradu priznal v spore úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 4. Žalobca podal dňa 04.07.2023 proti napadnutému rozhodnutiu riadne a včas odvolanie a to v celom rozsahu (poznámka súdu žalobca v odvolaní napadnutý rozsudok nesprávne označil ako „uznesenie“) a v ktorom namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods.1, písm. f CSP) a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1, písm. h) CSP). Namietal absenciu uvedenia rozsahu v akom je žalobca splnením podľa § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky a z tohto ustanovenia takáto povinnosť vyplýva a predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16.05.2023 nezamieta (výrok I.) a aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu nezamieta (výrok II.). 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.08.2023 a ktorý napadnutý rozsudok považuje za správny a odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil. Uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za zmätočné, chaotické, nedôvodné, nakoľko žalobca bližšie nešpecifikoval odvolacie dôvody. Žalovaný poukazuje na bod 19. odvolania, v ktorom žalobca uviedol, že súd napadnutým rozhodnutím rozhodol, že OTP Faktoring Slovensko s. r. o. je účastníkom súdneho konania, avšak predmetom konania v napadnutej veci je vydanie veci - účtovnej dokumentácie. Konkurzný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, v inom konaní, vydal uznesenie č.k. 1R/7/2014 - 2202 zo dňa 08.07.2019, ktorým rozhodol, že Veriteľ OTP Faktoring Slovensko s.r.o. je účastníkom konkurzného konania. Žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 6. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli súdu prvej inštancie doručené. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré skutočnosti. 10. Podľa Čl. 11 ods.1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. 11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 12. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 13. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Podľa § 373 ods.1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 15. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 18. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP). 22. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku. 23. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a ďalej konštatuje súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa iba k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP). 25. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku týkajúceho sa výroku I. ohľadom zamietnutia súdom prvej inštancie návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16.05.2023, odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní voči napadnutému rozsudku neuviedol žiadny relevantný odvolací dôvod t. j. konkrétnu skutočnosť, ktorú súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil a ani neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré súd prvej inštancie nesprávne aplikoval, a teda sa jedná o odvolanie bez uvedenia konkrétneho odvolacieho dôvodu tzv. blanketové odvolanie. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. preskúmal iba v rozsahu splnenia procesných podmienok a to s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023 uviedol že:„... ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí podľa § 387 ods. 1 CSP za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. CSP, keď toto ustanovenie upravuje postup - spôsob rozhodnutia, najbližšie posudzovanej veci, a použitie tohto ustanovenia zároveň zodpovedá účelu a zmyslu uvedeného v ust. § 380 ods. CSP vykonať prieskum procesných vád z úradnej moci odvolacieho súdu aj pri tzv. blanketových odvolaniach.“ „Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 CSP)“ - viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/45/2023. V zmysle § 380 ods. 2 CSP odvolací súd prihliadne na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolaní ako odvolací dôvod uvedené a teda je povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky. Odvolací súd v tomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak nezistí procesnú vadu, ktorá sa týka procesných podmienok.
Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacie dôvody v spore podliehajú koncentrácii konania a je potrebné uviesť v ich odvolaní, prípadne je možné doplniť v lehote na podanie odvolania, pretože predloženie odvolacieho dôvodu po uplynutí tejto lehoty je neúčinný procesný úkon, na ktorý sa neprihliada. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok týkajúci sa časti ohľadom výroku I., preskúmal v intenciách ustanovenia § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti výroku I., nemá žiadnu procesnú vadu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie (§ 162 ods. 2 CSP) o návrhu žalobcu na prerušenie predmetného konania rozhodol správne, pričom svoje zamietavé rozhodnutie náležite odôvodnil. 26. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku týkajúceho sa výroku II. ohľadom zamietnutia súdom prvej inštancie žalobného návrhu žalobcu, odvolací súd uvádza, že žalobca namietal iba skutočnosť a to, že súd prvej inštancie neuviedol rozsah, v ktorom vstúpil do záväzkov žalovaného podľa ustanovenia § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa rozsahom, v akom žalobca vstúpil do postavenia veriteľa zaoberal podrobne v bodoch 30, 31 a 32 napadnutého rozsudku a zastával názor, že správne vyhodnotil stranami nerozporovanú skutočnosť a to, že žalobca plnil záväzok dlžníka BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“ len v rozsahu 100 eur a teda, mohol vstúpiť do postavenia veriteľa len v tomto rozsahu. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa taktiež zaoberal gramatickým výkladom ustanovenia § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že aj žalovaný ako veriteľ bol v prípade len čiastočnej úhrady záväzku žalobcom za dlžníka BRETOIL, s.r.o. „v konkurze“, oprávnený si naďalej voči nemu uplatňovať svoju pohľadávku v zostávajúcom rozsahu 1 583 041,93 eura a z tohto dôvodu, mu nevznikla povinnosť vydať a previesť na žalobcu všetky dôkazné prostriedky, ako si žalobca uplatnil v žalobe. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca bol povinný presne špecifikovať a odôvodniť konkrétne dôkazné prostriedky, vzťahujúce sa k jednotlivej úhrade časti záväzku dlžníka žalovanému, ktoré by žalobca potreboval na uplatnenie svojho nároku na plnenie. Nakoľko žalobca v konaní žiadne dôkazné prostriedky ani netvrdil ani nepreukázal a ani na ne nepoukázal v odvolaní, odvolací súd prisvedčil argumentácii súdu prvej inštancie, že v konaní nijako nevyplynulo, že by práve dokumenty, ktorých vydania sa žalobca domáha, boli potrebné na uplatnenie jeho konkrétneho nároku na plnenie v rozsahu uhradeného záväzku dlžníka vo výške 100 eur. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že žalobca v konaní neoznačil a ani nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a teda účinným spôsobom nerozporoval dôkazy tvrdené žalovaným a taktiež sa ani nevyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu. Žalobca v konaní tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). K namietanému odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom existenciu nároku na vydanie všetkých
dôkazných prostriedkov, ako boli špecifikované v žalobnom petite. Žalobca teda účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného a v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesol tak procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod žalobcu podaný podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci), je uvedený len vo všeobecnej rovine, bez toho, aby ho žalobca dostatočne argumentačne konkretizoval a ani neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré súd prvej inštancie nesprávne aplikoval. Preto odvolací súd považuje tieto odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. 27. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010). 28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že strana sporu je sama zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva - a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom prípade jej hrozí strata sporu. K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím. Strana sporu, ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené, a to lehotou na podanie odvolania. Ustanovenia § 365 ods. 3 CSP a § 373 ods. 1 CSP je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, keďže sa týkajú rovnakej procesnej situácie, a to dopĺňania dôvodov. Súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do lehoty na podanie odvolania. V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný príkaz in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na ich doplnenie nevyzýva (k tomu viď znenie komentára k CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1234 s.), podľa ktorého, odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 CSP, ktorý vymedzuje náležitosti odvolania.(...) Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. (...) Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje súd podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1 CSP, pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365 ods. 2 CSP. Možno teda zhrnúť, že ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na blanketové odvolania - teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov, ktoré je možné dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (viď uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023). 29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutej výrokovej časti rozsudku, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 36. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).